Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. august 2013

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/252/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109215555
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7109215555.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcov: 1) VYTEZA, spol. s r.o. Košice, Terchovská 7, IČO: 00 617 814,
2) Š. W. LEMONTA, Košice, Tatranská 3, IČO: 11 963 000, zast. advokátkou JUDr. Alenou Zadákovou,
Advokátska kancelária, Košice, Kováčska 32, proti žalovanému: Mestská časť Košice - Kavečany,
Košice - Kavečany, Široká 17/A, IČO: 00 690 902, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Vrabeľom,
Advokátska kancelária Košice, Hlavná č. 70, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 15C/302/2009-159 z 10.5.2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rozostavanej stavby - vodnej nádrže, nachádzajúcej sa na
parc. č. XXXX, XXXX, zapísanej v Katastri nehnuteľností Správy katastra Y. pre okres Y. X, obec Y. -
Y., kat. úz. Y., v podiele 1/2 k celku. Zároveň ich zaviazal na náhradu trov konania žalovaného vo výške
5 189,03 Eur na účet advokáta žalovaného.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že rozhodnutím Okresného úradu Košice I, odbor životného
prostredia zo 4. 10. 1996 č. Ž.-XXXX/XXXX-W. bolo povolené investorovi Metropol, s.r.o. Košice
Zriadenie vodohospodárskych diel: realizovaných v rámci stavby: „Zasnežovanie lyžiarskeho strediska
Košice - Kavečany v tomto rozsahu: Stavba pozostávala z malej vodnej nádrže, vodného zdroja -
vŕtanej studne, čerpacej a kompresorovej stanice, podzemných rozvodov vody a stlačeného vzduchu
s kontrolnými a odbernými podzemnými šachtami. K prevzatiu predmetnej stavby došlo zápisom o
odovzdaní a prevzatí stavby z 27. 1. 1997. Ďalej vychádzal zo zistenia, že podľa súhrnnej technickej
správy vypracovanej Hydroprojstavom s.r.o., Vodohospodárska projektová a stavebná spoločnosť
Košice, v septembri 1997 v rámci zhodnotenia polohy a stavu staveniska, územie navrhovanej vodnej
nádrže sa nachádza v obci Kavečany. Vodná nádrž mala slúžiť na akumuláciu vody pre lyžiarsky
areál Kavečany na výrobu umelého snehu. Naviac mohla slúžiť ako akumulácia vody pre protipožiarne
účely obce. Pre zabezpečenie akumulácie vody bola vybudovaná zemná hrádza. Z uvedenej správy
vyplývala aj skutočnosť, že pred začiatkom prác bolo potrebné rozobrať z návodnej strany opornú stenu
z cestných prefabrikátov osadenú v oceľovej konštrukcii; že celú hradiacu konštrukciu a príslušenstvo
bolo potrebné vybúrať a zo staveniska odpratať, nakoľko na tomto mieste bude vybudovaná nová zemná
hrádza. Právny predchodca žalovaného Metropol s.r.o. Košice dňa 5.5.2007 (správne 1997) uzavrel
zmluvu o dielo so zhotoviteľom LEMONTA - W. Š., predmetom zmluvy bol záväzok, že zhotoviteľ vykoná
stavebnícke práce na stavbe Kavečany - vodná nádrž v lyžiarskom stredisku Košice - Kavečany, podľa
projektu a rozpočtu Hydroprojstavu s.r.o. Košice v súčinnosti s firmou VYTEZA, s.r.o. s tým, že vodná
nádrž - stavebné dielo ostáva v podielovom vlastníctve zhotoviteľa až do úplného vyplatenia diela.
Opatrením zo 16.1. 2002 sp. zn. 4K 316/99 Krajský súd v Košiciach vyslovil súhlas s predajom majetku
úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty mimo dražby pre žalovaného. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 16. 1. 2002. Kúpnou zmluvou z 18. 2. 2002 uzavretou medzi spoločnosťou Metropol,

s.r.o. Košice v konkurze, zastúpenou správcom konkurznej podstaty ako predávajúcim a žalovaným,
sa uskutočnil predaj zasnežovacieho systému v kat. území Kavečany. Napokon vychádzal zo zistenia,
že na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 15Cb/225/2002 bolo vedené konanie o vylúčenie veci z
konkurznej podstaty, pričom z konkurznej podstaty mala byť vylúčená rozostavaná stavba - vodná nádrž
na pozemkoch č. 1512, 1513 a 1525 kat.úz. Y., toto konanie však bolo zastavené.

Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia využili právo podať žalobu
o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Toto konanie bolo právoplatne
zastavené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4K/316/1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť
16.1.2002. Bol vyslovený súhlas s predajom majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty
mimo dražby, pre v tomto konaní žalovaného, a to prevádzkovej budovy pre lyžiarsky šport bez
pozemku, stavebné objekty pre zasnežovací systém. Tento predaj bol aj správcom konkurznej podstaty
zrealizovaný. Dospel k záveru, že žalovaný, na ktorého správca konkurznej podstaty úpadcu previedol
so súhlasom konkurzného súdu majetok konkurznej podstaty - spornej nehnuteľnosti sa stal vlastníkom
týchto nehnuteľností, a to bez ohľadu na to, či by iná, tretia osoba neskôr uplatňovala na predmetné
nehnuteľnosti nárok titulom jej vlastníckeho práva z dôvodu, že stret včas nerealizovaného nároku tretej
osoby, aj keby to bol skutočný vlastník, na vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty s nárokom
osoby, ktorá majetok nadobudla za trvania konkurzu jeho speňažením v súlade s ustanoveniami zákona
o konkurze o vyrovnaní musí byť vyriešený v prospech nadobúdateľa tohto majetku. V ďalšej časti
odôvodnenia rozhodnutia súd prvého stupňa konštatoval, že žalobcovia nemajú naliehavý právny
záujem na takejto určovacej žalobe, lebo svojho nároku sa mali domáhať žalobou na plnenie voči
predchádzajúcemu vlastníkovi rozostavanej stavby, čo neurobili. Napokon konštatoval, že zasnežovací
systém je samostatnou vecou v právnom zmysle slova, predmetom predaja bol zasnežovací systém
ako celok, súčasťou ktorého bola aj vodná nádrž. Konštatoval, že stavebné práce vykonané žalobcami
v 1. a 2.rade na základe uzavretej zmluvy o dielo netvoria samostatnú vec v právnom zmysle, ale sú len
súčasťou veci hlavnej ( § 120 ods. 1 OZ), preto nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k vodnej nádrži,
lebo stavebnými prácami nevznikla nová vec. Vykonané stavebné úpravy na vodnej nádrži nemohli
byť nikdy vo vlastníctve žalobcov. Zdôraznil, že žalobcovia nemajú ani vlastnícke právo k pozemkom
a vodná nádrž netvorí samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov. Napokon podľa názoru súdu
prvého stupňa žalobcovia v konaní ani nepreukázali, že pôvodná vodná nádrž bola zničená a na jej
mieste postavená nová nádrž. Z uvedených dôvodov s poukazom na citované zákonné ustanovenia
žalobu zamietol ako neopodstatnenú.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov
konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia. Navrhli zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa,
žalobe v celom rozsahu vyhovieť, účastníkom trovy prvostupňového konania nepriznať a priznať im
náhradu trov odvolacieho konania. Zmeny napadnutého rozsudku sa domáhali poukazom na ust. §
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (správne § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) z dôvodu, že účastníkovi konania
bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm.
d/, f/ O.s.p. z dôvodov, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Rozsudok súdu prvého stupňa považovali v druhej časti výroku rozhodnutia ohľadne trov konania
za nedostatočne odôvodnený poukazujúc na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a článok 46 ods. 1 Ústavy SR.
Namietali, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov aj k nesprávnym skutkovým
zisteniam, pričom podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva v nesprávnom postupe súdu prvého
stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Súd prvého stupňa sa predovšetkým zle vyporiadal
so skutkovou otázkou ich naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, pretože ochrany
svojho vlastníckeho práva sa domáhali v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach žalobou o
vylúčenie predmetnej nehnuteľnosti z konkurznej podstaty. Ich žaloba bola rozsudkom zo dňa 1.12.2003
zamietnutá, Najvyšší súd o odvolaní rozhodol tak, že odvolacie konanie voči žalobcovi v 2.rade zastavil,
nakoľko ten svojím podaním zobral svoje odvolanie späť v celom rozsahu z finančných dôvodov, voči
žalobcovi v 1.rade rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po
opätovnom rozhodnutí žalobcom v 1.rade bolo podané odvolanie proti rozsudku. K späťvzatiu odvolania
došlo z dôvodu výmazu úpadcu obchodnej spoločnosti Metropol s.r.o. Košice a práve z tohto dôvodu boli
nútení podávať určovaciu žalobcu, aj keď im je zrejmé, že žalovaná tento nezákonný stav nezavinila.
Poukazujúc na to, že ani v konkurznom konaní sa nepreukázalo, aby stavba bola úpadcom uhradená,

resp. majetkoprávne vysporiadaná inak, doteraz sa považujú za podielovým spoluvlastníkov, majúc za
to, že kúpna zmluva uzavretá medzi správcom konkurznej podstaty a žalovaným je absolútne neplatná
s poukazom na ust. § 37 ods. 1 OZ a § 39 OZ. Mali za to, že súd prvého stupňa sa následne zle
vyporiadal aj s otázkou malej vodnej nádrže ako súčasti celku zasnežovacieho systému z dôvodu, že
malá vodná nádrž nezodpovedá súčasti veci v právnom slova zmysle § 120 a nasl. OZ. Poukázali na
to, že v kúpnej zmluve z 18.2.2002 je malá vodná nádrž identifikovaná a špecifikovaná ako samostatný
stavebný objekt, pričom pre platný Občiansky zákonník sa neuplatňuje zásada „superficie solo cedit“, a
tak stavba je vždy samostatnou vecou spôsobilou na individuálne občianskoprávne vzťahy. Zotrvali na
tom, že na základe zmluvy o dielo z 5.5.1997 sa začala stavať nová hrádza majúca povahu samostatnej
novej hlavnej veci. V tejto súvislosti dali do pozornosti rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe č. 7/1995. V
ďalšej časti odvolania poukazovali na to, že podľa ich názoru súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil
dokazovanie ohľadne preukázania odstránenia malej vodnej nádrže novou vodnou nádržou poukazujúc
na to, že prvá pôvodná nádrž tvorila súčasť zavlažovacieho systému, ale už aj vo vydaní povolenia
Okresného úradu životného prostredia č. ZP 1438/96-Li sa počítalo s ďalšou etapou vybudovania novej
hrádze pre zväčšenie akumulácie vody. Zotrvali na tom, že v roku 1997 bola pôvodná nádrž zrušená a
podľa projektovej dokumentácie sa začala stavať nová hrádza. Bol toho názoru, že správca konkurznej
podstaty si musel byť vedomý toho, že stavba vodnej nádrže, do konkurznej podstaty nepatrí, čo bolo
zrejmé aj porovnaním znaleckých posudkov pre účely úveru a pre účely konkurzného konania. V ďalšej
časti poukazovali na svedeckú výpoveď svedkyne, projektantky spoločnosti Hydroprojstav s.r.o. Košice,
svedka, ktorý vypracovával súhrnnú technickú správu v projektovej dokumentácii, z ktorých jednoznačne
malo vyplynúť, že išlo o novú stavbu a novostavbu vodnej nádrže potvrdil aj svedok, ktorý bol vypočutý
dožiadaným súdom V.. V. C.. Napokon namietali správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa vo výroku
o trovách konania z dôvodu, že súdom určený tarifný základ je nezrozumiteľný pre nedostatok dôvodov,
akým ho súd určil. Trvali na tom, že súd nemohol vychádzať z účtovnej hodnoty inventárnej knihy
hmotného a nehmotného majetku žalovanej a v konaní nikdy neuznal hodnotu základu veci, ktorej sa
určenie vlastníctva týkalo.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a náhradu
trov odvolacieho konania. Stotožnil sa s rozsudkom súdu prvého stupňa v celom rozsahu, odvolanie
žalobcov považoval za účelné, nedôvodné, bez označenia právne relevantných skutočností. Nesúhlasil
s odvolacím dôvodom, podľa ktorého sa účastníkovi postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
(nedostatočne odôvodnený rozsudok vo výroku o trovách konania) poukazujúc na predložené dôkazy v
konaní pred súdom prvého stupňa, a to inventárnu knihu, kde jasne a zrozumiteľne je uvedený základ
hodnoty veci, z ktorej súd vychádzal pri priznaní trov konania. V rozhodnutí súdu prvého stupňa je
stručne, jasne, výstižne a zrozumiteľne uvedené na základe akej právnej normy boli priznané trovy
právneho zastúpenia a sú vymenované jednotlivé právne úkony na účelné bránenie práva úspešného
účastníka konania. Nestotožnil sa ani s odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.,
pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam. Za nepravdivé považoval tvrdenie žalobcov, že súd prvého stupňa
bral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, príp., že
neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Bol toho
názoru, že neobstojí ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa
v tomto konaní použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne
aplikoval. Bol toho názoru, že žalobcovia nedôvodne tvrdia, že malá vodná nádrž nie je súčasťou hlavnej
veci - zasnežovacieho systému, keď nesprávne aplikujú rozsudok Vrchného súdu v Prahe č. 7/1995
na daný skutkový stav. Zdôraznili, že v konaní nebolo preukázané, že bola vybudovaná nová vodná
nádrž, ktorá je samostatným predmetom právnych vzťahov. Naopak, v konaní bolo preukázané, že
samostatnou vecou v právnom zmysle slova je zasnežovací systém, ktorého súčasťou je malá vodná
nádrž, na ktorej žalobcovia vykonali časť stavebných prác spojených iba s navýšením existujúcej vodnej
nádrže, preto mali nárok len na úhradu ceny za tieto vykonané práce, ktoré mohli uplatniť výlučne u
správcu konkurznej podstaty úpadcu.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. (bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods.2 O.s.p.) a napadnutý rozsudok podľa § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorý znemožní realizáciu
procesných práv priznaných účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného
práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je
potrebné považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach ustanovuje § 157
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súdu uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), príp. iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysloví, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Ústavne konformným výkladom ust. § 157 ods. 2 O.s.p. pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami
v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný i čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale
napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,
resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej intepretácii nevyplývajú a
napokon je len všeobecne súhrnné zistenia bez špecifikácií jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť
tieto zistenia vyhodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i zo špecifickými
námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom
predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda sa mu odníma
možnosť konať pred súdom.

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo takouto vadou postihnutá aj konanie pred súdom prvého stupňa
v prejednávanej veci.

Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v preskúmavanej
veci) je v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, súd sa musí zaoberať otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na
požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným
ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať
stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť
inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje
obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu
určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej
žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom
prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto
určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke. Pretože súčasťou riadneho
odôvodnenia rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. je aj (a najmä) právne posúdenie veci súdom
a pri určovacej žalobe predpokladanej ustanovením § 80 písm.c/ O.s.p. sa súd v rámci právneho
posúdenia veci musí zaoberať najprv existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, je potrebné, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo úvahy súdu, akými sa riadil pri riešení tejto
otázky. Absencia týchto úvah má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti.

V prejednávanej veci sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zaoberal existenciou naliehavého
právneho záujmu na určení vlastníckeho práva. Konštatoval, že žalobcovia nemajú naliehavý právny
záujem na takejto určovacej žalobe, lebo svojho nároku sa mali domáhať žalobou na plnenie voči
predchádzajúcemu vlastníkovi rozostavanej stavby, čo neurobili.

Súd prvého stupňa okrem vyššie uvádzaného konštatovania v odôvodnení rozsudku neuviedol z akých
úvah pritom vychádzal, akými okolnosťami sa riadil a z čoho usúdil, že žalobcovia na takejto určovacej
žalobe nemajú naliehavý právny záujem.

Pre uvedenú vadu konania odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie
konanie.

V súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu pri žalobe o určenie vlastníckeho
práva, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že určovacia žaloba (§ 80 písm. c/ O.s.p.) má
spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr,
než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je
opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie
povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy
považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši
(neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže
žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia
povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p., však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa
priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo
právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú.
Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle,
že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny
vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa
žalobe na plnenie).

Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, odvolací
súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní otázky (ne) existencie naliehavého právneho
záujmu je potrebné prihliadať na skutočnosť, že konštitutívne účinky vkladu do katastra nehnuteľnosti
môžu byť odstránené záznamom podľa § 34 a nasl. zák.č. 162/1995 Z.z. na základe rozsudku súdu
vydaného v konaní o žalobe požadujúcej určenie vlastníckeho práva.

V danom prípade žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodňoval tým, že v prípade
žaloby na určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je na požadovanom určení vždy naliehavý
právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra
nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným
v katastri nehnuteľnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa však nemožno zistiť akým
spôsobom sa vyporiadal s týmto tvrdením žalobcu.

V danom prípade súd prvého stupňa pochybil aj v tom, že i keď zamietol žalobu pre neexistenciu
naliehavého právneho záujmu, súčasne žalobu preskúmaval po vecnej stránke. Navyše aj odôvodnenie
rozhodnutia preskúmavania dôvodnosti uplatneného nároku po vecnej stránke vykazuje známky
nepreskúmateľnosti, pretože z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé ako vec samu po právnej
stránke posúdil a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, navyše uvádzal viacero dôvodov, pre
ktoré žalobu vo veci samej nepovažoval za dôvodnú, bez toho, aby uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa v prvom rade opätovne posúdiť (ne) existenciu
naliehavého právneho záujmu na predmetnej určovacej žalobe, t.j. vyporiadať sa so skutočnosťami,
ktorými žalobca odôvodňoval existenciu naliehavého právneho záujmu a iba v prípade, že nebude
preukázaný naliehavý právny záujem na danej určovacej žalobe, bude možné žalobu zamietnuť. V
prípade, že podľa záveru súdu prvého stupňa žalobca preukáže existenciu naliehavého právneho
záujmu bude možné posudzovať vec samu, a teda dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku a vo veci
rozhodnúť. Rozhodnutie bude potrebné odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( § 224 ods.
3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 3. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.