Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416010313
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416010313.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu
JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovanej U. V., pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 158 Tr. zákona, o odvolaní Okresnej prokuratúry Bratislava IV, proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV č. k. 3T/117/2016-233 z 23. februára 2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.
septembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava IV z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/117/2016 z 23.02.2017 bola obžalovaná U. V.
uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorého sa dopustila tak, že

dňa 26.09.2013 v čase o 09:35 h viedla osobné motorové vozidlo zn. Z. GT XX, ev.č. BA U v V., po B. ulici

vsmeredocentramesta,pričomprechádzajúcsvozidlomzpripájaciehojazdnéhopruhudopriebežného
jazdnéhopruhunedalaprednosťvjazdeautobusuU.ev.č.BLXXXAPjazdiacemuvpriebežnomjazdnom
pruhu, čím porušila § 10 odsek 8 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v dôsledku čoho musel vodič
autobusu I. Y. prudko zabrzdiť zamedzujúc tak zrážke s vozidlom obvinenej, k zrážke však napriek tomu
došlo, pričom počas tohto v autobuse spadla poškodená L. L., sediaca na sedadle v smere jazdy, ktorá
pri tom utrpela zlomeninu ľavej ramennej kosti s porušením radiálneho nervu, čo si vyžiadalo operačný

zákrok spojený s hospitalizáciou do 29.09.2013, pričom poškodená bola po dobu dvoch až troch týždňov
podstatne obmedzená v obvyklom spôsobe života,

Za to jej bol podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. k/ (tak ako bolo vyhlásené na hlavnom
pojednávaní), písm. l/, § 38 ods. 3 a § 56 ods.1, ods. 2 Tr. zák. uložený peňažný trest vo výmere 400
(štyristo) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. jej bol pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu, uložený
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená spoločnosť X. zdravotná poisťovňa, a.s., V., E. dolina č.XX,
C.: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. podala odvolanie okresná
prokuratúra proti výroku o treste v neprospech obžalovanej, domáhajúc sa uloženia trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá. V dôvodoch odvolania prokurátorka uviedla: „Nakoľko súd dospel k
záveru, že na ukladanie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel neboli splnené zákonné
podmienky, súd tento trest obžalovanej neuložil. S argumentmi okresného súdu sa nestotožňujem.

Skutočnosť, že od spáchania žalovaného skutku uplynulo tri a pol roka, v danom prípade nemôže
odôvodňovať neuloženie trestu zákazu činnosti. Vo vzťahu k obžalovanej bolo podmienečne zastavenétrestné stíhanie vedené pre žalovaný skutok uznesením prokurátorky zo dňa 31.10.2014. Obžalovanej
bola stanovená skúšobná doba podmienečného zastavenia trestného stíhania v trvaní 18 mesiacov.
Skúšobná doba bola obžalovanej stanovená, aby bolo možné monitorovať jej správanie počas plynutia

skúšobnej doby a zároveň, aby obžalovaná bola motivovaná k vedeniu riadneho života pod hrozbou
pokračovania v trestnom stíhaní. Napriek tejto hrozbe obžalovaná ako vodička motorového vozidla
neviedla riadny život a spáchala dva dopravné priestupky, v oboch prípadoch prekročením maximálnej
dovolenej rýchlosti jazdy.

Ak teda obžalovaná v období po spáchaní žalovaného skutku a naviac ešte vedomá si možnosti
pokračovania v trestnom stíhaní spáchala dva priestupky prekročením maximálnej dovolenej rýchlosti
jazdy, pri zohľadnení okolnosti, že je trestne stíhaná za dopravný trestný čin, nie je možno dôvodne
dospieť k záveru, že na naplnenie účelu trestu definovaného v § 34 ods. 1 Tr. zák. nie je dôvodné
obžalovanej ukladať trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Naopak vyššie
popísané konanie obžalovanej svedčí pre záver, že obžalovaná je nezodpovednou vodičkou. Na

dosiahnutie ochrany spoločnosti, v záujme zabránenia obžalovanej v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a prevýchovu obžalovanej je opodstatnený záver o dôvodnosti uloženia trestu zákazu činnosti
obžalovanej.... Preto zastávam názor, že pri dôkladnom zohľadnení kritérií uvedených v § 34 ods. 1 a
§ 34 ods. 4 Tr. zák. je dôvodný záver o opodstatnenosti uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu obžalovanej.“

S poukazom na uvedené navrhla, aby krajský súd obžalovanej, popri už uloženom peňažnom treste,
uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v primeranej výmere.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry pridržiavajúc sa písomne

zdôvodneného odvolania uviedla, že s uloženým peňažným trestom súhlasí, ale nesúhlasí s tým, že
nebol uložený trest zákazu činnosti.

Obhajca obžalovanej uviedol: „Obhajoba má za to, že uložený trest je trestom dostatočným. Uložiť
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá s odstupom 4 rokov považujeme za neúčelné a v rozpore

so zásadami pre ukladanie trestu a preto navrhujem odvolanie okresnej prokuratúry ako nedôvodné
zamietnuť.“

Obžalovaná vyjadrila súhlas s prednesom obhajcu.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por., alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
316 ods. 3 Tr. por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Zo spisového materiálu, je zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa bol napadnutý odvolaním len
okresnou prokuratúrou a len ohľadom výroku o treste, nestotožniac sa s neuložením trestu zákazu
činnosti. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba
napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, odvolávajúc sa
na skutočnosť, že v ustanovení § 317 ods. 1 Tr. por. je obsiahnutý obmedzený revízny princíp, a odvolací

súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania,
ktoré predchádzalo napadnutému výroku. Na iné chyby by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené, keďže v
prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste, s tým, že ostatné výroky rozsudku prvostupňového
súdu nie sú odvolaním napadnuté, nadriadený súd preskúmaval a posudzoval len výrok o treste a jeho

zdôvodnenie, pričom zistil, že odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava IV, nie je dôvodné.

Odvolacím súdom sa žiada uviesť, že na obžalovanú U. V. bola Okresnou prokuratúrou Bratislava IV
pod č.k. 2Pv 587/13/1104-54 dňa 09.11.2016 podaná obžaloba pre prečin ublíženia na zdraví podľa §
158 Tr. zák., ktorý mala spáchať dňa 26.09.2013, a vec bola na okresnom súde zapísaná pod sp. zn.

3T/117/2016.

PodaniuobžalobypredchádzalorozhodnutieOkresnejprokuratúryBratislavaIVč.k.2Pv587/13/1104-29
zo dňa 31.10.2014, ktorým bolo postupom podľa § 216 ods. 1 Tr. por. podmienečne zastavené trestnéstíhanie obžalovanej U. V., bola jej uložená skúšobná doba vo výmere 18 mesiacov a následne
uznesením zo dňa 09.09.2016 č. k. 2Pv 587/13/1104-46 okresná prokuratúra podľa § 217 ods. 1 Tr.
por. vyslovila, že obžalovaná U. V., stíhaná pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, sa v

skúšobnej dobe určenej vyššie citovaným uznesením, neosvedčila a v trestnom stíhaní sa pokračuje.

Vo vzťahu k žalovanému skutku obžalovaná U. V. na hlavnom pojednávaní po tom ako bola poučená o
možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 a/, b/, c/ Tr. por. a po poučení podľa § 257 ods. 5 až ods.

8 Tr. por. s tým, že ak urobí vyhlásenie o vine resp. nepoprie spáchanie skutku bude súd pre potreby
ďalšieho konania a rozhodovania považovať za priznanie spáchania skutku, pričom vyhlásenie o vine je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné ani odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Obžalovaná urobila vyhlásenie o vine (§ 257 Tr. por.), kedy predniesla:
„cítim sa byť vinná zo žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby“ a na všetky otázky položené jej
v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por. odpovedala „áno“, prvostupňový súd

vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že vo vzťahu k priznaným skutkovým okolnostiam dokazovanie
nebude vykonané. Vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovanej nepochybil
okresný súd, keď konanie obžalovanej právne posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.

Odvolací súd pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku nezistil žiadny zákonný dôvod
no zrušenie alebo zmenu uloženého trestu a to z pohľadu odvolania prokurátora. Trest uložený
prvostupňovým súdom je trestom zákonným, spravodlivým a nie neprimeraným.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe zložky sa navzájom
ovplyvňujú, a zároveň je dôležitý aj vzájomný pomer medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestná
represia sa musí uplatňovať len v nevyhnutnej miere, a to tak, aby sa dosiahol účel trestu, ktorý sa
dosiahne len vtedy, ak bude uložený trest spravodlivý.

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej
sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje
medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá aj
prvostupňovým súdom uložený trest.

Pri predmetnom nedbanlivostnom prečine ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. stanovuje
zákonodarca trestnú sadzbu odňatia slobody až na jeden rok. Zákonodarca súčasne v ustanovení
§ 34 ods. 6 Tr. zák. stanovil, že tresty uvedené v § 32 (za spáchané trestné činy môže

súd uložiť páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou, len a) trest odňatia slobody, b) trest domáceho väzenia,
c) trest povinnej práce, d) peňažný trest e) trest prepadnutia majetku, f) trest prepadnutia veci, g) trest
zákazu činnosti, h) trest zákazu pobytu, i) trest straty čestných titulov a vyznamenaní, j) trest straty
vojenskej a inej hodnosti, k) trest vyhostenia) možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto
trestov popri sebe. Len za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody

ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej U. V., jej
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jej nápravy a v neposlednom rade aj tri
poľahčujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného

činu a teda musí byť úmerný k spáchanému prečinu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v
ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému
sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy
k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom,

voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).Prvostupňový súd správne zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, prihliadol na
spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu obžalovanej U. V., jej
pomery a možnosť jej nápravy. Teda okresný súd správne vzhliadol tri poľahčujúce okolnosti (ktoré

vyhlásil na hlavnom pojednávaní) spočívajúce v tom, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného
činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), pričinila sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu
alebo dobrovoľne nahradila spôsobenú škodu (§ 36 písm. k/ Tr. zákona) a priznala sa k jeho spáchaniu
a tento aj úprimne oľutovala (§ 36 písm. l/ Tr. zákona) a správne aj konštatoval, že nebola u nej zistená
žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Tr. zák.

V prejednávanej veci bolo prvotne okresnou prokuratúrou rozhodnuté o podmienečnom zastavení
trestného stíhania s určením skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov, pričom v dôsledku spáchania dvoch
priestupkov na úseku cestnej premávky a to v skúšobnej dobe, bolo rozhodnuté, že sa obžalovaná
neosvedčila, v trestnom konaní sa bude pokračovať a bola podaná obžaloba.

I napriek vyššie naznačenému, k porušeniu podmienok podmienečného zastavenia trestného stíhania
obžalovanou v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného zastavenia trestného stíhania, sa krajský
súd nemohol stotožniť s argumentáciou okresnej prokuratúry, vychádzajúcou z písomne zdôvodneného
odvolania v tom, že obžalovanej je potrebné uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto
trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba
osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa
páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Pokiaľ prokuratúra požiadavku uloženia trestu zákazu činnosť odôvodňovala tým, že obžalovaná
sa počas plynutia skúšobnej doby podmienečného zastavenia trestného stíhania, dopustila dvoch

priestupkov ako vodička motorového vozidla tým, že prekročila maximálne dovolenú rýchlosť jazdy, a
teda neviedla riadny život, odvolací súd z vyžiadanej evidenčnej karty vodiča aktualizovanej ku dňu
21.09.2017, k naznačenému zistil, že skutočne sa obžalovaná v čase plynutia skúšobnej doby dopustila
dvoch priestupkov a to:
- •dňa 30.05.2015, kedy prekročila maximálne dovolenú rýchlosť a bola jej uložená v blokovom konaní

pokuta vo výške 30,-€, pričom podľa Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 9 z 2. februára
2009 o postupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti Policajného zboru § 16 ods. 2 až 7
Prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti ustanovenej pravidlami cestnej premávky alebo prekročenie
rýchlosti obmedzenej dopravnou značkou alebo dopravným zariadením, je takouto výškou pokuty
postihované prekročenie rýchlosti v obci najviac o 7 až 10 km/h a mimo obce najviac o 7 až 15 km/h,

- •dňa 03.11.2015, kedy prekročila maximálne dovolenú rýchlosť a bola jej uložená v blokovom konaní
pokuta vo výške 40,-€, pričom podľa Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 9 z 2. februára
2009 o postupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti Policajného zboru § 16 ods. 2 až 7 -
Prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti ustanovenej pravidlami cestnej premávky alebo prekročenie
rýchlosti obmedzenej dopravnou značkou alebo dopravným zariadením, je takouto výškou pokuty

postihované prekročenie rýchlosti v obci najviac o 11 až 15 km/h a mimo obce najviac o 16 až 25
km/h, z čoho možno oprávnene vyvodiť, že sa nejednalo o výrazné a závažné porušenie pravidiel o
cestnej premávky ako aj fakt, že od ostatného spáchania priestupku (dňa 03.11.2015), obžalovaná nemá
ďalší záznam o priestupku a teda bola disciplinovanou účastníčkou cestnej premávky a aj z pohľadu
uvedeného, sa potom ukladanie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, javí nadbytočným a

neefektívnym.

Potrebné je pritom opätovne konštatovať, že obžalovaná sa k spáchaniu trestnej činnosti doznala,
túto oľutovala, napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti a nahradila spôsobenú škodu a pred
prvostupňovým súdom dokonca urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., čím urýchlila

a zjednodušila celé súdne konanie, čím aj výroky o jej vine a právnom posúdení skutku sa stali
právoplatnými.Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, na základe vyššie uvedených zistení, úvah a záverov z nich
vyplývajúcich, nezistil žiadny zákonný dôvod pre zrušenie alebo zmenu prvostupňového rozsudku a
odvolanie okresnej prokuratúry, ako nedôvodné, postupom podľa § 319 Tr. por., zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.