Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/157/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616213985
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616213985.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu JUDr. Ivany
Gajdošíkovej, so sídlom X. XXXX/X, XXX XX P., správcu konkurznej podstaty úpadcu: K. Z., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX J. P. X, proti žalovaným 1/ K. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom N. ulica XXX/XX, XXX XX F., 2/ N. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. ulica XXX/XX,
XXX XX F., obidvaja právne zastúpení JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou, so sídlom Železničná
291, 987 01 Poltár, IČO: 37958623, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/200/2016-44 zo dňa 27. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 21. 01. 2017 uložil žalovaným 1/, 2 povinnosť vypratať a
odovzdať žalobcovi rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele CKN č. XXX a pozemok
parcela CKN č. XXX zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na liste
vlastníctva č. XXX Okresného úradu Poltár, odbor katastrálny pre katastrálne územie F., obec F., okres

Poltár (ďalej aj ,,nehnuteľnosti“), v lehote 40 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). O trovách
prvoinštančného konania okresný súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva
(druhý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 2K/21/2011-99 zo dňa 09. 05. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 05. 2011, bol vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka: K. Z. - Z. s miestom podnikania J. P.. X, Q.: XX XXX XXX, pričom do
funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Ivana Gajdošíková, so sídlom kancelárie

Y.. C. XX/XX, XXX XX P.. Žalobca nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, zahrnul do konkurznej
podstaty.Vrámcispeňažovaniamajetkužalobcaakopredávajúcidňa21.01.2014uzavrelkúpnuzmluvu
so žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi. Predmetom prevodu boli nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v
katastri územia obce F. a sú zapísané na Okresnom úrade Poltár, odbor katastrálny, na liste vlastníctva
č. XXX ako parcela CKN XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, stavba rodinného domu
so súpisným číslom XXX postavenom na parcele CKN XXX. Zmluvné strany sa dohodli, že žalovaní 1/ a
2/ zaplatia kúpnu cenu 6400,-Eur v pravidelných splátkach vo výške 500,-Eur počnúc od februára 2014

a splátky budú zasielať vždy k 26.dňu v mesiaci poštovou poukážkou na účet predávajúceho. Posledná
splátka vo výške 400,-Eur mala byť zaplatená dňa 26. 02. 2015. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že v
prípade, ak kupujúci nezaplatia kúpnu cenu riadne a včas, môže predávajúci od kúpnej zmluvy odstúpiť.Písomným podaním zo dňa 26. 11. 2015, ktoré bolo adresované žalovaným 1/ a 2/ každému zvlášť,
žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy a doručil písomné odstúpenie od zmluvy ako doporučenú zásielku
na adresu trvalého pobytu žalovaných 1/ a 2/.

Súd prvej inštancie uviedol, že vindikačnou žalobou sa žalobca domáhal vydania nehnuteľností od
žalovaných 1/ a 2/, ktorí ich neprávom zadržujú.
Žalobca preukázal, že jednostranným právnym úkonom (odstúpením od zmluvy) bola kúpna zmluva
zrušená od počiatku, a teda sa dôvodne domáhal ochrany vlastníckeho práva v zmysle § 123
Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“) s poukazom na ustanovenie § 126 ods. 1 OZ. Žalovaní 1/,

2/ majú nehnuteľnosti vo svojej faktickej držbe, bývajú v rodinnom dome bez akéhokoľvek právneho
dôvodu, preto súd prvej inštancie vyhovel žalobe v celom rozsahu.
Okresný súd určil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať nehnuteľnosti v lehote 40 dní od právoplatnosti
rozsudku podľa ustanovenia § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) zohľadňujúc
ťaživú sociálnu situáciu žalovaných 1/, 2/.
O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobca

bolvkonaníúspešný,avšakžiadnetrovyprotižalovaným1/a2/sineuplatnil,pretookresnýsúdrozhodol
tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali žalovaní 1/, 2/ v zákonnej lehote odvolanie. Navrhli, aby
odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V

odvolaní poukázali na svoju ťaživú sociálnu situáciu. Uviedli, že bývajú v rodinnom dome s maloletým
dieťaťom, svokrou, plnoletou dcérou a s jej G. deťmi. Ich syn G. W., nar. XX. XX. XXXX už získal prácu
v trvalom pracovnom pomere, a teda má zabezpečený stály príjem. Majú záujem zotrvať v rodinnom
dome, pričom v súčasnosti majú možnosť získať úver na úhradu kúpnej ceny.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že od r. 2011 komunikoval so žalovanými 1/, 2/ ohľadne kúpy nehnuteľností.
Tvrdenia žalovaných 1/, 2/ o možnosti získať úver, resp. možnosti uhradiť kúpnu cenu prostredníctvom
ktoréhokoľvek člena ich rodiny, mu bolo nimi niekoľkokrát tvrdené od r. 2011, avšak k úhrade kúpnej ceny
nehnuteľností z ich strany nedošlo. Jeho povinnosťou je pri správe konkurzného majetku postupovať

s odbornou starostlivosťou. Pretože žalovaní 1/, 2/ dohodnuté splátky v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa
21. 01. 2014 nedodržali, po niekoľkých jeho urgenciách odstúpil od kúpnej zmluvy. Z jeho strany nie je
možnosť ani vôľa uzavrieť novú kúpnu zmluvu so žalovanými 1/, 2/. Poukázal na to, že žalovaní 1/, 2/
užívajú nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, preto sa domáhal vypratania nehnuteľností, ktoré v rámci
konkurzného konania mieni riadne speňažiť a konkurzné konanie ukončiť.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý

proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku

koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnostinapadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalovaných 1/, 2/ v odvolaní.

8. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom okresného súdu, že žalovaní 1/, 2/ užívajú
nehnuteľnosti bez právneho titulu. Žalobca vyzval žalovaných 1/, 2/ na vypratanie nehnuteľností, avšak
bezvýsledne. Z uvedeného dôvodu žalobca v súlade s ustanovením § 126 ods. 1 OZ podal na okresnom
súde reivindikačnú žalobu na vypratanie nehnuteľností, ktoré žalovaní 1/, 2/ neoprávnene užívajú.

9. Pretože žalovaní 1/, 2/ v konaní nielenže nepreukázali, ale dokonca ani netvrdili, že majú právne
relevantný titul na užívanie nehnuteľností, je možné jednoznačne konštatovať, že užívajú nehnuteľnosti
bez platného právneho dôvodu. Z uvedených dôvodov okresný súd správne rozhodol, keď vyhovel
žalobe žalobcu o vypratanie nehnuteľností.

10. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaných 1/, 2/ odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že

tvrdenia žalovaných 1/, 2/ ohľadne užívania nehnuteľností spolu s rodinnými príslušníkmi, eventuálne
poukázanienaichsociálnusituáciu,resp.navznikpracovnéhopomeruuichsyna,súprávneirelevantné,
pretože ako už bolo uvedené, žalovaní 1/, 2/ nemajú žiaden právne relevantný titul na užívanie
nehnuteľností.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania (druhý výrok), pretože
okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.

1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).