Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. december 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/180/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415205744
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6415205744.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
žalobcu:U.T.,nar.XX.XX.XXXX,bytomU.Q.Č..XX,H.,zastúpenáadvokátomJUDr.DušanomKlimom,
so sídlom Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom
Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie, že zmluvné podmienky v zmluve o úvere sú
neprijateľné zmluvné podmienky, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že zmluvné podmienky, uvedené vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
vyhotovených žalovaným, uvedené v bode 4. prvá veta, tretia veta, štvrtá veta a v bode 5. štvrtá veta k
Zmluveoúvereč.600200659,uzavretejdňa18.1.2012medziúčastníkmikonaniavznení:"Vprípade,ak
budedlžníkvomeškanísniektorousplátkou7dníaviac,jepovinnýtútoomeškanúsplátkuuhradiťdorúk
mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15 € za každý deň prípadného omeškania. Dlžník má
možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časť po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch
prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30 € do rúk mandatára v hotovosti, alebo poukázať na

účet veriteľa s možnosťou návratu plnenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje
uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4
€ ako paušálnu náhradu nákladov a administratívy s tým spojenej, do 5 dní od doručenia písomnej
výzvy na úhradu. Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi
zmluvnú pokutu vo výške 312 €, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom
v súvislosti s vykonaním úkonov, smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka." sú n e p

r i j a t e ľ n é, a preto n e p l a t n é .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu
žalobkyne JUDr. Dušana Klimu, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 218,76 €, v lehote
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 12.05.2015
domáhala voči žalovanému určenia, že v zmluve o úvere zo dňa 18.01.2012 uvedené zmluvné

podmienky v texte „zmluvná pokuta 15 € za každý prípad omeškania splátky, zmluvná pokuta 30
€ pri štyroch omeškaných splátkach, zmluvná pokuta 312 € pri porušení zmluvných podmienok a
poplatok za upomienku 4 €“ sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zároveň sa domáhala určenia,
že rozhodcovská zmluva, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere je neprijateľnou podmienkou. V návrhu
žalobkyňa uviedla, že dňa 18.01.2012 uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bola
poskytnutá peňažná čiastka 350 € s povinnosťou splátok mesačne po 58 € do roka v čiastke 696 €,

pričom spolu s istinou ju zmluvné podmienky zaväzovali aj k úhrade zmluvných pokút 15 €, 4 €, 30
€ a 312 €. V návrhu žalobkyňa uviedla, že tieto záväzky sú neprijateľnými podmienkami, spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a sú príčinou, že jej dlh zo zmluvy oúverevzrástolnasumu1.238,33€,ktorásumajepredmetomvymáhaniaprostredníctvomrozhodcovskej
zmluvy, ktorá je tiež neprijateľnou podmienkou v jej neprospech.

Žalovaný návrh žalobkyne žiadal zamietnuť s odôvodnením, že žalobkyňa ako zmluvná strana spornej
zmluvy s jej podmienkami súhlasila, oboznámila sa s nimi ako aj s obsahom Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy. K zmluve nemala žiadne výhrady a zaviazala sa ju
dodržiavať, preto pri podpise zmluvy mala rátať s tým, že ak si nebude plniť svoje zmluvné povinnosti,
nemôže automaticky ostať pri zaplatení istiny a poplatku ale dlžná suma sa zvýši. Pokiaľ ide o žalovanú

neprijateľnosť zmluvných podmienok, žalobca tieto označil za poplatky súladné so zákonom. V závere
svojho vyjadrenia uviedol, že žalobkyňa už raz voči nemu podala návrh týkajúci sa konkrétnej zmluvy,
keď konanie bolo vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 4C/207/2012, kde návrh
žalobkyne bol zamietnutý. Prejednateľnosti návrhu žalobkyne tak podľa jeho názoru bráni existencia
prekážky právoplatne rozsúdenej veci.

V štádiu konania pred začatím pojednávania súd s poukazom na § 103 O.s.p., § 104 ods. 1 prvá veta
O.s.p. a § 159 ods. 2 O.s.p. konanie o návrhu žalobkyne v časti, ktorým sa domáhala určenia, že
rozhodcovská zmluva uzavretá medzi ňou a žalovaným ako súčasť zmluvy o úvere č. 600200659 zo dňa
18.01.2012 je neprijateľná podmienka, zastavil z dôvodu, že prejednateľnosti návrhu v tejto časti bránila
prekážka právoplatne rozhodnutej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/207/2012. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 17.09.2015.

Žalobkyňa a žalovaný sa pojednávania nariadeného na deň 14.12.2015 nezúčastnili, hoci naň boli
predvolaní riadne a včas, svoju neúčasť ospravedlnili (žalobkyňa cestou právneho zástupcu) za
súčasného vyjadrenia súhlasu s tým, aby súd vo veci rozhodol v ich neprítomnosti. Súd v záujme

hospodárnosti konania prejednal vec v ich neprítomnosti, keď pritom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o úvere č. 600200659 zo dňa
18.01.2012, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 18.01.2012, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,

žiadosťou o dohradenie zo dňa 02.02.2015, pokusom o zmier zo dňa 07.04.2015 a rozpisom splátok
a pokút.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 od. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný.

Keďže išlo k návrh na určenie neplatnosti (neprijateľnosti) zmluvných podmienok, súd najskôr skúmajúc
danosť právneho záujmu žalobkyne na navrhovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. vychádzal
z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy alebo len vymedzených zmluvných

podmienok má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje
predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie
poslednom rade i vnútroštátna právna úprava) vždy, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho
skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy,
týkajúcej sa odplaty (úrokov, poplatkov, zmluvných pokút). Postavenie spotrebiteľa sa stane istejšie,

nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty a iných poplatkov a pokút, ktoré súd judikuje
neprijateľnými, resp. zistí, že boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa so žalovaným uzavreli dňa 18.01.2012
zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 350 € za poplatok 346 € s

tým, že žalobkyňa mala úver splatiť v 12 mesačných splátkach po 58 € počnúc dňom 21.02.2012.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „obchodné
podmienky“), z obsahu ktorých vyplynulo, že v bode 4. a 5. je dojednanie o tom, že v prípade ak bude
dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do

rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15 € za každý deň prípadného omeškania, ďalej,
že dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich
splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30 € do rúk mandatára v hotovosti,
alebo poukázať na účet veriteľa, s možnosťou návratu plnenia podľa pôvodného splátkového kalendára;
dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto

zmluvy čiastku 4 € ako paušálnu náhradu nákladov a administratúry s tým spojenej do päť dní od
doručenia písomnej výzvy na úhradu a dlžník je tiež povinný v prípade porušenia svojich zmluvných
povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 €, ktorá je určená na úhradu všetkýchnákladov, vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov, smerujúcich k zabezpečeniu dlhu
dlžníka. Obchodné podmienky žalobkyňou podpísané nie sú.

Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi
žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom.

Spornú zmluvu o úvere možno charakterizovať ako spotrebiteľskú a na žalobkyňu je potrebné hľadieť
ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy
nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny vzťah alebo o obchodnoprávny vzťah.

Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi - zmluvnou o úvere v spojení s obchodnými podmienkami
ako aj výpisom splátok a pokút nepochybne vyplýva, že žalovaný právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty odvíjal od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným

spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Žalovaný ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalobkyňou ako spotrebiteľom
osobitne nevyjednával, všetky dojednania o zmluvných pokutách sú obsahom obchodných podmienok,
ktoré sú formulárového charakteru, bez možnosti akéhokoľvek ovplyvnenia ich obsahu. Z rozhodovacej
činnosti súdu je známe, že žalovaný zmluvné pokuty dojednáva za rovnakých podmienok vo všetkých

zmluvách, resp. v obchodných podmienkach, na ktoré zmluva v podrobnostiach ohľadom zmluvného
vzťahu odkazuje.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere vznikol v dobe, kedy Slovenská republika
už transformovala do svojho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom

spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s
ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanoviť zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza

spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený.
Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť,
a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv
je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to

pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v
spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym
zásahom štátu. Zmluvné dojednania v uzavretej zmluve týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri
samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejší alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len
jeden účastník konania, a to spotrebiteľ. Už na prvý pohľad uvedené vyznieva v neprospech jedného
účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalovaný ako dodávateľ nie je žiadnym spôsobom
sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Unijné právo kladie

veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už
nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných
dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v
spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto
sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľovi.

V prejednávanej veci súd dojednanie o zmluvných pokutách považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienky s poukazom na viaceré aspekty. Jednotlivé zmluvné pokuty sú uvedené v obchodných
podmienkach, ktoré spotrebiteľ „akceptuje“ v rámci kontraktačného procesu, pristupuje k nim akok hotovému dojednaniu, pričom má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných
podmienok, a to nielen s ohľadom na drobné písmo ale aj s ohľadom na komplikované zmluvné
formulácie. Je ťažké domnievať sa, že žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ bola schopná zorientovať

sa v týchto početných dojednaniach a pochopiť ich význam. Neprijateľnosť zmluvných dojednaní súd
videl aj v tom, že zmluvná pokuta má v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka zabezpečiť dodržanie
zmluvnej povinnosti, v danom prípade však bola dohodnutá len zmluvná pokuta v prípade nesplnenia
povinnosti žalobkyne, pričom pre prípad porušenia povinnosti žalovaného nebola dohodnutá žiadna
sankcia v prospech žalobkyne.

Ďalším aspektom v prospech posúdenia zmluvných dojednaní o zmluvných pokutách ako neprijateľných
podmienok bolo ich samotné dojednanie v obchodných podmienkach. Česká judikatúra ustálila, že
v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj
rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale
lensúčasťousamotnejspotrebiteľskejzmluvy,tedalistiny,naktorejspotrebiteľpripájasvojpodpis(Nález

Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011). Uvedený právny názor
si osvojili aj súdy Slovenskej republiky, pričom aj v prejednávanej veci súd pri posudzovaní platnosti a
prijateľnosti dojednaní o zmluvných pokutách z uvedeného právneho názoru aj vychádzal.

Súd potom ustálil, že zmluvné podmienky uvedené vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru

vyhotovených žalovaným uvedené v bode 4. prvá veta, tretia veta, štvrtá veta a v bode 5. štvrtá veta
k Zmluve o úvere č. 600200659 uzavretej dňa 18.01.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným v znení ako
sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku sú neprijateľné, a s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatné. S poukazom na § 153 ods. 4 O.s.p. súd určil takéto zmluvné podmienky v zmluvách
uzavretých so žalovaným za neprijateľné priamo vo výroku rozsudku.

Judikovanie zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo v obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, ako je tomu aj v prejednávanej
veci má s poukazom na § 53a Občianskeho zákonníka za následok, že dodávateľ je povinný zdržať

sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Uvedené platí aj vo vzťahu k uplatňovaniu si nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
odvodenej z takejto zmluvnej podmienky v konaní pred súdom ale aj vo vykonávacom konaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len

čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti
alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom
prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Žalobca mal podľa názoru súdu neúspech len v pomerne nepatrnej časti vzhľadom na predmet konania

(zastavenie v časti o určenie, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi ako súčasť zmluvy
o úvere je neprijateľná podmienka, zavinením žalobkyne - § 146 ods. 2 prvá veta), preto mu súd
priznalplnúnáhradutrovkonaniapozostávajúcichztrovprávnehozastúpeniazatriúkonyprávnejslužby
po 64,53 € - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 04.05.2015, podanie návrhu na súd a účasť na
meritórnom pojednávaní dňa 14.12.2015 vo výške 3x 64,53 € a k tomu prináležiace režijné paušály 3x

8,39 €, spolu 218,76 €, ktoré trovy konania spolu je žalovaný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný
nahradiť právnemu zástupcovi žalobkyne.

Trovy konania boli uplatnené v súlade s ustanoveniami § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. b), § 13a ods. 1
písm. a), c) a d) a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo
sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo

ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa §
120 ods. 4 O.s.p., účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).