Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416210137
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6416210137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci
navrhovateľky R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Y., L. R. 7, proti A.. J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
Y., R. č. X (ďalej v texte aj „otec"), o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18Pc/8/2016-13 zo dňa 14.02.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilosobepovinnejnavyživovaciupovinnosť

prispievať na výživu navrhovateľky sumou 80,- € mesačne, počnúc dňom 04.11.2016 vždy do 20. dňa v
mesiaci vopred k rukám navrhovateľky (prvý výrok), v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol
(druhý výrok); zročné výživné za obdobie od 04.11.2016 do 14.02.2017 vo výške 134,67 € umožnil
splácať po 10,- € mesačne spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozhodnutia až do úplného
vyrovnania dlhu, pričom v prípade omeškania s čo i len jednou splátkou sa stane zročný celý dlh (tretí
výrok).
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 8P/280/2009 zo dňa

08.09.2009 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľke na sumu 40,- € mesačne, počnúc
dňom 01.09.2009. Z potvrdenia o finančných nákladoch pre prvý až štvrtý ročník študijného odboru
Fotografický dizajn v rokoch 2015-2018 má navrhovateľka predpokladané celkové náklady na štúdium
vo výške 6 458,42 € s tým, že náklady na jeden ročník štúdia predstavujú 1 600,- € ročne. Navrhovateľka
nie je registrovaná u žiadneho zamestnávateľa a ani nepoberá dávky dôchodkového, úrazového alebo
nemocenského poistenia.
Otec je zamestnaný od 01.01.2012 na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky; v období od januára

do decembra 2016 sa jeho vymeriavací základ pohyboval v intervale od 1 022,50 € do 1 403,50 €, pričom
jeho za posledných 12 mesiacov jeho čistý príjem predstavoval 871,50 €, avšak po realizácii zrážky zo
mzdy mu zostane suma 580,23 € mesačne.
Matka navrhovateľky je nezamestnaná a poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 780,- € mesačne.
Opierajúc sa o ustanovenia §62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, §65 ods. 1, §78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.
o rodine (ďalej v texte aj „ZR“) uzavrel, že vyživovacia povinnosť otca voči navrhovateľke naďalej
trvá, pretože táto študuje na strednej škole, nie je schopná sa sama živiť, vyživovacia povinnosť bola

naposledy upravená v roku 2009 vo výške 40,- €. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo
viac ako 6 rokov, zvýšili sa celkové náklady na štúdium navrhovateľky, táto žije v spoločnej domácnosti
s matkou, ktorá si vyživovaciu povinnosť voči nej plní. Otec je schopný plniť vyživovaciu povinnosť vo
výške 80,- € mesačne, ktorá je primeraná odôvodneným potrebám navrhovateľky s prihliadnutím namajetkové a sociálne pomery obidvoch rodičov. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že otec navrhovateľky
má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, má zvýšené cestovné výdavky, pretože dochádza za prácou a jeho
mzda je postihnutá exekučnými zrážkami. V časti prevyšujúcej požadovanú sumu 80,- € mesačne

súd návrh zamietol, pretože v konaní nebolo preukázané, že by boli splnené podmienky pre úpravu
vyživovacej povinnosti v rozsahu, presahujúcom takúto sumu, pretože to neodôvodňujú ani pomery na
strane navrhovateľky ani pomery na strane otca.
Zročné výživné za obdobie od 04.11.2016 do 14.02.2017 predstavuje sumu 134,67 €, ktorú súd povolil
splácať po 10,- € spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozhodnutia do 20. dňa v mesiaci.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala, aby odvolací súd zrušil
napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zotrvala
na svojom návrhu v plnom rozsahu. Zdôraznila, že študuje na súkromnej umeleckej škole v L. - P.
fotografický dizajn, s týmto štúdiom má náklady, ktoré si musí uhrádzať. Brat pracuje a matka je
nezamestnaná, pričom poberá podporu vo výške 780,- €; žijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka

po operácii kolena absolvuje rehabilitácie, kde platí za jedno sedenie 60,- €. Má cestovné náklady vo
výške 40,- € mesačne. V roku 2013 brigádovala ako čašníka. V súvislosti so štúdiom na strednej škole
má výdavky a od mája 2016 nebýva na internáte.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok potvrdiť. Jeho mesačný príjem netto

predstavuje 870,- €, po vykonaní exekučnej zrážky má čistý príjem cca 580,- €; okrem toho nemá
žiadne iné príjmy. Náklady na domácnosť predstavujú 200,- €, na telefón 30,- €. Denne dochádza do
práce v Banskej Bystrici. Náklady na dopravu predstavujú mesačne 200,- €. Okrem toho spláca spolu s
manželkou stavebné sporenie. Jeho manželka pracuje a má čistý mesačný príjem 350,- až 360,- €. Majú
vyživovaciupovinnosťvočimaloletejJ.N.,nar.XX.XX.XXXX,ktorákončízákladnúškoluaod01.09.2017

nastupuje na Strednú odbornú školu podnikania v L. L., kde sú predbežne predpokladané mesačné
náklady vo výške 200,- € za internát a stravu. Zvýšili sa náklady na jej zdravotnú starostlivosť z dôvodu
potrebynoseniazubnéhostrojčeka,kdezaloženieavýrobastrojčekabezprvotnýchvyšetrení(zaplatené
v priebehu jedného roka vo výške 200,- €) bude stáť 350,- €; ďalšie náklady predstavujú 20,- € na jednu
kontrolu, pričom prvé mesiace sa jedná o kontrolu aj dvakrát do mesiaca. Uvedené zdokladoval.

Navrhovateľka nemá záujem o kontakt s ním. Navrhovateľka je už na tretej strednej škole, o jej
prestupoch sa dozvedel náhodou od tretích osôb. Na narodeniny, meniny, Vianoce jej posiela peniaze
po synovi. Spolu so svojimi rodičmi jej prispel na operáciu kolena. Ak mala problémy, keď bola jej mama
mimoúzemiarepubliky,keďžepracovalavRakúsku,boljejkdispozíciikedykoľvekaaksadalo,snažilsa
jej pomôcť. Podľa jeho informácií matka navrhovateľky je znovu zamestnaná v Rakúsku, o jej finančnej

situácii, resp. o finančnej situácii navrhovateľky informácie nemá; žije však v spoločnej domácnosti spolu
s mamou a zárobkovo činným bratom.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia §65 a §66 zákona č.161/2015
Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj „C.m.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa

§385 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“) a odvolaním
napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle §387 ods. 1 C.s.p. v odvolaním napadnutom výroku
ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa §387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je

dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože
tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil
aj správny právny záver.

7. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je

schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu,
pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť
zamestnať sa a vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne.
Len samotná skutočnosť, že dieťa nie je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zánikuvyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne
pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov
vyživovať dieťa nezaniká.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa
o dieťa osobne stará. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.

8. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd
považoval rozhodnutie okresného súdu za správne. Okresný súd sa so skutočnosťami, uvádzanými
navrhovateľkouvodvolaní,vysporiadal.Súdprvejinštanciesazaoberalotázkami,ktorébolirozhodujúce
v prejednávanej veci, vrátane tých, na ktoré poukázala v odvolaní navrhovateľka. Výživné, určené
okresným súdom navrhovateľke, je vzhľadom na jej potreby, vek ako aj príjem, dosahovaný jej matkou,

ktorá má voči nej taktiež vyživovaciu povinnosť, za postačujúce s prihliadnutím na skutočnosť, že otec
sa s navrhovateľkou v podstate vôbec nestretáva vzhľadom na jej nezáujem. Takto stanovené výživné
pre stredoškoláčku pri ňou vyčíslených nákladoch na cestovanie z XXX,- C. do P. - P. a späť, pričom
nebýva na internáte, keďže sa odhlásila (dôvody neuviedla), na stravu, na učebné pomôcky a na bežné
základné potreby s predpokladom, že minimálne rovnakou sumou jej bude prispieť aj matka, ktorej

príjem predstavuje 780,- €, predpokladá zabezpečenie základných potrieb navrhovateľky. Ako uviedla
sama navrhovateľka, privyrábala si brigádnicky ako čašníčka; svoj príjem z tejto činnosti neuviedla. Z
obsahu spisu tiež vyplýva, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti nielen so svojou matkou, ale aj
jej zárobkovo činným priateľom a plnoletým zarábajúcim bratom, ktorí majú obaja povinnosť prispievať
na náklady domácnosti, v ktorej žijú.

Iné náklady navrhovateľka nezdokladovala.

9. Krajský súd považuje za potrebné osobitne poukázať na skutočnosť, že navrhovateľka odmieta
kontakt so svojím otcom, ktorý prejavil ochotu prispievať jej aj nad rámec výživného a finančné
prostriedky jej posiela prostredníctvom jej brata. Zákonné ustanovenia (§ 43 ods. 2 a 3 Zákona o

rodine) ukladajú povinnosť aj deťom, nielen rodičom: dieťa má prejavovať primeranú úctu svojim
rodičom a rešpektovať ich, ak žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na
spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov; je povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti oň a jeho
výchovu, plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a vyvarovať sa spôsobu

života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci.

10. Výška výživného, určeného súdom prvej inštancie, je správna; správne okresný súd v prevyšujúcej
časti, keďže navrhovateľka žiadala priznať výživné vo výške 130,- €, zamietol. Súd prvej inštancie
postupoval správne a v súlade so zákonom, preto odvolanie navrhovateľky do výroku, ktorým zamietol

návrh v prevyšujúcej časti, je nedôvodné. Rozsudok v tejto časti je potrebné potvrdiť.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa §52 a §57 C.m.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestnenéhoalebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).