Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/2/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200467
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:6013200467.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci žalobcu: Ing.
Y. P., bytom X., zastúpeného JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici,
Horná č. 27, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, predtým Obvodný úrad Banská Bystrica,
odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra č. 1, za účasti: 1/ Ing.
O.T., trvale bytom X., zastúpený Ing. N. K., bytom X., 2/ H. G., trvale bytom X., 3/ I. G., trvale bytom X.,
4/ Y. P., bytom X., 5/ Mesto Banská Bystrica, Oddelenie evidencie a správy majetku mesta, so sídlom
v Banskej Bystrici, Československej armády č. 26, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zo 17. januára 2013 č. OBÚ OVBP2013-159-2:K1, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici z 18. septembra 2013 č. k. 23S/61/2013-40, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. septembra 2013 č.
k. 23S/61/2013-40 z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom z 18. septembra 2013 č. k. 23S/61/2013-40
podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie
žalovaného zo 17. januára 2013 č. OBU OVBP 2013-159-2: K1, ako aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu Mesta Banská Bystrica z 10. septembra 2012 č. RV 20906/2008-MA-II, ev. č.
39/2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy súdneho konania vo výške 314,37 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že rozhodnutím zo 17. januára 2013 č. OBU
OVBP 2013-159-2: K1 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu ako neodôvodnené a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu z 10. septembra 2012 č. RV 20906/2008-MA-II, ktorým stavebníkovi
Ing. O.T., bytom X., (tu pribratý účastník 1/) na základe jeho žiadosti o vydanie dodatočného stavebného
povolenia podľa § 88a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a § 10 vyhl. č. 453/2000 Zb., ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia stavebného zákona, dodatočne povolil stavbu v rozsahu už prevedených
(vymenovaných) stavebných prác na stavbe: „Adaptácia podkrovia rodinného domu X.“, v mestskej časti
U. na U. v X., na pozemku parcelné číslo KN-C č. 91, v katastrálnom území U., ku ktorej má stavebník
vlastnícke právo na základe listu vlastníctva č. XXXX z 22. apríla 2008.

Krajský súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že predmetná stavba bola
postavená bez stavebného povolenia. Otec žalobcu Y. P. dňa 1. októbra 2003 podal na Stavebný úrad
v Banskej Bystrici sťažnosť na stavebníka O.T., podľa ktorej mal na svojom dome urobiť v rámci opravy
novú strechu presahujúcu až na susedné pozemky, na streche sú aj veľké okná, ktoré na pôvodnej
streche neboli, a ktoré sú otočené smerom na parcelu sťažovateľa. Na mieste samom 2. decembra 2003
bol spísaný zápis z výkonu štátneho stavebného dozoru stavebným úradom, v ktorom bol popísaný
skutkový stav na stavbe tak, že na rodinnom dome O.T. bola prevedená nadstavba podkrovia, s
nadmurovkami, s novým tvarom strechy, so strešnými oknami a s obojstranným strešným vikierom,
pričom strecha zasahuje do pozemku sťažovateľa. Stavebníkovi bolo s okamžitou platnosťou zakázané
pokračovať v prácach na stavbe. Ďalej mal krajský súd za preukázané, že stavebný úrad vydal dňa
21. septembra 2011 rozhodnutie, ktorým dodatočne povolil predmetnú stavbu a na základe odvolania
žalobcu krajský stavebný úrad rozhodnutím z 2. apríla 2012 prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu
zrušil. Po tomto zrušujúcom rozhodnutí konal opätovne stavebný úrad a vydal rozhodnutie 10. septembra
2012 o dodatočnom povolení stavby v rozsahu už prevedených stavebných prác, ktoré rozhodnutie je
predmetom tohto preskúmania súdom.

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia ďalej uvádza, že podstatnou vecnou námietkou žalobcu bola
námietka voči postaveniu strešného vikiera na nadstavbe obytného podkrovia stavebníka s oknami
orientovanými do záhrady na pozemok žalobcu. Tieto námietky žalobcu trvali cca 10 rokov, pričom v
prvom štádiu bola stavebníkovi uložená aj pokuta, avšak ďalšie konanie bolo už zo strany stavebného
úradu pasívne, nakoľko tento orgán po dvoch výzvach stavebníkovi z 18. mája 2005 a 21. júna
2005, aby predložil doklady a podklady ako dôkazy, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s
verejným záujmom, nepostupoval podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, aj keď stavebník nepredložil
požadované doklady. Stavebník požiadal sám o dodatočné stavebné povolenie až 22. apríla 2008.
Po tomto úkone už stavebný úrad nemohol nariadiť odstránenie stavby, ale iba pokračovať v konaní o
dodatočnom povolení stavby, pretože z podania je zrejmé, že vlastník stavby má záujem na jej právnom
usporiadaní.

Krajský súd dospel k právnemu záveru, že v danom prípade preskúmavaným rozhodnutím žalovaného
došlo k dotknutiu práva žalobcu na súkromie a tým aj vlastníckeho práva žalobcu, a to najmä postavením
vikiera s oknami do pozemku žalobcu. Právo na súkromie žalobca nemá len v súvislosti s prípadným
vybudovaním rodinného domu na svojom pozemku, ale právo na súkromie má mať zachované aj v
prípade využívania pozemku pre účely záhrady a oddychu, ktoré právo vyplýva z čl. 16 a čl. 20 Ústavy
Slovenskej republiky. Krajský súd vytýkal správnym orgánom neposkytnutie dostatočnej ochrany k
vyššie uvedeným právam žalobcu, keď stavebný úrad legalizoval neoprávnenú stavbu v celom rozsahu
tak, ako ju sám stavebník postavil bez súhlasu žalobcu - suseda, ako aj bez súhlasu stavebného úradu,
pričom rozhodujúca vecná námietka žalobcu by sa dala vyriešiť v konaní iným spôsobom presvetlenia
než ho vykonal stavebník.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia krajský súd ďalej v konaní zistil vážny procesný nedostatok, keď
prvostupňový správny orgán síce na ústne pojednávanie vykonané dňa 9. augusta 2012 predvolal
žalobcu, ktorý sa listom doručeným 7. augusta 2012 ospravedlnil z neúčasti a žiadal určiť nový termín
pojednávania, napriek tomu správny orgán vykonal pojednávanie bez jeho účasti. Podľa názoru súdu
uvedeným postupom žalobcovi bolo odňaté pravo uplatniť svoje námietky, návrhy, právo vyjadriť sa k
dôkazom a podkladom rozhodnutia. Vyslovil nesúhlas s odôvodnením rozhodnutia správnych orgánov,
že postačuje námietka žalobcu, ktorú podal 7. mája 2009 k oznámenému konaniu o dodatočnom
povolení predmetnej stavby, a to vzhľadom na časový odstup medzi jednotlivými pojednávaniami, ako
aj na to, že medzitým došlo k zrušeniu prvšieho rozhodnutia stavebného úradu z 21. septembra 2011
rozhodnutím krajského stavebného úradu z 2. apríla 2012. Krajský súd ďalej uviedol, že podrobnejšie
sa s ďalšími námietkami žalobcu nezaoberal, lebo nemali podstatný vplyv na zákonnosť rozhodnutí.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalobcovi
náhradu za zaplatený súdny poplatok v sume 70 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške spolu s DPH
244,37 Eur, ktoré boli vyčíslené podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie stavebník, pribratý účastník 1/ Ing. O.T.. Namietal s
poukazom na ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p., že súd prvého stupňa nerozhodol

vecne správne. Odvolateľ uviedol, že krajský súd v rozhodnutí sa upriamil najmä na tvrdenia žalobcu,
keď poukázal na ochranu vlastníckeho práva a súkromia žalobcu, avšak podľa jeho názoru súčasne
bola rovnaká ochrana vlastníckeho práva jemu ako stavebníkovi popretá. V odvolaní ďalej namietal,
že žalobca žiadnymi dôkazmi nepodložil svoje tvrdenie, že na pozemku, ktorý je v súčasnosti jeho
záhradou, má v budúcnosti záujem postaviť rodinný dom, a stavebné úpravy, ktoré sú vykonávané ho
v tom môžu obmedziť. Pokiaľ ide o procesný nedostatok zistený krajským súdom odvolateľ namietal,
že správny orgán dodržal všetky procesné ustanovenia a nebolo ani povinnosťou správneho orgánu
rušiť nariadené pojednávanie v prípade ospravedlnenia niektorého z účastníkov, lebo je na rozhodnutí
správneho orgánu, či dôvody ospravedlnenia vyhodnotí za tak závažné, aby určil nový termín. Tiež
namietal, že rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný, lebo pôsobí nepresvedčivo a nebol riadne
ani odôvodnený. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne
alebo ho zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Pribratý účastník správneho konania č. 5/ Mesto Banská Bystrica ako prvostupňový správny orgán vo
vyjadrení k odvolaniu rozsudok krajského súdu nepokladal za vecne správny, pretože prvostupňový
správny orgán a následne aj žalovaný ako druhostupňový správny orgán dostatočne zistili skutkový
stav, vec správne posúdil a náležite aj odôvodnil. Uviedol, že v novom konaní o dodatočnom povolení
stavby žalobca nepodal žiadne námietky. Stavebný úrad v novom a v ďalšom konaní odstránil nedostatky
vytknuté druhostupňovým správnym orgánom a riešil aj pôvodne podané námietky žalobcu zo 7. mája
2009, ktoré opieral o obmedzenie práva na súkromie a vlastníckeho práva podľa čl. 16 ods. l a čl. 20
Ústavy SR a tiež namietal porušenie § 127 ods. l Občianskeho zákonníka. Po posúdení a preskúmaní
návrhu, predložení všetkých potrebných stanovísk, vyjadrení a dokladov v konaní stavebný úrad dospel
k záveru, že dodatočné povolenie stavby stavebníka Ing. P., realizované na jestvujúcej stavbe a na
pozemku vo vlastníctve stavebníka, nie je v rozpore s verejnými záujmami a ani v rozpore s platnou
územnoprávnou dokumentáciou mesta Banská Bystrica, pričom postupoval legálne v zmysle § 88a
ods. 1 stavebného zákona a stavbu dodatočne povolil rozhodnutím z 10. septembra 2012. V dôvodoch
podanej žaloby žalobca neuvádzal iné skutočnosti, než ktoré uviedol v konaní pred stavebným úradom,
a preto žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu stavebníka, pribratého účastníka správneho konania č. 1/ sa stotožnil
s jeho odvolaním proti rozsudku súdu prvého stupňa. Uviedol, že stavebné práce na stavbe: „Adaptácia
podkrovia rodinného domu X.“, predovšetkým namietaný vikier s dvomi oknami smerujúci do záhrady
žalobcu uskutočnil stavebník v roku 2003, a to v rozsahu nad rámec ohlásených stavebných úprav
rodinného domu. Na túto skutočnosť upozornil vlastník vedľajšej nehnuteľnosti - záhrady, žalobca.
Stavebný úrad riešil dodatočné povolenie adaptáciu podkrovia rodinného domu, ktorý je umiestnený
na hranici pozemku, a tak v tejto súvislosti hodnotil (§ 6 ods. 1 až 7 vyhl. č. 532/2002 Z.z.) aj
umiestnenie vikiera na streche. Jeho odstránenie by bolo dôvodné len v tom prípade, keby ním
nebolo trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Stavebný úrad hodnotil terajšie
užívanie záhrady, ale aj možnosť jej budúceho využitia, pričom nezistil žiadne obmedzenie, ktoré by
spôsobilo dodatočné povolenie stavby. Na ochranu súkromia a pohody bývania má každý jednotlivec
vlastné nároky, ktoré podľa povahy veci hodnotí aj stavebný úrad, pričom sa riadi ustanoveniami
stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov. V konaniach o predmetnej stavbe od roku 2003 sa
ospravedlnená neúčasť účastníkov vyskytovala viackrát, a to tak na strane žalobcu, ako aj stavebníka,
čo možno hodnotiť ako obštrukciu.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu stavebníka, pribratého účastníka č. 1/ pokladal rozsudok súdu prvého
stupňa za vecne správny. Uviedol, že vlastnícke právo nie je absolútne, ale musí byť primerane
obmedzené vlastníckymi právami iných vlastníkov. Ak pribratý účastník namietal, že súd mal na
riešenie technickej otázky strešného vikiera, resp. strešného okna prizvať znalca, je táto argumentácia
neopodstatnená, pretože ide o také základné znalosti, pre ktoré postačuje obyčajná logika a skúsenosť
a navyše aj na pojednávaní prítomný projektant žalovaného potvrdil, že presvetlenie priestoru možno
v lepšej miere dosiahnuť strešnými oknami. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
celom rozsahu podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Súčasne žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania
za právne zastupovanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods.
2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 29.10.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
stavebníka, pribratého účastníka stavebného konania č. 1/ je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého
stupňa žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že
v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru krajského súdu zo strany žalovaného preskúmavaným
rozhodnutím došlo k nedostatočnej právnej ochrane žalobcu, keď stavebníkovi (tu odvolateľovi) bolo
vydané dodatočné stavebné povolenie v rozsahu, ako bola stavba už postavená. Ďalším dôvodom bola
skutočnosť, že žalovaný v novom správnom konaní vec prejednal bez prítomnosti odvolateľa a to napriek
riadnemu ospravedlneniu jeho neprítomnosti.
Predmetom súdneho konania podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. bolo rozhodnutie žalovaného,
ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby
stavebníka, tu pribratého účastníka č. 1/ stavby: „Adaptácia podkrovia rodinného domu X.“, v mestskej
časti U., na U.i, na pozemku parc. KN-C č. 91, v katastrálnom území U..
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie
mu prechádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami
uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods.1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z
občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení
sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym
orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už
vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods.
2 O.s.p.).
Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred
správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 88a ods. 1, 4, 7 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140
a podkladov predložených v stavebnom konaní.
V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné
práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby v stavebnom
konaní.
Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu
dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej
stavby.

Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred
konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho
pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané
námietky neprihliadne.
V zmysle § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov - správny poriadok).
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť
záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať
plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby
mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku).
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre
rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako
aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a
spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).
Podľa § 34 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a
objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (ods. 1), dôkazmi sú najmä výsluch
svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (ods. 2), účastník konania je povinný navrhnúť na podporu
svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (ods. 3), vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (ods.
4), správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti (ods. 5), skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej
činnosti netreba dokazovať (ods. 6).
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v danej veci v konaní postupovali
náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov
relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav veci, ako aj stavebný úrad sa v konaní
nedopustil takej vady, ktorá mala za následok nezákonnosť rozhodnutia, a preto ich rozhodnutia je treba
považovať za zákonné. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa nepostupoval správne a v súlade
so zákonom, keď podľa § 250j ods. 2 písm. a/, e/ O.s.p. zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch
stupňov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je následné zhojenie závažnej chyby zo stany
stavebníka, vedomé ignorovanie zákona, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia
nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby,
keďže sa dopustil porušenia zákona.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého
tvoril administratívny spis zistil, že preskúmavané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby bolo
vydané potom, ako žalovaný rozhodnutím z 2. apríla 2012 č. KSUBB-2012-362/421-l:OSŠS na základe
odvolania Ing. Y. P. (tu tiež odvolateľa) zrušil predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu Mesta Banská Bystrica z 21. septembra 2011 č. RV20 906/2008-MA, Ev. č.: 23/2011, ktorým
dodatočne povolil stavbu. Správne orgány v posudzovanej právnej veci v ďalšom správnom konaní na
základe skutkových zistení dospeli k záveru, že pre dodatočné povolenie hore uvedenej stavby boli
splnené zákonné podmienky. Podľa názoru súdu prvého stupňa tento ich záver bol predčasný, nakoľko
si preň nezadovážili dostatok skutkových pokladov.
Podstatnou námietkou žalobcu bola skutočnosť, že žalovaný uskutočnil správne pojednávanie určené
na 9. augusta 2012 o 10,00 hod. bez jeho prítomnosti a to napriek tomu, že podaním zo 6. augusta
2012 riadne ospravedlnil svoju neprítomnosť z dôvodu čerpania dovolenky. Podľa jeho názoru, nemohol
potom v správnom konaní prezentovať svoje námietky proti žiadosti stavebníka, ktoré by mali podstatný
vplyv na zmenu posúdenia veci. Krajský súd uvedenú skutočnosť posúdil ako závažný procesný
nedostatok žalovaného správneho orgánu.

Prvotne sa najvyšší súd zaoberal koncentračnou zásadu v stavebnom konaní a jej vplyvom na súdny
prieskum rozhodnutia.

Podľa § 21 správneho poriadku právne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti a
neverejnosti. Ústne konanie sa preto vo všeobecnosti, na rozdiel od súdneho konania, nevyžaduje, ak
osobitný zákon neustanovuje inak.
Správny poriadok rozlišuje jednak obligatórne ústne pojednávanie, ktoré správny orgán nariaďuje vtedy,
ak tak ustanovujú osobitné predpisy (v danej veci ide o prípad upravený v § 61 stavebný zákon citovaný
vyššie) a jednak fakultatívne ústne pojednávanie, ktoré správny orgán nariaďuje iba vtedy, ak to vyžaduje
povaha veci.
V oboch prípadoch je pre ústne pojednávanie charakteristické, že v ňom vystupuje viac účastníkov, často
s protichodnými záujmami. Cieľom ústneho pojednávania je predovšetkým zistiť skutočný stav veci, a
pokiaľ možno odstrániť rozpory medzi účastníkmi. Na ústnom konaní možno vykonať aj niektoré dôkazy
(miestne zisťovanie). Ak ide o riešenie otázok súvisiacich s nehnuteľnosťami, ústnemu konaniu spravidla
predchádza možnosť oboznámiť sa s príslušnými technickými podkladmi. Účastníkom konania správny
orgán v súlade so zásadou súčinnosti musí vždy dať možnosť vyjadriť sa k postupu správneho orgánu,
k vykonaným dôkazom, prípadne k ďalším skutočnostiam a uplatniť svoje návrhy alebo námietky.
Zákonodarca v právnej norme § 61 ods. 1 stavebného zákona ustanovuje právo účastníkom stavebného
konania predložiť svoje námietky, avšak najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne
neprihliadne.
V stavebnom konaní, obdobne ako v územnom konaní, platí koncentračná zásada, to znamená, že po
termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a
stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí
zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie
ich pripomienok a námietok.

V danej súvislosti odvolací súd dáva tiež do pozornosti, že v ústavnoprávnej rovine podľa čl. 20 ods.
1 Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia
práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa všetkým vlastníkom poskytla a súčasne
aj trvale garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými
zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (PL. ÚS 16/95). Taktiež Dohovor o
ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 1 v znení dodatkového protokolu č. 1 poskytuje ochranu
majetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok
ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Na uvedenú právnu úpravu nadviazal zákonodarca
aj v Občianskom zákonníku v §§ 123 a nasl., keď v právnej norme § 124 stanoví, že všetci vlastníci majú
rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že oproti právu žalobcu, vlastníka susediacej
nehnuteľnosti s rodinným domom stavebníka na nerušený výkon jeho vlastníckeho práva, do ktorého
podľa jeho tvrdení bolo zasiahnuté prestavbou strechy rodinného domu stavebníka, čím došlo k
narušeniu jeho súkromia, je postavené právo stavebníka tiež na riadny výkon jeho vlastníckeho práva,
spočívajúci v tom, že vykonanou prestavbou strechy jeho rodinného domu sa zvýšila kvalita jeho
bývania, avšak práva na obidvoch stranách vlastníkov susediacich nehnuteľností musia byť v rovnováhe,
ktorých zabezpečenie spočívalo na stavebnom úrade v konaní o dodatočnom povolení prestavby.

Vychádzajúc z predmetu súdneho prieskumu v danej veci odvolací súd dáva súčasne do pozornosti
právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 72/2010, v zmysle ktorého „v
súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú
rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania.
Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými
atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.
Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych
noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy
uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého
nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali
navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho
predpisu“.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v danom prípade považoval postup správnych orgánov oboch
stupňov za súladný so zákonom, keď v preskúmavacom konaní, predmetom ktorého bolo posúdenie
realizácie vykonanej stavebnej úpravy - prestavba strechy rodinného domu stavebníka, upriamili svoju
pozornosť k predmetu posúdenia aj z pohľadu zabezpečenia spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní
ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov správneho konania tak v prípade
stavebníka, ako aj žalobcu. Zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu podľa
názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v danej veci správne orgány oboch stupňov v rámci svojej
kompetencie, ktorú im zveruje stavebný zákon pri výkone verejnej moci postupovali pri dodržiavaní
relevantných právnych predpisov vzťahujúcich sa k stavebnému konaniu a iných všeobecne záväzných
právnych predpisov v súlade so zákonom, keď v rámci svojej rozhodovacej činnosti posudzovali
výkon práv všetkých účastníkov konania (stavebníka i žalobcu) s rovnakým obsahom, v konaní
postupovali v súčinnosti s účastníkmi konania, ako aj sa s námietkami žalobcu vznesenými v
stavebnom konaní náležite vysporiadali. Pokiaľ stavebný úrad vykonal ústne pojednávanie bez účasti
žalobcu, ktorý neúčasť riadne ospravedlnil, takýto postup stavebného úradu nie je možné považovať
za vadu konania majúcu za následok nezákonnosť postupu stavebného úradu podmieňujúceho
nezákonnosť rozhodnutia. Posúdenie nutnosti účastníka na ústnom pojednávaní stavebného úradu patrí
do pôsobnosti stavebného úradu a odvolací súd vychádzajúc zo skutkových okolností daného prípadu
nezistil, že by stavebný úrad vybočil z hraníc správneho uváženia, keď skutkové zistenia potvrdzujú,
že žalobca ako účastník stavebného konania v priebehu konania vzniesol námietky, ktoré boli známe
tak účastníkom stavebného konania, ako aj stavebnému úradu a s ktorými sa stavebný úrad, ako aj
žalovaný v priebehu stavebného konania aj vysporiadali.

Odvolací súd súčasne konštatuje, že v prejednávanom prípade bolo vydané prvšie rozhodnutie, ktoré
bolo odvolacím správnym orgánom zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na
nové konanie a rozhodnutie. Je potrebné poukázať na to, že neskoršie oznámenie o začatí konania o
dodatočnom povolení stavby žalovaným z 10. júla 2012 nemá právne účinky začatia správneho konania,
pretože konanie sa začína iba raz a skončí sa až právoplatným rozhodnutím. V prípadoch, keď je
prvostupňové administratívne rozhodnutie zrušené, konanie pokračuje s tým, že prvostupňový správny
orgán je povinný odstrániť chyby, ktoré mu boli vytýkané zrušovacím administratívnym rozhodnutím
v tom istom konaní, ktoré už bolo raz začaté. Prvostupňový správny orgán preto vecne správne
listom z 10. júla 2012 oznámil pokračovanie v konaní o dodatočnom povolení stavby a o nariadení
ústneho pojednávania na štvrtok 9. augusta 2012 o 10,00 hod. s určením miesta a doby nahliadnutia
do podkladov konania a s poznámkou na oznámenie námietok, pripomienok a stanovísk k žiadosti o
dodatočné povolenie stavby.

Zo zápisnice z 9. augusta 2012 o priebehu stavebného konania spojeného s miestnym zisťovaním v
zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že bolo zobraté na vedomie ospravedlnenie neúčasti
žalobcu, vlastníka susednej nehnuteľnosti.
Z odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho
orgánu odvolací súd zistil, že správne orgány sa vysporiadali so všetkými relevantnými námietkami
žalobcu, ktoré podal v predmetom stavenom konaní pred vydaním oznámenia z 10. júla 2012 o
pokračovaní v konaní o dodatočnom povolení stavby, a ktoré námietky boli aj obsahom predmetnej
žaloby. Odvolací súd preto konštatuje, že postup, ktorý zvolil stavebný úrad a vec prejednal aj bez účasti
žalobcu bola v súlade s ustanovením § 61 stavebného zákona.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je ďalej uvedené nasledovné: „Strešná
konštrukcia domu sa od pôvodnej sedlovej strechy neodlišuje, je tiež sedlová, doplnená pultovým
vikierom a strešnými oknami. Výška stavby a ani odstupová vzdialenosť od hranice pozemku sa
nezmenila. Váš (žalobcov - poznámka odvolacieho súdu) pozemok je toho času voľný, podľa katastra
nehnuteľností je vedený ako záhrada a možnosť jeho využitia na stavbu rodinného domu bude
predmetom posúdenia takého zámeru na stavebnom úrade. Vzhľadom na rozlohu tohto pozemku,
možnosti technického vybavenia v území a pri posúdení súladu navrhovanej stavby s územno-
plánovacím podkladom sa povolenie novej výstavby rodinného domu na tomto pozemku nevylučuje.
Riešená a realizovaná adaptácia jestvujúceho rodinného domu na vedľajšom pozemku vo vzťahu k
predpokladanej stavbe rodinného domu na parc. č. 83 má len také obmedzenia, že novostavba musí byť
umiestnená vo vzdialenosti najmenej 7 m od jestvujúceho domu a to v takom prípade, ak by novostavba
mala riešené okná obytných miestností k jestvujúcemu domu“. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný
sa tiež vysporiadal z hľadiska verejného záujmu otázkou pohody bývania a zákonnej úpravy ohľadne

námietok žalobcu k okenným otvorom zakomponovaným do šikmej strechy - vikierom, umiestnenými
smerom na pozemok žalobcu.
V čase vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovaného neexistovala skutočnosť, ktorá by potvrdila
pravdivosť tvrdenia žalobcu o narušení jeho práva na pohodu bývania, pretože je nepochybné, že
v uvedenom čase s konečnou platnosťou pozemok, na ktoré sú orientované strešné okná - vikiere,
je nezastavaný. Skutočnosť, že žalobca mieni v budúcnosti pozemok zastavať, je v danom prípade
bezvýznamná.
Za týchto okolností je z pohľadu súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného možné
konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z uvedeného rozsudok krajského súdu podľa § 250ja
ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobu podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 250k O.s.p. účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Žalobca nebol v konaní úspešný, z ktorých dôvodov mu nevzniklo právo na náhradu trov konania a
žalovanému zákonodarca ich náhradu nepriznáva.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1 .mája
2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 1. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.