Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/178/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5417201745
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5417201745.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Dolný Kubín, so sídlom
Hviezdoslavovo námestie 1651/2, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 00 314 463, zastúpeného spoločnosťou:
ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovanému: Y. T.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. L. XXXX/XX, XXX XX H. V., zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom,

advokátom, so sídlom C. XXXX, XXX XX H. V., o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 5C/13/2017-53 zo
dňa 27. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 5C/13/2017-53 zo dňa 27. apríla 2017 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške
43.293,92 Eur spolu s príslušenstvom - úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 21.10.2014 do
zaplatenia, vyplývajúcej z právoplatného rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2Cb/16/2012-443
zo dňa 10.02.2016, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/214/2016-552
zo dňa 22.02.2017, zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nasledujúce nehnuteľnosti: 1. Stavba

- rodinný dom súp. č. XXX zapísaná na LV č. XXXXX, k. ú. T., postavená na pozemku s parc. č.
1759/2 (parcela registra "C") o výmere 103 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
vo výlučnom vlastníctve žalovaného; 2. Stavba - rodinný dom so súpisným číslom XX zapísaná na LV
č. XXX k. ú. L. H., postavená na pozemku s parc. č. 120 (parcela registra "C") o výmere 624 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, na spoluvlastnícky podiel žalovaného zapísaný pod B2 v 3/4-
inách; 3. Pozemky s parc. č. 119/1 (parcela registra "C") o výmere 284 m2, druh pozemku záhrady,

s parc. č. 119/2 (parcela registra "C") o výmere 84 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a
s parc. č. 120 (parcela registra "C") o výmere 624 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
zapísané na LV č. XXX, k. ú. L. H., na spoluvlastnícky podiel žalovaného zapísaný pod B3 v 5/8-inách
(ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na okresný súd dňa 05.04.2017

sa žalobca voči žalovanému domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v znení
zodpovedajúcom výroku napadnutého uznesenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca podal dňa
20.10.2011 na Okresný súd Dolný Kubín proti žalovanému 1/ Y.F., spol. s r.o., so sídlom: Slnečná
2286/9, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 31640087, zapísaná v obchodnom registri Okresného
súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č. 2985/L a proti žalovanému ako žalovanému 2/ (na základe návrhu
žalobcu na pristúpenie nového účastníka do súdneho konania na strane žalovaného 1/ z 25.01.2015

doručeného súdu 28.01.2015 a na základe uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín č. k.
2Cb/16/2012-325 zo dňa 10.02.2015 o pripustení žalovaného 2/) žalobu, ktorej predmetom je vydaniebezdôvodného obohatenia vo výške 43.293,92 Eur s príslušenstvom. Rozsudkom Okresného súdu
Dolný Kubín č. k. 2Cb/16/2012-443 zo dňa 10.02.2016 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
43.293,92Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy43.293,92Eurod21.10.2014

do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k.
13Cob/214/2016-552 zo dňa 22.02.2017 uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako
vecne správne potvrdil. Právoplatnosť uvedeného rozhodnutia nastane doručením rozsudku Krajského
súdu v Žiline č. k. 13Cob/214/2016-552 zo dňa 22.02.2017 žalovanému a po jeho právoplatnosti
bude žalovaný povinný priznaný nárok splniť (uhradiť) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa

informácií žalobcu bola zásielka obsahujúca rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/214/2016-552
zo dňa 22.02.2017 vrátená dňa 03.04.2017 súdu ako nedoručená, čo znamená, že dňom 03.04.2017 sú
uvedené rozsudky právoplatné. Žalobca má na základe uvedeného dôvodné podozrenie, že žalovaný
vykonáva úkony smerujúce k zmareniu uspokojenia uvedeného nároku žalobcu a úmyselne zmenšuje
svoj majetok alebo ho inak znehodnocuje zabezpečovacími právami tretích osôb. Podľa výpisov z
katastra nehnuteľností žalovaný bezprostredne po vyhlásení potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu

v Žiline č. k. 13Cob/214/2016-552 zo dňa 22.02.2017 začal neobvykle intenzívne nakladať so všetkým
svojím bonitným nehnuteľným majetkom:
1. ohľadne nehnuteľnosti 1. je na predmetnom LV č. XXXXX vyznačená plomba na základe návrhu na
vklad V-1568/2017 zo 16.03.2017; 2. ohľadne nehnuteľnosti 2. je na predmetnom LV č. XXX vo vzťahu
k žalovanému vyznačená plomba na základe návrhu na vklad V-463/2017 zo 16.03.2017;

3. ohľadne nehnuteľnosti 3. je na predmetnom LV č. XXX vo vzťahu k žalovanému
vyznačená plomba na základe návrhu na vklad V-463/2017 zo 16.03.2017; 4. Byt č. XX
nachádzajúci sa na 1. poschodí, vchod L. D. XXX/A, v polyfunkčnom objekte so súpisným číslom
XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. L. Y., postavený na pozemkoch s parc. č. 4536/8 (parcela registra
"C") o výmere 1.117 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a s parc. č. 4536/14 (parcela

registra "C") o výmere 2 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, s prislúchajúcim
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym
podielom na pozemkoch (zastavaných a priľahlých pozemkoch s parc. č. 4536/1 (parcela registra "C")
o výmere 210 m2 - záhrady a s parc. č. 4536/15 (parcela registra "C") o výmere 47 m2 - zastavané
plochy a nádvoria) 5230/304580, vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Na predmetnom LV č.

XXXX je vo vzťahu k bytu č. XX vyznačená plomba na základe návrhu na vklad V-6824/2017 zo dňa
13.03.2017 (ďalej len "byt"); 5. Priestor č. 12-K208 nachádzajúci sa na 1. poschodí, vchod: L. D. XXX/
A, v polyfunkčnom objekte so súp. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. L. Y., postavený na
pozemkoch s parc. č. 4536/8 (parcela registra "C") o výmere 1.117 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria a s parc. č. 4536/14 (parcela registra "C") o výmere 2 m2, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria, s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom na pozemkoch (zastavaných a
priľahlých pozemkoch s parc. č. 4536/1 (parcela registra "C") o výmere 210 m2 - záhrady a
s parc. č. 4536/15 (parcela registra "C") o výmere 47 m2 - zastavané plochy a nádvoria) 480/304580,
spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/3. Na predmetnom LV č. XXXX je vo vzťahu k spoluvlastníckemu

podielu žalovaného k priestoru č. 12-K208 vyznačená plomba na základe návrhu na
vklad V-6824/2017 zo dňa 13.03.2017 (ďalej len "priestor č. 1"). 6. Priestor č. 2 - GM16 nachádzajúci sa
v suteréne, vchod: L. D. XXX/A, v polyfunkčnom objekte so súp. č. XXXX, zapísaný
na LV č. XXXX, k. ú. L. Y., postavený na pozemkoch sa parc. č. 4536/8 (parcela registra "C") o výmere
1.117 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a s parc. č. 4536/14 (parcela registra "C") o

výmere 2 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom na
pozemkoch (zastavaných a priľahlých pozemkoch s parc. č. 4536/1 (parcela registra "C") o výmere 210
m2 - záhrady a s parc. č. 4536/15 (parcela registra "C") o výmere 47 m2 - zastavané plochy a nádvoria)
1750/304580 vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Na predmetnom LV č. XXXX je vo vzťahu k priestoru

č. 2 - GM16 vyznačená plomba na základe návrhu na vklad V-6824/2017 zo dňa 13.03.2017 (ďalej len
"priestor č. 2"). Okresný súd Dolný Kubín o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
43.293,92 Eur spolu s príslušenstvom rozhodol rozsudkom č. k. 2Cb/16/2012-443 zo dňa 10.02.2016,
ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/214/2016-552 zo dňa 22.02.2017.
Poukazujúc na ustanovenie § 32 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) konštatoval, že návrhy na vklad vo
vzťahu ku všetkým bonitným nehnuteľnostiam vrátane bytu, priestoru č. 1 a priestoru č. 2 boli podané
bezprostredne po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline rozsudkom č. k. 13Cob/214/2016-552 zo
dňa 22.02.2017, konkrétne dňa 13.03.2017, resp. 16.03.2017. Podľa informácií žalobcu ide v prípadenehnuteľností 1. až 3. o zriadenie záložných práv k nim a v prípade bytu, priestoru č. 1 a
priestoru č. 2 o prevod nehnuteľností. To znamená, že žalovaný až po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline
vykonal také právne úkony, na základe ktorých úplne evidentne nakladá so svojím majetkom v úmysle

ukrátiť žalobcu pokiaľ ide o uspokojenie jeho súdom priznaného nároku. V uvedenom prípade
je potrebné nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriadi záložné právo k nehnuteľnostiam v
prospech žalobcu na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky vyplývajúcej z právoplatného rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2Cb/16/2012-443 zo dňa 10.02.2016, potvrdeného rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/214/2016-552 zo dňa 22.02.2017, a to z dôvodu

obavy, že exekúcia bude ohrozená. Je preukázané, že žalovaný už v súčasnosti podniká intenzívne
kroky smerujúce k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu (nehnuteľnosti zaťažuje právami tretích
osôb). Žalovaný si je vedomý (musí si byť vedomý) svojho dlhu voči žalobcovi (nakoľko sám podával
voči rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2Cb/16/2012-443 odvolanie). Žalobca sa touto cestou
snaží zabrániť stavu, ktorým by sa znemožnila vymáhateľnosť jeho súdom priznaného nároku. Hoci
žalobca už v súčasnosti podnikol kroky pre vymáhanie svojho priznaného nároku, jeho

vymáhateľnosť je v súčasnosti ohrozená účelovým konaním žalovaného. Práve zriadenie záložného
práva k nehnuteľnostiam by zabezpečilo pohľadávku žalobcu, a to aj v súvislosti s ďalším
budúcim nakladaním žalovaného s nehnuteľnosťami. Takéto zabezpečovacie opatrenie je nevyhnutné
nariadiť po dobu, pokiaľ nebude uvedená súdom priznaná pohľadávka žalobcu uspokojená v
celom rozsahu.

3. Súd prvej inštancie citoval ust. § 343 ods. 1 až 3, § 344 a § 324 ods. 1, 2 a 3 CSP a konštatoval,
že žalobca v danom prípade preukázal existenciu judikovanej pohľadávky voči žalovanému, pričom
súd zistil, rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2Cb/16/2012-443 zo dňa 10.02.2016 vo výroku,
ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 43.293,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5,05 % ročne zo sumy 43.293,92 Eur od 21.10.2014 do zaplatenia
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
13Cob/214/2016-552 zo dňa 22.02.2017, nadobudol právoplatnosť dňom 03.04.2017 a vykonateľnosť
dňom 07.04.2017. Súd druhej inštancie súčasne rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

Žalobca súčasne v potrebnej miere osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby
zmarenia uspokojenia celej judikovanej pohľadávky v rámci exekúcie, a to preukázaním dispozícií
žalovaného s týmto majetkom a aj s ďalším nehnuteľným majetkom (označeným v odôvodnení
návrhu pod bodmi 4. až 6. - strana 3 a 4 návrhu) takého charakteru, že nimi môže dôjsť
minimálne k ohrozeniu uspokojenia označenej pohľadávky žalobcu v rámci

exekúcie, ktorej výška odôvodňuje žalobcom požadovaný rozsah zabezpečovacieho opatrenia. Cieľom
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia je docieliť posilnenie postavenia veriteľa eliminovaním
možného nebezpečenstva neuspokojenia (plného neuspokojenia) jeho pohľadávky voči dlžníkovi, čo
žalobca v danom prípade v súlade s účelom tohto inštitútu využil a dôvodne navrhol na
ním označené nehnuteľnosti, resp. v prípade nehnuteľností 2. a 3. spoluvlastnícke podiely

žalovaného k nim, zriadenie záložného práva k spôsobilému predmetu (predmetom) záložného práva,
zabezpečujúceho uspokojenie žalobcovej peňažnej pohľadávky voči žalovanému. Žalobca súčasne už
podal aj návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie uvedenej pohľadávky (podaný
u súdneho exekútora 30.03.2017 - vec sp. zn. EX 1105/17), ohľadne ktorej Okresný súd Dolný Kubín
dňa 10.04.2017 pod sp. zn. 6Er/194/2017 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Žalobcom

žiadané a súdom nariadené zabezpečovacie opatrenie posilní aj postavenie žalobcu v exekučnom
konaní, nakoľko ním získa postavenie záložného veriteľa. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti okresný súd podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel s tým, že pokiaľ ide o
zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k nehnuteľnosti 1., ktorú žalobca v návrhu identifikoval
v súlade s ním pripojeným čiastočným výpisom z LV č. XXXXX k. ú. T. z 24.03.2017 vyhotoveným cez

katastrálny portál, a to uvedením parcelného čísla pozemku, na ktorom sa nachádza daná stavba so
súčasnýmuvedenímjejpopisunaLVako"rodinnýdom"ažemáísťostavbubezsúpisnéhočísla(zrejme
z dôvodu, že na žalobcom pripojenom výpise z LV nevedno prečo absentuje uvedenie súpisného čísla)
u tejto stavby súd v súlade s výpisom z LV č. XXXXX k. ú. T. vyhotoveným 26.04.2017 doplnil na ňom
zapísanésúpisnéčíslodanéhorodinnéhodomu"XXX".Ajbezuvedeného"doplnenia"bolototižznávrhu

dostatočne zrejmé, k akej konkrétnej nehnuteľnosti v k. ú. T. sa ním žalobca domáhal zabezpečovacieho
opatrenia zriadením záložného práva.
4. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 262 ods. 1 CSP a priznal
žalobcovi, ktorý bol ohľadne podaného návrhu na zabezpečovacie opatrenie plne úspešný, nárok na ichplnú náhradu v rozsahu 100 %, s tým, že o výške trov bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že odvolací súd napadnuté uznesenie zruší a návrh žalobcu na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia zamietne.
6. Uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne, nakoľko súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ CSP). Zdôraznil, že z obsahu rozhodnutia, ktoré má
predstavovaťexekučnýtitul,jezrejmé,žepovinnosť,ktorámábyťvymoženávtomtoexekučnomkonaní,
sa stala vykonateľnou až dňa 07.04.2017. Žalobca však podal návrh na vykonanie exekúcie už dňa
30.03.2017 a súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia dňa 04.04.2017, teda v čase, keď povinnosť

podľa výroku I. exekučného titulu ešte nebola vykonateľná. Z obsahu návrhu na vykonanie exekúcie
je zrejmé, že v čase jeho podania tento neobsahoval obligatórne náležitosti v zmysle § 39 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, resp. ust. § 48 ods. 3 písm. e/ Exekučného
poriadku v znení účinnom 01.04.2017. Žalobca teda nemohol podať návrh na vykonanie
exekúcie už dňa 29.03.2017, nakoľko v tom čase povinnému ešte plynula paričná lehota v zmysle

výroku I. rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/16/2012-443 zo dňa 10.02.2016 na
dobrovoľné plnenie uloženej povinnosti. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim podanie
návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie z materiálnej aj formálnej stránky, tak ako to
vyplýva z ust. § 38 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, prípadne ust. § 48 ods.
2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017. V súdnom konaní sa formálna vykonateľnosť

posudzuje podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky
vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť vykonania exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu.
V čase začatia exekučného konania potom nebol splnený jeden zo základných predpokladov pre
podanie návrhu oprávneným na vykonanie exekúcie proti povinnému, čo spôsobuje neprípustnosť
vykonávania takejto exekúcie. Skutočnosť, že v priebehu vykonávania exekúcie došlo k nadobudnutiu

právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, je právne bezvýznamná, keďže pôvodný stav nie
je možné dodatočne konvalidovať. Naviac, v čase plynutia paričnej lehoty na plnenie povinnému
nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku, ktorá má priamy vplyv jednak na kauzálnu príslušnosť
Exekučného súdu, ako aj priamo na osobu exekútora, ktorý má predmetnú exekúciu vykonávať. Z
vyššie popísaných skutkových okolností a listín pripojených k opravnému prostriedku, ktoré tvoria

súčasť spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 6Er/194/2017 je zrejmé, že žalobca nebol dňa
29.03.2017 oprávnený navrhnúť vykonanie exekúcie, keď exekučný titul k uvedenému dňu, resp. ku
dňu 30.03.2017, kedy bol návrh oprávneného doručený súdnemu exekútorovi, nebol ešte právoplatný
a ani vykonateľný. Exekučné konanie nemohlo teda začať na základe uvedeného návrhu žalobcu.
Súdny exekútor preto nebol ku dňu 04.04.2017 oprávnený požiadať Okresný

súd Dolný Kubín o vydanie poverenia, keďže exekučný titul ani k uvedenému dňu a ani ku dňu
05.04.2017nebolvykonateľný.OkresnýsúdDolnýKubínnebolkauzálnepríslušnýnavydaniepoverenia
na vykonanie exekúcie podľa § 49 Exekučného poriadku v platnom znení. Súdneho exekútora v
predmetnom exekučnom konaní mal ustanoviť Okresný súd Banská Bystrica postupom podľa ust.
§ 55 a nasl. Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017. Žalobca tak neosvedčil ani

základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v návrhu na jeho nariadenie
neosvedčil, že by voči žalovanému inicioval exekučné konanie. Okrem toho žalovaný disponuje aj
iným nehnuteľným majetkom, z ktorého by žalobca mohol uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku.
Žalovaný je zárobkovo činný, a preto je napadnuté uznesenie celkom zjavne neprimerané. Odvolateľ tiež
zdôraznil, že existenciu pohľadávky voči žalobcovi neuznáva a rozhodnutia, na ktoré žalobca odkazuje

v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, považuje za nezákonné. Z tohto dôvodu dňa
24.04.2017 podal žalovaný dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/214/2016
zo dňa 22.02.2017 a zároveň požiadal aj o odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Dolný
Kubín sp.zn. 2Cb/16/2012-443 zo dňa 10.02.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 13Cob/214/2016 zo dňa 22.02.2017. Samotná existencia judikovanej pohľadávky žalobcu

voči žalovanému nemôže obmedziť žalovaného vo výkone vlastníckych oprávnení, pokiaľ žalovaný
okrem majetku, vo vzťahu ku ktorému sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia,
disponujeajinýmmajetkom,ktoréhohodnotajednoznačneprevyšujevýškuúdajnejpohľadávkyžalobcu.
Žalovaný tiež uviedol, že okrem nehnuteľností, uvedených vo výrokovej časti napadnutého uznesenia,je vlastníkom aj ďalších nehnuteľností, a to bytu č. XX nachádzajúceho sa na 1. poschodí, vchod: L.
XXX/A, v polyfunkčnom objekte so súpisom číslom XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, kat. územie
L. Y., postavenom na pozemkoch parc. registra „C“ č. 4536/8 o výmere 1117 m2, druh pozemku:

zastavané plochy a nádvoria a parc. registra „C“ č. 4536/14 o výmere 2 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastníckom podielom na pozemkoch (zastavaných a
priľahlých pozemkoch parc. registra „C“ č. 4536/1 o výmere 210 m2, záhrady a parc. registra „C“ č.
4536/15 o výmere 47 m2, zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 5230/304580, ktoré sú v jeho výlučnom

vlastníctve; ako aj priestoru č. 12 - K208 nachádzajúceho sa na 1. poschodí, vchod: L. D. XXX/A,
polyfunkčného objektu so súpisom číslom XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie
L. Y., postavený na pozemkoch z parc. registra „C“ č. 4536/8 o výmere 1117 m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a z parc. registra „C“ č. 4536/14 o výmere 2 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckom podielom na pozemkoch (zastavaných

a priľahlých pozemkoch parc. registra „C“ č. 4536/1 o výmere 210 m2 - záhrady a parc. registra „C“
č. 4536/15 o výmere 47 m2 - zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 5230/304580, spoluvlastnícky
podiel žalovaného predstavuje výšku 1/3, a tiež priestoru č. 12GM16 nachádzajúceho
sa v suteréne, vchod: L. D. XXX/A, v polyfunkčnom objekte so súpisom číslom XXXX, zapísanom na
LV č. XXXX, kat. územie L. Y., postavenom na pozemkoch parc. registra „C“ č. 4536/8 o výmere 1117

m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parc. registra „C“ č. 4536/14 o výmere 2 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom na pozemkoch (zastavaných a
priľahlých pozemkoch parc. registra „C“ č. 4536/1 o výmere 210 m2 - záhrady a parc. registra „C“ č.
4536/15 o výmere 47 m2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1750/304580 vo výlučnom vlastníctve

žalovaného. Vo vzťahu k uvedeným nehnuteľnostiam Okresný súd Dolný Kubín v uznesení sp.zn.
6C/13/2017 zo dňa 28.04.2017 nariadil neodkladné opatrenie v prospech žalobcu. Strany sporu sú
aj v uvedenom konaní identické. Okrem nehnuteľností uvedených vyššie žalovaný vlastní aj viacero
spoluvlastníckych podielov na nehnuteľností v k.ú. L. H.. Hodnota vyššie uvedených nehnuteľností
niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu údajnej pohľadávky žalobcu v zmysle rozsudku Okresného súdu

Dolný Kubín č.k. 2Cb/16/2012-443 zo dňa 10.02.206 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 13Cob/214/2016 zo dňa 22.02.2017, preto údajná obava žalobcu o to, že by bola ohrozená
vymožiteľnosť jeho judikovanej pohľadávky z dôvodu vedenia vkladového konania na Okresnom úradu
Dolný Kubín, katastrálnom odbore pod sp.zn. B-463/2017, nie je ničím opodstatnená,
naopak, je vyvrátená obsahom listín pripojených k opravnému prostriedku. Súd prvej inštancie teda

nemal právomoc vydať uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, keďže neboli splnené tak
hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne podmienky na jeho vydanie. Odvolateľ preto označil napadnuté
rozhodnutie okresného súdu za arbitrárne, nedostatočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné s tým, že
mu okresný súd odňal možnosť konať pred súdom. Odvolateľ rovnako namietal, že žalobca neosvedčil
také skutočnosti, ktoré by v danej veci umožňovali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď ničím

neosvedčil, že by výkon rozhodnutia vo veci samej bol ohrozený vzhľadom na existenciu reálnej hrozby
dispozície žalovaného s predmetnými nehnuteľnosťami. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne konkrétne
skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalovaný má v súčasnosti úmysel nehnuteľnosti scudziť, zaťažiť,
či inak s nimi disponovať spôsobom, ktorý by mohol mať za následok ohrozenie výkonu exekúcie
rozhodnutia súdu, a teda nemožno považovať za osvedčené žiadne konkrétne správanie sa žalovaného,

ktoré by potvrdzovalo dôvodnosť tvrdení a obáv žalobcu. Naviac, súd prvej inštancie rozhodol vo vzťahu
k nehnuteľnosti uvedenej pod bodom 1. ultra petitum, keď zriadil záložné právo k nehnuteľnosti, ktorá
nebola takto označená v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolateľ nesúhlasil s
odôvodnením napadnutého uznesenia uvedeným pod bodom 8., keďže súd nemá právomoc suplovať
činnosť strán sporu. Napriek tomu súd napadnutým rozhodnutím zriadil v prospech žalobcu záložné

právo na stavbe - rodinný dom súp. č. XXX zapísanú na LV č. XXXXX, pre k.ú. T. postavenú na pozemku
parc. č. 1759/2 parcela registra „C“ o výmere 103 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Bez takéhoto doplnenia by Okresný úrad Prievidza, katastrálny
odborodmietolvykonaťzáznamzáložnéhoprávavprospechžalobcu,keďžetakátolistinabyodporovala
ustanoveniam Katastrálneho zákona. Pokiaľ súd pri prieskume návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia zistil jeho nedostatky, ktoré bránili materiálnej vykonateľnosti petitu návrhu,
bolo jeho povinnosťou vyzvať žalobcu na odstránenie takýchto vád. V danom prípade sa
jedná o flagrantné porušenie zákonných ustanovení CSP a na strane žalovaného zakladá odôvodnenú
pochybnosťonesprávnostianezaujatostisúduprvejinštancie,čospôsobujevadukonaniaarozhodnutiav zmysle § 365 ods. 1 písm. c/ CSP. Žalovaný tiež vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie je v
celom rozsahu nesprávne a arbitrárne. Poukázal pritom na právny názor Ústavného súdu SR v jeho
rozhodnutí sp.zn. I.ÚS 243/07, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie treba považovať za

rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Naviac, návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia podala neoprávnená osoba bez súhlasu
príslušného súdu a súd prvej inštancie spolu s vydaním uznesením nedoručil druhému účastníkovi
(žalovanému) ani návrh na nariadenie predbežného opatrenia ani žalobný návrh. Odvolateľ taktiež
namietal, že odôvodnenie uznesenia napadnutého odvolaním nemá náležitosti uvedené v ust. § 220

ods. 2 a nasl. CSP. V odôvodnení rozhodnutia okresného súdu v napadnutej časti chýba totiž logické
vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam súd dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval
a ako ju interpretoval, a to najmä pri otázke existencie reálne hroziacej obavy o možnú nevykonateľnosť
údajnej pohľadávky žalobcu v čase, keď žalovaný preukázateľne vlastní aj iný majetok, ktorého hodnota
niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu údajnej pohľadávky žalobcu a k otázke osvedčenia naliehavosti
potreby vydaného neodkladného opatrenia. Pokiaľ súd prvej inštancie osvedčenie podmienok pre

vydanie zabezpečovacieho opatrenia videl v ničím nepreukázaných a neodôvodnených tvrdení žalobcu
o obave z možnej nevymožiteľnosti jeho údajnej pohľadávky, tieto jeho tvrdenia žalovaný označil za
účelové a zavádzajúce a nepravdivé. Poukázal pritom na znenie ust. § 343 ods. 1 CSP. Z ust. §
343 ods. 1 až 3 a § 344 CSP vyplýva, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia byť
vždy splnené zákonné podmienky, a to osvedčenie pravdepodobnosti nároku žalobcu a osvedčenie

obavy, že exekúcia bude ohrozená. Tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce a nie sú v súlade so skutkovými
okolnosťami. Vydaním zabezpečovacieho opatrenia na strane žalovaného vznikajú škody veľkého
rozsahu. Potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, na ktorú sa odvoláva okresný
súd vo svojom rozhodnutí, je kumulatívnou požiadavkou na realizáciu zabezpečovacieho opatrenia. Z
verejne dostupných zdrojov zrejmé, že žalovaný okrem nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania

vedeného na Okresnom úrade Dolný Kubín, katastrálnom odbore pod sp.zn. V-463/2017, vlastní aj iný
nehnuteľný majetok, ktorého hodnota niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu údajnej pohľadávky žalobcu.
Vymožiteľnosť údajnej pohľadávky žalobcu tak nebude ani v prípade povolenia vkladu vedeného
na Okresnom úrade Dolný Kubín, katastrálnom odbore pod sp.zn. V-463/2017 nijako ohrozená ani
zmarená. Odvolateľ pritom poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 298/08, z ktorého

vyplýva, že dôkazy, slúžiace ako podklad rozhodnutia, sa nedajú/nemôžu odvodiť len z abstraktnej
možnosti žalovaného nakladať s nehnuteľnosťami, ale musia byť mimo všetkých pochybností aj reálne
preukázané. Naviac, aktuálna právna úprava umožňuje zmenu zápisu vlastníckych práv do katastra
nehnuteľností na základe určovacieho výroku súdu aj v prípade, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté
ďalšou zmenou. Okrem toho požiadavka primeranosti uloženej povinnosti zabezpečovanému nároku je

nevyhnutným predpokladom zákonnosti zabezpečovacieho opatrenia (napr. uznesenie NS SR sp.zn.
5Obo/36/2008 zo dňa 30.04.2008). Nariadené zabezpečovacie opatrenie zasahuje do vlastníckeho
práva žalovaného a znemožňuje mu realizovať prevodné úkony týkajúce sa predmetných nehnuteľností,
aj keď vymožiteľnosť údajnej pohľadávky žalobcu nie je nijako ohrozená. Takéto obmedzenie je zjavne
neprimerané a ničím neodôvodnené a žalobca vo vzťahu k tomuto obmedzeniu ani

neuviedol, ako by mohla dispozícia žalovaného ohrozovať výkon rozhodnutia, t.j. ničím neodôvodnil
potrebu dočasnej úpravy v takomto rozsahu.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne
správne potvrdiť. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Uviedol, že žalobca vo svojom opravnom prostriedku nešpecifikoval, akým spôsobom mal súd
nesprávnym procesným postupom znemožniť žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
právavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Obmedzilsaibanauvedenietohto
odvolacieho dôvodu, jeho paragrafovým znením a konštatovaním. Žalovaný teda vôbec nepreukázal, že
by malo dôjsť v prejednávanej veci k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Neobstojí ani tvrdenie

odvolateľa, že odôvodnenie uznesenia okresného súdu je arbitrárne, nedostatočné, nezrozumiteľné a
nepreskúmateľné. Postupom súdu možno totiž rozumieť len jeho faktickú (ne)činnosť, teda procedúru
prejednania veci, ktorá predchádza vydaniu konečného rozhodnutia a ktorá má za následok
znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania a zmarenie možnosti jeho aktívnej
účasti na konaní, nie je faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť. Postupom súdu sa môže rozumieť

iba samotný priebeh konania, spôsob vedenia konania, či procesu, jednotlivé procesné úkony súdu,
jeho faktická činnosť alebo nečinnosť, nie však výslovný rozhodovací akt súdu vo veci samej (meritórny
produkt konania), úlohou ktorého je vyhodnotiť konanie a podať záväzný názor súdu na prejednávanú
vec. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je samo meritórne rozhodnutie vo veci samej, potom už postupomsúdu vôbec nemôže byť ani časť tohto finálneho produktu konania, konkrétne odôvodnenie rozhodnutia
- jeho obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť, úplnosť, úlohou ktorej je vysvetliť dôvody
rozhodnutia (z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/18/2013). Ani skutočnosť, že by súd

prvej inštancie pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia vychádzal len z obsahu spisu a v ňom
založených listín, nemohla byť žalovanému znemožnená možnosť, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/65/2010). Z uvedeného vyplýva, že
žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu bolo nesprávnym procesným postupom súdu
znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces. V tomto smere nie je daná opodstatnenosť predmetného odvolacieho
dôvodu. Žalobca ďalej zdôraznil, že Civilný sporový poriadok na podanie návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nevyžaduje preukázanie, že bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.
Tento právny predpis dokonca nevyžaduje, aby v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia existovalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - exekučný titul. Naviac v zmysle § 186
ods. 1 CSP informácie o exekučnom konaní vedenom v rovnakom období na rovnakom súde (na

Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 6Er/194/2017) a vydaní poverenia súdnemu exekútorovi dňa
10.04.2017 nie je potrebné ako skutočnosť známu súdu z jeho činnosti dokazovať a preukazovať. Obava
z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä vtedy, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti - žalovaný
realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie.
Žalobca je preto toho názoru, že skutočnosti, ktoré uviedol v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia boli osvedčené, a teda spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti (v konkrétnom prípade
sa dokonca tieto dôvodné obavy už ukázali ako skutočne pravdivé) a súd prvej inštancie z nich
správne vychádzal. Predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie existencie
vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a obavy z ohrozenia exekúcie. Rovnako nemožno prisvedčiť ani
tvrdeniu žalovaného o nezákonnom vedení exekúcie. V tomto smere žalobca poukázal na znenie ust.

§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a tiež ust. § 243h ods. 1 Exekučného
poriadku účinného od 01.04.2017 a § 243i ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017. S
poukazom na ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekučné konanie sa
začalo dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže
začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44 Exekučného poriadku).

Ak teda exekúcia začala pred 01. aprílom 2017, s poukazom na ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku
sa táto dokončí podľa právnych predpisov účinných do 31. marca 2017. Návrh na vykonanie
exekúcie bol v danom prípade doručený súdnemu exekútorovi dňa 30.03.2017, a preto na uvedenú
exekúciu je potrebné uplatňovať predpisy účinné do 31.03.2017. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že exekúcia
nemohla začať na základe návrhu žalobcu zo dňa 29.03.2017, keďže exekučný titul nebol toho dňa ešte

právoplatný a vykonateľný, v dôsledku čoho je exekúcia vedená na miestne a kauzálne nepríslušnom
súde a súdny exekútor bol teda do funkcie ustanovený nezákonným spôsobom a nebol
oprávnený požiadať o vydanie poverenia, tieto jeho tvrdenia podľa názoru žalobcu neobstoja. Súdny
exekútor bol totiž do funkcie ustanovený podľa predpisov účinných do 31.03.2017 a tento
postup bol v súlade s vtedy účinnými právnymi predpismi (§ 40 ods. 1 a 2 a § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku účinného do 31.03.2017). Nemožno tiež tvrdiť, že v čase podania návrhu na vykonanie
exekúcie, nebol rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/16/2012-443 zo dňa 10.02.2016 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/214/2016-552 zo dňa 22.02.2017 právoplatný
a vykonateľný. V zmysle § 40 Exekučného poriadku je možné odstrániť nedostatky podaného návrhu na
vykonanie exekúcie, čo si žalobca aj splnil. V čase rozhodovania Okresného súdu Dolný Kubín o vydaní

poverenia pre súdneho exekútora, boli splnené všetky zákonné podmienky pre úplnosť, správnosť a
zrozumiteľnosťjehonávrhu.Obidvavyššieuvedenérozsudkybolivtomčaseprávoplatnéavykonateľné,
a teda nič nebránilo exekučnému súdu, aby v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal súdnemu
exekútorovi poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor začal exekúciu vykonávať až po vydaní
poverenia. Žalobca je preto toho názoru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na zastavenie

exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, keďže v
čase rozhodovania súdu o prípadnom zastavení exekúcie by už obidva vyššie citované rozsudky boli
vykonateľné, a teda exekúciu by nebolo možné zastaviť. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že
s nehnuteľnosťami uvádzanými žalovaným v jeho opravnom prostriedku žalovaný rovnako nakladal.
Vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam bola tiež vyznačená plomba o podaní návrhu na vklad. Pokiaľ

ide o ostatný majetok žalovaného, má žalobca za to, že sa jedná o majetok nepatrnej hodnoty, ktorý
nepostačuje na úhradu pohľadávky žalobcu, nakoľko druhý žalovaný je vlastníkom len veľmi
nízkych spoluvlastníckych podielov s vysokým počtom iných spoluvlastníkov, naviac ide o trvalé trávne
porasty, ornú pôdu, ostatné plochy alebo lesné pozemky, ktorých hodnota je zjavne nepostačujúcana úhradu žalobcovej pohľadávky. Prípadne speňaženie týchto nehnuteľností by bolo veľmi obtiažne
až nemožné vzhľadom na vysoký počet ostatných spoluvlastníkov a ich neatraktívnosť. Žalovaný je
spoluvlastníkom týchto nehnuteľností len v podiele napr. 1/384 alebo 2/292. Neobstojí preto tvrdenie

odvolateľa o tom, že uznesenie je celkom zjavne neprimerané a žalobca sa môže uspokojiť z iného
majetku žalovaného. Svoje tvrdenia o existencii iného majetku, ktorého hodnota niekoľkonásobne
jednoznačne prevyšuje výšku pohľadávky žalobcu, žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal (napr.
vyjadrením realitnej kancelárie, znaleckým posudkom a pod.). Aj preto je jeho odvolanie nedôvodné.
Ani jeden odvolací dôvod vytýkaný žalovaným nemôže byť týmito skutočnosťami naplnený. Žalovaný

namieta skôr nedostatočne zistenie skutkového stavu, čo však ako odvolací dôvod neuvádza. Žalobca
tiež zdôraznil, že konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa odlišuje od konania
vo veci samej. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa nevykonáva dokazovanie, ale
tvrdené skutočnosti sa osvedčujú. Žalobca má za to, že dostatočným spôsobom v danej veci osvedčil
rozhodujúce skutočnosti, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal. Je potrebné si uvedomiť, že v rámci
konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 5/2012). Musí byť teda splnený atribút vysokej pravdepodobnosti.
Urýchlené kroky voči žalovanému museli byť uskutočnené v dôsledku jeho preukázaného rozsiahleho
nakladania so všetkým bonitným majetkom, a tiež z dôvodnej obavy, že žalovaný nebude mať záujem
dobrovoľne splniť rozhodnutím súdu uloženú povinnosť. V čase podávania návrhu v tejto veci boli

totiž na predmetných listoch vlastníctva vyznačené plomby, keďže žalovaný prevádzal svoj majetok
alebo zaťažoval svoj majetok právami tretích osôb. Tieto dôvodné predpoklady sa ukázali ako skutočne
pravdivé, keďže žalovaný doposiaľ dobrovoľne nesplnil rozhodnutím súdu uloženú povinnosť ani len
sčasti. Pokiaľ žalovaný neuznáva existenciu pohľadávky žalobcu a konštatuje, že proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu podal dovolanie s návrhom na odklad jeho vykonateľnosti, žalobca zdôraznil, že

podané dovolanie a návrh na odklad vykonateľnosti žiadnym spôsobom nespochybňujú existenciu
pohľadávky žalobcu, ktorá bola priznaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu
Dolný Kubín č.k. 2Cb/16/2012-443 zo dňa 10.02.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 13Cob/214/2016 zo dňa 22.02.2017. Podaním dovolania sa nenarúša právna istota
žalobcu, že existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré mu priznáva jeho hmotnoprávny

nárok. Naviac žalovaný ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že by Najvyšší súd SR jeho návrhu
na odklad vykonateľnosti vyhovel. Predložením právoplatného a vykonateľného exekučného titulu
preto žalobca osvedčil svoj nárok a vysokú pravdepodobnosť ohrozenia jeho dobrovoľného, resp.
núteného uspokojenia. Nie je pravdivým ani tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol ultra
petitum, keď zriadil záložné právo k nehnuteľnosti, ktorá tak nebola označená v návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia. Aby súd rozhodol ultra petitum je potrebné, aby buď prisúdil viac ako bolo
žiadané alebo aby prisúdil niečo iné. Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný.
Avšak treba ho posudzovať podľa obsahu, čo znamená, že za žalobný nárok (predmet konania)
nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným
návrhom vymedzuje predmet žaloby. Neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov

strán sporu a prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré
nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi
spravodlivého procesu. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 4542/2007 iba súd
rozhoduje, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia, prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku
rozhodnutia nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať na to, aby vyjadroval to, čoho

sa žalobca žalobou skutočne domáhal. Je preto zrejmé, že ak súd prvej inštancie vo výroku uznesenia
doplnil chýbajúce súpisné číslo stavby, ktorá bola v návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia jednoznačne identifikovaná, na základe iných, v tom čase verejne dostupných a aktuálnych
údajov katastra nehnuteľností, bol žalobný návrh žalobcu dostatočne určitý a zrozumiteľný a súdu bolo
zrejmé, o akú nehnuteľnosť sa jedná. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd v danej veci nerozhodol

ultra petitum. Naviac z informácií získaných z Okresného úradu Prievidza, katastrálneho odboru vyplýva,
že údaj o súpisnom čísle stavby bol do katastra nehnuteľnosti zapísaný (doplnený) až po podaní žaloby
dňa 10.04.2017 a išlo len o odstránenie formálneho nedostatku, ktorý bol spôsobený pri nedôslednom
zápise stavby do katastra nehnuteľnosti v minulosti. Žalobca tiež nesúhlasil s námietkou žalovaného,
že napadnuté uznesenie okresného súdu je arbitrárne, keďže je v rozpore s judikatúrou všeobecných

súdov aj Ústavného súdu SR a ČR a návrh bol podaný neoprávnenou osobou bez súhlasu príslušného
súdu, keď súd spolu s uznesením nedoručil žalovanému ani návrh na nariadenie predbežného opatrenia
a žalobný návrh a v odôvodnení rozhodnutia chýba logické vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam
súd dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval, a to najmä priotázke existencie reálnej hrozby a možnú nevykonateľnosť pohľadávky žalobcu, v čase, keď žalovaný
vlastnil iný nehnuteľností majetok a v otázke osvedčenia naliehavosti potreby vydania neodkladného
opatrenia. V tomto smere žalovaný neuviedol, prečo je žalobca neoprávnenou osobou na

podanie návrhu v tejto veci, a prečo by bol vyžadovaný súhlas príslušného súdu. Pokiaľ žalovaný tvrdí,
že mu nebol doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalobca zdôraznil, že žalovaný
vo svojom odvolaní čerpá z návrhu žalobcu (str. 8 ods. 2 odvolania), a preto je zrejmé, že mu tento
návrh bol doručený. Naviac žalobca je toho názoru, že uznesenie okresného súdu obsahuje logické
vysvetlenie, je zrejmé, aké skutočnosti žalobca osvedčil, a že z nich súd prvej inštancie vychádzal.

Taktiež je zrejmé, ktoré právne predpisy súd použil a ako ich interpretoval. Pokiaľ žalovaný tvrdí,
že súd prvej inštancie osvedčenie podmienok pre vydanie napadnutého uznesenia videl len z ničím
nepreukázaných a neodôvodnených tvrdení žalobcu o obave možnej nevymožiteľnosti jeho údajnej
pohľadávky, tieto skutočnosti odvolateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, neuviedol teda v čom by mala
spočívať účelovosť, nepravdivosť a zavádzanie žalobcu súdu. Taktiež nebolo preukázané jeho tvrdenie
o tom, že mu vydaním zabezpečovacieho opatrenia vznikajú škody veľkého rozsahu. Z obsahu spisu

je zrejmé, že žalovaný nakladal či už s nehnuteľnosťami, vo vzťahu ku ktorým bolo nariadené
zabezpečovacie opatrenie, ako aj s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k. ú. L. Y. (byt č. XX, priestor
č. 12 - K208, priestor č. 2 DM16, nachádzajúcimi sa v polyfunkčnom objekte so súp. č. XXXX, v k.
ú. L. Y.). Naviac z judikatúry jednoznačne vyplýva, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie
je potrebné vyčkávať na prejavenie úmyslu zo strany žalovaného, čím by mohlo dôjsť k ďalšiemu

prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola výrazne znížená. Vyčkávanie ďalšej
dispozície s nehnuteľnosťami by mohlo práva žalobcu zmariť alebo významne sťažiť tým, že majetok
žalovaného by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej žalobcom pri uspokojovaní jeho pohľadávky (napr.
Krajský súd v Prešove sp. zn. 18Co/44/2015, Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 17Co/255/2016). Za daných
okolností obavu ohrozenia exekúcie žalobca dostatočným spôsobom osvedčil a súd prvej inštancie

túto situáciu vyhodnotil správne. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd vychádzal pri vydaní napadnutého
rozhodnutia len z tvrdení žalobcu, žalobca zdôraznil, že práve takýto postup predpokladá konanie o
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca v tomto konaní však musí osvedčiť skutočnosti ním
tvrdené, teda v konkrétnom prípade sa dokonca tieto dôvodné obavy už ukázali ako skutočne pravdivé.
Nemusia byť preukázané mimo všetky pochybnosti, ako to tvrdí žalovaný. Žalovaný sa o konaní o

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dozvedá až na základe uznesenia o jeho nariadení. Žalovaný
úmyselne upravuje znenie judikatúry Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 298/08 o dokazovaní. Žalobca
zdôraznil, že v rámci konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia sa dokazovanie nevykonáva tak
ako je tomu v konaní vo veci samej. Ústavný súd SR judikoval potrebu preukázania potreby okamžitej
úpravy pomerov medzi účastníkmi dočasným predbežným opatrením (zabezpečovacím opatrením),

pričom však nemožno argumentovať len všeobecnou možnosťou nakladania s vecami (predmetom
sporu). V tomto smere si žalobca splnil svoje povinnosti a preukázal, že žalovaný skutočne so všetkými
bonitnými nehnuteľnosťami nakladal bezprostredne po vyhlásení rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/214/2016-552 zo dňa 22.02.2017 s poukazom na vyznačenie plomby na predmetných listoch
vlastníctva o začatí konania o povolení vkladu. Tvrdenia žalovaného o iných spôsoboch dosiahnutia

zmeny zápisoch v katastri nehnuteľnosti, nie sú takými, ktoré by mali mať vplyv na oprávnenosť
vydania uznesenia o nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. K námietke žalovaného, že v danej veci
nebola splnená požiadavka primeranosti zabezpečovacieho opatrenia k zabezpečovaciemu nároku ako
podmienky zákonnosti zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že pri rozhodovaní
o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je vždy rozhodujúca podmienka primeranosti výšky dlhu k

hodnote veci, ktorej dispozícia má byť obmedzená (rozhodnutie R (ČR) 6/1994 civ.). Z vyššie uvedených
skutočností vyplýva, že žalobca v tomto konaní osvedčil, že žalovaný bezprostredne po vyhlásení
rozsudku odvolacieho súdu nakladal so svojím bonitným majetkom aj s tým, ktorý žalovaný uviedol vo
svojom opravnom prostriedku, preto je zrejmé, že by exekúcia bola ohrozená. Za daných okolností nie
je rozhodujúcou podmienkou výška dlhu k hodnote nehnuteľností. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že nariadenie

zabezpečovacieho opatrenie mu znemožňuje realizovať prevodné úkony týkajúce sa predmetných
nehnuteľností, k tomu žalobca uviedol, že záložné právo nebráni žalovanému s nehnuteľnosťami
nakladať. Naviac vzhľadom na aktuálne procesné štádium exekučného konania nie je úplne zrejmé,
aká je hodnota nehnuteľností, resp. spoluvlastníckych podielov druhého účastníka na nehnuteľnostiach,
pričom túto bude možné objektívne konštatovať až z obsahu znaleckého posudku o určení ich

všeobecnej hodnoty podľa § 139 Exekučného poriadku v spojení s osobitnými predpismi. Zároveň pri
následnom predaji nehnuteľností v exekúcii pri neúspešnej prvej dražbe môže príslušný exekučný súd
znížiť hodnotu nehnuteľností na návrh súdneho exekútora podľa § 145 Exekučného poriadku, najviacna polovicu najnižšieho podania podľa § 142 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorým je pri neexistencii
závad všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.

9. K tomuto vyjadreniu podal odvolaciu repliku žalovaný, v ktorej zopakoval svoju argumentáciu uvedenú
v opravnom prostriedku.

10. Žalobca v odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 18.07.2017 uviedol, že žalovaný v
tomto svojom podaní neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali význam v odvolacom

konaní a boli podložené dôkaznými prostriedkami. Žalovaný nereagoval na vyjadrenie žalobcu k
odvolaniu a len duplicitne vo svojom podaní uvádzal niektoré ničím nepreukázané tvrdenia zo svojho
odvolania v doslovnom znení. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca zotrval na obsahu
svojho vyjadrenia zo dňa 14.06.2017 a opravný prostriedok žalovaného označil za nedôvodný, výlučne
formálny. Navrhol preto napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť s tým, že si
uplatnil voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu
je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov

sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

13. V prvom rade považoval krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol striktne
vymedzenýodvolacímidôvodmiformulovanýmivpodanomopravnomprostriedkuaďalšiaargumentácia

vo vyjadreniach žalovaného nebola pre rozhodovanie odvolacieho súdu relevantná. V danom prípade
bolo totiž nevyhnutné vychádzať z ust. § 365 ods. 3 CSP, podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na
ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalovaný mal teda
v druhoinštančnom konaní zachované právo reagovať na podania žalobcu, avšak odvolací prieskum
musel byť obmedzený len na rámec určený odvolaním. Okrem toho z ust. § 329 ods. 2 CSP s použitím §

344 CSP vyplýva, že pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie, t. j. ku dňu 27.04.2017.

14. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra (§ 343 ods. 2 CSP).

16. V zmysle ust. § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

17. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie (§ 344
CSP).

18. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Vo všeobecnosti je potrebné zdôrazniť, že v tretej časti Civilného sporového poriadku sú

upravené tzv. osobitné procesné postupy. Už zo samotného začlenenia neodkladného opatrenia
a zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že nie je vhodné ho považovať za nástupcu inštitútu
predbežného opatrenia, ktorý upravoval Občiansky súdny poriadok. Jedná sa v danom prípade o
osobitný druh konania so špecifickým procesným postupom, ktorý sám o sebe nie je naviazaný naosobitné konanie vo veci samej. Cieľom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je dočasne upraviť
pomery medzi účastníkmi alebo zabezpečiť, aby nedošlo k prípadnému zmareniu vynútiteľnosti
rozhodnutia. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením

záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla
byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva
na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek

existencii skoršieho záložného práva.

20.Zvyššiecitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,žepredpokladminazriadeniezabezpečovacieho
opatrenia sú
a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh,
b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorými môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty,

c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať
peňažnú pohľadávku,
d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

21. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných

predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, za splnenia podmienok uvedených v § 343 ods. 1 CSP.

22. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k.
2Cb/16/2012-443 zo dňa 10.02.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
13Cob/214/2016 zo dňa 22.02.2017, nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2017. Uvedeným rozhodnutím

bola žalovanému v rade 2/ (v aktuálnom konaní označený ako žalovaný) uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 43.293,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 43.293,92
Eur od 21.10.2014 do zaplatenia (výrok I.). Odvolací súd toto rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku I. potvrdil s tým, že vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov tohto odvolacieho
konania v celom rozsahu. Žalobca teda podal v prejednávanej veci návrh na vydanie zabezpečovacieho

opatrenia a preukázal, že má judikovanú peňažnú pohľadávku voči žalovanému. Zároveň bolo v
prejednávanej veci preukázané, že žalovaný je vlastníkom spôsobilých predmetov záložného práva
(nehnuteľností). Pokiaľ aj podal žalobca návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď ešte v čase,
keď exekučný titul nenadobudol vykonateľnosť, ku dňu vydania poverenia súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie predmetný exekučný titul bol už právoplatný a vykonateľný. Došlo teda k zhojeniu

uvedeného procesného nedostatku namietaného odvolateľom. Za daných okolností je argumentácia
žalovaného aj s prihliadnutím na ust. § 343 ods. 3 CSP o ne/zákonnosti exekúcie vykonávanej na
Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 6Er/194/2017 bez právneho významu. Naviac súdny exekútor
môže totiž vykonávať exekúciu až po vydaní povarenia na vykonanie exekúcie. Rovnako z obsahu
spisového materiálu vyplýva, že žalovaný po vydaní rozhodnutia odvolacieho súdu (rozsudku Krajského

súduvŽilinesp.zn.13Cob/214/2016zodňa22.02.2017)vykonávaldispozície snehnuteľnosti
špecifikovanými vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a tiež s nehnuteľnosťami špecifikovanými
bodoch 4. až 6. v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia (pozri bod 2. odôvodnenia tohto
rozhodnutia), keďže tak vyplýva z napadnutého uznesenia, na listoch vlastníctva, je vyznačená plomba
na základe V - 6824/2017. Rovnako tak odvolateľ nakladal s nehnuteľnosťami, na ktoré poukazoval vo

svojom opravnom prostriedku a ktoré boli predmetom rozhodovania Okresného súdu Dolný Kubín vo
veci sp. zn. 6C/13/2017, ktorý dňa 28.04.2017 nariadil neodkladné opatrenie v prospech žalobcu a
uložil mu povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva alebo spoluvlastníckeho podielu, zaťaženia
záložným právom alebo právom zodpovedajúcim vecným bremenám k týmto nehnuteľnostiam. Naviac,
odvolací súd poukazuje na subsidiaritu neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu

opatreniu, nie však naopak.

23. Pokiaľ odvolateľ namietal, že okrem už uvedených nehnuteľností vlastní aj viacero spoluvlastníckych
podielov na nehnuteľnostiach v katastrálnom území L. H. a mal aj príjem, z ktorého by mohol uhradiť
pohľadávku priznanú exekučným titulom, táto jeho obrana neobstojí. Svoje tvrdenia o existencii iného

majetku, ktorého hodnota niekoľkonásobne prevyšuje výšku pohľadávky žalobcu, žalovaný v tomto
konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Naviac, pokiaľ by boli pravdivé jeho tvrdenia o dostatočnej
finančnej hotovosti a príjme, nie je zrejmé, prečo doposiaľ na základe právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom neuhradil. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniužalobcu, že majetok žalovaného nepatrnej hodnoty nepostačuje na úhradu pohľadávky žalobcu,
pokiaľ je žalovaný vlastníkom len veľmi nízkych spoluvlastníckych podielov s vysokým počtom iných
spoluvlastníkov, naviac, keď sa jedná o druh pozemku trvalé trávne porasty, orná pôda, ostatné plochy

alebo lesné pozemky, ktorých hodnota je zjavne nepostačujúca na úhradu žalobcovej pohľadávky.

24. Skutočnosť, že žalobca podal dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.
13Cob/214/2016 zo dňa 22.02.2017 spolu s návrhom na odklad jeho vykonateľnosti, nepopiera
existenciu judikovanej pohľadávky žalobcu. Naviac žalovaný nepreukázal, že by dovolací súd jeho

návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/214/2016 zo dňa
22.02.2017 vyhovel.

25. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu a skutkového stavu, z ktorého vychádzal okresný súd
pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia, aj odvolací súd dospel k záveru (vo vzťahu
k I. výroku uznesenia), že žalobca dostatočným spôsobom osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky

voči žalovanému priznanú právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a rovnako osvedčil
(predloženými listami vlastníctva), potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia
exekúcie. Tak ako správne konštatoval okresný súd v napadnutom rozhodnutí po právoplatnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu začal žalovaný disponovať bonitným majetkom, z ktorého by bolo
možné uspokojiť pohľadávku priznanú žalobcovi rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k.

2Cb/16/2012-443 zo dňa 10. 02. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
13Cob/214/2016 zo dňa 22. 02. 2017. Z toho vyplýva aj jeho dôvodná obava, že žalovaný nebude mať
záujem dobrovoľne plniť rozhodnutím súdu uloženú povinnosť. Napriek tomu, že odvolateľ prezentuje,
že vlastní dostatočný majetok i finančné prostriedky, doposiaľ (za obdobie 5 mesiacov) neuhradil svoj
dlh voči žalobcovi, a to ani len sčasti.

26. Ani argumentácia žalovaného týkajúca sa dokazovania pred rozhodnutím súdu o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia neobstojí. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia nie je totiž dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo
vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania,

osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich
zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom
procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana

povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP
a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s
ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného
zabezpečovacieho opatrenia.
27. Nie je správnym ani názor odvolateľa, že okresný súd pod bodom 1. výroku I. napadnutého

rozhodnutia rozhodol ultra petitum, keď zriadil záložné právo k nehnuteľnosti, ktorá nebola takto
označená v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia
okresný súd v bode 7. uviedol, že žalobca pri podaní svojho návrhu vychádzal z čiastočného výpisu LV
č. XXXXX pre k.ú. T. z 24.03.2017. Ku dňu rozhodovania súdu, ktorý vychádzal z verejného registra
(katastrálny portál Úradu geodézie a kartografie Slovenskej republiky) vyhotoveným ku dňu 26.04.2017,

však už figurovalo aj súpisné číslo daného rodinného domu „XXX“. Aj bez uvedenia tohto súpisného
čísla, ktoré bolo dodatočne zapísané na predmetný list vlastníctva, bolo však z návrhu žalobcu zrejmé, k
akej konkrétnej nehnuteľnosti v k.ú. T. sa ním žalobca domáhal zabezpečovacieho opatrenia zriadením
záložného práva.
28. V ust. § 124 ods. 1 CSP je dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak,

abyjehovýkladzodpovedalskutočnejvôlikonajúcejosobyvčaseurobeniatohtoúkonu.Priposudzovaní
procesného úkonu strany sporu podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam,
než ten, ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone
použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu a strany sporu. Ak nastane situácia,
pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje rozpor medzi prejavom strany urobený v úkone a

jeho vôľou, je potrebné akcentovať objektívne hľadisko. (K tomu pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/128/2010). Okresný súd v súlade s uvedeným zákonným ustanovením teda posúdil
nárok žalobcu uplatnený zabezpečovacím opatrením vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti. Ak označil
žalobca v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia presne, určito a zrozumiteľne nehnuteľnosť,vo vzťahu ku ktorej sa domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia rozhodnutím súdu, okresný súd
nepostupoval v rozpore so zákonom, ak použitím číselného označenia nehnuteľnosti, ku ktorému došlo
ažpozačatíkonania,vovýrokusvojhorozhodnutiapredmetnúnehnuteľnosťoznačiljejsúpisnýmčíslom.

Len súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na
znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať na to,
aby vyjadroval to, čoho sa žalobca v danej veci návrhom skutočne domáhal. Okresný súd práve v duchu
týchto zásad postupoval pri vydaní zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k uvedenej nehnuteľnosti.
Jednalo sa len o odstránenie formálneho nedostatku spôsobeného nedôsledným zápisom stavby do

katastra nehnuteľností v minulosti. I v čase začatia tohto konania.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo
v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1

Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov
(§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalovaného k spôsobu vyhodnotenia

osvedčovania nároku žalobcu okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako
nedôvodné. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a výstižne uviedol, prečo
považoval návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia za dôvodný. Z uvedených dôvodov je
úplne neopodstatnenou námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj záver
odvolateľa, že uznesenie okresného súdu je arbitrárne.

30. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením odvolateľa, že návrh v tejto veci bol podaný neoprávnenou
osobou. Žalobca má totiž judikovanú pohľadávku voči žalovanému, a teda je jeho veriteľom. Súhlas
príslušného súdu na podanie takéhoto návrhu žalobca nepotrebuje.
31. Rovnako nie je pravdivým ani tvrdenie odvolateľa o tom, že spolu s vydaným uznesením mu
súd nedoručil ani návrh na nariadenie „predbežného opatrenia“ a tiež ani žalobný návrh. Z pripojenej

doručenkyadresovanejžalovanémuvyplýva,žežalovanýdňa 09.05.2017prevzalnapadnutéuznesenie
a návrh s jeho prílohami (č.l. 56 spisu), čo potvrdil žalovaný svojím podpisom na pripojenej doručenke.
32. Vzhľadom na rozsah dispozícií s bonitnými nehnuteľnosťami žalovaným po nadobudnutí
právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, v ktorej priznal peňažnú pohľadávku s príslušenstvom
žalobcovi, je potrebné odmietnuť tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie

opatrenie vychádzajúc len z tvrdení žalobcu o jeho obave o možnú nevymožiteľnosť jeho judikovanej
pohľadávky. Naopak okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný pripojenými
listinnými dôkazmi (listami vlastníctva) osvedčil, že žalovaný robí právne úkony smerujúce k scudzeniu
nehnuteľností, ktoré znižujú možnosť vymôcť od neho predmetnú pohľadávku.
33. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného o primeranosti nariadeného

zabezpečovacieho opatrenia, keďže právne úkony žalovaného smerovali hlavne k prevodu, či zaťaženiu
bonitných nehnuteľností, z ktorých by bolo možné najskôr uspokojiť pohľadávku žalobcu priznanú
súdnym rozhodnutím.
34. Rovnako nemožno súhlasiť s námietkou žalovaného, že nariadené zabezpečovacie opatrenie
zasahuje do jeho vlastníckeho práva a znemožňuje mu realizovať prevodné úkony na predmetných

nehnuteľnostiach. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že záložné právo je právom vecným, to
znamená, že nepôsobí iba voči osobe, ktorej súd zriadil sudcovské záložné právo, ale aj voči osobám
tretím. To, ale neznamená, že od vzniku záložného práva by vlastník založenú vec nemohol scudziť,
či inak s ňou disponovať, pretože záložné právo pôsobí aj voči ďalšiemu nadobúdateľovi. Jediným
obmedzením vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená záložným právom, je, že vlastník

nehnuteľností musí strpieť, aby sa záložný veriteľ v prípade nesplnenia zabezpečenej pohľadávky
uspokojil zo zálohu. Toto obmedzenie však pôsobí aj na každého nového vlastníka. Výkon
záložného práva môže pritom nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Žalovanému pritom ani v tomto štádiu nič nebráni, aby uspokojil pohľadávku žalobcu, na
zabezpečenie ktorej bolo zriadené záložné právo napadnutým uznesením.

35. Okresný súd teda vykonal osvedčenie v prejednávanej veci náležitým spôsobom a v potrebnom
rozsahu a spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania, umožnil stranám sporu
realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil nárok žalobcu uplatnenýnávrhom,oktoromnásledneajsprávnerozhodol.Odvolaciedôvodyžalovanéhovyhodnotilpretokrajský
súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré
odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisového

materiálu v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v
zmysle ust. § 220 až § 222 CSP aj správne odôvodnil. V dôsledku toho krajský súd uznesenie okresného
súdu vo výroku I. ako vecne správne potvrdil.
36. Odvolací súd ako vecne správne potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od
rozhodnutia v tejto veci závislý výrok II. o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá

procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok na
ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov tohto
štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie

(§ 262 ods. 2 CSP).

38. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).