Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/76/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010086
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815010086.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. októbra 2017,
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného

W. X.,

nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom R. pod M., W. XXX/XX, okres Prievidza, na verejnom zasadnutí
neprítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/28/2015 zo dňa 12. decembra 2016
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný W. X. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr.zák. s poukazom na ustanovenie §
138 písm. b/ Tr.zák., pretože počas trvania manželstva, pravdepodobne od roku 1988, najneskôr však
od roku 2003, opakovane, presne nezistený počet krát fyzicky a psychicky napádal svoju manželku (v

súčasnosti ex manželku) poškodenú V. X., a to v mieste ich spoločného bydliska v rodinnom dome v
R. pod M., W. XXX/XX a to až do začiatku mesiaca december 2008, kedy sa rozviedli a poškodená
s deťmi opustila spoločnú domácnosť, a to tak, že ju v presne nezistenom čase niekedy v roku 1988
v rodinnom dome v R. pod M. sotil na gauč, kľakol si vedľa nej a dvakrát ju udrel päsťou do boku, v
presne nezistenom čase niekedy v roku 1996 ju chytil zozadu za krk, odvliekol do kotolne, zahnal sa
na ňu hasákom, kričal po nej, kde je jej miesto, pričom mu v údere zabránil ich syn W. X. ml., v presne

nezistenom čase niekedy v roku 1997 ju vo večerných hodinách po návšteve jeho príbuznej udrel rukou
do tváre, v dôsledku čoho jej rozbil peru, neskôr v presne nezistenom čase v roku 1997 ju v kuchyni chytil
pod krk, pritlačil o kuchynské skrinky, udrel ju päsťou do boku a hlavy a kričal, že sa nevie zdraviť jeho
rodine, v presne nezistenom čase v roku 1999 prišiel za ňou do kuchyne, kde ju sotil, presne nezistený
početkrátjuudrel,vdôsledkučohomalamodriny,vpresnenezistenomčasevroku2001vkuchynidonej
hodil televízor, ktorý chytila, ale neudržala rovnováhu, spadla do dverí, ktoré pri pánte zlomila, v presne

nezistenom čase v roku 2003 po hádke v spálni ohľadom jeho vkladu peňazí do nebankových subjektov,
s čím poškodená nesúhlasila, ju nezistený počet krát udrel do hlavy v časti za ušami a povedal jej, aby
šla tie stratené peniaze vymáhať, v presne nezistenom čase v roku 2007 po hádke v kotolni, jej chytil ľavú
ruku za zápästie a zdvihol ju, päsťou poškodenú búchal do oblasti rebier, pričom okrem týchto relatívne
časovo známych konfliktov ju počas celého tohto obdobia aj sústavne verbálne, vulgárnymi výrazmi
urážal a dehonestoval a tiež približne raz týždenne fyzicky napádal fackami a to na základe rôznych

zámienok, v dôsledku čoho musela poškodená vyhľadať lekárske ošetrenie a pociťovala jeho konanie
ako ťažké príkorie a psychické utrpenie - trpela pocitom strachu, úzkosti, stratou pocitu bezpečia, čoovplyvňovalo jej obvyklý spôsob života a netrvalo to len krátky čas, čím jej spôsobil syndróm týranej
osoby a posttraumatickú stresovú poruchu,

Bol za to odsúdený podľa § 208 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 51 ods. 1, 38 ods. 2, 39 ods. 1 Tr.zák. k
trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 3 roky, výkon ktorého trestu mu bol podľa § 51
ods. 2 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Tr.zák. súd uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť

sa k poškodenej V. X. na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou konania pred orgánmi činnými v
trestnom konaní a pred súdom.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré písomne zahlásil tak, že toto
smeruje proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. Prokurátor odvolanie písomne odôvodnil
dvomi podaniami. Primárne považoval uložený trest odňatia slobody za neprimerane mierny, pretože

išlo o typický prípad tzv. domáceho násilia, ktoré pretrvávalo dve desaťročia - od roku 1988 do roku 2008.
Najprv prokurátor akceptoval aplikáciu § 39 ods. 1 Tr.zák. s tým ale, že obžalovanému mal byť uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody. V druhom podaní prokurátor považoval aplikáciu § 39 ods. 1
Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu za nesprávnu. Prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/
Tr.por. zrušiť výrok o treste s tým, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám rozhodol o uložení

trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby podľa § 208 ods. 2 Tr.zák. vo výmere 7 rokov so
zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňa stráženia.
V prípade, ak odvolací súd dospeje k názoru, že aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. je správna a
zákonná vzhľadom na odstup času, navrhol prokurátor po zrušení výroku o treste obžalovanému uložiť
trest odňatia slobody minimálne v trvaní 2 roky (v súlade s § 39 ods. 3 písm. d/ Tr.zák.) so zradením do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, navrhol prokurátor krajskej prokuratúry podľa § 321 ods.
1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr.por. zrušiť výrok o treste s tým, aby odvolací súd sám uložil obžalovanému trest
odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby bez použitia § 39 ods. 1 Tr.zák. so zaradením do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora
ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal na to, že manželstvo medzi obžalovaným a poškodenou už bolo
rozvedené. Oznámenie trestnej činnosti poškodenou bolo pritom motivované získaním majetku, pričom
už došlo k vysporiadaniu BSM. Dom pripadol obžalovanému, tento musel bývalú manželku vyplatiť. V
tomto dome žije obžalovaný so synom R. a matkou.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr.por.

Vo vzťahu k výroku o vine, či už z pohľadu skutkových zistení, tak aj použitej právnej kvalifikácie,

taktiež senát odvolacieho súdu nezistil žiadne pochybenie súdu prvého stupňa. Pri ustaľovaní počiatku
páchania trestnej činnosti obžalovaným však súd prvého stupňa „nekriticky“ prevzal vymedzenie
uvedené v obžalobe: „... pravdepodobne od roku 1988 najneskôr však od roku 2003 ...“. Pri použití
kvalifikačného znaku podľa § 208 ods. 2 písm. d/ Tr.zák. (v znení účinnom v čase činu v súčasnosti §
208 ods. 3 písm. d/ Tr.zák.) - v podobe dlhšieho času páchania trestnej činnosti je rozdiel, či obžalovaný

páchal trestnú činnosť do decembra 2008 od roku 1988 alebo od roku 2003. Aj keď v obidvoch prípadoch
by tento kvalifikačný znak bol naplnený.

Odvolací súd preskúmal výrok o treste z pohľadu odvolania prokurátora. Senát odvolacieho súdu
predovšetkým zameral svoju pozornosť na správnosť použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. o

mimoriadnom znížení trestu. Súd prvého stupňa pritom správne pri svojom rozhodovaní zohľadnil dobu,
ktorá uplynula od skončenia trestnej činnosti (takmer 10 rokov). Senát odvolacieho súdu k tomu dodáva,
že trestná činnosť obžalovaného do určitej miery ide na vrub narušených manželských vzťahov (vrátane
možnej nevery poškodenej), ktoré v konečnom dôsledku vyústili do rozvodu manželstva.Pokiaľ aj prokurátor poukazoval na to, že išlo o typický prípad tzv. domáceho násilia, ktoré pretrvávalo
dve desaťročia, s týmto sa senát odvolacieho súdu úplne nestotožnil. V tejto súvislosti nemožno

prehliadnuť aj obsah výpovede svedka R. X. - syna obžalovaného a poškodenej. Tento okrem iného
potvrdil vyjadrenie obhajcu, že poškodenej „išlo o peniaze“, ako aj to, že poškodená počas trvania
manželstva mala priateľa. Tento svedok celkom vierohodne ozrejmil aj dôvod, prečo jeho brat a sestra
- W. a V. X. vypovedali v neprospech obžalovaného.

Vo vzťahu k trvaniu „týrania“ obžalovaným poškodenú aj pri rozhodovaní o treste musel súd použiť
zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, keď výraz „pravdepodobne“ je prakticky prejavom
pochybností. Preto odvolací súd nevzal do úvahy tvrdenie prokurátora o „dvadsaťročnom týraní“.

Na základe vyššie uvedených okolností prípadu bolo potom možné dospieť k záveru, že trest odňatia
slobody, hoci na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov odňatia slobody by bol pre

obžalovaného neprimerane prísny tak, ako to má na mysli ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák. Zároveň sa
senát odvolacieho súdu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že na obžalovaného nie je potrebné
vplývať výkonom trestu odňatia slobody, ale že na jeho prevýchovu postačuje aj uloženie výchovného
trestu odňatia slobody, ktorý inak správne súd prvého stupňa pomenoval ako „najprísnejší“ trest odňatia
slobody s povolením podmienečného odkladu. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo

výmere 3 rokov, ktorý ako najvyšší je možné ešte podmienečne odložiť, pričom aj skúšobná doba 5
rokov je uložená v maximálnej zákonom stanovenej výmere.

Manželstvo medzi obžalovaným a poškodenou je rozvedené, majetkové vzťahy majú bývalí manželia
vysporiadané, pričom účelu uloženého trestu odňatia slobody nepochybne prispeje aj uložený zákaz

obžalovanému priblížiť sa k poškodenej.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.