Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516010142
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3516010142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr.

Jozefa Janíka a JUDr. Františka Kováča, v trestnej veci proti obžalovanému Z. Z., nar. XX.XX.XXXX
v A., pre prečin marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, o
odvolaní prokurátorky proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/52/2016 zo
dňa 10.11.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.09.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.e), ods.2 Tr.por. z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku výrok o uloženom
peňažnom treste, ako aj náhradnom treste odňatia slobody.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa

obžalovaný Z. Z. - nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A. B.
XXX, P.

o d s u d z u j e :

Podľa § 327 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j), písm. l), písm. n)
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods.1 písm.a), § 50 ods.1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá s určením skúšobnej doby na 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/52/2016 zo dňa
10.11.2016 bol obžalovaný Z. Z. uznaný vinným z prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa §
327 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že ako príslušník Policajného zboru

zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Starej Turej počas výkonu svojej služby dňa
14.11.2015 o 09:30 hodine v priestoroch uvedeného Obvodného oddelenia PZ na Hlubockého č. 13 v
Starej Turej, po tom ako sa k nemu dostavila A. A., nar. XX.XX.XXXX, za účelom podania oznámenia na
jej manžela J. A. pre vyvolávanie hádok a vyhrážanie sa jej smrťou a následnou samovraždou, podľa §
59 odsek 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spísal s menovanou
oznámenie o priestupku v súvislosti s manželskými hádkami a následnými vyhrážkami, pričom aj napriek
tomu,žehoA.A.upozornila,žejejmanželjedržiteľomstrelnejzbraneažemáznaplneniajehovyhrážok

strach, po prijatí oznámenia v rozpore s ustanovením § 2 odsek 1 písm. a) zákona č. 171/1993 Z.z.
o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, nevykonal žiadne úkony smerujúce k prevereniu a
objasneniu oznamovaného konania a neprijal a ani nevykonal žiadne opatrenia smerujúce k predídeniu
naplnenia následku hroziaceho z vyhrážok tak, aby zabezpečil ochranu života a zdravia oznamovateľky,pričom v čase o 16:46 hod. dňa 14.11.2015 na G. ulici pred obytným domom č. XX a XX v S. J. došlo
k usmrteniu oznamovateľky A. A. v dôsledku dvojitého priestrelu hlavy, zástrelu hlavy, priestrelu pravej
hornej končatiny a priestrelu ľavého chodidla, ktoré zranenia jej spôsobil manžel J. A., legálne držanou

strelnou zbraňou značky Glock, model 19, kaliber 9 mm Luger, výrobné číslo PGX 953.

Za to bol odsúdený podľa § 327 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods.3, § 36 písm.
j), písm. l), písm. n) Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný
trest vo výmere 500 Eur (päťsto eur). Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu pre prípad, že by výkon

peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) rok.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadla odvolaním
prokurátorka a to proti výroku o treste, ktorý považuje za neprimerane mierny a tiež z dôvodu neuloženia
trestu zákazu činnosti výkonu povolania policajta. V písomnom odôvodnení odvolania uviedla, že

rozsudokprvostupňovéhosúdupovažujevovzťahukvýrokuovineobžalovanéhozazákonnýadôvodný
a rovnako nemá výhrady voči konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, no nestotožňuje sa s výrokom o
treste a neuložením trestu zákazu činnosti výkonu funkcie policajta a to najmä s poukazom na charakter,
závažnosť, okolnosti a následky skutku. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že obžalovaný
ako príslušník Policajného zboru zanedbal svoje povinnosti závažným spôsobom, kedy sa na neho

poškodená s dôverou aj nádejou obrátila a tento jej nijakým spôsobom nepomohol. Aj keď vo veci
ide o nedbanlivostný trestný čin, jeho následky sú nenapraviteľné. Preto je uloženie peňažného trestu
obžalovanému pri dolnej hranici neprimerane mierne a v danom prípade neplní účel trestu podľa § 34
odsek 1 Trestného zákona. Taktiež sa nestotožnila s priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.
n) Trestného zákona obžalovanému, nakoľko tento spáchanie skutku v prípravnom konaní popieral a

vyhlásenie pred súdom podľa § 257 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku nie je možné mechanicky
stotožňovať s priznaním
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Poľahčujúca okolnosť uvedená v tomto
ustanovení sa totiž viaže na hmotnoprávnu úpravu (a nie na procesnoprávnu úpravu), t.j. na to, že
páchateľ pomáha objasňovať znaky skutkovej podstaty trestného činu, prípadne aj pomáha usvedčovať

svojich spolupáchateľov. Pokiaľ ide o neuloženie trestu zákazu činnosti výkonu funkcie policajta uviedla,
že nakoľko obžalovaný bol odsúdený za nedbanlivostný trestný čin, podmienky prijatia do štátnej služby
príslušníka Policajného zboru spĺňa, preto je
potrebné uložiť obžalovanému aj zákaz činnosti vykonávať funkciu policajta, pretože mu nič nebráni
opätovne sa uchádzať s odstupom času o miesto v Policajnom zbore. Na základe vyššie uvedených

skutočností prokurátorka navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e)
Trestného poriadku vo výroku o treste a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol
tak, že obžalovanému Z. Z. uloží podľa § 327 odsek 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38
odsek 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), l) Trestného zákona trest v dolnej polovici trestnej sadzby s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v prvej polovici zákonného rozpätia a trest zákazu výkonu

funkcie policajta na 5 rokov.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, zástupkyňa krajskej prokurátorky v konečnom návrhu
uviedla, že z dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania navrhuje zrušiť výrok o treste v
napadnutom rozsudku a obžalovanému uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, tak ako

je uvedené v závere odvolania a tiež trest zákazu činnosti výkonu funkcie policajta vo výmere 5 rokov.

Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že považuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste za zákonný a
spravodlivý, súd prvého stupňa správne prihliadol pri potrestaní obžalovaného ku všetkým okolnostiam
prípadu, vyhodnotil aj osobu obžalovaného, ktorý svoje konanie oľutoval, pričom sám do budúcna si

ponesie v sebe následky za to, čo sa stalo.

Obžalovaný uviedol, že mu je ľúto čo sa stalo, no odvolanie prokurátorky žiada zamietnuť ako
nedôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mupredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo
prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr.por., uznal
obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným z prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pretože tento svojím konaním popísaným v skutku, ku ktorému sa

priznal, naplnil všetky zákonné znaky citovaného trestného činu. Keďže odvolací súd v napadnutom
rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine predchádzajúcom nezistil chyby
odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania
lenvýrokouloženomtreste,pričomvtomtosmeredospelkzáveru,žeodvolanieprokurátoraječiastočne
dôvodné.

Prvostupňový súd síce správne prihliadal ku všetkým skutočnostiam dôležitým pre určenie druhu a
výmery trestu, avšak tieto podľa názoru krajského súdu nedostatočne vyhodnotil, v dôsledku čoho
obžalovanému uložil neprimerane mierny trest. Pokiaľ ide o pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, správne okresný súd obžalovanému priznal tri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), písm.
l),písm.n)Tr.zák.,tedažepredspáchanímtrestnéhočinuviedolriadnyživot,ktrestnejčinnostisadoznal

a túto úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. S odvolacími
námietkami prokurátorky, ktorá vytýkala súdu prvého stupňa, že nesprávne priznal obžalovanému
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr.zák. sa krajský súd nestotožnil. V tomto smere je potrebné
konštatovať, že obžalovaný sa priznal k skutku už v prípravnom konaní, v podstate namietal len jeho
právne posúdenie, kedy vyjadril názor, že sa jedná o priestupok. Uvedené spolu s jeho vyhlásením

urobeným pred súdom prvého stupňa odôvodňuje i priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.
n) Tr.zák. Na druhej strane okresný súd pri ukladaní trestu nedostatočne prihliadol na okolnosti
prípadu, najmä nenapraviteľný následok, ku ktorému, i keď nedbanlivostným konaním obžalovaného, v
konečnom dôsledku došlo a ktorý pri dôslednom dodržaní povinností a príslušných predpisov nemusel
nastať. Práve s poukazom na tento následok krajský súd vychádzajúc zo zásad uvedených v § 34 Tr.zák.

a vyhodnotiac všetky skutočnosti dôležité z hľadiska ukladania trestu, najmä spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosti nápravy, berúc do úvahy i účel trestu z hľadiska individuálnej, ale i generálnej prevencie,
dospelkrovnakémuzáveruakoprokurátorka,žeokresnýmsúdomuloženýpeňažnýtrestjeneprimerane
mierny. Z uvedených dôvodov potom krajský súd z podnetu odvolania prokurátorky zrušil v napadnutom

rozsudku podľa § 321 ods.1 písm.e), ods.2 Tr.por. výrok o uloženom peňažnom treste, ako aj náhradnom
treste odňatia slobody a podľa § 322 ods. 3 Tr.por., § 327 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods.3 Tr.zák., §
36 písm.j), písm. l), písm. n), obžalovanému pri nezmenenom výroku o vine uložil trest odňatia slobody
vo výmere 1 (jeden) rok, ktorého výkon mu podľa § 49 ods.1 písm. a), § 50 ods.1 Trestného
zákona podmienečne odložil s určením skúšobnej doby na 1 (jeden) rok. Takto uložený trest podľa

presvedčenia odvolacieho súdu je primeraným, zodpovedá závažnosti jeho konania a bude ním splnený
účel trestu z hľadiska generálnej a individuálnej prevencie v zmysle ustanovenia § 34 Tr.zák.

Pokiaľ ide o prokurátorkou navrhované uloženie trestu zákazu činnosti obžalovanému, spočívajúce v
zákaze vykonávať funkciu policajta, uloženie takéhoto trestu považoval odvolací súd za nadbytočné.

Ako vyplýva zo zadovážených dôkazov, obžalovaný už bol podľa § 192 ods.1 písm. e) zák. č. 73/1998
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, právoplatne
prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ a teda s poukazom na ustanovenie § 14 ods.1 písm.
b) a § 14 ods.3, písm. d), bod 2 citovaného zákona by obžalovaný nespĺňal podmienky na opätovné

prijatie do štátnej služby príslušníka PZ, tak ako sa mylne domnievala prokurátorka.

Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.