Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/170/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113237335
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113237335.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.,
H. XX, právne zastúpený JUDr. Michalom Feciľákom, advokátom so sídlom v Prešove, Jesenná 8,
proti odporcovi K.. M. H. nar. XX.XX.XXXX, bytom T., M. XXXX/XX, právne zastúpený Mgr. Ivanom
Mazancom, advokátom so sídlom v Prešove, Metodova 3331/12, v konaní o určenie vlastníckeho práva,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 28C/160/2013-253 zo dňa 27.04.2016,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom návrh zamietol a vyslovil,
že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

2. V odôvodnení uviedol, že žalovaný nadobudol predmetnú nehnuteľnosť v roku 1996, užíval ju
nerušene a vydržacia doba uplynula v roku 2006, pričom v roku 2005 bola na Okresný súd Prešov
podanážaloba,pričomstranamisporubolT.R.-Z.aspoločnosťX.,s.r.o.,ktorejkonateľombolžalovaný.

Tak ako vypovedali strany sporu a s poukazom na pripojený spis so sp. zn. 3S/11/2011 je zrejmé, že
k prerušeniu vydržacej doby týmto konaním nedošlo. Napriek tomu, že žalobca vedel, že pozemok
patrí žalovanému a nie spoločnosti X., na súde sa domáhal odstránenia stavieb voči spoločnosti X..
Žalobu podal v júni 2005 a konanie bolo na základe späťvzatia ukončené v novembri 2007. Nie je preto
možnépodľanázorusúduprvejinštancieztohtovyvodiť,žebyžalovanémunesvedčiladobromyseľnosť.
Žalobca vedel, kto je skutočným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, a to M. H. a nie spoločnosť X.,
no neurobil nič preto, aby podal žalobu správne. Navyše, keď medzitým začala obnova katastrálneho

operátu, žalobca sa jej nezúčastňoval, nezúčastňoval sa zakreslenia priebehu hraníc pozemkov a
toto v súhrne mohlo len uistiť žalovaného v tom, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Priebeh
hraníc bol v obnove katastrálneho operátu zakreslený v zmysle zákona, a teda nemohla byť narušená
dobromyseľnosť zo strany žalovaného, ale práve naopak potvrdzuje to jeho dobromyseľnosť vo veci.
Súd prvej inštancie ustálil, že rešpektujúc obnovu katastrálneho operátu a priebeh hraníc tak, ako bol
uvedený, ktorý prebehol v súlade so zákonom (3S/11/2011) a s poukazom na vydržanie žalovaného,
návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 151 ods. 3

Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“).

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd
prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam anesprávne právne vec posúdil. Súd prvej inštancie pochybil, keď nevyhovel návrhu žalobcu z 11.11.2013
a riadne sa nevysporiadal s predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalobcu. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že Správa katastra T. postupovala v rámci I. W. v rozpore so zákonom, nakoľko

nerešpektovala platný stav katastrálneho operátu pred vykonaním I. W.. Súd prvej inštancie sa riadne
nezaoberal s predloženou katastrálnou mapou, ktorá preukazovala skutočnosť, že Správa katastra
T. nerešpektovala (doslova ignorovala) priebeh hraníc medzi parcelami KN-C č. XXXX/X s KN-C č.
XXXX, s predloženým rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžr 14/2011 zo dňa 30.11.2011 a
ani s dobromyseľnosťou prípadného vydržania pozemku zo strany žalovaného s ohľadom na ustálenú

judikatúru. Odvolateľ namietal, že žalovaný sa oboznámil s tým, že vlastnícke právo k časti pozemku,
ktorý má oplotený si uplatnil niekto iný - v danom prípade žalobca, aj keď uvedený pod obchodným
menomzapísanýmvživnostenskomregistriakoT.R.-Z.,apretojenesprávnyzáversúduprvejinštancie
o tom, že nedošlo k prerušeniu vydržacej doby. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zrušiť
a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého je konanie žalobcu v značnej miere
zavádzajúce. Žalovaný je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, pričom v súlade s ust. zákona č.
162/1996 Z. z. bola dňa 24.09.2008 Správou katastra T. vyhlásená platnosť obnoveného katastrálneho
operátu a dovtedajší katastrálny operát sa stal neplatným a dňa 30.09.2008 nahradil obnovený
katastrálny operát ten doterajší. Žalobca v rámci I. bol zjavne neaktívny a jeho nekonanie bolo vo

vzťahu k žalovanému účelové. Žalobca ako vlastník pozemku s parc. č. XXXX/X neoznačil ani trvalo
nestabilizoval hranice spolu s vlastníkmi susediacich pozemkov, na miesto šetrenia sa nedostavil,
v priebehu šetrenia odmietol bez udania dôvodu podpísať zápisnicu o vykonaní prešetrovania a
ani priebeh hraníc a v prvom rade sa ani nedomáhal svojho vlastníckeho práva. Žalobca žiadnym
zákonným prostriedkom nerozporoval a ani nereagoval na reakciu a argumentáciu Správy katastra T.,

ktorý prešetroval hranicu pozemkov. Žalobca až do návrhu na opravu údajných chýb v katastrálnom
operáte ignoroval akékoľvek zákonné možnosti odstránenia príp. nedostatkov zistení, keďže vyhlásené
I. vyplynulo vo vzťahu k dotknutému pozemku s ohľadom na pevnú už existujúcu hranicu v podobe
murovaného plotu. Žalobca sa teda domáhal určenia vlastníckeho práva k dotknutému pozemku bez
právneho dôvodu, pričom žalobca si neuplatnil svoje práva už v rámci I., čo možno považovať za

porušenie jednej zo zásad občianskeho práva, a to v nasledovnom rozsahu: „Vigilantibus iura script
sunt“. Súd prvej inštancie vydržanie a dobromyseľnosť žalovaného posúdil správne, v súlade s právnymi
predpismi. Podľa žalovaného, o ňom svedčí dobrá viera s poukazom na „Dobromyseľnosť je opakom
ľstivosti a zlomyseľnosti“ a Dobromyseľnosť je neporušené, nenaštrbené vedomie domnievajúceho sa,
že vec je jeho“. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať

mu trovy odvolacieho konania.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý namietal, že žalovaný svoje vyjadrenie
nedostatočne právne odôvodnil, na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz či judikatúru
v obdobnej právnej veci, a preto je potrebné považovať jeho vyjadrenie za nedôvodné. Opakovane

poukázal na to, že neboli splnené zákonné podmienky vydržania spornej nehnuteľnosti, a to
dobromyseľnosť a oprávnenosť držby po dobu min. 10 rokov.

6. Súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016).

7.Odvolacísúdpostupovalavecposudzovalužpodľanovéhocivilnéhoprocesnéhokódexu,atozákona
č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07.
2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej
inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné

pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust.
§ 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo
ho viedlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami.
Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal,
a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

11.Žalobcasasvojimnávrhomzodňa23.12.2013domáhalurčeniavlastníckehoprávaknovovytvorenej
parcele KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, nachádzajúcej sa v kat.
území W. U., vytvorenej geometrickým plánom č. XX/XX z 8.3.2013, overeným Správou katastra T. dňa
13.3.2013 pod č. J zapísanej na LV č. XXXX.

12. Žalobca sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v roku 2004. Vlastníkom susednej parcely KN-
C č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, je žalovaný, ktorý ju nadobudol v roku 1996

13. Žalobca sa žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Katastrálneho úradu v Prešove, č. Xo

26/2010/Mi zo dňa 21.02.2011, podanou na Krajský súd v Prešove dňa 14.03.2011 domáhal zrušenia
rozhodnutia Katastrálneho úradu v Prešove, č. Xo 26/2010/Mi zo dňa 21.02.2011, ktorým sa potvrdzuje
odvolaním napadnutý výrok č. 2 rozhodnutia Správy katastra v Prešove, č. X 69/2010 zo dňa 04.11.2010.

14. V predmetnom konaní, sp. zn. 3S/11/2011 bol žalobca neúspešný. Z konečného rozsudku Krajského

súdu v Prešove vyplynulo, že pri obnove katastrálneho operátu bol rešpektovaný priebeh hraníc medzi
parcelami KN-C č. XXX/X a č. XXXX a nie je dôvod na zmenu hraníc medzi predmetnými parcelami.

15. Po neúspechu v konaní so sp. zn. 3S/11/2011 bola na Okresný súd Prešov podaná žaloba, ktorou
sa žalobca domáhal odstránenia stavby, oplotenia stavby, betónového múru, chodníku a kanalizácie z

parcely č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 9673 m2 zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. W. U. a
upravenia terénu do pôvodného stavu. Žalobcom v tomto, sp. zn. 12C/52/2005, bol T. R. - Z. a žalovanou
bola spoločnosť X., s.r.o., ktorej konateľom bol K.. M. H.. Z uvedeného je tak zrejmé, že strany sporu
v konaní so sp. zn. 12C/52/2005 neboli totožné so stranami sporu v tomto konaní. Navyše, žalobca, T.
R. - Z. sa podanou žalobou nedomáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ako tomu je v

tomto konaní, ale odstránenia stavby, ako bolo uvedené vyššie. Predmetné konanie bolo zastavené z
dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu.

16. Až následne, dňa 23.12.2013, podal žalobca, T. R. žalobu o určenie vlastníckeho práva k
novovytvorenej parcele KN-C č. XXXX/X.

17. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že výmera jeho pôvodnej parcely č. XXXX/X
bola obnovením katastrálneho operátu znížená, v dôsledku čoho sa stal vlastníkom novovytvorenej
parcely. Žalobca namietal, že Správa katastra Prešov pri obnove katastrálneho operátu pochybila,
no toto svoje tvrdenie relevantným spôsobom nepreukázal. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi

súdu prvej inštancie, ktorý ustálil, že z predložených listinných dôkazov jednoznačne nevyplynulo, že
by novovytvorená parcela č. XXXX/X s určitosťou pôvodne patrila k parcele č. XXXX/X. Žalobca v
konaní pred súdom prvej inštancie, ale ani pred odvolacím súdom nepreukázal pravdivosť svojich
tvrdení, že by Správa katastra Prešov pri obnove katastrálneho operátu nerešpektovala platný stav v
katastrálnej mape, ale vychádzala z postaveného murovaného oplotenia. V tomto smere odvolací súd

musí prisvedčiť záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

18. Dôvodnosť vyššie uvedeného záveru odvolací súd odvodzuje aj zo záverov Krajského súdu v
Prešove, sp. zn. 3S/11/2011. Z právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn. 3S/11/2011 jednoznačnevyplynulo, že obnova katastrálneho operátu bola vykonaná v súlade so zákonom a k zmene zákresu
priebehu hraníc medzi parcelami KN-C č. XXX/X a č. XXX/X na pozemkovej, (neskôr katastrálnej) mape
pred obnovou katastrálneho operátu W. došlo bez právneho dôvodu. Správny súd nevidel dôvod na

zmenu priebehu hraníc medzi predmetnými parcelami, a teda ani na opravu ich výmer, keďže pri obnove
katastrálneho operátu W. bol rešpektovaný priebeh hraníc medzi parcelami KN-C č. XXXX/X a č. XXXX,
zadefinovaný príslušnými geometrickými plánmi.

19. Odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie, má za to, že žalobca nepreukázal žiadne právne

skutočnosti, (tvrdenia, že k úbytku z jeho pôvodnej výmery došlo na základe nesprávnej obnovy
katastrálneho operátu nepreukázal), ktoré by opodstatňovali podaný návrh a umožňovali by súdu
rozhodnúť o žalobe o určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele č. XXXX/X v prospech
žalobcu. Zo žiadnych dôkazov, produkovaných žalobcom, nevyplynulo, že by k úbytku z pôvodnej
výmery žalobcu došlo práve nesprávnym určením hranice medzi pozemkami.

20. Žalobca v odvolaní namietal, že neboli splnené zákonné podmienky vydržania predmetnej
nehnuteľnosti, a to dobromyseľnosť a oprávnenosť držby po dobu min. 10 rokov.

21. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

22. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

23. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu
dobu dôvodné. (R 8/1991).

24. Zákonom ustanovené podmienky vydržania sú a) existencia držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s
vecou nakladal ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, b)
uplynutie stanoveného času, v ktorom má oprávnený držiteľ vec v držbe (trojročná doba u hnuteľných
vecí, desaťročná doba u nehnuteľných vecí), c) spôsobilosť predmetu vydržania. (R 50/1985).

25. Odvolací súd má za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný splnil
všetky podmienky potrebné k tomu, aby vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol
vydržaním, t. j. predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba a vydržacia doba.

26. Nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom vydržania, bola spôsobilá na vydržanie. Subjektom vydržania

bol žalovaný, ktorý je fyzickou osobou a občanom Slovenskej republiky.

27. Vo vzťahu k dobromyseľnosti žalovaného, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný
predmetnú nehnuteľnosť nadobudol v roku 1996 a užíval ju nerušene. Odvolací súd nemôže prisvedčiť
tvrdeniam žalobcu, že žalovaný nie je dobromyseľný, nakoľko si bol vedomý toho, že žalobca si svoje

právo vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti na súde uplatňoval už v roku 2005 v konaní so sp. zn.
12C/52/2005. Je pravdou, že T. R. - Z. podal v roku 2005 žalobu vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti.
Predmetnou žalobou sa domáhal odstránenia stavby, oplotenia stavby, betónového múru, chodníku a
kanalizácie z parcely č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 9673 m2 zapísanej na LV č. XXXX v kat.
úz. W. U. a upravenia terénu do pôvodného stavu. Nedosiahol však žiadny pozitívny výsledok, ktorý by

bol spôsobilý narušiť dobromyseľnosť žalovaného. Určenia vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele
KN-C č. XXXX/X sa domáhal až žalobou podanou na Okresný súd Prešov v roku 2013.

28. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca už v čase podania žaloby o odstránenie
stavby mal vedomosť, že predmetná nehnuteľnosť patrí K.. M. H. ako fyzickej osobe a nie spoločnosti

X., s. r. o., voči ktorej spomínaná žaloba smerovala.

29. V kontexte vyššie uvedeného má odvolací súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný bol
dobromyseľný vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti.30. Súd prvej inštancie správne poukázal na konanie žalobcu, ktorý aj napriek tomu, že mal vedomosť
o tom, kto je skutočným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti (K.. M. H.), podal žalobu voči spoločnosti,

ktorej v danom konaní nenáležala pasívna vecná legitimácia.

31. Odvolací súd rovnako poukazuje na prístup žalobcu v konaní o obnove katastrálneho operátu, v
ktorej bol žalobca pasívny, nezúčastňoval sa ani zakreslenia priebehu hraníc pozemkov. Záver súdu
prvej inštancie, že toto všetko mohlo len podporiť žalovaného a uistiť ho v tom, že je vlastníkom

predmetnej nehnuteľnosti, keďže žalobca sa ďalej nedomáhal jeho údajného zákonného práva na danú
časť parcely, je podľa odvolacieho súdu správny a v nadväznosti na celú genézu tohto prípadu aj
dôvodný.

32. Dobromyseľnosť žalovaného podľa odvolacieho súdu tiež zdôrazňuje skutočnosť, že priebeh hraníc
v konaní o obnove katastrálneho operátu bol zakreslený v zmysle zákona, čo teda nemohlo narušiť

dobromyseľnosť žalovaného.

33. Vo vzťahu k vydržacej dobe odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný predmetnú
nehnuteľnosť nadobudol v roku 1996, odkedy ju nepretržite nerušene užíval. Z obsahu spisu je zrejmé,
že žalobca podal žalobu o určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele KN-C č. XXXX/X až v

roku 2013, teda po viac ako 10 rokoch odkedy žalovaný predmetnú nehnuteľnosť nadobudol a riadne
užíval.

34. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými

odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

35. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti s
osvojením si jeho dôvodov ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi v plnom rozsahu.

37. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).