Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. september 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Cpr/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716205844
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8716205844.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu D. D.,

P..XX.X.XXXX, Y. O. X. XXX, štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. G.. D. X., N.X. H. H. S..
X. D. XXX/X, E., proti žalovanému O. H. Z., Š.X. E. H. H. Y. Y., P.. H. X, M.: XX XXX XXX, práv. zast. G..
Ľ. Z., E.., N., Š. XX, O. D., v konaní o určenie miery zodpovednosti za pracovný úraz s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalovaný je zodpovedný za pracovný úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa 5.2.2016,
v plnom rozsahu.

II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2016 domáhal, aby určil, že žalovaný je zodpovedný

za pracovný úraz, ktorý utrpel dňa 5.2.2016 v plnom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že od 1.11.1995 je pracovníkom žalovaného vo funkcii
vedúceho lesného obvodu Opálené s miestom výkonu práce, odštepný závod O. L., O. H. O. X..
Dňa 5.2.2016 pri výkone pracovnej činnosti utrpel úraz. Do práce nastúpil o 6.30 h. Okolo 13.00 h
začal kontrolu merania a triedenia drevnej hmoty na odvoznom mieste O.. Pri prechádzaní k ďalšej
hromade dreva stúpil na ľad prikrytý tenko vrstvou snehu a spadol celou váhou tela na chrbát. Aj
keď s bolesťami, ukončil pracovnú zmenu a nahlásil týždennú dekádu na lesnej správe O. X.. Úraz

zapísal do evidencie pracovných úrazov na nástenke lesnej správy. Daný deň nevyhľadal lekárske
ošetrenie z dôvodu, že očakával pominutie bolestí samoliečbou. Pretože bolesti chrbta neustávali,
navštívil ošetrujúceho lekára a danú skutočnosť oznámil zamestnávateľovi. Podrobil sa odbornému
chirurgickému vyšetreniu. Bol uznaný práceneschopným, ktorú skutočnosť dňa 9.2.2016 rovnako
oznámil zamestnávateľovi. Práceneschopným bol uznaný s diagnózou vyvrtnutie a natiahnutie driekovej
chrbtice. Dňa 15.2.2016 zástupca zamestnávateľa s ním spísal záznam o úraze, ktorý následne
podpísal. Pretože ho zamestnávateľ neinformoval o prešetrení pracovného úrazu, dňa 11.3.2016 zaslal

podnet Inšpektorátu práce v Prešove. Podľa vyrozumenia inšpektorátu práce zo dňa 2.5.2016 kontrolný
orgán konštatoval, že ani po mesiaci zamestnávateľ neurčil príčiny a okolnosti pracovného úrazu, čo je
v rozpore s príslušnými ustanoveniami zák. č. 124/2006 Z. z. Zamestnávateľ ho listom zo dňa 18.3.2016
upozornil na porušenie pracovnej disciplíny nenahlásením pracovného úrazu priamej nadriadenej a
dodatočným spísaním záznamu o úraze. S písomným upozornením vyslovil nesúhlas. Až dňa 26.4.2016
mu žalovaný oznámil, že jeho pracovný úraz neuznal, pretože sa mu nestal na odvoznom mieste
Lapajovo a ním uvedení svedkovia v čase úrazu na danom mieste neboli. Trvá na tom, že dňa 5.2.2016

úraz v práci utrpel a žalovaný ho náležitým spôsobom neprešetril. Na preukázanie svojich tvrdení
predložil pracovnú zmluvu, evidenciu pracovných úrazov, hlásenie úrazu na účely nemocenského,
knihu dochádzky, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, lekárske správy, záznam z denníkazamestnanca, písomnú korešpondenciu medzi stranami a žiadal, aby súd ho vypočul ako stranu v
konaní.

2. Žalobca na pojednávaní ďalej uviedol, že od r. 1995 došlo k opakovaným zmenám v jeho pracovnej
zmluve z dôvodu zmeny štruktúry zamestnávateľa. Dňa 5.2.2016 vykonával prácu lesníka v lesnom
obvode A. v dobe od 7.00 h do 15.00 h. Zamestnávateľovi v zmysle usmernení oznámil, kde sa bude
nachádzať, v ktorej lokalite. Z horárne následne odišiel na stanovené miesto. Na miesto výkonu prace
sa dopravuje motorovým vozidlom. Skontroloval ťažbu v poraste 248-10, kde bola vykonávaná náhodná

ťažba dodávateľsky. Prekontroloval stav porastov a v popoludňajších hodinách na základe príkazu
nadriadeného premeral drevnú hmotu na odvoznom mieste Lapajovo. Prácu vykonával sám, s nikým
sa počas pracovného dňa nestretol. Na odvoznom mieste Lapajovo sa nachádzalo 6 kôp vyťaženého
dreva pripraveného na odvoz. Pri prechádzaní od jednej kopy ku druhej sa pošmykol a celou váhou
tela spadol na chrbát. V čase úrazu mal na sebe pracovné oblečenie. Topánky už boli opotrebované a
zošúchané. Potom motorovým vozidlom odišiel do miesta bydliska a následne na lesnú správu ohlásiť

dekádu za uplynulý týždeň. Už vtedy mal problémy s hybnosťou, bolo mu zle a preto požiadal ťažbového
technika E. C. o spísanie záznamu o úraze. O tomto sa zmienil tiež pred ďalšími kolegami. Do evidencie
sám napísal, ako došlo k úraze a ako svedkov z opatrnosti uviedol osoby O. N. I. Č., ktorí vykonávali
ťažbu v poraste, ktorých vyťažené drevo premeriaval. Počas víkendu sa liečil podomácky. Z dôvodu
pretrvávajúcich bolestí navštívil svojho lekára, ktorý ho odoslal na odborné vyšetrenie. Po tomto bol

uznanýpráceneschopným. Dňa15.2.2016organizáciasnímspísalazáznamoúraze.Neskôrbol M..O.
informovaný o tom, aby si zrušil práceneschopnosť. Dňa 1.3.2016 ho osobne navštívil M.. M. a oznámil
mu, že zamestnávateľ úraz neuznáva, pretože sa on o ňom dozvedel neskoro. Uznal, že ním uvedení
svedkovia v čase úrazu s ním neboli , za čo sa ospravedlnil tak zamestnávateľovi ako aj inšpektorátu
práce. Svedkov uviedol z obavy možného postupu Ing. M.. Uvedenie ich mien zdôvodnil tak, že

kontroloval ich ťažbu a ich vyťažené drevo. V čase úrazu nemal požité alkoholické nápoje.

3.Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca
neoznámil pracovný úraz, ktorý mal utrpieť pri výkone pracovnej činnosti dňa 5.2.2016 včas a spôsobom,
ktorý predpisuje pracovný poriadok ihneď priamemu nadriadenému. Na túto skutočnosť bol žalobca

upozornený. Úraz zapísal len do evidencie pracovných úrazov na nástenke lesnej správy, neohlásil
ho však priamemu nadriadenému. Záznam o úraze bol spísaný technikom BOZP za účasti ťažobného
technika lesnej správy. Zamestnávateľ úraz riadne prešetril. Tvrdenia žalobcu v písomnej žalobe sú
navzájom protirečivé, neurčité a zavádzajúce. Žalobca klamal pri uvádzaní svedkov pracovného úrazu,
čo je závažnou skutočnosťou, že žalovaný nevie objektívne ustáliť tvrdenia žalobcu týkajúce sa vzniku

pracovného úrazu. Pochybným je potom aj čas a miesto, kde k nemu malo dôjsť. Žalobca vykonáva
prostredníctvom svojej spoločnosti O., H..Z..A.. práce v subdodávkach bez súhlasu zamestnávateľa a
je celkom možné, že jeho úraz vznikol pri výkone týchto prác. Na preukázanie svojich tvrdení predložil
informatívny výpis z obchodného registra, upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, vyjadrenie
zamestnávateľa, čestné prehlásenie O. Č., kópiu časti pracovného poriadku a navrhol vypočuť ako

svedkov M.. U. O., E. C. N. M.. J. M..

4.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, vypočutím žalobcu,
svedkov M.. U. O., M.. J. M., oboznámením listinných dôkazov a to pracovnej zmluvy, evidencie
pracovných úrazov, hlásenia úrazu na účely nemocenského, knihy dochádzky, potvrdenia o dočasnej

pracovnejneschopnosti,lekárskychspráv,záznamuzdenníkazamestnanca,písomnejkorešpondencie,
informatívneho výpisu z obchodného registra, upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, vyjadrenia
zamestnávateľa, čestného prehlásenia O. Č., kópie časti pracovného poriadku, oboznámením výpovede
E. C. zistil nasledovný skutkový stav:

5. Dňa 20.9.1995 strany uzavreli pracovnú zmluvu, podľa ktorej dňom 1.11.1995 žalobca začal
vykonávať prácu vedúceho lesníckeho obvodu H. s miestom výkonu práce OLZ Liptovský Hrádok.
Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Dohodou zo dňa 10.2.2009 došlo k zmene obsahu
pracovnej zmluvy, na základe ktorej s účinnosťou od 1.1.2009 žalobca začal vykonávať prácu vo
funkcii lesník lesného obvodu A., O. H. O. X., odštepný závod Liptovský Hrádok. Podľa evidencie

pracovných úrazov na O. O. X., pod poradovým číslom 4 je zaevidovaný úraz žalobcu s dátumom a
hodinou miesta úrazu, 5.2.2016 o 14.15 h s tým, že pri kontrole merania a triedenia dreva na odvoznom
mieste Lapajovo sa pošmykol na ľade a padol na chrbát, v dôsledku čoho si narazil chrbticu. Ako
svedkovia úrazu sú uvedení O. N. I. Č.. V zázname sa nachádza podpis vedúceho zamestnancaM.. L. s poznámkou, že tento údaj bol dopísaný dňa 16.3.2016. Podľa výkazu popisu dennej činnosti
žalobcu, dňa 5.2.2016 žalobca nastúpil do práce o 6.30 h. Zisťoval kalamitu v mieste žabica, opálené,
havrania, od 13.30 h kontroloval meranie na OM Lapajovo skup. Č.. Pri prechádzaní k hromade dreva

mal stúpiť na ľad pokrytý tenkou vrstvou snehu a spadnúť na chrbát, kde pocítil tupú bolesť v oblasti
krížov. Nahlásené na LS a zapísané do evidencie drobných úrazov. Dňa 8.2.2016 je zaznamenané
vyšetrenie obvodným lekárom Svit s uznaním práceneschopnosti - pracovný úraz z 5.2.2016. Žalobca
podpísal hlásenie úrazu na účely nemocenského, v ktorom uviedol miesto a popis úrazového deja
ako aj svedkov úrazu. Podľa evidencie dochádzky zamestnancov žalovaného, O. A. O. X., u žalobcu

je zaznamenaný príchod do práce 6.50 h. Dňom 8.2.2016 bol žalobca uznaný práceneschopným.
Doklad o práceneschopnosti bol doručený sociálnej poisťovni dňa 4.3.2016. Žalobca bol ošetrený na
súkromnej chirurgickej ambulancii dňa 8.2.2016 s anamnézou, že pred 3 dňami spadol na chrbát a
pociťuje bolesti v oblasti chrbtice. Lekárom bola stanovená diagnóza S3350-vyvrtnutie a natiahnutie
driekovej chrbtice bližšie neurčené. Ďalším lekárskym kontrolám sa žalobca podrobil v mesiacoch
február a marec 2016. Dňa 20.6.2016 bol vyšetrený na ortopedickej ambulancii Poprad, bola mu

doporučená medikamentózna liečba. Podaním zo dňa 11.3.2016 žalobca požiadal Inšpektorát práce
Prešov o nápravu stavu okolnosti šetrenia ním oznámeného pracovného úrazu v súvislosti s vyriešením
doplatenia náhrady mzdy sociálnou poisťovňou. V podaní popísal okolnosti vzniku úrazu dňa 5.2.2016
a okolnosti šetrenia úrazu zamestnávateľom. Listom zo dňa 18.3.2016 žalovaný upozornil žalobcu na
porušenie pracovnej disciplíny spočívajúcej v porušení ustanovení pracovného poriadku SmO 002

v bode 3.5.1.h), spočívajúce v okamžitom hlásení priamemu nadriadenému každý pracovný a mimo
pracovný úraz... Porušenie predpisu spočíva v nenahlásení pracovného úrazu priamej nadriadenej a
dodatočnýmspísanímzáznamuoúraze.Žalobcavočiupozorneniupodalodvolanie,vktoromkonštatuje,
že záznam o úraze napísal dňa 5.2.2015, priameho nadriadeného neinformoval pre jeho neprítomnosť
a nič dodatočne nedopisoval.Inšpektorát práce požiadal žalobcu o doplnenie podania a listom zo dňa

2.5.2016 žalobcu informoval o spôsobe jeho vybavenia, kde okrem iného konštatuje, že zamestnávateľ
dňa 1.4.2016 poskytol inšpektorátu stanovisko vo veci neuznania pracovného úradu, ktoré odôvodnil
tým, že žalobca nepravdivo uviedol svedkov úrazu, kde pripojil čestné prehlásenie p. O. Č., vzal
do úvahu doplňujúce stanovisko žalobcu, kde priznal, že v čase úrazu svedkovia O. a I. Č.T. neboli
prítomní a uviedol ich do zápisu z obavy z postupu vedenia LZ a hlavne riaditeľa M.. M.. Inšpektorát

konštatuje, že zamestnávateľ ani po mesiaci neurčil príčiny a všetky okolnosti pracovného úrazu
zodpovedne a spoľahlivo a to za účasti zamestnanca a zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a
ochranu zdravia pri práci, čím porušil ust. § 17 Zák. č. 124/2006 Z. z. Inšpektorát nemá kompetenciu
uznať úraz ako pracovný a preto žalobcu odkázal na súd. Listom zo dňa 21.3.2016 žalovaný žalobcu
upozornil na porušenie pracovnej disciplíny spočívajúcej vo vedomom klamstve a navádzaní na krivú

výpoveď, ktorého sa dopustil navádzaním členov pracovnej skupiny na nepravdivé svedectvo ohľadne
jeho pracovného úrazu. Členovia pracovnej skupiny mu odmietli poskytnúť toto nepravdivé svedectvo.
Listom zo dňa 26.4.2016 žalovaný žalobcovi oznámil, že jeho pracovný úraz neuznal, pretože tento sa
nestal na odvoznom mieste Lapajovo a nakoľko aj uviedol svedkov O. N. I. Č., ktorí v danom čase a na
danom mieste neboli. Podľa výpisu z obchodného registra žalobca je evidovaný ako spoločník a konateľ

obchodnej spoločnosti O., H..Z..A.. O. X. s predmetom obchodnej činnosti maloobchod, veľkoobchod,
poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve, lesníctve a poľovníctve a i., a to počnúc
rokom 2014. Dňa 4.4.2016 bolo vyhotovené čestné prehlásenie O. Č., že dňa 5.2.2016 nebol prítomný
na LO Opálené na mieste úrazu p. D. D. (OM O.). Z tohto dôvodu nemohol byť ani svedkom úrazu
uvedenej osoby, ktorý sa mal stať na danom mieste. Podľa pracovného poriadku žalovaného, účinného

od 1.7.2013 bod 3.5.1.h), zamestnanci sú povinní okrem iného hlásiť priamemu nadriadenému ihneď
každý pracovný a mimopracovný úraz, resp. drobné poradenia; používať pridelené osobné ochranné
pracovné prostriedky. Podaním zo dňa 4.12.2016 žalobca žalovanému predložil písomné vyjadrenie
k náhrade škody. Vo vyjadrení, okrem iného konštatuje, že žalovaný dal vymeniť strešnú krytinu na
nájomnom byte p. Č. J. H., hoci to nebolo v pláne opráv, čím si mal zabezpečiť, aby p. Č. nesvedčil v jeho

prospech. V ďalšom poukazuje na nezákonnú činnosť M.. M.. Poprel, aby vykonával „čiernu prácu“.
Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 2.8.2017 na preplatenie časti nákladov kúpeľnej starostlivosti ako
dôsledku jeho pracovného úrazu, žalovaný schválil preplatenie nákladov na kúpeľnú starostlivosť vo
forme nenávratnej finančnej výpomoci.

6. Dňa 19.7.2017 bol súdu doručený list E. C., označený ako písomná výpoveď svedka, v ktorom
ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní v postavení svedka a ďalej uviedol, že v čase výkonu
práce žalobcu vo funkcii lesníka na lesnom obvode Opálené vykonával funkciu ťažobného technika
na Lesnej správe O. X.. V pracovnej náplni mal okrem iného aj agendu BOZP. Dňa 5.2.2016 osobnezapísal do evidencie dochádzky o 6.20 h prítomnosť žalobcu na pracovisku ako aj to, kde sa bude
počas pracovnej doby žalobca pohybovať. Žalobca za jeho prítomnosti dňa 5.2.2016 v popoludňajších
hodinách zapísal do evidencie pracovných úrazov pád na chrbát na odvoznom mieste Lapajovo. Dňa

8.2.2016 mu žalobca oznámil plánované lekárske vyšetrenie pre bolesti chrbta z dôvodu, že tieto počas
víkendu neustúpili. Dňa 15.2.2016 osobne s M.. O. H.písali záznam o úraze v byte žalobcu. Od uvedenej
doby mimo výpovede na požiadanie Inšpektorátu práce Prešov nepodával iné vysvetlenia a na šetrení
pracovného úrazu sa nezúčastnil. Poverený riaditeľ M.. M. sa aj jemu vyhrážal prepustením, políciou.
Má vedomosť, že táto osoba disponovala záznamom o pracovnom úraze, ktorý sa neskôr stratil. Po

oboznámení listu E. C. súdom žiadna zo strán netrvala na vykonaní dôkazu jeho vypočutím.

7. Svedok M.. U. O. uviedol, že od roku 2014 vykonával funkciu bezpečnostného technika a technika
požiarnej ochrany na odštepnom závode O. L.. Na lesnej správe Liptovská Teplička úlohy spojené s
bezpečnosťou a ochranou zdravia a požiarnou ochranou mal na starosti p. C., ktorý k tomu viedol aj
príslušnú evidenciu. Žalobca si mal zapísať pracovný úraz do knihy v piatok 5.2.2016. O jeho úraze sa

dozvedel náhodou. Osobne navštívil žalobcu v mieste jeho bydliska a spolu spísali záznam o úraze. Pri
šetrení na príslušnej lesnej správe si vyžiadal evidenciu o zápise pracovných úrazov, kde sa nachádzal
záznam o dátume úrazu žalobcu 5.2.2016. Tento obsahoval popis úrazového deja, miesto, svedkov a
podpis vedúceho lesnej správy. Ako miesto úrazu bolo uvedené odvozené miesto Lapajovo. Čas úrazu
zodpovedal pracovnej dobe žalobcu. Podľa týchto údajov si pripravil záznam o úraze, ktorý sa predkladá

Sociálnej poisťovni. Žalobca záznam podpísal. Záznam odmietol podpísať riaditeľ odštepného závodu
s odôvodnením, že pracovný úraz nebol oznámený ani riaditeľovi ani vedúcemu lesnej správy. Úraz bol
predmetom šetrenia inšpektorátu práce. Riaditeľ organizácie k veci vypočul svedkov, ktorí nepotvrdili
skutočnosti tvrdené žalobcom. Žalobca mal úraz hlásiť vedúcej lesnej správy p. L.. Záznam o úraze
bol podpísaný vedúcim lesnej správy. U žalobcu sa následky úrazu prejavili neskôr, preto bol aj neskôr

oznamovaný. Do evidencie prvýkrát zapísal pracovný úraz sám poškodený, údajne v piatok. Žalobcu
sám telefonicky informoval o tom, že riaditeľom záznam o úraze podpísaný nebol.

8. Svedok M.. J. M. uviedol, že v roku 2016 do 15.7. bol riaditeľom odštepného závodu O. L.. V mesiaci
február 2016 mu ako riaditeľovi bol predložený záznam Lesnej správy O. X. o pracovnom úraze, ktorý

mal utrpieť žalobca. Podľa obsahu vznik pracovného úrazu mali potvrdiť svedkovia. Svedkov vypočul
a títo mu tvrdili, že v žalobcom uvedenej dobe a ani mesiac predtým nepracovali pod jeho vedením.
Prácu vykonávali na Lesnej správy D.. Pracovný úraz preto neuznal. Dôvodom jeho rozhodnutia bolo
tiež to, že vo vzťahu k žalobcovi bolo zistené nekalé konanie súvisiace s jeho podnikaním v predmete
totožnom s pracovnou funkciou u zamestnávateľa, čo sa stalo predmetom vnútropodnikovej kontroly.

Javilo sa podozrenie, že žalobca sa nechal uznať práceneschopným a vyčkať, kým štatutárny zástupca
žalovaného odíde do dôchodku a následne si to žalobca s inými pracovníkmi zamestnávateľa vybaví.
Iné šetrenie súvisiace s pracovným úrazom vykonané nebolo.
Podľa § 17 Zákona č. 124/2006 Z.z.
(1) Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik

a) pracovného úrazu alebo služobného úrazu 20) (ďalej len "pracovný úraz"), ktorý utrpel, ak mu to
dovoľuje jeho zdravotný stav,
b) iného úrazu ako pracovného úrazu alebo smrti, ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak
vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa,
c) nebezpečnej udalosti,

d) závažnej priemyselnej havárie. 21)
(2) Povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik udalosti uvedenej v odseku 1 má aj zamestnanec alebo
fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku uvedenej udalosti. Zamestnávateľ je povinný vnútorným
predpisom určiť, komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik udalosti podľa odseku 1.
(3) Zamestnávateľ je povinný po oznámení podľa odseku 1 bezodkladne vykonať potrebné opatrenia,

aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Stav pracoviska, ak ide o udalosti podľa odseku 5
písm. a) druhého bodu a tretieho bodu, nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov,
okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej
hospodárskej škody. Ak sa stav pracoviska mení v dôsledku vykonania opatrení, aby sa zabránilo
ďalšiemu možnému ohrozeniu života a zdravia alebo veľkej hospodárskej škode, zamestnávateľ je

povinný vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie príčin vzniku takej udalosti.
(4) Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť
zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného
úrazu (ďalej len "registrovaný pracovný úraz"), tak, žea) zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný
pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu
zamestnancov pre bezpečnosť; v prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví (ďalej len "závažný pracovný

úraz"), zamestnávateľ je povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika,
b) spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do štyroch dní po oznámení vzniku
registrovaného pracovného úrazu,
c) prijme a vykoná potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu.

(5) Zamestnávateľ je povinný po prijatí oznámenia bezodkladne oznámiť vznik
a) registrovaného pracovného úrazu
1. zástupcom zamestnancov vrátane príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť,
2. príslušnému útvaru Policajného zboru, 22) ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s
pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin,
3. príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, ak ide o závažný pracovný úraz,

b) závažnej priemyselnej havárie21) príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.
(6) Ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, je tento zamestnávateľ
povinný bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca.
Ak zamestnanec utrpel registrovaný pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa,

a) tento zamestnávateľ je povinný
1. splniť oznamovaciu povinnosť podľa odseku 5 písm. a),
2. zistiť príčinu vzniku registrovaného pracovného úrazu podľa odseku 4 písm. a),
3. po spísaní podkladu pre záznam o registrovanom pracovnom úraze podľa odseku 4 písm. b) zaslať
tento podklad zamestnávateľovi zamestnanca,

4. prijať a vykonať opatrenia podľa odseku 4 písm. c),
b) zamestnávateľ zamestnanca je povinný splniť povinnosti podľa odseku 4 písm. b) a c), odseku 5
písm. a) a odsekov 7, 8 a 12.
(7) Zamestnávateľ je povinný
a) záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze

dozvedel,
1. zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru,
2. doručiť zamestnancovi, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, alebo pozostalým, ak zamestnanec
zomrel v dôsledku pracovného úrazu,

b) zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru správu o vyšetrení príčin a
okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie
opakovaniu podobného pracovného úrazu do 30 dní odo dňa, keď sa o jeho vzniku dozvedel.
(8) Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu
a) pracovných úrazov, v ktorej uvedie údaje potrebné na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom

úraze, ak sa následky pracovného úrazu prejavia neskôr,
b) iných úrazov ako pracovných úrazov a nebezpečných udalostí, v ktorej uvedie údaje o príčine vzniku
a o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie podobným úrazom a udalostiam,
c) priznaných chorôb z povolania 23) a ohrození chorobou z povolania, v ktorej uvedie údaje o príčine
vzniku, o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie tej istej alebo podobnej chorobe z

povolania.
(9) Zamestnávateľ je povinný plniť povinnosti podľa odseku 4 písm. a) a c) a odseku 5 písm. a) prvého
boduajprinebezpečnejudalosti,pracovnomúraze,inomúraze,chorobezpovolania,ohrozeníchorobou
z povolania.
(10) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti 23a) je povinný zamestnávateľovi, príslušnému inšpektorátu

práce a príslušnému orgánu dozoru na požiadanie do desiatich dní písomne oznámiť, či ide o závažný
pracovný úraz podľa odseku 4 písm. a) a ak ide o ťažkú ujmu na zdraví, aj určenie vážnej poruchy
zdravia alebo vážneho ochorenia podľa § 3 písm. l).
(11) Štátny orgán, poisťovňa,24) Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, lekár a iný zdravotnícky
zamestnanec, fyzická osoba a právnická osoba poskytujúca bezpečnostnotechnickú službu a pracovnú

zdravotnú službu sú povinní bezodkladne oznámiť príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému
orgánu dozoru pracovný úraz, závažnú priemyselnú haváriu,21) o ktorých sa pri svojej činnosti
dozvedeli, ak je odôvodnené podozrenie, že uvedená udalosť nebola oznámená podľa odseku 5.
Oznámenie obsahuje základné údaje o osobe a zamestnávateľovi, ktorých sa uvedená udalosť týka.(12) Na účely odsekov 5, 7, 10 a 11 príslušným inšpektorátom práce alebo príslušným orgánom dozoru
je ten, v ktorého územnom obvode pracovný úraz alebo závažná priemyselná havária 21) vznikli.

Podľa§14 Z.p.,sporymedzizamestnancomazamestnávateľomonárokyzpracovnoprávnychvzťahov
prejednávajú a rozhodujú súdy.

Podľa § 195 Z. p.
(1) Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu

zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ,
u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
(2) Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením
vonkajších vplyvov.
(3) Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

(4) Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého
zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých
vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych
predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich
uvedených.

(5) zrušený od 1.1.2004
(6) Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a
ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví
podľa § 196 .

Podľa § 196 uvedeného zákona
(1) Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola
skutočnosť, že
a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie

bezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámenýaichznalosť
a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo

b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

(2) Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo

psychotropných látok,
c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom
byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

(3) Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá
zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí
aspoň jedna tretina škody.
(4) Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie

bezpečnostiaochranyzdraviapripráci[odsek1písm.a) a odsek 2 písm. a) ], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len
všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a
zdravie iných.

(5) Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z
rizika práce.Podľa § 197 citovaného zákona, Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec
utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva
priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal.

Podľa § 198 Z.p.
(1) Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v
rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za
a) zrušené od 1.1.2004

b) zrušené od 1.1.2004
c) zrušené od 1.1.2004
d) vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako.
(2) Rozsah zodpovednosti podľa odseku 1 je zamestnávateľ povinný prerokovať bez zbytočného odkladu so

zástupcami zamestnancov a so zamestnancom.

Podľa § 218 Z. p., Ak zamestnávateľ preukáže, že škodu zavinil aj poškodený zamestnanec, jeho
zodpovednosťsapomerneobmedzí.Prizodpovednostizaškodupripracovnýchúrazochaprichorobách
z povolania sa postupuje podľa § 196 .

Podľa § 220 Z.p.
(1) Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu,
iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

(2) V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas
práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta
do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na
ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie
pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

(3) Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.

9. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že žaloba je dôvodná. Úrazom sa všeobecne rozumie porucha zdravia vyvolaná pôsobením vonkajšej
príčiny, ktorou môže byť napr. pôsobenie mechanických javov. Pracovným úrazom je taký úraz, v

dôsledku ktorého došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi k poškodeniu na
zdraví zamestnanca. V judikatúre súdov pracovný úraz je definovaný ako porušenie zdravia, ktoré bolo
zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle na
jeho vôli krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Organizácia sa môže zbaviť
zodpovednosti celkom alebo sčasti za podmienok stanovených v ust. § 196 Zákonníka práce. Podľa

názoru súdu, žalobca uniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že dňa 5.2.2016 počas
výkonu práce utrpel úraz chrbta, a preto tento úraz je úrazom pracovným. Táto skutočnosť vyplýva
tak z listinných dôkazov, a to evidencie dochádzky, písomného záznamu o úraze,lekárskych správ ako
aj z výpovede svedka Ing. Karola Likavca , no najmä najmä písomného prehlásenia zamestnanca Petra
Geisbachera. Žalovaný po zistení, že úraz nie je preukázaný svedkami označenými žalobcom, už

nevykonal žiadne ďalšie šetrenie na preverenie tvrdení žalobcu, tohto nevypočul a úraz neuznal ako
pracovný. Ako vyplýva z výsledku šetrenia inšpektorátu práce, nie žalobca, ale žalovaný porušil zákonné
ustanovenia týkajúce sa včasného prešetrenia okolností vzniku úrazu, čo konštatuje inšpekčný orgán
v liste zaslanom žalobcovi. Neboli zistené ani tvrdené skutočnosti definované v ust. § 196 zákonníka
práce, aby sa žalobca sám svojim zavinením podieľal na vzniku úrazu, v čase úrazu bol pod vplyvom

alkoholu, prípadne si počínal pri práci riskantne, v dôsledku čoho by malo dôjsť k čiastočnému, prípadne
úplnému zbaveniu sa zodpovednosti zamestnávateľa.

10.Žalobca vysvetlil okolnosti uvedenia svedkov do záznamu o úraze súvisiace s osobou nariadeného a
jeho pracovnými metódami a dodatočne už inšpekčnému orgánu vysvetlil, že títo neboli priamo prítomní

na mieste, kde k úrazu došlo. Pred súdom konštatoval, že v podstate vykonal kontrolu ich práce. Toto
tvrdenie žalovaný nespochybnil ani nevyvrátil a nebolo vyvrátené ani predloženým čestným prehlásením
jedného z uvedených svedkov.11.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP. Žalobca ako plne úspešná strana v konaní
má právo na náhradu trov konania. O výške priznaných trov súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený

súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.