Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/483/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206942
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206942.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyMarčekovejačlenovsenátu
JUDr. Borisa Minksa a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s. r. o., so sídlom Příkop 843/4, Brno-Zábrdovice, Česká republika, IČO: 26 429 705 proti žalovanej:
X. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXXX/XX, C., o zaplatenie zmenkovej sumy 837,17 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11. septembra

2015 č. k. 13C/375/2013-120 a o čiastočnom späťvzatí žaloby po doručení rozsudku Okresného súdu
Komárno zo dňa 11. septembra 2015 č. k. 13C/375/2013-120 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne zo sumy 837,17 eura od 14. 10. 2010 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 11.
septembra 2015 č. k. 13C/375/2013-120 v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Vo zvyšnej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú
sumu vo výške 837,17 eura spolu s 0,25 % úrokom denne zo sumy 837,17 eura od 04. 08. 2010 do 13.
10. 2010, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 837,17 eura od 14. 10. 2010 do zaplatenia a zmenkovú
odmenu vo výške 2,79 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti o zaplatenie

0,25 % úroku denne zo sumy 837,17 eura od 14. 10. 2010 do zaplatenia zamietol a žalovanej náhradu
trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods.
1, čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, čl. I § 5 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1, §
13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č.
191/1950 Zb. Uviedol, že žalobca spolu so žalobou doručil súdu listinu - zmenku - vystavenú v C. dňa
05. 02. 2010 na zmenkovú sumu 837,17 eura. Podľa tejto zmenky sa žalovaná ako vystaviteľ zaviazala

za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o. zaplatiť sumu 837,17 eura a zmenkový
úrok 0,25 % denne od 04. 08. 2010. V uvedenej listine je uvedený aj text Splatné: POHOTOVOSŤ, s.
r. o. ......"bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Vystaviteľ je na zmenke
identifikovaný krstným menom a priezviskom, pričom v zmenke je uvedená aj adresa trvalého bydliska
vystaviteľa a jeho rodné číslo. Na zmenke je podpis vystaviteľa. Súd skúmal predloženú zmenku ako
cenný papier. Teda, či žalobcom predložená zmenka spĺňa náležitosti zákona č. 191/1950 Zb. a či je

platnou zmenkou, pričom kauzálnym vzťahom, ktorý je podkladom vydania zmenky, sa súd nezaoberal,
keď kauza je skúmaná len v prípade námietok (obrany) strany (žalovanej), pričom bez podnetu súd
kauzu neskúma. Námietky zo strany žalovanej uplatnené neboli. Z obsahu listiny predloženej žalobcom
a označenej zmenka, na základe ktorej sa žalobca domáhal uplatnených nárokov, súd zistil, že sa jedná
o vlastnú zmenku, pretože obsahuje všetky náležitosti požadované čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb.
na to, aby táto listina bola platná ako zmenka vlastná. Označenie zmenka je zahrnuté do vlastného

textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný
sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť,meno toho, na rad koho sa má platiť, listina taktiež obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky a
napokon podpis vystaviteľa. Všetky ostatné údaje a doložky na zmenke uvedené nie sú nevyhnutnými
náležitosťami vlastnej zmenky a nemajú vplyv na jej platnosť. Zmenka bola prevedená indosamentom

(rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. na žalobcu.
Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I § 12 a 13 zákona č. 191/1950 Zb. Je bezpodmienečný,
nie je teda viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na zmenku, v tomto prípade konkrétne na jej
rub a je indosantom podpísaná. Indosament nie je len čiastočný, neprevádza sa ním len časť práv
zo zmenky alebo len časť zmenkovej sumy. Preto týmto zmenkovým vyhlásením nastali účinky, ktoré

čl. I § 14 citovaného zákona s takýmto prejavom vôle spája, t.j. došlo k prevodu všetkých práv zo
zmenky na nového majiteľa - indosatára - žalobcu. V zmenke je pripojená doložka „bez protestu“, ktorá
v zmysle čl. I § 46 citovaného zákona zbavuje majiteľa zmenky povinnosti, aby na zachovanie svojich
postihových práv dal urobiť protest pre neplatenie, teda dal zistiť verejnou listinou odopretie platenia.
Nezbavuje ho síce povinnosti zmenku na platenie včas predložiť a dať potrebné správy, avšak povinnosť
preukázať, že lehoty na tieto zmenkové úkony neboli dodržané má ten, kto sa proti majiteľovi toho

dovoláva, teda napr. vystaviteľ, indosant. Na ňom leží dôkazné bremeno. Teda v prípade doložky „bez
protestu“ sa predloženie zmenky na platenie, odopretie zaplatenia vystaviteľom a dodržanie lehôt na
podanie potrebných správ, napr. o odopretí platenia predpokladá, dokiaľ nie je na námietku preukázaný
opak. Z obsahu spisu, vzhľadom na pasivitu žalovanej, súd nepredloženie zmenky na platenie včas
nemá za preukázané. S poukazom na čl. I § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. v danej veci ide o

zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku. Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového
vyhlásenia žalovanej, ktorá sa zaviazala zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Takáto zmenka je podľa
ustanovenia čl. I § 34 ods. 1 citovaného zákona zročná pri predložení, pričom zároveň platí zákonná
lehota, že zmenka musí byť na platenie predložená do jedného roku od dáta vystavenia, pokiaľ nie je
vystaviteľom určená dlhšia lehota tak, ako to v danej veci urobila žalovaná (doložka „na platenie predložiť

v lehote 4 rokov od vystavenia“).Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že zmenka bola predložená na
platenievovystaviteľomurčenejlehoteštyrochrokochododňajejvystavenia(viďdoložkanazmenke„na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“), čo je pri vistazmenke prípustné v zmysle čl. I § 34 ods.
1 citovaného zákona, teda včas. Vistazmenka je v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 191/1950
Zb. zmenkou, ktorá je splatná dňom jej predloženia. Žalobca v žalobe požadoval 6 % úrok odo dňa 14.

10. 2010, z čoho možno jednoznačne, s poukazom na čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb., vyvodiť ako deň
splatnosti zmenky deň 14. 10. 2010, t. j. že v tento deň bola zmenka predložená žalovanej na platenie.
Vzhľadom na to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nie je žalobca povinný túto skutočnosť
overiť vo forme verejnej listiny, teda protestom. Možno tak konštatovať, že zmenka sa stala splatnou
jej predložením dňa 14. 10. 2010, ktorým dňom vznikla žalovanej povinnosť plniť zmenkové nároky.

Pokiaľ žalovaná nepreukázala, že realizovala úhradu zmenkovej sumy, je povinná zaplatiť majiteľovi
zmenky - žalobcovi - zmenkovú sumu vo výške 837,17 eura, keď žalobca ako majiteľ zmenky má nárok
na zaplatenie zmenkovej sumy voči vystaviteľovi bez ďalších podmienok. Za dôvodnú súd považoval
aj žalobu žalobcu v časti o zaplatenie zákonného zmenkového úroku 6 % ročne zo zmenkovej sumy vo
výške 837,17 eura od 14. 10. 2010 až do zaplatenia. Tento úrok patrí žalobcovi v zmysle ustanovenia

čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb. od splatnosti zmenky až do dňa zaplatenia zmenkovej sumy. Súd
žalobe vyhovel aj v časti odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, čo v danom prípade zodpovedá sume
2,79 eura. Žalobca ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne
zo zmenkovej sumy vo výške 837,17 eura od 04. 08. 2010 až do zaplatenia. Pri zmenke splatnej na
videnie podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej

sumy. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona sa vyžaduje, aby úroková miera bola uvedená priamo na
zmenke. V danej veci je táto zákonom určená povinnosť dodržaná, keďže priamo v zmenke je uvedené
úroková miera 0,25 % denne. Podľa čl. I § 5 ods. 3 citovaného zákona sa úrok počíta odo dňa vystavenia
zmenky okrem prípadu, kedy je na zmenke určený iný deň. Na predmetnej zmenke je v danom prípade
určené, že tento úrok patrí od 04. 08. 2010, preto možno konštatovať, že žalobca dôvodne požaduje

v danej veci zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 837,17 eura od 04. 08.
2010 V zásade, zmenky po splatnosti úročiteľné nie sú, keď zákon zmenkový a šekový č. 191/1950Zb.
úročenie zmenkovej sumy po splatnosti zmenky nepripúšťa (s výnimkou zákonného 6 % úroku podľa
čl. I § 48). Vo vzťahu k úročeniu zmenkovej sumy tak zákon č. 191/1950 Zb. v čl. I § 5 ods. 1 zdanlivo
preferuje vistazmenku a lehotnú vistazmenku pred datozmenkou (splatnosť po uplynutí určitej doby po

vystavení) a fixnou zmenkou (splatnosť v konkrétny uvedený deň). V skutočnosti však môže byť úrok zo
zmenkovej sumy zahrnutý aj v datozmenke a fixnej zmenke. Pretože je však známy deň ich splatnosti,
je známe aj obdobie úročenia, a tak možno úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej sumy. V záujme
jednoznačnosti a prehľadnosti zmenkových vzťahov preto zákon pod sankciou neplatnosti úrokovejdoložky núti vystaviteľa datozmenky a fixnej zmenky prípadný úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej
sumy. Je potom zrejmé, že zákaz úrokovej doložky v datozmenke a fixnej zmenke umožňuje úročiť
zmenkovú sumu iba do splatnosti zmenky. Záver, podľa ktorého by bolo možné zmenkovú sumu pri

vistazmenke a lehotnej vistazmenke úročiť aj po splatnosti zmenky by potom vyústil do situácie, kedy
by možnosť, či nemožnosť uplatnenia toho istého nároku zmenkou záležala iba od spôsobu určenia jej
splatnosti. Súd mal však za to, že pokiaľ je konkrétny nárok pri zmenke prípustný, musí byť prípustný pri
každej zmenke, bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. A naopak, pokiaľ nejaký nárok zmenkou
uplatniť nemožno, platí to bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. Zo zákazu úročenia zmenkovej

sumy po splatnosti datozmenky a fixnej zmenky potom vyplýva, že tento zákaz sa vzťahuje aj na oba
druhy vistazmenky. Zákaz úročenia zmenkovej sumy po splatnosti je zastávaný aj v odbornej. Keďže
po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový záväzok nahradený záväzkom postihovým, vyplývajúcim
z čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb., potom od zročnosti zmenky je možné požadovať od vystaviteľa
zmenky len zákonný úrok vo výške 6 %. Súčasné uplatnenie dohodnutého a zákonného úroku popri
sebe bezdôvodne zvýhodňuje úročenie jedného typu zmeniek a tým ho nedôvodne preferuje oproti

ostatným zmenkám, čo nemá oporu v zákone a je v rozpore s účelom sledovaným v čl. I § 5 zákona
č. 191/1950 Zb. Všetky nároky po splatnosti zmenky, ktoré má majiteľ zmenky pri postihu vymedzuje
ustanovenie čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb. ako maximum práv a ich rozširovanie je neprípustné.
Ide o postihové právo, ktoré je potrebné odlíšiť od úročenia zmenkovej sumy, ktoré zákon výnimočne
pripúšťa len v prípade vistazmeniek, vzhľadom na neistý okamih splatnosti zmenky, kedy dohodnutý

úrok nemožno vopred zahrnúť do zmenkovej sumy. Keďže zmenkový úrok po splatnosti zmenky zákon
nepripúšťa, žalobcovi patrí iba zmenkový úrok 0,25% úrok denne zo sumy 837,17 eura od 04. 08. 2010
do 13. 10. 2010 vrátane, teda do dňa splatnosti zmenky, keď žalobca si uplatnil nárok na zákonný
6% úrok, na ktorý má nárok odo dňa splatnosti zmenky, od 14. 10. 2010. Súd preto žalobu žalobcu v
prevyšujúcej časti 0,25% úroku denne zamietol. Vo vzťahu k výške uplatneného úroku podľa § 5 zákona

č. 191/1950 Zb., táto nie je zákonom obmedzená a pre jej posudzovanie podľa kritérií dobrých mravov a
poctivého obchodného styku v prejednávanej veci nebol daný priestor, nakoľko stranami neboli v konaní
tvrdené žiadne kauzálne súvislosti vystavenia zmenky, ktoré by takéto posúdenie súdom umožňovali.
Súd poznamenal, že v tomto konaní nemal žiadnym zo strán tvrdené a preukázané, že by zmenka
vznikla ako zabezpečovací záväzok v súvislosti s poskytnutím úveru spotrebiteľovi, alebo že by išlo o

splnenie dlhu z úveru zmenkou. Túto skutočnosť v konaní nikto nenamietal a nepreukázal. Aj keby to
tak bolo, ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nedopĺňa zákon
zmenkový a šekový, nehovorí nič o tom, že nedodržanie uvedeného ustanovenia spôsobuje neplatnosť
zmenky, ale že jeho porušenie zakladá nárok spotrebiteľa na náhradu škody voči veriteľovi. Zmenka
ako abstraktný cenný papier je nezávislá od kauzy, z ktorej vzišla, a preto ani prípadné porušenie

ustanovenia§4ods.6zákonaospotrebiteľskýchúverochnespôsobujejejneplatnosť.Priznanienárokov
vyplývajúcich zo zmenky jej majiteľovi však nevylučuje zo strany spotrebiteľa uplatnenie zodpovednosti
veriteľa (majiteľa zmenky) za škodu vzniknutú spotrebiteľovi. V konaní boli čiastočne úspešné obe strany
sporu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP. Žalobca si uplatnil nárok na
zaplatenie sumy vo výške 837,17 eura s 0,25% zmenkovým úrokom denne zo sumy 837,17 eura od

04. 08. 2010 do zaplatenia a so 6% úrokom ročne zo sumy 837,17 eura od 14. 10. 2010 do zaplatenia,
ako aj nárok na zmenkovú odmenu vo výške 2,79 eura. Konajúci súd, vychádzajúc zo zisteného pomeru
úspechu strán v konaní, t. j. sumy uplatnenej pohľadávky vyčíslenej ku dňu vyhlásenia rozsudku, ktorá
pozostáva zo žalobcom požadovaného úroku 0,25 % denne zo sumy 837,17 eura od 04. 08. 2010 ku
dňu vyhlásenia rozsudku 11. 09. 2015 v sume 3897,85 eura, 6% úroku, ktorý k okamihu vyhlásenia

rozsudku predstavuje sumu 246,88 eura, istiny 837,17 eura a zmenkovej odmeny 2,79 eura, spolu v
sume 4984,69 eura a žalobcovi priznanej istiny 837,17 eura, úroku 0,25 % denne do 13. 10. 2010, čo
zodpovedá sume 148,39 eura, zmenkovej odmeny 2,79 eura a 6 % úroku ku dňu vyhlásenia rozsudku
vo výške 246,88 eura, teda spolu 1235,23 eura, úspech žalobcu v konaní predstavuje 24,78 % a úspech
žalovanej 75,22 %. Žalovanej tak vznikol nárok na náhradu 50,44% jej trov konania. Žalovaná si však

nároknapriznanienáhradytrovkonanianeuplatnilapostupompodľa§151ods.1OSP asúdaninezistil,
že by jej nejaké trovy konania vznikli, preto o trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu
trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti, čo do zaplatenia zmenkového

úroku, ako i voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, strane sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že zmenku vystavilažalovaná, túto dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku
je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaná teda mala vedomosť o
tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25% denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku

jednoznačne súhlasila. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22.
10. 2008, rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 1839/2000 z 22. 08. 2002, ako i uviedol, že v okolnostiach
rozhodnutiasúduprvejinštanciejepotrebnépredovšetkýmpoukázaťnanespornosťzáväzkuzazmenku
zaplatiť, ktorá nespornosť záväzku žalovanej sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na
zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Ďalej poukázal na rozhodnutia okresných súdov v skutkovo a

právne obdobných veciach, a to rozsudok OS Lučenec sp. zn. 13C/88/2013, rozsudok OS Revúca sp.
zn. 3C/8153/2013, rozsudok OS Martin sp. zn. 8C/198/2013, ako i poukázal na rozsudok KS v Nitre sp.
zn. 5Co/16/2010. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti zmeniť tak, že súd jeho žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná mu náhradu trov
odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom po tom, ako
súd prvej inštancie rozhodol a jeho rozhodnutie v zamietajúcej časti nenadobudlo právoplatnosť, je
potrebné podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP pripustiť späťvzatie žaloby v časti zaplatenia zmenkového úroku vo
výške 0,19% denne zo sumy 837,17 eura od 14. 10. 2010 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie

zo dňa 11. septembra 2015 č. k. 13C/375/2013-120 v tejto časti zrušiť a konanie zastaviť a vo zvyšnej
zamietajúcej časti, ako i v časti trov konania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.

Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

7. Predmetom tohto konania je žaloba na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie"). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia
uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a trov konania. Podľa predloženého
žaloby je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná,
pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov

od vystavenia". Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.
Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 11. septembra 2015 č. k. 13C/375/2013-120 v časti o zaplatenie
zmenkovej sumy 837,17 eura spolu s 0,25% úrokom denne zo sumy 837,17 eura od 04. 08. 2010 do 13.
10. 2010, s úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 837,17 eura od 14. 10. 2010 do zaplatenia a zmenkovej
odmeny vo výške 2,79 eura žalobe žalobcu vyhovel a v časti o zaplatenie 0,25% úroku denne zo sumy

837,17 eura od 14. 10. 2010 do zaplatenia žalobu zamietol. Vo vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej
inštancie, pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť. Predmetom prejednania odvolacieho súdu
bola žalobcom napadnutá zamietajúca časť rozhodnutia, vrátane výroku o trovách konania.
8. Vpriebehuodvolaciehokonaniazobralžalobcažalobučiastočnespäť,atovčastizmenkovéhoúroku
vo výške 0,19% denne z časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si žalobca

uplatňuje zmenkový úrok už len vo výške 0,06% denne. Na výzvu súdu prvej inštancie na žalovanú, či
s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí, resp. nesúhlasí, žalovaná nereagovala.
9. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
10. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.
11. Pretože žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie do času, kým rozhodnutie nenadobudlo
právoplatnosť, písomným podaním zo dňa 21. 12. 2015 (č. l. 144 spisu) vzal svoju žalobu čiastočne späťa žiadal zastaviť konanie a žalovaná nevyjadrila nesúhlas so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov v
zmysle ustanovenia § 370 ods. 2CSP, odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky
stanovené v § 370 CSP na to, aby pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu

späťvzatia žaloby zrušil a konanie zastavil. Pre uvedené dôvody odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby
v časti zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 837,17 eura od 14. 10. 2010
do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 11. septembra 2015 č. k. 13C/375/2013-120 v
tejto časti zrušil a konanie zastavil. Keďže vyhovujúca časť rozhodnutia súdu prvej inštancie nadobudla
právoplatnosť, pričom žalobca predložil súdu čiastočné späťvzatie žaloby až v rámci odvolacieho

konania, po uplynutí lehoty na podanie odvolania, čiastočné späťvzatie žaloby je účinné len vo vzťahu
k zamietajúcej časti napadnutého rozhodnutia, vo vzťahu ku ktorej podal žalobca i odvolanie.
12. Vo zvyšnej zamietajúcej časti, ako i vo výroku o trovách konania dospel odvolací súd k záveru,
že napadnutý rozsudok je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky
vystavenej žalovanou pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov - v stovkách
súdnych konaní vystupujúcej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. - s najväčšou pravdepodobnosťou
zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorej číslo je uvedené aj na samotnej zmenke. Smernica Rady č.
87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení

členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „smernica"), používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu
povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranuspotrebiteľa.Pojemvhodnejochranyspotrebiteľatrebavykladaťsozreteľomnačl.14smernice,
ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné

chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry
Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných
podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky,
ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho
vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé

zmluvné podmienky.

14. Na základe toho sa súd mal v prvom rade s ohľadom na uprednostňované práva spotrebiteľov
ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou,
resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi) vôbec vzniklo právo na vyplnenie

blankozmenky. Na tento účel mal súd, bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre
vystavenie zmenky a na tento účel postupom súladným s procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy,
najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere, ako aj s obsahom exekučného konania pre
vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., ak takéto konanie bolo

vedené. V súlade s právom Európskej únie, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť
pred zákonmi Slovenskej republiky, mal súd posudzovať, či v tomto prípade môže byť použiteľná
vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v
spotrebiteľských vzťahoch (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon zmenkový

a šekový v znení neskorších predpisov). Na tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou uvedenej
zmluvy a aj tým, či zmenka vôbec vznikla, resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho zákonníka
v ustanoveniach o právnych úkonoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.). Pri hodnotení
platnosti zmluvy o úvere by bolo nutné vychádzať aj zo záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sa
za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka; aj keby zmluvné

strany uzatvorili zmluvu o úvere ako „absolútny obchod" podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ktorá
skutočnosť nie je prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách.

15. V prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi žalovanou a spoločnosťou

POHOTOVOSŤ, s. r. o., išlo o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, s ohľadom na výnimočnosť
spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa mal súd prvej inštancie aplikovať
ustanovenia obsiahnuté v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestorna dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti

sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti.

16.RešpektovanievýlučneabstraktnéhocharakteruzmenkyjeneprijateľnévosvetlejudikatúrySúdneho

dvora EÚ, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania prebiehajúceho v rámci
vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom; súdy musia zabezpečiť
spotrebiteľom právnu ochranu podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS, čo potvrdzuje aj čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady

efektivity.

17. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,

resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na
ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak ide o také dojednanie o zmenke, ktoré
nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením §
54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná.

18. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou
procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo
zmenky mal ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava

platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako
takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu
spotrebiteľa.Vnútroštátnaprávnaúpravado31.12.2010nezabezpečilavhodnúochranuspotrebiteľana
základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až
zrušením dovtedajšieho Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01. 01. 2011. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní
znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (ako je

opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť aj k právnemu
záveru o tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.

19. Aj keď rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti je už pre absenciu odvolania právoplatný a
žalobe žalobcu bolo čiastočne vyhovené, odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje,

avšak keďže odvolanie v tejto časti nebolo podané, nemohol ho už preskúmavať. Ohľadne napadnutej
zamietajúcej časti však platí to, čo je uvedené vyššie, a keďže súd prvej inštancie sa vecou z uvedeného
pohľadu vôbec nezaoberal a neriešil to, či zmenka nevznikla na základe spotrebiteľského vzťahu tak,
ako odvolací súd opísal vo vyššie uvedených častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia, odvolací súd
rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejzamietajúcejčastitýkajúcejsazaplateniazmenkovéhoúroku

(po čiastočnom späťvzatí žaloby) 0,06% denne zo sumy 837,17 eura od 14. 10. 2010 do zaplatenia a
vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
v ktorom súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere.Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).