Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. september 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116205548
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116205548.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnsdka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: ReA. P., A..
XX.XX.XXXX, W. M. XX/A, XXX XX M., o zaplatenie sumy 304,37 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 26,31 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
8,75% počítaným zo sumy 10,83 € od 15.08.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 18.02.2016 doručenou súdu dňa 09.03.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 304,37 eur spolu s vyčísleným ročným úrokom z omeškania v sume
16,13 eur, a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 42,47 € od 26.04.2013 do zaplatenia,
zo sumy 12,95 € od 15.08.2015 do zaplatenia, a vo výške 8,25 % ročne počítaným zo sumy 248,95 eur
od 26.02.2014 do zaplatenia z titulu nezaplatených poskytnutých služieb a zmluvných pokút. Súčasne

žiadal zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

2. Na prvú výzvu k žalobe, prišla odpoveď od manžela žalovanej a žalovanej, v ktorej uviedol, že
žalovaná trpí vážnou duševnou poruchou pri ktorej si neuvedomuje závažnosť svojho konania, pričom
uzavrela viacero zmlúv, čím priviedla rodinu do ťažkej ekonomickej a finančnej situácie. K vyjadreniu
boli pripojené posudku od lekárov Sociálnej poisťovne s posudkom o znížení pracovnej schopnosti o 45
% z dôvodu stredne ťažkej recidivujúcej depresívnej poruchy, ako aj lekárska správa od ošetrujúceho

lekára o dlhodobej psychiatrickej liečbe pre závažnú poruchu s kolísajúcim zdravotným stavom.

3. Súd vzhľadom na predložené lekárske správy vyzval manžela žalovanej, či súhlasí so svojím
ustanovením za procesného opatrovníka žalovanej. Manžel so svojím ustanovením súhlasil. Súd
uznesením 10C/73/2016-78 zo dňa 29.03.2017 ustanovil manžela žalovanej za jej procesného
opatrovníka.

4. Žalobca v reakcii na podanie žalovanej a manžela uviedol, že žalovaná uzavrela zmluvu, dodatku,
pričom nezaplatením využitých služieb sa dostala do omeškania, pričom žalobca (jeho právny
predchodca) žalovanú na tieto skutočnosti upozorňoval prostredníctvom sms a následne pristúpil k
prerušeniu služieb a vyúčtovaniu zmluvnej pokuty.5. Procesný opatrovník na výzvu súdu, aby sa vyjadril k podaniu žalobcu v odpovedi uviedol, že žiada
umožniť plnenie dlhu v splátkach po 20,- eur vždy k 25 dňu v mesiaci vzhľadom na sociálnu situáciu

rodiny.

6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 297 zákona č. 160/2015
Z.z. (ďalej len „CSP“). Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to
žalobou zo dňa 18.02.2016, Zmluvou o poskytovaní služby a nájme KZ (č.l.4), Dodatkom k Zmluve o

poskytovaní služieb (č.l. 5), Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejných služieb (č.l.6-13),
Cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti ST, a.s., (č.l.14-23), faktúrami (č.l.24-27, 34), výpisom
telefonátov (č.l.28-33, 35-39), Zmluvou o postúpení pohľadávok (č.l. 40-50), pokusom o zmier (č.l. 51),
doplnením skutkových tvrdení žalobcu (č.l.85) ako i s obsahom celého spisu. Rozsudok bol verejne
vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 a § 297 Civilného sporového poriadku.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote.

7. Súd zistil nasledovné. Žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. dňa 09.01.2013 Zmluvu o poskytovaní služby HAPPY M, predmetom ktorej bolo zriadenie
a poskytovanie telekomunikačných služieb, súčasťou zmluvy bola kúpna zmluva k zariadeniu HTC
DESERE C White, ktorou sa poskytovateľ zaviazal predať žalovanej zariadenia za kúpnu cenu 0,02

eur. Žalovaná sa zaviazala užívať zvolený program po dobu 24 mesiacov (zmluva a dodatok č.l. 4-5),
resp. pre prípad porušenia zmluvných povinností sa žalovaná zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu 248,95
eur v prípade nezotrvania v zmluvnom záväzku po dobu 24 mesiacov. Uvedenú zmluvnú pokutu si
účastníci dohodli v dodatku k zmluve (č.l.5). Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli Všeobecné podmienky
poskytovania verejných telefónnej služby.

8. Žalovanej boli vystavené faktúry za poskytnuté služby a cenu predaného zariadenia, a to faktúra č.
XXXXXXXXXXX (č.l.24) vo výške 42,47 eur so splatnosťou dňa 25.04.2014, faktúra č. XXXXXXXXXX
na sumu 248,95 eur splatná dňa 25.02.2014 (č.l.25) - zmluvná pokuta, faktúra č. XXXXXXXXXX na
sumu 49,77 eur splatná dňa 25.03.2013 (č.l.26) a faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 33,18 eur splatná

dňa 25.02.2013. Žalovaná predmetné faktúry neuhradila. Žalovaná čiastočne hradila záväzok vo výške
70,- eur po postúpení pohľadávok, pričom spoločnosť Slovak Telekom, a.s. dňa 20.11.2014 uzatvorila
so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky.

9. Súd posúdil vec podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

11. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopredvzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv

obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

15. Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

16. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

17. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

18. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis

20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné
operácie) ku dňu omeškania boli vo výške 0,5% a 0,25%.

21. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

22. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh je
podaný sčasti dôvodne. Súd sa ako s prvou skutočnosťou vysporiadaval s otázkou, či žalovaná bola
spôsobilá na právne úkony v čase uzavretia zmluvy. Súd dospel k záveru, že áno, nakoľko v danom
čase ani v súčasnosti nie je obmedzená jej spôsobilosť na právne úkony rozhodnutím súdu. Súd však
prihliadol na to, že žalovaná ako spotrebiteľ má zníženú schopnosť úsudku vzhľadom na jej súčasný

zdravotný stav a predložené lekárske správy a posudky. Súčasne však súd má za to, že nie je účelné
ani hospodárne dokazovať v tomto konaní duševný stav žalovanej a jej spôsobilosť na uzatváranie
právnych úkonov (zmlúv), nakoľko takto vzniknuté trovy v podobe znaleckého posudku by presiahli celú
hodnotu sporu. Súd súčasne uvádza, že žiadny z účastníkov takýto dôkazný návrh ani nepodal. Na
základe uvedeného dospel súd k záveru, že účastníci konania platne uzavreli zmluvu, ktorá je svojím

charakterom zmluvou spotrebiteľskou (zmluvu o poskytnutí telekomunikačných služieb a kúpnu zmluvu)
a ako taká nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tzv. neprijateľné podmienky. Súd má za
to, že nárok na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb je odôvodnený a súčasne
je odôvodnený aj nárok na zaplatenie kúpnej ceny zariadenia. Žalovanej boli právnym predchodcom

žalobcu poskytované telekomunikačné služby, za ktoré nezaplatila riadne dohodnutú cenu, čím sa
dostal do omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr. Súd však konštatuje, že čiastočne je žaloba aj
nedôvodná.

23. V rámci telekomunikačných služieb žalobca požadoval zaplatenie poplatku za prerušenie služby a

odpojenie služby pre neplatenie 2x po 19,80 € vrátane DPH. Nebolo preukázané, že by takýto poplatok
z uvedeného dôvodu bol medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnutý. Žalobca nepreukázal ani
skutočné výdavky na prerušenie služby a ani odpojenie, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok. Z
pohľadu súdu prerušenie služby a odpojenie nemožno považovať za službu, z ktorej by mal odporcaurčitý prospech a teda bol by za ňu povinný platiť. Oba inštitúty sú nepochybne určitým nástrojom
žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov odporcom, resp. zabrániť
poskytovaniu ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Prerušenie služby a

odpojenie je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného žalobcu (jeho právneho predchodcu),
nie službou v prospech žalovaného, preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Dané poplatky súd nemohol
vyhlásiť za neprijateľné, nakoľko nie sú súčasťou zmluvy. Rovnako tak i poplatok 4,99 € za upomienku,
ktorého zaplatenia sa domáha v konaní má charakter zmluvnej pokuty, ktorá nebola individuálne
dojednaná. Právnemu predchodcovi s upomienkou nevznikli žiadne náklady, nakoľko je spravidla

súčasťou vystavenej faktúry, preto súd návrh v tejto časti zamietol.

24. Nárok žalobcu na dohodnutú zmluvnú pokutu v uplatnenej výške 248,95 € súd vyhodnotil ako
neoprávnený, pretože takto dohodnutá zmluvná pokuta je neprijateľnou podmienku v spotrebiteľskej
zmluve podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda je neplatná podľa §53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Neprijateľnosť takejto podmienky vyplýva zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. K tomuto záveru
súd dospel v prvom rade s ohľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva obsahuje nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech odporcu (spotrebiteľa) pre prípad porušenia jeho
zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností dodávateľa neexistuje v
zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech spotrebiteľa. V druhom rade zmluvná

pokuta je stanovená paušálnou sumou a nemení sa v závislosti od dĺžky doby zostávajúcej do skončenia
doby viazanosti. Jej suma je rovnaká bez ohľadu na to, či spotrebiteľ nezaplatil mobilnému operátorovi
ani jednu platbu za poskytnuté služby, alebo či platil za poskytnuté služby riadne a včas po dobu napr.
20 mesiacov z celkových 24 mesiacov. V jednom i druhom prípade je spotrebiteľ vždy povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu v plnej výške. Žalobcu dobu riadneho platenia za poskytnuté služby pri uplatňovaní

nárokov na zaplatenie zmluvnej pokuty žiadnym spôsobom nezohľadňuje. Podľa názoru súdu, zmluvná
pokuta tak, ako bola dohodnutá, teda bez závislosti jej výšky od doby riadneho a včasného plnenia
si povinností odporcu (ako aj každého iného spotrebiteľa), spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je teda neprijateľnou podmienkou. Na
základe neplatnej zmluvnej podmienky nebolo možné v tejto časti priznať navrhovateľovi plnenie a

návrhu vyhovieť. Súd k uplatneniu zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur ako náhrady škody uvádza
nasledovné. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu sa vymedzuje ako následná (sekundárna)
právna povinnosť vznikajúca subjektu, ktorý porušil (ohrozil) primárnu právnu povinnosť vyplývajúcu pre
neho zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej povinnosti sú
protiprávny úkon (resp. právne relevantná škodná udalosť), ujma, príčinná súvislosť medzi protiprávnym

úkonom a ujmou, zavinenie. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru a dôkazné bremeno
ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade na žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu
povahu a jeho existencia sa predpokladá (tzv. prezumované zavinenie) a dôkazné bremeno o tom,
že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho konaniu nebol daný je na škodcovi, v danom prípade na
žalovanej. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie

uvedených štyroch predpokladov a pri neexistencii, čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu
nie je daná. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že zaplatenia
škody sa domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytnuté
služby a povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420

ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladmi vzniku, tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti, sú protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
a škodou, zavinenie. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže
založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník nede?
nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v

majetkovejsférepoškodeného ajeobjektívnevyjadriteľná všeobecnýmekvivalentom,t.j.peniazmi,aje
teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza
k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci
do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u

poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo
očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou
cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Podľa názoru súdu porušenie povinnosti žalovaného
platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby neviedlo k vzniku škody, nakoľko stanovenie cenymobilného telefónu má vzťah k zvolenému a poskytovanému programu služieb, keď Zmluva o pripojení
je jasná a určitá v základných náležitostiach vrátane kúpnej ceny mobilného telefónu. Zo Zmluvy o
pripojení s Dodatkom zo dňa 09.01.2013, ani zo Všeobecných podmienok totiž nevyplýva povinnosť

žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu, ak žalovaný poruší
svoje zmluvné povinnosti, rovnako nie je poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu viazané zo
strany žalobcu na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej
cene. Tým, že účastníci uzavreli o kúpe konkrétneho mobilného telefónu zmluvu, tak pre túto konkrétnu
kúpujesmerodajnájedinedohodnutákúpnacenaažiadnainá.Žalovanýakokupujúcinemoholspôsobiť

žalobcovi ako predávajúcemu škodu počítanú z hodnoty mobilného telefónu svojim ďalším spávaním,
nakoľko žalobca mal právo na zaplatenie len kúpnej ceny podľa základného zmluvného dojednania.
Rovnako podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky
žalobcu tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom
podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu).
Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom (tvrdeného ale

z časti nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi
účastníkmi konania (ich myšlienkového a rozhodovacieho procesu) v rámci zmluvnej voľnosti. Tento
zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak
sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu
zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu

cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik
škody - kauzálny nexus, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezaplatenia ceny za poskytnuté
služby a nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia
majetku odporcu (ako uplatnenej škody), by nebol tento protiprávny úkon, ale uzavretie kúpnej zmluvy so
žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní

zmluvy o pripojení riadená a ovplyvnená, teda, že poskytol žalovanému zľavu z kúpnej ceny mobilného
telefónu z dôvodu, že sa zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie
uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy
z kúpnej ceny mobilného telefónu, ktorú zľavu si pri uzatvorení dodatkov s žalovaným dojednal, nie je
následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

25. Pre prípad, že by súd mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku škody, musel
by v danom prípade konštatovať, že žalobca v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej
škody v sume 248,95 eur. Škoda v podobe uplatnenej zmluvnej pokuty podľa tvrdenia žalobcu mala
predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, za ktorú bol

mobilný telefón žalovanej skutočne odpredaný. Ako listinný dôkaz o tom, že predajná cena mobilného
telefónu odpredaného žalovanej predstavovala v čase vzniku zmluvného vzťahu sumu 248,95 eur,
žalobca súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz, žiadnym spôsobom uvedenú tvrdenú skutočnosť
nepreukázal. Súd konštatuje, že takýmto dôkazom nemôže byť výtlačok z interného výpisu žalobcu
(právneho predchodcu). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd nárok na zmluvnú pokutu ako náhradu

škody vo výške 248,95 eur zamietol.

26. Súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10,83 eur a úrok z omeškania z jednotlivých
súm vyúčtovaných faktúr podľa jednotlivých dní splatnosti vo vyčíslenej sume 15,48 eur a úrok z
omeškania vo výške 8,75% počítaným zo sumy 10,83 € od 15.08.2015 do zaplatenia. Súd pri uložení

povinnosti žalovanej vychádzal z nesporne tvrdených skutočností o úhrade časti pohľadávky v splátkach
po postúpení pohľadávky vo výške 70,- eur. Pri výpočte sumy 15,48 eur súd vychádzal z výpočtu úrokov
z omeškania žalobcom pri sume faktúry vo výške 33,18 eur (t.j. úroky 6,02 eur) a pri sume faktúry 49,77
eur vychádzal z jednotlivých dôb omeškania avšak za prvotný základ vzal súd sumu 24,98 eur (49,77
eur - 19,80 eur/odpojenie -4,99 eur/upomienka) spolu s jednotlivými úhradami (6,82 eur dňa 14.05.2015,

10 eur dňa 03.06.2015 a 20,- eur dňa 14.08.2015 v rozsahu sumy 8,16 eur), následne rovnako súd
postupoval pri faktúre na sumu 42,47 eur (-19,80 eur/odpojenie), a teda základ je vo výške 22,67 eur (od
ktorého bola odpočítaná úhrada vo výške 11,84 eur v auguste 2015, pričom úroky boli vypočítané za
jednotlivé obdobia. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd nárok žalobcu o zaplatenie
sumy 26,31 eur s príslušenstvom za dôvodný, a preto mu vyhovel, a nárok žalobcu vo zvyšku zamietol

ako nedôvodný. Vzhľadom na výšku sumy, na ktorú bola žalovaná zaviazaná súd nepovolil plnenie v
splátkach, nakoľko suma uloženej povinnosti zodpovedá v zásade jednej splátke.27. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

31. Podľa ČL. 4 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti

a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.

32. Podľa ČL. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

33. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení
tak, že nárok na ich náhradu má žalovaná ako účastník úspešnejší v konaní (žalobca sa domáhal

zaplatenia sumy 320,50 eur, pričom bol úspešný len čo do sumy 26,31 eur, t.j. jeho úspech predstavuje
8,2 % predmetu konania, vo zvyšku je úspešná žalovaná 91,8 %, čistý úspech žalovanej 83,6%). Súd
by teda mal rozhodnúť tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,60%. Po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím mal rozhodnúť o výške
trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť, žalobca je povinný

zaplatiť žalovanej 0,- eur, nakoľko tejto v konaní žiadne trovy nevznikli, a už jej ani trovy konania vzniknúť
nemôžu. Vzhľadom na uvedené súd v súlade so zásadami uvedenými v ČL.17 CSP rozhodol podľa ČL.
4 ods. 2 tak, že náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia

prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.