Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. október 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/9/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111233118
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5111233118.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu:

Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Bratislava, Ul. Pribinova č. 2, IČO: 00 151 866, adresa
pre doručovanie: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Kuzmányho 26, Žilina, IČO: 00 735 841,
o zaplatenie sumy 1.292,08 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

Štát m á voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal zaplatenia sumy 1.292,08 eur titulom náhrady
škody, ktorá bola spôsobená na motorovom vozidle poškodeného dňa 21.12.2010 na tom skutkovom
základe, že ku škode došlo pádom ľadu zo strechy na budove, ktorá je vo vlastníctve Krajského
riaditeľstva PZ v Žiline a došlo tak k poškodeniu motorového vozidla poisteného u žalobcu. Na základe
poistnej udalosti žalobca vyplatil poistné plnenie v celkovej výške 1.292,08 eur a vyplatením poistného
prešlo na neho v žalovanej výške právo na náhradu takto spôsobenej škody s poukazom na ust. § 813

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú pádom ľadu a v zmysle ust.
§ 415, nakoľko nedostatočne zabezpečil strechu nehnuteľnosti pred pádom ľadu, prípadne, neupozornil
na nebezpečenstvom pádu ľadu zo strechy na vozovku.

2. Súd prvej inštancie Okresný súd Žilina rozhodnutím č.k. 17C/9/2012-85 zo dňa 28.11.2012 návrh
žalobcu zamietol. Súd druhej inštancie Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 8Co/76/2013-277 zo dňa
31.1.2014 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení

dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci predčasne, pretože neúplne zistil skutkový
stav veci. Vychádzajúc z toho, čo bolo predmetom konania a z toho, na akých skutkových tvrdeniach
žalobca založil svoj návrh, pre úplné zistenie skutkového stavu v záujme objektívneho a spravodlivého
rozhodnutia bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, či je možné, aby došlo k poškodeniu
motorového vozidla tým spôsobom, ako to bolo v konaní prezentované. Vykonanie tohto dôkazu môže
potvrdiť, resp. vyvrátiť tvrdenia poškodeného poistenca žalobcu o ním tvrdenom priebehu škodovej
udalosti.

3. Súd prvej inštancie v zmysle intencií súdu druhej inštancie v ďalšom konaní vec opätovne prejednal,
vykonal znalecké dokazovanie, prihliadol pritom na dosiaľ vykonané dôkazy a dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam.4. Žalobca zotrval na tvrdených skutočnostiach, že k poškodeniu motorového vozidla došlo pred
budovou žalovaného pádom ľadu zo strechy a pokiaľ poškodený nemal zaznamenaný komplexnejší

záberzmiesta,kdedošlokpoškodeniuvozidlapriamonavozovke,niejeodnehomožnépožadovať,aby
na mieste zotrval a vystavil seba a motorové vozidlo nebezpečenstvu ďalšieho poškodenia. Za základ
nároku považoval vyjadrenia poškodeného, ktorý hlásil poistnú udalosť i na tiesňovej linke.

5. Svedok - poškodený C.. D. vo svojom vyjadrení opisoval skutočnosti, že pred budovou KR PZ na

autobusovej zastávke zastavil vozidlo, lebo pred ním stál autobus a ako stál, padli tri kusy ľadu na jeho
vozidlo, ktorý ľad mu poškodil lyžinu, prelomil, potom ďalší kus mu preliačil strechu v mieste, kde je
otváracie vozidlo a ľad padal aj neskôr a požiadal operačného dôstojníka, aby si miesto zabezpečili,
nakoľko tam bola autobusová zastávka a cítil sa ohrozený. Ostatné poškodenia vozidiel, pokiaľ ten ľad
padal, videl, že ľudia na zastávke odskakovali. Videl, že išlo o veľké kusy ľadu, ktoré boli v tvare lopty.

6. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, neuznáva základ nároku, žalobca nijakým spôsobom nepreukázal,
že došlo k poškodeniu motorového vozidla pred jeho budovou. Závery znaleckého posudku potvrdzujú
obranu žalovaného, ktorý od počiatku popieral preukázanie základu nároku žalobcu, popis spôsobu a
miesta poškodenia vozidla. Žalovaný poukázal, že nebola v konaní objektívne preukázaná existencia
základu uplatňovaného nároku. V konaní neuniesol žalobca dôkazné bremeno, aby preukázal

objektívnymi prostriedkami zodpovednosť žalovaného na škode na motorovom vozidle.

7. Z obsahu pripojeného spisu č. ORP-P-1196/OPP-ZA-2010, a to zo záznamu zo dňa 21.12.2010
poškodený (JUDr. D.) podal oznámenie o priestupku a popisoval skutok, že dňa 21.12.2010 so svojím
vozidlom prechádzal po Ul. T. okolo budovy krajského riaditeľstva, pred ním išiel autobus a nejaké autá,

tak musel zastať a vtedy zo strechy spadli kusy ľadu, ktoré padli na jeho auto, ako aj na cestu. Zo strechy
auta sa mu na čelné sklo zosunuli kusy ľadu o priemere cca 15 cm. Následne odstavil auto na platené
parkovisko na Ul. T. a nechcel na mieste nechať vozidlo, nakoľko sa bál, aby zo strechy nepadli ďalšie
kusy ľadu a nepoškodili mu auto ešte viac. Keď odstavil vozidlo, tak zistil, že má preliačeninu na hornom
pravom ráme vodičových dverí, poškodený má aj pravý strešný nosič a ďalej má preliačeninu na streche

na pravej strane pri strešnom okne.

8. Z obsahu pripojeného spisu č. ORP-P-1196/OPP-ZA-2010 súd zistil, že záznam z obhliadky vozidla -
previerku vykonal pracovník Obvodného oddelenia PZ Žilina- západ M. Kuciak, ktorý uviedol, že vozidlo
(Opel Antara EČ Q sa nachádza na parkovisku pred zdravotným strediskom, je zaparkované prednou

časťou smerom do ulice T.. Na vozidle je na strane vodiča na ráme predných dverí nad rohom okna
preliačenina o veľkosti cca 10 cm, na vozidle je poškodený strešný nosič, kde vrchná časť odčnieva.
Vozidlo má preliačeninu na streche pri strešnom okne pri pravej strane vozidla, kde sa strešné okno
zaobľuje preliačenina je o veľkosti cca 20 cm.

9. Svedok L. G. vypočutý na pojednávaní dňa 3.12.2014 vo svojom vyjadrení uviedol, že vykonáva u
žalovaného funkciu referenta s územnou a objektívnou zodpovednosťou, a ak bol vyslaný na preverenie
skutku, tak to zdokumentoval a zapísal do záznamu. Nepamätal si skutočnosť, že by zo strechy objektu
KR PZ niekedy padol sneh alebo ľad a bol prizvaný k takémuto poškodeniu.

10. V konaní nariadenom znaleckom dokazovaní (či na základe priebehu škodového deja zo dňa
21.12.2010, ktorý je skutkovo opísaný poškodeným K. D. je technicky možné, aby vzhľadom ku
konštrukčnémuriešeniustrechynabudoveKrajskéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvŽilinenauliciT.,na
ktorej sú namontované lapače snehu a vzhľadom k údajom Slovenského hydrometeorologického ústavu
o počasí pre oblasť mesta Žilina dňa 21.12.2010 došlo zo strechy budovy k pádu ľadu tak, aby bolo

zasiahnutémiesto,naktoromvtomčasestáloosobnémotorovévozidlozn.OpelAntaraev.č.ZAXXXEG
patriace poškodenému, t.j. pravý jazdný pruh v smere od ul. Q. za zastávkou mestskej hromadnej
dopravy a či je možné, aby týmto pádom ľadu zo strechy došlo k poškodeniu motorového vozidla
spôsobom ako to prezentuje žalobca a v rozsahu poškodení na motorovom vozidle znázorneným v
priloženej fotodokumentácii) znalec po vyhodnotení vyšetrovacieho pokusu dňa 24.5.2016 v znaleckom

posudku č. 4/2016 konštatoval, že nie je technicky možné, aby vzhľadom ku konštrukčnému riešeniu
strechynabudoveKrajskéhoriaditeľstvaPZvŽilinedňa21.12.2010došlozostrechybudovykpáduľadu
tak, ako bolo zasiahnuté miesto, na ktorom v tom čase stálo osobné motorové vozidlo zn. Opel Antara
ev. č. ZA XXXEG patriace poškodenému Alexandrovi Pilhovičovi, t.j. pravý jazdný pruh v smere od Ul.Q. za zastávkou mestskej hromadnej dopravy, a teda nie je možné, aby týmto pádom ľadu zo strechy
došlo k poškodeniu motorového vozidla spôsobom ako to prezentuje žalobca a v rozsahu poškodení na
motorovom vozidle znázornených v priloženej fotodokumentácii na č.l. 289 súdneho spisu. Pri vykonaní

znaleckého posudku znalec tiež konštatoval, že z fotografií súdneho spisu (príloha č. 289) jednoznačne
vyplýva, že poškodenie vozidla Opel Antara ev. č. ZA XXXEG jeho charakter je po dopade predmetov
na karosériu.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že pokiaľ k spôsobu a deklarovanému
vzniku bol vykonaný vyšetrovací pokus, v závere znalec konštatuje, že nie je technicky možné, aby
vzhľadom na konštrukčné riešenie strechy s lapačmi snehu a vzhľadom k údajom z SHMÚ došlo k pádu
ľadu, s týmito závermi nesúhlasia. Nedá sa jednoznačne tvrdiť, že v čase vzniku a za podmienok, ktoré
dostatočne nepoznáme, nemohlo dôjsť k pádu nejakej masy zo strechy iným spôsobom a ďalej od okraja
chodníka, ako tomu bolo pri vyšetrovacom pokuse, a teda navrhli vykonať znalecké dokazovanie. Zotrval

na tvrdených skutočnostiach, že k poškodeniu motorového vozidla došlo pred budovou žalovaného
a došlo pádom ľadu zo strechy z budovy žalovaného na motorové vozidlo, ktoré bolo poškodené. K
priebehu škody, ktorá vznikla poškodenému, došlo tak, ako bola popísaná poškodeným, čo vyplýva aj zo
samotného znaleckého posudku, ktorý uviedol, že konštrukčné riešenie strechy v zimných mesiacoch
vytvára vysoký predpoklad zhromažďovania snehu a zmrazkov, ktoré samovoľne padajú a samotný

znalec aj potvrdil tú skutočnosť, že poškodenie vozidla, jeho charakter je po dopade predmetom na
karosériu.

12. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu

poistiteľ poskytol.

13. Ustanovenie § 813 ods. 1 sa neuplatňuje vždy, ale len vtedy, keď poistná udalosť bola spôsobená
treťou osobou, ktorá za ňu zodpovedá podľa príslušných ustanovení o zodpovednosti za spôsobenie
škody.

14. Súd v konaní postupoval v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust.
§ 215 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

15. Žalobca svoj nárok voči žalovanému odvodzoval z vyššie citovaného ustanovenia § 813 ods.
1 Občianskeho zákonníka. V tomto ustanovení zákon upravuje prechod práva poisteného na
náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou na poistiteľa, a to až do výšky poskytnutého plnenia.
Predpokladom prechodu práva na náhradu škody podľa tohto ustanovenia je 1/ zodpovednosť iného za

škodu, 2/ existencia práva na náhradu škody v okamihu poistného plnenia a 3/ výplata poistného plnenia.
V danom prípade postihového práva zaťažovalo dôkazné právo žalobcu, t.j. jeho tvrdeniam nadväzovala
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, nielen vyplatenie poistného plnenia z
poistnej udalosti, ale tiež že došlo k poškodeniu motorového vozidla tým spôsobom, ako to bolo v konaní
prezentované. Znalec v znaleckom posudku jednoznačne konštatoval, že nie je technicky možné, aby

vzhľadom ku konštrukčnému riešeniu strechy na budove Krajského riaditeľstva PZ v Žiline na Ul. T. došlo
dňa 21.12.2010 zo strechy budovy k pádu ľadu tak, aby bolo zasiahnuté miesto, na ktorom v tom čase
stáloosobnémotorovévozidlo,t.j.pravýjazdnýpruhvsmereodUl.Q.zazastávkoumestskejhromadnej
dopravy a teda nie je možné, aby týmto pádom ľadu zo strechy došlo k poškodeniu motorového vozidla
zn. Opel Antara ev. č. ZA XXXEG patriaceho poškodenému spôsobom, ako to prezentuje žalobca

a v rozsahu poškodení znázorneným v priloženej fotodokumentácii. Znalecké dokazovanie vyvrátilo
skutkové tvrdenia žalobcu ako i samotného poškodeného (poistenec žalobcu) o ním tvrdenom priebehu
škodovej udalosti založené na skutočnosti, že došlo k poškodeniu motorového vozidla pádom ľadu
zo strechy žalovaného. Znalec pri vyhodnotení vyšetrovacieho pokusu jednoznačne konštatoval, že zo
štyroch pokusov simulovaného zošmyknutia ľadových zmrazkov zo strechy, ktoré boli vykonané, ani v

jednom prípade nedopadli tieto na miesto kde sa malo nachádzať poškodené vozidlo Opel Antara, teda
do vzdialenosti 2925 mm až 2725 mm od pravého obrubníka vozovky s chodníkom.
Pri vyšetrovacom pokuse jednoznačne 4x prepadli ľadové zmrazky cez zachytávače snehu a dopadli
na chodník a pravý okraj vozovky a to v rozpätí od 30-90 cm od obrubníka vozovky a chodníka.Konštatovanie znalca v závere, že z fotografií súdneho spisu (príloha č. 289) jednoznačne vyplýva, že
poškodenievozidlazn.OpelAntarajehocharakterjepodopadepredmetovnakarosériuaskúmanie,aké
predmety dopadli na karosériu a poškodili vozidlo zn. Opel Antara (za podmienok ktoré nie sú známe )

súd považoval v tomto štádiu konania za irelevantné práve na rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu od
ktorých odôvodňoval uplatnený nárok. Ani výpoveď svedka, ktorý vykonal obhliadku vozidla nepotvrdila,
že vozidlo v čase škodovej udalosti stálo na mieste tak, ako udával poškodený. Žalobca iný dôkaz v
konaní neprodukoval a zotrval na tvrdenej skutočnosti poškodeným, že došlo k poškodeniu motorového
vozidlapádomľaduzostrechyžalovaného,pričomnamieste,kdesamalonachádzaťpoškodenévozidlo

znaleckým dokazovaním technická možnosť pádu ľadu tak, ako popisoval žalobca bola vylúčená a nie
je možné, aby týmto pádom ľadu zo strechy došlo k poškodeniu motorového vozidla spôsobom ako to
prezentuje žalobca.

16. Pokiaľ ide o všeobecnú občianskoprávnu prevenciu v § 415 Občianskeho zákonníka je právnou
povinnosťou, ktorej porušenie predstavuje protiprávne konanie a má za následok vznik všeobecnej

občianskoprávnej povinnosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka, pričom k predpokladom vzniku
zodpovednosti za škodu sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
a škodou a zavinenie. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne je potrebné porušenie
právnej povinnosti. Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou
podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Ďalej je potrebná existencia

príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej
súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a
následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné
skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje
tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája. Posledným

nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva
definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je
vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť.
Poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je
v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu

domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že škodu nezavinil.

17. Žalobca tiež uvádzal, že protiprávne konanie žalovaného je v tom, že tento porušil svoje povinnosti a
riadne nezabezpečil miesto vzniku škody tj. pred pádom ľadu zo strechy na vozidlá jazdiace v jazdnom
pruhu na ul. Hálkovej. Následkom tohto, a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním žalovaného

vznikla škoda na majetku poistenca žalobcu dňa 21.12.2010.

18. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za
škodu a výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania a dospel k takému záveru, že nie je tak daná
zodpovednosťžalovanéhozaškodu,ktorúsiuplatňuježalobcavtomtokonaní. Pokiaľmedzižalobcoma

poškodeným vznikol zmluvný poistno-právny vzťah na základe uzavretej poistnej zmluvy, poškodenému
vzniklo na základe tejto poistnej zmluvy právo na plnenie poistiteľa v dôsledku poistnej udalosti. V
danom prípade postihové právo poisťovateľa (žalobcu) je podriadené právu na náhradu škody v rámci
zodpovednosti tretej osoby za škodu, keďže ide o právo odvodené od nároku na náhradu škody a
zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá je dôsledkom poistnej udalosti zo dňa 21.12.2010 v konaní

nebola preukázaná. Preto súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade žalovaný bol vo veci úspešný v celom
rozsahu a preto má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.20. O nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré vznikli za účinnosti O.s.p., rozhodol súd po 1.7.2016
podľa výsledku konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 253 C.s.p. a § 470 ods. 2 C.s.p. V danom
prípade trovy dôkazu - znalečné v sume 234,82 eur bolo hradené z rozpočtových prostriedkov súdu dňa

11.8.2016, preto súd priznal štátu voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).