Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/243/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204547
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815204547.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v exekučnej veci oprávneného PRO
A. s.r.o., L. 100/A, Bratislava, S.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave na Martinčekovej ul.č. 13 proti povinnej J.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Dobšiná, Hnilecká č. 924, o vymoženie 2 000 Eur s prísl., o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 5Er 418/2015-38 zo dňa 12.11.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

G. náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnej vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná sp. zn. IA-C/1213/0279 zo dňa 10.03.2014.

3. Súd mal preukázané, že povinná a právny predchodca oprávneného uzavreli dňa 23.12.2010 zmluvu
o úvere, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 2 000 Eur, ktorý sa povinná zaviazala
splatiť v mesačných splátkach po 64 Eur. V bode 10.2. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa Banka a Klient
dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov

alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy tak, že a)
pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prejednanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento
spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu.

4. Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len Exekučný poriadok), ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1
a 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) a
uviedol, že úver, ktorý bol povinnej poskytnutý na základe zmluvy o úvere je spotrebiteľským úverom
na základe zákona č. 258/2001 Z.z.. Oprávnený poskytol povinnej úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti, pričom povinná je fyzická osoba, ktorá zmluvu uzavrela ako spotrebiteľ.5. Rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou všeobecných obchodných podmienok si povinná osobitne
nevyjednala a nemala možnosť ovplyvniť jej obsah, mohla len zmluvu odmietnuť ako celok alebo sa
podrobiť všetkým obchodným podmienkam. Rozhodcovská doložka teda nebola osobitne vyjednaná

a okrem iného núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených
dôvodov považoval súd prvej inštancie rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá je neplatná. Vzhľadom na to, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, na
základe ktorého by bolo možné exekúciu vykonať, súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

6. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie oprávnený odvolanie.
V tejto súvislosti poukázal na us. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto

ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým
prekračuje zákonné limity pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný

vo veci konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale
len ako exekučný súd. Zastával názor, že je v rozpore so zákonnou úpravou, aby bol súd v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska
súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 159/2009. Uviedol, že skúmanie

listinných dôkazov v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného
tituluje arbitrárnym a svojvoľnym postupom súdu, ktorý je v rozpore s ust. § 45 ods. 1 Zákona o
rozhodcovskom konaní. Poukázal na ust. § 159 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní
má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, z čoho

vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci. Právny predchodca oprávneného
uzatvoril s povinnou platnú rozhodcovskú doložku. Bol toho názoru, že exekučný súd nie je oprávnený
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na
základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 je záväzný pre účastníkov aj pre všetky orgány, čím tvorí prekážku "res iudicata". Zdôraznil,

že uvedeným konaním súdu prvého stupňa dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Poukázal na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012 a sp. zn.
PL. ÚS 21/08 Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
a poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. II. ÚS 499/2012,
uznesenie sp. zn. I. ÚS 17/01, nález sp. zn. I. ÚS 390/08, uznesenie sp. zn. IV. ÚS 110/09, nález

sp. zn. I. ÚS 335/06, uznesenie sp. zn. III. ÚS 264/05. Súd prvého stupňa považoval rozhodcovskú
zmluvu za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil, v čom spôsobovala hrubý nepomer v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom nezohľadnil ani vôľu účastníkov
konania vyjadrenú podpisom zmluvy. Poukázal tiež na Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s, z ktorého je zrejmé, že každá

zo strán si vyberá jedného člena a podieľa sa aj na výbere predsedajúceho člena senátu. Zdôraznil,
že rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním
pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje rovnakú úroveň
ochrany práv sporových strán. Namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, čím mu
súd odňal možnosť konať pred súdom. Poukázal na odlišnú rozhodovaciu činnosť súdov pokiaľ ide o

posúdenie žiadosti o udelenie poverenia, čím dochádza k porušovaniu právnej istoty a neprimeranému
zvýhodňovaniu povinného tým, že exekučný súd, nahrádza pasivitu povinného. Zdôraznil, že exekučný
súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti súdnej
exekútorky o udelenie poverenia vyhovieť resp. napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

8. Povinná ani súdna exekútorka sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP), vzhľadom
na včas podané odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnej sa začalo dňa 31.03.2015
na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri

spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., sp. zn. IA-C /1213/0279 zo dňa 10.03.2014 s
právoplatnosťou dňa 30.04.2014 a vykonateľnosťou dňa 04.05.2014. Exekučným titulom bol povinný
zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 2 000 Eur s 24,50 % - ným úrokom ročne zo sumy 2 000 Eur od
02.08.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 000 Eur od 02.08.2013
do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej

čiastočnej úhrady po predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 156,89 Eur , sumu dlžných úrokov a
úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni započítania poslednej čiastočnej úhrady
po predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01.08.2013 vo výške 975,79 Eur, náhradu poplatku za
rozhodcovské konanie vo výške 156,63 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

14. Z predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2010 vyplýva, že povinnej bol
poskytnutý úver vo výške 2 000 Eur, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť oprávnenému v mesačných
splátkach po 64 Eur vždy k 12. dňu v mesiaci.

15. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku

odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

16.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť

aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo
1/2012 zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej
veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený

právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a
to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy

alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku

škode spotrebiteľa.“ V tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

17. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu

plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

19. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

21. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

22. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je zmluva o úvere

č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou zmluvou
o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to, je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon o
spotrebiteľských úveroch. Právny predchodca oprávneného poskytol povinnej úver v rámci svojho
podnikania; a povinná je zmluvnou stranou, ktorej bol ako spotrebiteľovi (fyzickej osobe) poskytnutý
spotrebiteľský úver, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, že

povinná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zastáva názor, že dôkazné bremeno na preukázanie toho,
že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania povinného ťaží toho, kto
tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. Súd prvej inštancie preto v danom prípade správne aplikoval
ustanoveniaObčianskehozákonníkatýkajúcesaochranyspotrebiteľaataktiežzákonospotrebiteľských

úveroch.

23. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z
rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode 10.2 všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa rozhodcovskej doložky sa Banka a Klient dohodli na rozhodcovskej

doložketýkajúcejsariešeniavšetkých sporov,ktorémedzinimivzniknúzprávnychvzťahov vzniknutých
pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov vrátane sporov
a o platnosť, výklad alebo zánik príslušnej zmluvy a to v nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v

čase začatia rozhodcovského konania
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

24. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého predstavuje predmetná
rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať tú, ktorá spotrebiteľa núti, aby všetky
spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred konkrétneurčeným rozhodcovským orgánom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj v prípade, ak síce spotrebiteľ
má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Obsah
zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku
podrobiť. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej
doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke

spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto
doložkou viazaný.

25. Súd prvej inštancie správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený,
nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.

Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská
doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

26. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo
k platnému uzavretiu dohody o rozhodcovskej doložke, preto nie je možné prihliadať na rozhodcovskú
doložku obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy uzavretej medzi účastníkmi.
Z tohto dôvodu nebol ani rozsudok rozhodcovského súdu spôsobilým exekučným titulom, na základe
ktorého možno nariadiť výkon exekúcie. Z týchto dôvodov súd správne zamietol žiadosť súdnej

exekútorky o udelenie poverenia, preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

27. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože

oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnej žiadne trovy nevznikli.

28. . Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom. (ust. § 429 ods. 1 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(ust. § 428 CSP).