Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. august 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/212/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315213216
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315213216.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Kataríny Slováčekovej, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský
priemysel a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, konajúca Mgr. Tomášom Kušnírom, proti žalovanému: L. D., bytom T. XXX, o
zaplatenie 652,64 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta
č.k. 30C/382/2015-47 zo dňa 10. marca 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vrátane trov konania
pred súdom prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
574,11 eura s úrokom z omeškania 5,15 % ročne od 23.08.2014 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 59,87 eura a iné trovy konania v sume 29,64 eura
splnomocnenkyni žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
aplikáciou ustanovení § 51, § 488, § 489, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.

- ďalej aj OZ), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a o trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 2, § 150 ods. 2 OSP.
1.1. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je zaplatenie sumy 652,64 eura s
príslušenstvom. Dňa 19.12.2013 účastníci konania uzatvorili zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov
kategórie domácnosť a na základe toho poskytol žalobca žalovanému dodávku plynu, keď žalovaný
sa zaviazal za poskytnutý odber zemného plynu uhradiť cenu stanovenú v cenníku platnom v čase
uskutočnenia dodávky a dodržiavať ostatné podmienky zmluvy. Za dodaný zemný plyn mu vyúčtoval

žalobca faktúry, ktoré neboli žalovaným uhradené. Cena za odobratý zemný plyn bola žalovanému
vyúčtovaná za obdobie od 13.12.2013 do 28.07.2014 faktúrou č. 7418750170 s dátumom splatnosti
22.08.2014 na sumu 574,11 eura. Preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uvedenú sumu
uhradiť spolu s príslušným úrokom z omeškania. Žalobca si súčasne uplatnil nárok na zaplatenie sumy
78,53 eura na zabezpečenie fyzického prerušenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného
odberu. V konaní však nebol predložený jediný dôkaz o tom, že by takýto poplatok bol medzi účastníkmi
v zmluve výslovne dohodnutý. Samotné prerušenie dodávky zemného plynu je určitým nástrojom

žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov, resp. zabrániť ďalšiemu
poskytovaniu dodávok bez úhrady zo strany žalovaného. Tento poplatok však nemožno považovať za
služby poskytujúce žalovanému určitý prospech, za ktoré by tento bol povinný platiť. Uvedený poplatok
má evidentne sankčnú povahu, umožňuje navyšovanie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce základy anemá ekonomickú opodstatnenosť pre ich znášanie spotrebiteľom. Zo strany žalobcu nebolo žiadnym
spôsobom preukázané, z akého dôvodu sa mal žalovaný dopustiť neoprávneného odberu a tiež neboli
preukázanépredpokladypreuplatnenienárokunanáhraduškody.Pretosúdžalobu vtejtočastizamietol

a žalobcovi priznal primeranú náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia a úhrady nákladov
spojených so súdnym poplatkom.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na faktúru č. 4900082690
vystavenú na sumu 78,53 eura za prerušenie fyzickej dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného

odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy. Okresný súd v tejto časti žalobu zamietol. Žalobca
s týmto postupom nesúhlasí a nárok považuje za dôvodný. Poukázal na ustanovenie § 82 ods. 1 písm.
g) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, keď neoprávneným odberom plynu je odber, ak odberateľ
nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky. Argumentoval, že v konaní si uplatňuje náhradu za
dodaný plyn v sume 574,11 eura, táto suma nebola uhradená, preto došlo k naplneniu podmienok podľa
§ 82 ods. 1 písm. g) Zákona o energetike a teda žalovaný bol neoprávneným odberateľom plynu. Z

uvedeného dôvodu je odôvodnenie okresného súdu pre žalobcu nepochopiteľné, nakoľko neoprávnený
odberupravujesamotnýZákonoenergetike,pretosanejednáorelevantnúskutočnosť,ktorújepotrebné
v konaní preukazovať a už vôbec nie tvrdiť. Poukázal na bod 9.3. OP, v zmysle ktorého dodávateľ je
oprávnený prerušiť alebo obmedziť dodávku plynu podľa písmena b) po zistení neoprávneného odberu
VOM. Pritom náklady s tým spojené je povinný odberateľ nahradiť dodávateľovi. Žalobca bol teda

oprávnený prerušiť dodávku plynu, čo vyplýva zo zápisu zo dňa 20.06.2014, ktorý je k dispozícii súdu.
Žalobca pristúpi k prerušeniu dodávky na odbernom mieste jedine v prípade naplnenia dôvodov na
prerušenie v zmysle obchodných podmienok a Zákon o energetike a v žiadnom prípade nepredstavuje
službu v prospech žalovaného. Žalovaný ako odberateľ si neplnil svoje povinnosti a žalobca z toho
vyvodil v zákone stanovené dôsledky. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie zmenil a žalobe vyhovel.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu bližšie písomne nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase

podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt § 127 a § 363

CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. d/ a f/ OSP, akt.
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací
súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP vo veci samej, vrátane závislého výroku o trovách
konania pred súdom prvej inštancie, aj keď aj z iných dôvodov, potvrdil. Senát odvolacieho súdu toto

rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
CSP), ktorým bol zrušený predchádzajúci procesný predpis o konaní pred súdom - Občiansky súdny
poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni

2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016,
podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania
odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa

§ 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež
zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenialegitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného
práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 CSP), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem
vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

6. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 30C/382/2015 je nárok
žalobcu voči žalovanému o úhradu sumy 652,64 eura. Súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu 574,11 eura s príslušným úrokom a vo zvyšku jeho žalobu zamietol. Žalobca sa
v odvolacom konaní potom domáha priznania aj istiny 78,53 eura s príslušenstvom, v ktorej časti bola

jeho žaloba zamietnutá.

7. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého

veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10. Uvedený nárok žalobca uplatňuje v dôsledku toho, že žalovaný v zmysle § 82 ods. 1 písm. g) zákona
č. 251/2012 Z.z. odoberal plyn neoprávnene, pretože nedodržal dohodnuté platobné podmienky, došlo k
prerušeniu dodávky plynu a to na základe objednávky žalobcu u prevádzkovateľa distribučnej siete SPP
- distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/B, Bratislava, s čím sú spojené náklady, ktoré musel uhradiť žalobca
a predstavujú pre neho škodu spôsobenú konaním žalovaného.

11. Uvedené konanie žalobcu vyplýva z ustanovenia 5.16 obchodných podmienok, na ktoré v konaní
poukázal.

12. Podľa ustanovenia 5.16 obchodných podmienok žalobcu „Omeškanie odberateľa s

úhradou platby za opakovanú dodávku plynu alebo nedoplatku z vyúčtovacej faktúry sa považuje za
nedodržanie zmluvne dohodnutých platobných podmienok, a teda za neoprávnený odber v zmysle
príslušných ustanovení zákona o energetike. Ak odberateľ neuhradí sumu za opakovanú dodávku plynu
alebo vyúčtovaciu faktúru za dodávku plynu v stanovenej výške a lehote splatnosti, dodávateľ je
oprávnený prerušiť alebo obmedziť dodávku plynu a požiadať PDS o prerušenie alebo obmedzenie

distribúcieplynudoOModberateľa,a tozapredpokladu,žemárneuplynuladodatočná10-dňoválehota,
ktorú poskytol dodávateľ odberateľovi v písomnom upozornení“.

13. Z dokazovania potom vyplýva, že žalovaný sa stal neoprávneným odberateľom, keďže za odber
plynu neuhrádzal žalobcovi dohodnuté platby, nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky a stal

sa neoprávneným odberateľom plynu, na základe čoho žalobca pristúpil k prerušeniu dodávky plynu a
o uskutočnenie tohto úkonu požiadal prevádzkovateľa distribučnej siete SPP. Tento úkon bol vykonaný
dňa20.06.2014(č.l.21spisu).Vzmyslecenníkaexternýchslužiebavýkonovzazabezpečeniefyzického
prerušenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane
dopravy je stanovená cena 78,53 eura (č.l. 26 spisu).

14. Uvedený nárok žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 4900082690 splatnou 11.07.2014 (č.l. 6
spisu). Žalobca uplatňuje uvedenú istinu spolu s príslušenstvom voči žalovanému na základe toho, že
žalovaný ako odberateľ služieb žalobcu (zemný plyn) na základe zmluvy o združenej dodávke plynu
z 19.12.2013 (č.l. 3 spisu) nedodržal platobné podmienky a neuhrádzal ceny služieb, preto je okrem

povinnosti uhradiť odobratý plyn povinný zaplatiť i náklady fyzického prerušenia dodávky zemného plynu
z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy. Poukazuje na bod 5.16
obchodných podmienok.

15. Vychádzajúc z uvedených obchodných podmienok odvolací súd dospel k záveru, že žalobca

nepreukázal dôvodnosť tohto nároku a preto súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ jeho
nárok v tejto časti zamietol (aj keď aj z iných dôvodov). Podmienkou pre možnosť považovať odber
za neoprávnený v zmysle príslušných ustanovení Zákona o energetike je stav, keď odberateľ neuhradí
sumu za opakovanú dodávku plynu, alebo vyúčtovaciu faktúru za dodávku plynu v stanovenej výškea lehote splatnosti, potom vzniká oprávnenie dodávateľa prerušiť alebo obmedziť dodávku plynu a
požiadať PDS o prerušenie distribúcie plynu, avšak len za predpokladu, že márne uplynula dodatočná
10-dňová lehota, ktorú poskytol dodávateľ odberateľovi v písomnom upozornení.

16. Žalobca napriek tomu, že bol v odvolacom konaní upozornený na aplikáciu uvedeného ustanovenia
obchodných podmienok, resp. uvedenej aplikácie sa i sám domáhal, nepreukázal, že odberateľovi
márneuplynuladodatočná10-dňoválehota,ktorábolaodberateľoviposkytnutávpísomnomupozornení.
Predtým, ako dňa 20.06.2014 došlo k prerušeniu dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných

záväzkov odberateľa, bol dodávateľ plynu povinný v zmysle citovaného ustanovenia na tieto skutočnosti
odberateľa upozorniť a k prerušeniu dodávky pristúpiť len za predpokladu, že odberateľ nevyužil na
urovnanie vzťahov dodatočnú 10-dňovú lehotu, ktorú mu dodávateľ poskytne v písomnom upozornení
o zamýšľanom postupe. Žalovaný mal byť teda na skutočnosť, že ide o neoprávnený odber zemného
plynu v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a o hrozbu možného prerušenia či obmedzenia
dodávky plynu upozornený a len vtedy mohol dodávateľ pristúpiť k prerušeniu dodávky, ak márne

uplynula dodatočná 10-dňová lehota, ktorá mu mala byť poskytnutá v písomnom upozornení. Písomné
upozornenie spolu s doručením odberateľovi mal v konaní preukázať žalobca. Žalobca takto svoj nárok
nepodložil ani v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní.

17. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 8. 7. 2014 (č.l. 43 spisu) možno vyvodiť, že takáto zásielka

bola žalovanému doručená, keďže v uvedenom odstúpení od zmluvy žalobca konštatuje, že žalovaný
neuhradil v súlade s uzavretou zmluvou v zmysle platných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou
zmluvy, svoje záväzky za odobraté množstvo zemného plynu. Argumentoval, že listom zo dňa 11. 2.
2014 bol žalovaný upozornený na omeškanie s plnením svojich záväzkov, pričom na splnenie bola
poskytnutá dodatočná lehota. Preto v súlade s ustanovením § 48 a 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka

odstúpil týmto od zmluvy o dodávke plynu na odberné miesto číslo 4100631587 a zároveň vyzval
žalovaného na sprístupnenie odberného miesta za účelom demontáže meradla. Žalovaný uvedenú
zásielku prevzal dňa 11. 7. 2014 a voči odstúpeniu žalobcu od zmluvy nič nenamietal. Preto odstúpenie
od zmluvy žalobcu nadobudlo účinnosť 11. 7. 2014, čím práva a povinnosti účastníkov zmluvy zanikli
a boli povinní vyporiadať si už len vzájomné záväzky, na strane žalovaného predovšetkým nedoplatky

za odobraté množstvo plynu.

18. V dôsledku toho, že žalobca odstúpil od zmluvy, ktorý úkon sa stal účinným dňa 11. 7. 2014,
práva a povinnosti účastníkov zmluvy zanikli a aj tu možno zvažovať oprávnenie žalobcu demontovať
predmetné meradlo, avšak žalobca (na jeho požiadanie PDS) toto demontoval ešte dňa 20. 6. 2014 (č.l.

21 spisu), teda ešte pred tým, ako sa odstúpenie od zmluvy stalo účinným. Preto nemožno založiť dôvod
demontáže meradla z viny žalovaného ani na odstúpení od zmluvy (demontáž bola vykonaná skôr, ako
došlo k odstúpeniu od zmluvy).

19. V konaní je tak potrebné poukázať na to, že žalobca nepredložil list zo dňa 11. 2. 2014, na ktorý

poukazuje v odstúpení od zmluvy zo dňa 8. 7. 2014, nepredložil text uvedeného listu a preto nie je
možné z neho vychádzať (nie je známy v liste uvádzaný nedoplatok žalovaného, za ktoré obdobie mal
tento vzniknúť, akú lehotu na dodatočné splnenie dlhu žalobca žalovanému poskytol a preukázanie
toho, že žalovaný uvedenú zásielku skutočne i prevzal). Ani súd prvej inštancie, ani odvolací súd neboli
povinní osobitne vyzývať žalobcu na to, aby produkoval tieto dôkazy na preukázanie svojho nároku.

20. Preto nemožno mať preukázané splnenie ustanovenia 5.16 obchodných podmienok žalobcu,
keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno (predložením dôkazov), list zo dňa 11. 2. 2014 v konaní
predložený nebol, preto sa dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie istiny 78,53 eura s príslušenstvom
nepreukázala ani v odvolacom konaní.

21. Dokazovaním v súdnom konaní sa podľa bežných definícií právnej vedy rozumie postup súdu
smerujúci k utvoreniu skutkových poznatkov o rozhodujúcich okolnostiach (porov. Winterová, A., a kol.
Civilní právo procesní. 6. aktualizované a doplnené vydanie. Praha: Linde, 2011, s. 244), pričom má ísť
o jediný postup, akým súd tieto poznatky získava (tamtiež, s. 243).

22. Odvolací súd konštatuje, že dôkazné bremeno na preukázanie existencie výzvy na dobrovoľnú
úhradu nedoplatku pred vykonaním demontáže spočívalo v celom rozsahu na žalobcovi. Žalobca ale
toto dôkazné bremeno neuniesol, potrebný dôkaz ani neoznačil, ani ho v konaní nepredložil. Neuneseniedôkazného bremena v tom zmysle, že tvrdenia žalobcu nie sú preukázané vykonanými dôkazmi, vedie
bez ďalšieho k zamietnutiu žaloby.

23. Preto nebolo možné odvolaniu žalobcu vyhovieť a tak odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej zamietajúcej časti poukazujúc na hore uvedené skutočnosti ako vecne správny v zmysle
§ 387 ods. 1, 2 CSP, i keď aj z iných dôvodov, ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku o trovách
prvoinštančnéhokonaniaatosprihliadnutímnakonečnýčiastočnýúspechžalobcuvkonanípredsúdom
prvej inštancie.

24. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal právo
na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech
vo veci (žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci

úspech nemala (žalobca).

29. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).