Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/142/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410204965
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1410204965.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcov: 1. X. N., Q. B.

XX, 841 07 Bratislava, 2. J. N. Q. B. XX, 841 07 Bratislava, obaja zastúpení JUDr. Martina Pastierová,
Cintorínska 36, 968 01 Nová Baňa, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, Polianky
9, 844 37 Bratislava, IČO: 00169731, zastúpený JUDr. Jozef Drvár, advokát, Belinského 16, 851 01
Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 636,12 eura, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou domáhali, aby súd určil, že výpoveď žalovaného z nájmu bytu č. XX,
nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na ulici Q. B. M. A., doručená žalobcom 28.01.2010
je neplatná. Žalobcovia žalobu zdôvodnili tým, že podľa ich názoru doručená výpoveď neobsahuje
dostatočne vymedzený výpovedný dôvod v zmysle § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť
s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Ku dňu
výpovede,tedakudňu20.01.2010,žalobcoviasícedlhovaližalovanémuzanájomnéaúhradyzaplnenia

poskytované s užívaním bytu vo výške 721,94 euro, avšak nie za mesiace, ktoré žalovaný uviedol vo
výpovedi. Nedoplatky na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu za uvádzané
mesiace január až apríl 2009 a jún až september 2009 boli plne uhradené ku dňu 18.12.2009. Jediným
nezaplateným mesiacom špecifikovaným vo výpovedi tak zostal november 2009.

Žalobcovia vzniknutý nedoplatok na nájomnom v rokoch 2008 a 2009 odôvodnili stratou zárobkovej
činnosti . Navyše, boli a sú povinní starať sa a vyživovať svoju dcéru. Žalovaný nikdy neinformoval

žalobcov o výške ich nedoplatkov na nájomnom a úhradách za plnenie poskytované s užívaním bytu,
nikdy im napríklad neposlal výzvu na zaplatenie nedoplatkov. Predpisy mesačnej zálohovej platby sa
neustále menili alebo neboli doručované, preto žalobcovia ani nikdy presne nevedeli, koľko v skutočnosti
dlhovali. Ku dňu podania žaloby žalobcovia uhradili všetky svoje dlhy voči žalovanému. Vzhľadom k
uvedenému a plateniu nájomného a príslušných úhrad po dobu viac ako 20 rokov nie je možné podľa
názoru žalobcov ich konanie kvalifikovať ako hrubé porušenie ich povinností vyplývajúcich z nájmu bytu.
Výpoveďznájmubytujepodľaichnázoruvrozporesdobrýmimravmiavrozporesozásadamihumanity,

slušnosti a poctivosti zbaviť bývania trojčlennú rodinu, ktorá si riadne plnila svoje povinnosti z nájomnej
zmluvy 20 rokov, naopak má ísť o šikanózny výkon práva. Naliehavý právny záujem na požadovanom
určení neplatnosti výpovede žalobcovia odôvodnili skutočnosťou, že majú záujem a životnú potrebu aj
naďalej užívať byt.Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23.09.2010 vyjadril ochotu usporiadať vec mimosúdne, s tým,
že žalobcovia sa majú dostaviť k nemu za účelom uzatvorenia písomnej dohody v predmetnej veci.

Keďže k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi konania nedošlo, žalovaný na pojednávaní konanom
dňa 08.12.2014 navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko písomná výpoveď z nájmu bytu bola daná perfektne.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Dňa 21.03.1989 bol žalobcom pridelený do užívania na základe rozhodnutia o pridelení družstevného
bytu predmetný byt, čím vznikol nájomný vzťah medzi účastníkmi konania. Žalovaným bola dňa
28.01.2010 doručená výpoveď z nájmu bytu v zmysle ust. § 711 odsek 1 písmeno d) Občianskeho
zákonníka - z dôvodov hrubého porušenia povinností vyplývajúcich z nájmu bytu, ktorého sa mali
žalobcovia dopustiť neplatením nájomného ako aj úhrad za plnenia poskytnuté s užívaním bytu za čas
dlhší ako 3 mesiace, pričom presné znenie odôvodenia výpovede znelo: „Z prehľadu úhrad zálohových

platieb nájomného sme zistili, že ste neuhrádzali zálohové platby za užívanie bytu a služieb s tým
spojených za čas dlhší ako tri mesiace, k 31.12.2008 Vám vznikol nedoplatok 2.465,51 eur, v roku 2009
ste neuhrádzali zálohové platby v mesiacoch január až apríl 2009, jún až september 2009 a november
2009. Po započítaní úhrad v celkovej výške 3.945,- eur, ktoré ste realizovali v mesiacoch máj 2009,
október 2009 a december 2009, ku dňu 31.12.2009 ostáva nedoplatok na nájomnom vo výške 721,94

eur.“ Doručenie výpovede ani jej obsah nebol medzi účastníkmi konania sporný.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 711 ods. 1 písm. d) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) prenajímateľ

môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu
najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako
tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu
prenajímateľa.

Podľa § 711 ods. 2 O.z. dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo
možnézameniťsinýmdôvodom,inakjevýpoveďneplatná.Dôvodvýpovedenemožnododatočnemeniť.

Podľa § 711 ods. 6 O.z. neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo
dňa doručenia výpovede.

Podľa § 37 ods. 1 O.z. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či žaloba žalobcov bola podaná včas, teda v zákonnej lehote 3

mesiacov odo dňa doručenia výpovede v zmysle § 711 ods. 6 O.z.. Výpoveď bola žalobcom doručená
dňa 28.01.2010, pričom žalobcovia podali žalobu na súd dňa 23.04.2010. Žaloba bola teda podaná včas,
súd preto pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby.

Dôvodom výpovede danej žalobcom zo strany žalovaného bolo neplatenie nájomného a záloh za

služby spojené s užívaním bytu za obdobie dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 711 ods. 1 písm. d)
O.z.. Platí pritom, že písomná výpoveď nájmu bytu musí výpovedný dôvod skutkovo vymedziť tak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Skutkové vymedzenie výpovede nemožno stotožniť
s odkazom na § 711 ods. 1 písm. d) O.z. (neplatenie nájomného a úhrad za plnenie poskytované s
užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace), ale musí ísť o konkretizovanie naplnenia uvedeného dôvodu

skutočnosťami, v ktorých prenajímateľ vidí realizáciu zákonného dôvodu výpovede nájmu bytu, teda s
uvedením mesiacov, kedy nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaní
bytu. V prípade chýbajúceho skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu tento nedostatok nie je
možno napraviť dodatočným dopĺňaním údajov, pretože dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

V prejednávanej veci žalovaný vymedzil dôvod výpovede slovami: „Z prehľadu úhrad zálohových platieb
nájomného sme zistili, že ste neuhrádzali zálohové platby za užívanie bytu a služieb s tým spojených
za čas dlhší ako tri mesiace, k 31.12.2008 Vám vznikol nedoplatok 2.465,51 eur, v roku 2009 ste
neuhrádzali zálohové platby v mesiacoch január až apríl 2009, jún až september 2009 a november2009. Po započítaní úhrad v celkovej výške 3.945,- eur, ktoré ste realizovali v mesiacoch máj 2009,
október 2009 a december 2009, ku dňu 31.12.2009 ostáva nedoplatok na nájomnom vo výške 721,94
eur.“. Súd zastáva názor, že takto vymedzený dôvod výpovede nájmu bytu je presným, dostatočným

skutkovým vymedzením dôvodu výpovede tak, ako ho má na mysli Občiansky zákonník, pričom nie je
možné zameniť s ho iným dôvodom výpovede z nájmu bytu.

Žalovaný ako prenajímateľ vo výpovedi uviedol sumu aj obdobie (mesiace), kedy žalobcovia ako
nájomcovia neplatili nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Zo sumárnej analýzy

platieb za obdobie od 01.01.2007 do 31.03.2015 jednoznačne vyplýva, že žalobcovia neplatili nájomné
ako ani úhrady spojené s užívaním bytu v obdobiach január až apríl 2009, jún až september 2009 čo
presne zodpovedá vymedzenému obdobiu, uvedeného vo výpovedi z nájmu bytu, pričom neskoršie
čiastočné uhradenie omeškaných platieb nemôžu mať žiaden vplyv na skutočnosť, že bol naplnený
zákonný dôvod výpovede z nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) O.z.. Uhradením zameškaného
nájomného len zanikla pohľadávka žalovaného voči žalobcom v rozsahu zaplatenia zameškaného

nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu.

Z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného p. B. vyplynuli skutočnosti, ktoré pre právne posúdenie
veci nemali zásadný význam, uviedol len, že ide o dlhodobý spor, pričom zo strany žalobcov došlo
viackrát k ignorovaniu návrhu na uzavretie zmieru, neplatenie nájomného zo strany žalobcov nastalo v

minulosti viackrát, pričom obdobné správanie sa nájomcov spôsobuje žalovanému obrovské finančné
problémy. Ďalej p. B. uviedol, že vždy sa snažia o mimosúdne vyporiadanie obdobných sporov.

Žalobca v 2. rade uviedol, že sa snažili na troch stretnutiach so zástupcom žalovaného o vyriešenie
sporu mimosúdne, avšak bezúspešne.

Súd sa nestotožnil s názorom žalobcov prezentovaným na pojednávaní konanom dňa 08.12.2014,
že daná výpoveď je neplatná pre jej údajný rozpor s Občianskym zákonníkom, keď nebola presne
vymedzená príslušná dlžná suma numericky, konkrétne za ten ktorý mesiac omeškania. Ako už súd
uviedol, uvedenie mesiacov počas ktorých žalobcovia neplatili nájomné je plne dostačujúcim určením

a odôvodnením podanej výpovede v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) O.z.. K žalobcami namietanému
rozporu s dobrými mravmi pri postupe žalovaného, ktorým dal žalobcom výpoveď z nájmu bytu musí súd
konštatovať, že nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi taký postup, ktorým sa subjekt v rámci zákona,
bez jeho porušenia či zneužitia domáha svojich práv, v tomto prípade dať výpoveď z nájmu bytu subjektu,
ktorý si neplnil svoje povinnosti z nájomného vzťahu. Ak by súd pripustil, že uplatnenie práva v medziach

zákona na danie výpovede z nájmu bytu z dôvodu neplatenia nájomného a s tým spojených úhrad,
potom by aj v iných obdobných prípadoch pri konštatovanom dodržaní zákonného postupu muselo ísť o
rozpor s dobrými mravmi. Taktiež sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcov, že postup žalovaného
v prejednávanej veci bol diskriminačný, nakoľko podľa zák. číslo 365/2004 Z.z. (antidiskriminačný
zákon), konkrétne § 2 dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie

z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej
skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu,
farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku,
rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely

rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.

Ako mal žalovaný diskriminovať žalobcov v kontexte § 2 antidiskriminačného zákona žalobcovia vôbec
neuviedli. Ak mali žalobcovia na mysli, že žalovaný v obdobných prípadoch nedal iným nájomcom
výpoveď z nájmu bytu, tak túto skutočnosť nepreukázali a podľa názoru súdu, ak by aj existoval obdobný

prípad, pri ktorom by nájomca nedostal z identických dôvodov výpoveď z nájmu bytu, nešlo by o
diskrimináciu v zmysle uvedeného zákona, nakoľko v § 2 antidiskriminačného zákona je vymedzený
zákaz diskriminácie z konkrétnych dôvodov, ktoré však nepokrývajú vzťah medzi účastníkmi konania a
ich zmluvný vzťah z nájomnej zmluvy.

Vzhľadom na výsledky dokazovania, keď bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia neplatili
žalovanému za nájomné a služby s tým spojené viac ako tri mesiace po sebe, bolo pri výpovedi z nájmu
bytu zo strany žalovaného dodržané zák. ustanovenie § 711 ods. 1 písm. d) O.z., treba považovať danú
výpoveď za platnú a súd musel žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že
úspešnému účastníkovi konania súd priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie

práva proti neúspešnému účastníkovi. Žalovaný si vyúčtoval celkovo náhradu trov konania vo výške
851,44 eura. Súd úspešnému účastníkovi však priznal náhradu trov právneho zastúpenia len za 1 x úkon
právnej služby v roku 2010 (prevzatie veci 55,46 eura), v roku 2012 (účasť na pojednávaní 11.09.2012
- 14.67 eura, účasť na pojednávaní 22.05.2012 - 14,67 eura), v roku 2013 (účasť na pojednávaní
03.04.2013 - 15,02 eura, účasť na pojednávaní 08.12.2013 - 60,07 eura, písomné podanie - 60,07

eura), rok 2014 (účasť na pojednávaní 08.12.2014 - 60,07 eura, písomné podanie 61,87 eura), rok 2015
(účasť na pojednávaní 11.03.2015 - 64,53 eura, účasť na pojednávaní 22.04.2015 - 64,53 eura, účasť
na pojednávaní 24.06.2015 - 32,26 eura). Náhrada réžijných paušálov za rok 2010 - 1 x réž. paušál 7,21
eura, rok 2012 - 3 x réž. paušál spolu 22,89 eura, rok 2013 - 2x réž. paušál spolu 15,62 eura, rok 2014 -
2 x réž. paušál spolu 16,08 eura, rok 2015 - 3x réž. paušál spolu 25,17 eura. Spolu náhrada trov konania
predstavuje 530,10 eura + DPH = 636,12 eura.

Z týchto položiek priznal nižšiu náhradu trov právneho zastúpenia ako si uplatnil žalovaný pri položkách
- účasť na pojednávaní 22.05.2012, kde si na rozdiel od správnej sumy podľa § 13 a ods. 4 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov žalovaný uplatnil vyššiu sumu 58,69 eura, na
uvedenom pojednávaní došlo k odročeniu pojednávania bez prejednania veci. Taktiež pri položke účasť

na pojednávaní 24.06.2015, kde došlo len k vyhláseniu rozsudku, preto je tiež na mieste použitie § 13
a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, kde patrí advokátovi odmena len
vo výške jednej polovice tarifnej odmeny.

Súd nepriznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za uplatnené úkony, písomné stanovisko

z 23.09.2010, nakoľko úkon sa netýkal právnej služby poskytnutej v rámci súdneho konania, ale
išlo o oznámenie, že žalobcovia sa majú dostaviť v stránkový deň do sídla žalovaného, taktiež súd
nepriznal uplatnené úkony, rokovanie účastníkov v sídle žalovaného a ďalšia konzultácia so žalovaným
z 08.12.2014. Tieto uplatnené položky právnej služby neboli nijakým spôsobom preukázané. Priznaná
nebola ani náhrada za písomné podanie zo dňa 16.03.2015. Obsahom tohto podania bola sumárna

analýza platieb žalobcov a z toho vyplývajúce vymedzenie obdobia, kedy žalobcovia neplatili nájomné.
Súd nepovažuje uvedené písomné podanie za účelný úkon právnej služby, nakoľko uvedenú analýzu
platieb mohol žalovaný predložiť spolu s predchádzajúcimi písomnými podaniami, za ktoré bola priznaná
náhrada.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v

dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.