Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 28. november 2010

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/319/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108226803
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2010:8108226803.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa E. A., F.. X.X.XXXX,
T. H., H. F.. Č.. XX, Q..Č.. H., J. X, právne zastúpený JUDr. Marekom Gulom, advokátom so sídlom v
Prešove, Hlavná č. 29, proti odporkyni E. A., F.. X.X.XXXX, T. H., H. F.. Č.. XX, Q..Č.. U. Č.. X, H., právne
zastúpená JUDr. Konštantínom Vaľom, advokátom so sídlom v Prešove, Konštantínova č. 3, v konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

zrušuje podielové spoluvlastníctvo E. A. I. E. A., S.. P. P.
- X-O. T. Č.. X J. H. F. Q. H. T. C. J.. Č.. XXXX F. H. Č.. P. XXXX, W. F. A. Č.. XXXX - Č. P.. Ú.. H.,
- P. H. XX/XXXX-Í. F. J. Č. I. J. W. T. C. Č.. J.. XáXX W. F. A. Č.. XXXX- Č. P.. Ú.. H.,
- P. H. XX/XXXX-O. F. H. Č.. B. P. XXXX W. H. I. F. Z. R. XXX E.2., F. P. D. H. T. C. Č.. J.. XXXX W. F.
A. Č.. XXXXX - Č. P.. Ú.. H., R. R. H. F. K.. H. F.. Č.. XX Q., Ž.:

prikazuje do vlastníctva odporkyne E. A., S.. P. X-O. T. Č.. X J. H. F. Q. H. T. C. J.. Č.. XXXX F. H. Č..
P. XXXX, W. F. A. Č.. XXXX - Č. P.. Ú.. H., H. XX/XXXX-Í. F. J. Č. I. J. W. T. C. Č.. J.. XXXX W. F. A. Č..
XXXX - Č. P.. Ú.. H.Š., H. XX/XXXX-O. F. H. Č.. B. P. XXXX W. H. I. F. Z. R. XXX E.2., F. P. D. H. T. C.E.
Č.. J.. XXXX W. F. A. Č.. XXXXX - Č. P.. Ú.. H., R. R. H. F. K.. H. F.. Č.. XX,

odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu
24.800,- Eur v lehote 1 roka od právoplatnosti tohto rozsudku,

o trovách konania a trovách štátu rozhodne súd osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 27.10.2008 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva účastníkov k 3-izbovému bytu č. X s príslušenstvom na Q. poschodí bytového domu
súp. č. XXXX na parcele č. KN XXXX, zapísané na LV č. XXXX - čiastočný kat. úz. H., k podielu XX/
XXXX-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súp. XáXX zapísané na
LV č. XXXX- čiastočný kat. úz. H., k podielu XX/XXXX-in na parcele č. C KN XXXX zastavaná plocha a
nádvoria o výmere XXX m2, na ktorej je postavený bytové dom č. súp. XXXX zapísané na LV č. XXXXX -
čiastočný kat. úz. H., všetko v H. na ul. H. F.. č. XX. Navrhoval túto nehnuteľnosť prikázať do vlastníctva
odporkyne s tým, že odporkyňa by bola zaviazaná vyplatiť ho sumou 1.100.000,- Sk.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Navrhovala, aby súd postupoval v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka a podielové spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, pripojenými
spismi, znaleckým posudkom znalca O.. E. M. a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ poukazoval na to, že byt, ktorý je predmetom konania patrí do podielového spoluvlastníctva
a jedná sa o 3-izbový byt, kde podiely na byte, spoločných častiach domu a zastavanej ploche sú v 1. V
byte bývali spolu do rozvodu a ešte aj rok po rozvode. Sobášili sa v roku 1991. Najprv bývali v podnájme,
na slobodárňach. Neskôr bývali v byte, ktorý dostali od otca navrhovateľa. V roku 1996, keď podnikal,
navrhovateľka dala návrh na zrušenie BSM za trvania manželstva, čo sa aj stalo rozsudkom zo dňa
22.1.1996. Keď mestský bytový podnik odpredával byty, odkúpili ho a bolo to 4.6.1999. V tom čase už
nemali bezpodielové spoluvlastníctvo, teda ho odkupovali do podielového spoluvlastníctva. Po rozvode
mali dohodu s bývalou manželkou ohľadne bytu, že sa byt predá a peniaze sa rozdelia a podobne, ale
odporkyňa situáciu oddiaľovala, preto podal tento návrh. V predmetom byte nebýva od februára 2007,
v byte býva odporkyňa s ich dvoma maloletými deťmi.

Odporkyňa uviedla, že okolnosti, ktoré navrhovateľ uviedol ohľadne zrušenia BSM, nadobudnutia bytu
a rozvodu sú pravdivé. Potvrdila, že bola pred podaním žaloby na súd jednať s právnym zástupcom,
a že najprv súhlasila, že z bytu navrhovateľa vyplatí, ale teraz si to rozmyslela a s návrhom nesúhlasí.
Poukazovala na to, že navrhovateľ odišiel, vysťahoval sa z bytu a ostali len holé steny. Navrhovala,
aby on svoj podiel, ako aj ona svoj podiel prepísali spoločne na obe deti. S takouto alternatívou však
navrhovateľ nesúhlasil. Odporkyňa v roku 2009 pracovala vo firme E. na 70 % a jej mzda bola vo výške
210,- Eur až 260,- Eur. Nič okrem podielu v byte nevlastní. Poukazovala na to, že navrhovateľ podal
tento návrh napriek tomu, že jeho finančná situácia je oveľa lepšia, je zabezpečený, má kde bývať a ona
by nezvládla, keby mala vyplácať podiel navrhovateľa.

Navrhovateľ uviedol, že byt má rozlohu XX m2 a podľa neho cena bytu je okolo 58.100,- Eur až 59.700,-
Eur. Odporkyňa stále zotrvávala na tom, že nie je schopná vyplatiť navrhovateľa, nemá kam s deťmi ísť
a nesúhlasí s tým, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo.

Účastníci sa nedohodli na cene bytu, súd nariadil a vykonal dokazovanie znaleckým posudkom znalca
O.. E. M.. Ten podal znalecký posudok v marci 2010, kde stanovil cenu predmetnej nehnuteľnosti a to
na výšku 49.600,- Eur.

Navrhovateľ súhlasil so znaleckým posudkom. Odporkyňa stále poukazovala na ustanovenie § 142 ods.
2 Občianskeho zákonníka a navrhovala, aby súd nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo. Ako dôvody
hodné osobitného zreteľa uvádzala sociálnu situáciu odporkyne, ako aj zdravotný stav jej a jej detí.

Odporkyňa predložila súdu doklady o tom, že je sociálne odkázaná, že je zaradená do evidencie
uchádzačov o zamestnanie. Čo sa týka zdravotného stavu, predložila súdu doklady a to jednak lekársku
správu, ktorá uvádza jej gynekologické problémy, ako aj správu z Centra pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie v H. pre dcéru Q., z ktorej vyplýva, že dcéra Q. trpí disgrafiou a disortografiou,
má pomalé tempo práce a dekoncentráciu pozornosti.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielových spoluvlastníkov voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu, alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval
v spoluvlastníckom vzťahu. V tomto prípade súd neuvažoval o prvej možnosti zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a to o rozdelení veci, pretože sa jednalo o trojizbový byt, ktorý nie je reálne
deliteľnou nehnuteľnosťou a ani vzájomná nevraživosť medzi účastníkmi nedovoľovala postup súdu
ohľadne delenia veci. Súd preto po vykonanom znaleckom dokazovaní ohľadne ceny nehnuteľnosti,
ktorú nenamietal ani jeden z účastníkov, pristúpil k tomu, že zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo

prikázaním veci za primeranú náhradu odporkyni. Primeranou náhradou tu treba rozumieť príslušný
podiel všeobecnej ceny veci. V tomto prípade súd vychádzal plne zo znaleckého dokazovania.

Ešte na začiatku sa však súd musel vyporiadať s argumentom zo strany odporkyne, aby súd postupoval
v zmysle ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka a návrh navrhovateľa zamietol z dôvodov hodných
osobitného zreteľa. K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže
dôjsť iba výnimočne. Je to v prípade, ak vec tvoriaci predmet spoluvlastníctva nie je reálne deliteľný
a ďalším dvom spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva bránia dôvody hodné
osobitného zreteľa. Ich existenciu súd musí starostlivo skúmať individuálne v každej prejednávanej veci.
Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť napríklad zdravotný stav, prípadne vek odporkyne a
podobne. Dôvodmi sú prevažne okolnosti subjektívneho charakteru na strane odporkyne (zdravotný
stav, sociálna situácia) a na strane navrhovateľa, že pre neho nie je nutnosťou vyporiadanie tohto
spoluvlastníckeho podielu. Všetky tieto okolnosti treba brať a zvažovať vysoko individuálne.

V tomto prípade však podľa názoru súdu nebolo možné postupovať v zmysle ust. § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Odporkyňa sa bránila svojim zdravotným stavom, ako aj zdravotným stavom
maloletej dcéry Q.. Predložila však súdu len dôkaz o tom, že ona sama podstupuje gynekologickú liečbu,
a že sa podrobila gynekologickým zákrokom. Súd však má za to, že táto okolnosť nie je závažným
zdravotným stavom a závažným ochorením, ktoré by odporkyňu diskvalifikovali napríklad z pracovného,
sociálneho, spoločenského života dlhodobo. Jednalo sa o zákroky, ktoré nie sú život ohrozujúce a
našťastie ani vážne. Taktiež o zdravotnom stave maloletej Q. predložila odporkyňa iba správu z Centra
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v H., z ktorej vyplýva, že dcéra Q. má poruchy
učenia, pomalé tempo práce a dekoncentráciu pozornosti, čo určite nie je závažný zdravotný stav. Táto
správa hovorí len o tom, že odporkyňa sa musí dcére viac venovať, čo sa týka prípravy do školy, má
špeciálne výchovné a vzdelávacie potreby, nie je však dokladom o zhoršenom zdravotnom stave dcéry
odporkyne. Taktiež aj poukazovanie odporkyne na zlú sociálnu situáciu v tomto prípade podľa názoru
súdu neobstojí. Sociálna situácia, ktorú mal zákonodarca na mysli ako dôvod hodný osobitného zreteľa,
by mala podľa názoru súdu byť trvalá, dlhodobá a nemeniteľná. V tomto prípade však tomu tak nie je.
Odporkyňa je 40-ročná zdravá žena, ktorá sa môže začleniť do pracovného procesu a aj počas konania
pracovala. Ak aj v súčasnej dobe je poberateľkou sociálnej dávky, neznamená to, že je to dôvod hodný
osobitného zreteľa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Ako už súd vyššie spomenul, táto
sociálna situácia by musela byť závažnejšia a najmä dlhodobá, čo v tomto prípade nie je a odporkyňa
má všetky predpoklady na to, aby opäť pracovala.

Na druhej strane návrh navrhovateľa je v zmysle citovaných zákonných ustanovení dôvodný.
Navrhovateľ sám nevlastní inú nehnuteľnosť, čo bolo v konaní preukázané pri oslobodzovaní
od súdneho poplatku. Súd má teda za to, že návrh navrhovateľa na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva bol dôvodný a nebol dôvod postupovať v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

Ak súd teda pristúpil k vyporiadaniu, prikázal predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva odporkyne, ktorá v
predmetnom byte s maloletými deťmi býva. Zároveň ju zaviazal k zaplateniu polovice ceny predmetnej
nehnuteľnosti a to 24.800,- Eur. Cenu nehnuteľnosti mal súd preukázanú z citovaného znaleckého
posudku O.. E. M. a túto cenu žiaden z účastníkom nenamietal. S poukazom však na skutočnosti,
ktoré boli vyššie uvedené a to, že v súčasnej dobe odporkyňa nemá stále zamestnanie a zabezpečuje
starostlivosť o maloleté deti, súd považoval za primerané poskytnúť odporkyni dlhšiu lehotu na vyplatenie
navrhovateľa. Lehota 1 rok po právoplatnosti tohto rozsudku sa súdu javí ako primeraná lehota na to,
aby odporkyňa dokázala svoju situáciu vyriešiť, či už vymenením bytu za menší, úverom a podobne,
aby si splnila povinnosť určenú v tomto rozsudku.

O trovách konania a trovách štátu rozhodne súd osobitným uznesením v zmysle ustanovenia § 151
ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 1. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.