Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200903
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2015200903.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.

a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa:
R. R., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom F., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29.
augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
20.08.2015 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.10.2015 o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sd/85/2015-26 zo dňa 14.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sd/85/2015-26 zo dňa 14.
marca 2016 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom s poukazom na ustanovenie § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 20.08.2015, ktorým odporkyňa podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) navrhovateľovi priznala starobný
dôchodok od XX.XX.XXXX v sume 374,10 eur mesačne v spojení s rozhodnutím zo dňa 30.10.2015
č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 65 a § 82 zákona o sociálnom poistení priznala navrhovateľovi

starobný dôchodok od XX.XX.XXXX v sume 374,10 eur mesačne, pričom v tomto rozhodnutí došlo
k zmene rozhodnutia odporkyne zo dňa 20.08.2015 v časti odôvodnenie, po oprave vymeriavacieho
základu za rok 1987.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že napadnuté rozhodnutie preskúmal po
všetkých stránkach a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Po citácii relevantných právnych predpisov § 65 ods. 1 a 2, § 63 ods. 6 a § 255 ods. 3 zákona o
sociálnom poistení uviedol, že odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku vychádzala z osobného listu
dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu k rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.08.2015 a k
rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.10.2015.

Konštatoval, že navrhovateľ síce v opravnom prostriedku ako aj na pojednávaní namietal nesprávne
určenie výšky starobného dôchodku, avšak ani vo svojom písomnom podaní a ani na pojednávaní

neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré namieta pri výpočte starobného dôchodku zo strany odporkyne.
Jeho vyjadrenia sú príliš všeobecné, odvolávajúce sa na nekonkrétne skutočnosti, keď navrhovateľ
uvádza, že výška starobného dôchodku nezohľadnila jeho odvody do sociálnej poisťovne v čase, keď
podnikal, avšak ani sám nevedel uviesť, v ktorom období vykonával podnikateľskú činnosť a ako dlho.Súd sa z tohto dôvodu nemohol zaoberať jeho námietkou, pretože mu neboli známe okolnosti, ktoré by
ovplyvňovali nesprávny výpočet odporkyne pri určovaní výšky starobného dôchodku.

Krajský súd vychádzal z rozhodnutí odporkyne ako aj z jej písomného vyjadrenia, keď v zmysle
ustanovenia § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení boli za rozhodujúce obdobie považované roky
1984 až 2014. Krajský súd ďalej poukazuje na to, že v rozhodnutí je jasne špecifikované akým spôsobom
postupovala odporkyňa pri výpočte priemerného osobného mzdového bodu, ktoré vymeriavacie základy
z rozhodujúceho obdobia boli zhodnotené a akým spôsobom došlo k výpočtu starobného dôchodku

u navrhovateľa. Krajský súd pri preskúmaní jednotlivých činiteľov ovplyvňujúcich výšku starobného
dôchodku nezistil u odporkyne žiadne pochybenia.

Protirozsudkukrajskéhosúdupodalnavrhovateľvčasodvolanie.Zopakovaldôvodyanámietkyuvedené
v opravnom prostriedku ako i z jeho vyjadrenia na pojednávaní. Poukázal na skutočnosť, že odporkyňa
v prvom rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku zo dňa 20.08.2015 vyčíslila vymeriavací základ,

rok 1987, menší ako v rozhodnutí zo dňa 30.10.2015.
Uviedol, že podľa vyjadrenia odporkyne pre krajský súd, došlo z jej strany k zmene a oprave
vymeriavacieho základu za rok 1987, na výšku sumy priznaného dôchodku vo výške 374,10 eur to
vplyv nemalo, čo je ťažko podľa navrhovateľa pochopiteľné, že chyba výpočtu zo strany odporkyne
nezohľadňuje ďalšie zmeny vo výške starobného dôchodku.

Ďalej uviedol, že v čase pojednávania na krajskom súde nemal pri sebe doklady, ktoré potvrdzujú
výšku odoslaných odvodov v čase podnikania navrhovateľa ako samostatne zárobkovo činnej osoby
do Sociálnej poisťovne. Potvrdenia do 01.07.2003 nie je možné predložiť, nakoľko navrhovateľ posielal
odvody z účtu vedenom v Dopravnej banke, ktorá je zaniknutá. Výšku odvodov by vedela predložiť

odporkyňa z výpisu účtu navrhovateľa, ktorý bol vedený na jeho meno v Sociálnej poisťovni.

Navrhovateľ následne uviedol, že od ukončenia základnej školy pracoval ako učeň, neskôr ako
zamestnanec a od roku 1996 ako samostatne zárobkovo činná osoba. V čase zamestnania odvádzal
povinné odvody do Sociálnej poisťovne jeho zamestnávateľ, od roku 1995 do roku 2002 odvody platil

navrhovateľ. Odvody do Sociálnej poisťovne boli platené včas a vo výške podľa predpisu Sociálnej
poisťovne a podľa výšky daňových priznaní navrhovateľa. Navrhovateľ nebol nikdy vedený ako neplatič,
alebo dlžník. Zo začiatku poistného obdobia ako samostatne zárobkovo činná osoba, platil navrhovateľ
podľa predpisu Sociálnej poisťovne o minimálnych odvodoch, nakoľko navrhovateľ bol začínajúci drobný
živnostník. Po prvom období podnikania bol u neho čiastkový základ dane len 10 566 Sk. Ako začínajúci

živnostník bol v strate. V roku 1998 mal navrhovateľ základ dane 66 423,- Sk, po odrátaní prevádzkovej
réžie a povinných odvodov do poisťovní.

Za obdobie od 07/1999 do 06/2000 platil navrhovateľ do Sociálnej poisťovne odvody vo výške 1 292,- Sk.
Stanovené minimum podľa zákona bolo 1 292,- Sk. Za obdobie od 07/2000 do 09/2000 platil navrhovateľ

odvody v sume 2 405,- Sk, stanovené minimum bolo 1 292,- Sk. Za obdobie 10/2000 do 06/2001
navrhovateľ platil 2 500,- Sk, stanovené minimum bolo 1 312,-Sk. Za obdobie od 07/2001 do 09/2002
platil odvody 2 192,- Sk a stanovené minimum bolo 1 312,-Sk. To znamená, že odvody neboli celú dobu
podnikania platené v minimálnej čiastke a to by malo podľa názoru navrhovateľa byť zohľadnené pri
vyplácaní dôchodku.

Ďalej uviedol, že z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu bol navrhovateľ uznaný od
septembra 2002 ako práceneschopný. Dňa 09.06.2003 bolo navrhovateľovi rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, pobočka Trnava, č. rozhodnutia 400-169-5106/2003, na základe dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu doručené rozhodnutie o znížení schopnosti pracovať o 66 percent a bol mu priznaný

invalidný dôchodok v sume 6 579,- Sk. V roku 2003 bola vládou Slovenskej republiky stanovená výška
minimálnej mzdy vo výške 5 570,- Sk. To znamená, že výška invalidného dôchodku bola priznaná
navrhovateľovi o 1 009 Sk vyššia ako minimálna mzda.

Poukázal na to že, v roku 2015 Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava stanovila výšku starobnému

dôchodku po 46 rokoch a 193 dňoch dôchodkového poistenia navrhovateľa vo výške 374,10 eur. To
znamená, že po tak dlhej dobe poistenia a platenia odvodov má navrhovateľ starobný dôchodok vyšší
o 1,10 ako je stanovená minimálna mzda pre rok 2015. Z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu
nemoholanemôženavrhovateľpracovaťpopridôchodku.Rokmisaživotnáúroveňnavrhovateľaznížila.Pre dokladovanie platenia odvodov musel navrhovateľ zaplatiť v Tatrabanke za vydanie potvrdení sumu
vo výške 54,-Euro, čo robí navrhovateľovi problém a táto suma je veľmi vysoká pri jeho príjmoch.
Pri pohľade na osobný list dôchodkového poistenia navrhovateľa je nepochopiteľné, že rok 1990 je

výška vyrátaného osobného mzdového bodu 1.1446, navrhovateľ bol zamestnanec s nízkou mzdou a
roky podnikania 1996 až 2002 sú obodované Sociálnou poisťovňou veľmi nízko, od 0.2662 až 0.5508.
Odvody v tomto čase boli skutočne v porovnaní so zamestnancami pomerne vysoké. Navrhovateľ
poukazuje súdu na to, že v prípade celoživotných minimálnych odvodov do Sociálnej poisťovne, je
rovnako zohľadňované pre výpočet starobného dôchodku, ako v prípade, ak poistenec odvádzal počas

podnikania odvody vo vyššej sume. V prípade navrhovateľa to bola suma raz tak vysoká, ako boli
predpísané minimálne odvody .Výška navrhovateľovho invalidného dôchodku bola v roku 2003 vo
výške 6 579,- Sk a výška minimálnej mzdy v roku 2003 bola 5 570,- Sk. Výška starobného dôchodku
navrhovateľa bola stanovená v roku 2015 vo výške 374,10 eur a výška minimálnej mzdy v roku 2015
bola stanovená na sumu 373,- euro. Navrhovateľ to vidí ako nepomer životnej úrovne a jej pokles u
navrhovateľa od roku 2003.

Odporkyňa sa k odvolaniu vyjadrila podaním zo dňa 10.05.2016, v ktorom uviedla, že dôvody,
ktoré uvádza navrhovateľ v odvolaní nepovažuje za opodstatnené. Mala za to, že súd prvého
stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom
nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Uviedla, že trvá na vecnej správnosti

napadnutého rozhodnutia a preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v

súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno
vyhovieť, nakoľko nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho
po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.06.2017 potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej

päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov

územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa§250lods.1O.s.p.podľaustanovenítejtohlavysapostupujevprípadoch,vktorýchzákonzveruje
súdomrozhodovanieoopravnýchprostriedkochprotineprávoplatnýmrozhodnutiamsprávnychorgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení
(1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil

dôchodkový vek.
(2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
Určenie sumy starobného dôchodku

(l) Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkovéhopoisteniazískanéhokudňuvznikunárokunastarobnýdôchodokaaktuálnejdôchodkovej
hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.Podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení
Priemerný osobný mzdový bod
(6) Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred

rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov
pred1.januárom1984,aktentozákonneustanovujeinak.Zrozhodujúcehoobdobiasavylučujúobdobia,
za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo
obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali
celý kalendárny rok.

Podľa § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení
Obdobie dôchodkového poistenia a výška osobného mzdového bodu
(3) Za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba
zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny
rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby

navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto
doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného
mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného
mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho
roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri

desatinné miesta nahor.

Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 20.08.2015 a zo dňa 30.10.2016, ktorým bol navrhovateľovi podľa § 65 a § 82 zákona o
sociálnom poistení od XX.XX. XXXX priznaný starobný dôchodok v sume 374,10 eur mesačne.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku a rovnako i v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal
nesprávne určenie výšky starobného dôchodku ako i to, že pri stanovení výšky starobného dôchodku
neboli zohľadnené jeho odvody do sociálnej poisťovne, ktoré ako samostatne zárobkovo činná osoba
odvádzal do Sociálnej poisťovne. Navrhovateľ žiadal o prehodnotenie výšky starobného dôchodku.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a
vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky s
prihliadnutím na § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne
východiskáprejehopotvrdenie.Pretosasnímstotožňujevcelomrozsahuaabynadbytočneneopakoval
pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd
Slovenskej republiky sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich
zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje

odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).

Odvolací súd udáva, že navrhovateľ podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dosiahol dôchodkový
vek dovŕšením 62 rokov veku, XX.XX.XXXX. K XX.XX.XXXX získal 46 rokov a 193 dní obdobia
dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok XX.XX.XXXX.

Suma starobného dôchodku je určená podľa § 65 ods.1 zákona o sociálnom poistení ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení ako kalendárne roky
pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1984 až 2004.

Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 01.01.1984 a ani kalendárne roky, počas
ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia

poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo
obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod.Pretože navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku 1984 - 31 dní, v kalendárnom roku 1985 - 44 dní, v
kalendárnom roku 1986 - 32 dní, v kalendárnom roku 1987 - 12 dní, v kalendárnom roku 1988 - 39 dní, v

kalendárnom roku 1989 - 4 dni, v kalendárnom roku 1990 - 46 dní, v kalendárnom roku 1991 - 56 dní, v
kalendárnom roku 1992 - 86 dní, v kalendárnom roku 1993 - 242 dní, v kalendárnom roku 1994 - 30dní,
v kalendárnom roku 1996 - 61 dní, v kalendárnom roku 1997 - 33 dní, v kalendárnom roku 2000 - 22
dní, v kalendárnom roku 2001 - 36 dní a v kalendárnom roku 2002 - 104 dní, patrí navrhovateľovi za
tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.

Po preskúmaní veci sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského
súdu, ktorý po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne dospel k záveru, že rozhodnutie
odporkyne je správne a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení
jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia vrátane dôb, ktoré sa
za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení považujú. Získanie ďalšieho

obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Navyše navrhovateľ okrem argumentácie, že
neboli zohľadnené jeho odvody do sociálnej poisťovne, v období jeho podnikania, ďalšie relevantné
dôvody neuvádzal.

Odvolací súd dodáva, že odporkyňa musí pri výpočte výšky dôchodku vychádzať z platných právnych

predpisov. Pochybnosti navrhovateľa o správnosti výpočtu sumy starobného dôchodku vyvolané len
jeho subjektívnym presvedčením nezakladajú dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a
záverov prijatých v konaní.

Námietky navrhovateľa preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Na základe výsledkov vykonaného

dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd dôvodne považoval rozhodnutie odporkyne
za súladné so zákonom a odvolaniu navrhovateľa dôvodne nevyhovel.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považuje rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto
rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,
pretože navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov konania nepatrí zo
zákona (§ 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2, § 246c ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.).

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.