Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/198/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813220075
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3813220075.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu U. F. R., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so
sídlom v L., J. 5, právne zastúpený V. F., s.r.o. L., J., proti žalovanému 2/: E. R., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom X., M.R. Y. X/X, o zaplatenie 2.087,20 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. januára 2017, č. k. 14C/10/2015-151, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Občianske združenie - Y. S. J. R., so sídlom L., Y. námestie 7, IČO: XXXXXXXX má proti žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

X. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v časti smerujúcej proti žalovanému 2/ zamietol.
Rozhodol, že žalovaný 2/ nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
100% trov konania Občianskemu združeniu Y. S. J. R., so sídlom L., Y. X., IČO: XXXXXXXX. Právne

svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497, § 502 ods. 1, § 303 Obchodného zákonníka, § 23a zák.
č. 634/92 Zb., § 2 zákona č. 258/2001 Z.z., § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Súd prvej inštancie vo veci vydal dňa 04.11.2013 platobný
rozkaz, ktorým zaviazal žalovaných 1/ a 2/, aby žalobcovi spoločne a nerozdielne zaplatili žalovanú
sumu s príslušenstvom a trovy konania. Platobný rozkaz nadobudol voči žalovanej 1/ právoplatnosť
dňa 29.11.2013. Keďže súdu sa ho dostupnými prostriedkami nepodarilo doručiť žalovanému 2/,

uznesením zo dňa 10.12.2014 platobný rozkaz voči nemu zrušil. Keďže žalovaní netvorili nerozlučné
procesné spoločenstvo, pokračoval súd ďalej v konaní proti žalobcovi 2/. Rozhodol na základe výsledkov
vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu R. uzatvoril
so žalovanou 1/ dňa 10.1.2005 Zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú
Všeobecné obchodné podmienky. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej 1/ splátkový úver v sume 100.000,-Sk (3.319,39 EUR). Poplatok za správu úveru bol 50,-Sk
(1,66 EUR) mesačne. Splátka úveru bola v sume 1.572,-Sk (52,18 EUR) mesačne, so splatnosťou k

20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.2.2005, konečná splatnosť úveru
bola dňa 20.1.2014. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným 2/ dňa 10.1.2005 dohodu o
ručení, na základe ktorej prevzal žalovaný 2/ na seba záväzok uspokojiť právneho predchodcu žalobcu v
prípade,žežalovanánesplnísvojzáväzok.Žalovaná1/úverriadnenesplácala.R.ažalobcauzavrelidňa
27.9.2012 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE, ktorej predmetom malo byť aj postúpenie
pohľadávky proti žalovaným. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že

žalovaná 1/ uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o úvere. Tá je na jednej strane tzv.
absolútnym obchodom podľa ustanovení Obchodného zákonníka, avšak v tomto konkrétnom prípade
táto zmluva bola svojim charakterom, na základe citovaných ustanovení zároveň i spotrebiteľskouzmluvou. Konštatoval, že podmienky postúpenia pohľadávky banky, ktorú má voči svojmu klientovi, t.j.
dlžníkovi, na tretiu osobu, upravuje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Z neho
vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia je iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými,

a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky adresovanej klientovi po tom, čo bol
klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené podmienky sú zákonným
predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť kumulatívne splnené v čase
postúpenia pohľadávky. Pre platnosť postúpenia pohľadávky zo strany banky na tretiu osobu je potrebné
splniť podmienky ustanovené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalobca, ktorému bola

pohľadávka postúpená bankou, je tak povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka
klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so
splatenímsvojhozáväzkuaspoň90dní.Nepreukázanietejtoskutočnostimázanásledoknepreukázanie
aktívnej vecnej legitimácie postupníka (žalobcu). Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca doložil k
žalobe listiny označené ako: „Oznámenie (R.) o postúpení pohľadávky“ zo dňa 16.10.2012 a „Pokus o
zmier“ (vypracovaný žalobcom) zo dňa 22.8.2013. Súdu však nebola predložená žiadna výzva právneho

predchodcu žalobcu (t.j. banky), adresovaná žalovaným, kde by boli žalovaní vyzvaní na splnenie
svojho omeškaného záväzku voči banke. Žalobcovi sa tak v nadväznosti na to nepodarilo preukázať, že
pohľadávka bola v čase postúpenia spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách. Postúpenie teda nie je platné a žalobca preto nie je oprávnený uplatňovať predmetnú
pohľadávku pred súdom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca

nepreukázal v konaní svoju aktívnu legitimáciu, z ktorého dôvodu žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu,
že aj keď bol v konaní plne úspešný a mal by proti žalobcovi nárok na náhradu všetkých účelne
vynaložených trov konania, žiadne trovy si neuplatnil a žiadne mu ani z obsahu spisu nevyplývajú.
Do 30.6.2016 vystupovalo v konaní Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov v

postavení vedľajšieho účastníka. Aj keď jeho účasť od 1.7.2016 zanikla, účinky jeho úkonov vykonaných
do 30.6.2016 zostávajú zachované. Keďže vedľajší účastník vystupoval na strane žalovaného, ktorý mal
v konaní plný úspech, tento úspech sa vzťahuje aj na subjekt, ktorý ako vedľajší účastník vystupoval
na jeho strane. Z uvedených dôvodov priznal súd Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov proti žalovanému nárok na náhradu 100% trov konania. O konkrétnej výške trov konania

bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, prípadne tento zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil,

ak napriek predloženému oznámeniu postupcu o postúpení pohľadávky skúmal platnosť zmluvy o
postúpení. Uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení
pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazujúcim jeho odoslanie, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia
vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani
jej neexistencie. Ďalej žalobca zastával názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno
spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia
je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok.
Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť

právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Táto norma nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu
ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska.
Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou
pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne
nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524

Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo
zákona o bankách, ale nie sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Vzhľadom na
dikciu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo viac ako
rok, žalobca vyjadril názor, že jeho právny predchodca by konal v súlade s ustanovením § 92 ods. 8
zákona o bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu

žalovanému nezasielal. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na názor doc. JUDr. F. M.,
PhD., LL.M., ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003 sp. zn. 4Obo/210/01 a
rozhodnutia Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove. Zároveň
nesúhlasil,abybolžalobcazaviazanýnaúhradutrovkonaniazdruženiunastranežalovaného2/.Vyslovilnázor, že vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré
vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrilo Občianske združenie Y. S. J. R., ktoré navrhlo potvrdenie
napadnutého rozsudku. Trvalo na tom, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Zastávalo názor,
že súd prvej inštancie vec správne posúdil, keď vyhodnotil postúpenie pohľadávky za neplatné z dôvodu
nedodržania podmienok postúpenia pohľadávky. Poukazovalo na to, že do konania vstúpilo v čase
účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. v znení do 31.12.2014. Súd ďalej vec prejednáva za účinnosti zákona č.

160/2015 Z.z. (CSP). Dávalo do pozornosti § 470 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zostávajú zachované. Nakoľko úkony
právnej služby boli vykonané ešte pred účinnosťou CSP, malo za to, že súd je povinný ich priznať.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je opodstatnené.

6.Odvolacísúdpodrobnepreskúmalvšetkyrozhodujúcenámietky,ktoréboli vpodanomodvolaní

uplatnené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a na zistený skutkový stav použil správny právny predpis,
ktorý aj správne interpretoval. Odvolacie námietky žalobcu sú totožné s námietkami, ktoré boli uplatnené
pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa s týmito riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia
vyporiadal a tieto preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli

tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancievsúladesust.§393ods.2CSPvodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval,

a z ktorých vyvodil svoje závery, prijaté závery primerane vysvetlil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP, na ktoré odkazuje.

7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na nedostatku vecnej aktívnej legitimácie
na strane žalobcu, ktorý nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z právneho

predchodcu R. na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012, a to v
nadväznosti na ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z.
o bankách.
8. Žalobca takýto záver vo svojom odvolaní namieta najmä s tým, že nesúhlasí s výkladom ust.
§ 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, súdom prvej inštancie, pričom bol toho názoru, že uvedené

ustanovenie nemôže byť spájané s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, ako ani
platnosťou samotného právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

9. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.

Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania
(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

10. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že v prípade pohľadávky banky (ako

to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách
iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a
musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo Zákon

o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva, ide o
zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky
porušuje zákon, a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.11. V danej veci žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok § 92
ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky (nebolo preukázané, že práve banka -
R. písomne vyzvala a výzvu doručila žalovanému, pričom ani oznámenie o postúpení takúto výzvu

nenahrádza, že mu umožnila 90-dňovú lehotu na splnenie dlhu a následne svoju pohľadávku postúpila),
a preto možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou
mal žalobca pohľadávku proti žalovaným nadobudnúť, je pre rozpor so zákonom neplatná a žalobca tak
nemá aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie žalovanej pohľadávky.
12. Pre potreby ďalšej argumentácie považuje odvolací súd za potrebné na tomto mieste citovať § 92

ods. 8 (predtým § 92 ods. 7) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o bankách"): "Ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom."

13. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti
banky pri ochrane bankového tajomstva, ako to naznačuje žalobca v odvolaní, ale stanovuje podmienky
platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným
ustanoveniamObčianskehozákonníkaopostúpenípohľadávky(§524anasl.).Tomunasvedčujejednak
znenie citovaného ustanovenia ("...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku...

postúpiť"), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie "Ochrana klientov
a bankové tajomstvo". Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale
aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj
bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že
ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu

klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení
§ 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto
úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. V danom prípade, keďže právnym predchodcom
žalobcu bola banka, bolo správne, že súd prvej inštancie zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky na

žalobcu dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda, či postúpenie pohľadávky bolo
platné. V prejednávanej veci súd prvej inštancie aplikoval a interpretoval ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách správne. Správne vyvodil, že postup právneho predchodcu žalobcu - banky pred postúpením
pohľadávky na pôvodného žalobcu nebol v súlade s citovaným ustanovením.

14. K tvrdeniu žalobcu, že omeškanie žalovaného trvalo viac ako rok a v takom prípade by jeho právny
predchodca konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, aj keby písomnú výzvu žalovanému
nezasielal, odvolací súd uvádza, že z citovaného ustanovenia takýto záver nemožno vyvodiť. Dovetok
v znení "to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok" je pripojený k druhej vete

citovaného ustanovenia (za bodkočiarkou), teda zjavne sa vzťahuje len
na túto druhú vetu - jej časť pred bodkočiarkou. Podľa tohto ustanovenia
banka nemôže postúpiť pohľadávku inej osobe bez súhlasu klienta, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
(t. j. že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ak klient už uhradil omeškaný peňažný záväzok) neplatí,

ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke
presiahol jeden rok (zákonodarca tu rozlišuje medzi pohľadávkou a omeškaným peňažným záväzkom).
Ak by časť druhej vety začínajúca sa slovami "to neplatí, ak ..." mala predstavovať výnimku aj z prvej
vety, muselo by to v nej byť výslovne vyjadrené, resp. by legislatívno-technickymusela tvoriť samostatný odsek s výslovným uvedením, ku ktorým ustanoveniam sa (táto
výnimka) vzťahuje.

15. Čo sa týka náhrady trov konania Občianskemu združeniu Y. S. J. R., so sídlom L., Y. námestie X (ešte
v postavení vedľajšieho účastníka do 30.06.2016), súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa
ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 470 ods. 2 CSP. Konštatoval, že občianske združenie do 30.06.2016
vystupovalo v konaní v postavení vedľajšieho účastníka a aj keď jeho účasť od 01.07.2016 zanikla,
účinky jeho úkonov vykonaných do 30.06.2016 zostali zachované. Keďže vedľajší účastník vystupoval

na strane žalovaného, ktorý mal v konaní plný úspech, tento úspech sa vzťahuje aj na subjekt, ktorý
ako vedľajší účastník vystupoval na jeho strane. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvej
inštanciestotožňuje.Ajpodľanázoruodvolaciehosúdu,vedľajšíúčastník,takakoktorákoľvekináfyzická
osoba alebo právnická osoba, mal do 30.06.2016 (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) právo
zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom
uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z

Ústavy Slovenskej republiky, čl. 47 ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme
ochrany spotrebiteľa - žalovaného.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP tak, že úspešnému žalovanému 2/ náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, pretože mu
v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

18. Odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania Občianskemu združeniu - Y. S.
J. R. v plnom rozsahu, nakoľko tieto mu vznikli podaním vyjadrenia k odvolaniu. O výške náhrady trov
odvolacieho konania bude rozhodovať súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).