Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/675/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413203428
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1413203428.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci žalobcu: Správcovské
bratislavské družstvo, Bratislava, Drobného č. 27, IČO: 35 803 843, zastúpený Advokátskou kanceláriou
Zuzana Papšíková, s.r.o., Bratislava, Jégeho č. 8, IČO: 36 800 040, za ktorú koná Mgr. Zuzana
Papšíková, proti žalovanému: X..C. K. O. I. Á. W. , bytom D., H. Č.. XX, o zaplatenie sumy 429,99

€, s príslušenstvom, o vzájomnom návrhu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV. zo dňa 30. apríla 2014, č.k. 23 C 70/2013-249, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 12. augusta 2014, č.k. 23 C 70/2013-262, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 429,99 € do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 30. apríla 2014, č.k. 23
C 70/2013-249, vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 429,99 €
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, z r u š u j e a konanie v tomto rozsahu z a s

t a v u j e ; vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 12. augusta 2014, č.k. 23
C 70/2013-262, p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 30.4.2014, č.k. 23 C 70/2013-249, uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 429,99 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
24.6.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; zamietol vzájomnú žalobu
a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 25,50 € za zaplatený
súdny poplatok a v sume 336,25 € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, rovnako všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Sume 429,99 € zodpovedá nedoplatok žalovaného z vyúčtovania nákladov
za užívanie bytu č. XX na X. poschodí ul. H. č. XX v D. a služieb s tým spojených za rok 2011 spolu

so zmluvnou pokutou a poplatkom za upomienky. Podaním zo dňa 3.6.2013 žalovaný svoje právo voči
žalobcovi uplatnil vzájomným návrhom, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 594,99 € titulom preplatku
z vyúčtovania za rok 2011. Rozsudok odôvodnil ustanovením 8b ods. 1, § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho
zákonníka, nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Vykonaným dokazovaním zostalo
nesporné, že žalovanému ako vlastníkovi bytu v bytovom dome, ktorého správu žalobca vykonáva,

vznikla povinnosť uhrádzať preddavky na náklady za užívanie bytu a služby spojené s jeho užívaním.
Keďže svoje povinnosti riadne neplnil, ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov vznikla voči
nemu pohľadávka, vymáhanie ktorej realizuje správca. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, lenako účelové a neopodstatnené tvrdenie považoval súd mnohopočetné námietky a výhrady žalovaného
vzťahujúce sa k nesprávnemu spôsobu účtovania a vyúčtovania, k celkovej činnosti žalobcu ako správcu
bytov a nebytových priestorov. Žalovaný ničím nepreukázal svoje tvrdenie, nenavrhol vykonať žiadne

konkrétne dôkazy na preukázanie, že žalobca pri vypracovaní predmetného vyúčtovania pochybil, že
postupoval v rozpore s platnými právnymi predpismi. Nerešpektovaním povinnosti vlastníka uhrádzať
preddavky na náklady za užívanie bytu a služby vzniká situácia, že podiel vlastníka, ktorý si povinnosti
neplní, znášajú ostatní vlastníci, ktorí svoje povinnosti vlastníkov plnia. Zostalo nepochybné, že suma
429,99 € pozostáva z nedoplatku žalovaného z vyúčtovania za rok 2011 v sume 415,57 €, z poplatku

za výpočet, vystavenie a sledovanie upomienky v sume 7,20 € podľa cenníka služieb a poplatkov, zo
zmluvnej pokuty v sume 7,22 € dohodnutej vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v zmluve o výkone
správy.
1.2. Žalovaný rovnako neuniesol svoje tvrdenie uvádzané vo vzájomnej žalobe, že mal preplatok na
vyúčtovaní za rok 2011 v sume 594,99 €. Svoj nárok absolútne nešpecifikoval, odkaz na odôvodnenie a
vyčíslenie, ktoré je súčasťou, resp. prílohou, reklamácie vyúčtovania za rok 2011 v podaní doručenom

správcovi dňa 13.6.2012 nie je dôkazom preukazujúcim dôvodnosť nároku žalovaného tak, ako sa
domnieval, vypracovaným prehľadom mesačných zálohových platieb preplatok za rok 2011 v uplatnenej
výške nepreukázal. Súd prvej inštancie dôvodil, že správca pri vypracovaní vyúčtovania postupoval
v súlade s platnými právnymi predpismi štandardným spôsobom, v tomto smere podlieha nesporne
kontrole vlastníkov, argumenty žalovaného bolo možné považovať len za jeho subjektívnu predstavu,

akým spôsobom by mal správca pri vypracovaní vyúčtovania postupovať, akým spôsobom by mal
správu domu vykonávať. Súd zdôraznil, že vykonal aj iné dokazovanie listinnými dôkazmi, napokon
však skutočnosti, ktoré z týchto dôkazov vyplynuli, nemali vzhľadom na dôvody, pre ktoré vzájomnú
žalobu zamietol, zásadný význam pre rozhodnutie súdu. V záujme prehľadnosti odôvodnenia zostalo
nadbytočné sa týmito skutočnosťami už zaoberať.

1.3. Žalovaný so zaplatením dlhu zostal v omeškaní od 24.6.2012, teda odo dňa nasledujúceho po
uplynutí 30-dňovej lehoty od doručenia vyúčtovania; od uvedeného dňa je teda žalovaný povinný zaplatiť
aj sankciu s tým spojenú. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p. a
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej žalobcom uplatnenej výške. Spôsob výpočtu
náhrady trov konania, ich dôvodnosť, súčasne podrobne odôvodnil.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac tým, že odôvodnenie
rozsudku vychádza z účelového posúdenia selektívne vybraných súdnych spisov žalobcu bez ich
korektnej a kvalifikovanej konfrontácie s právne relevantnými dokladmi v jeho podaniach. V nich
sa domáha zaplatenia dokladmi preukázaného preplatku z vyúčtovania za rok 2011 v sume 594,99

€ spolu s príslušenstvom. Má za to, že žalobca podvodným spôsobom vstúpil do výkonu správy
objektu od 1.7.2001, táto skutočnosť je v odôvodnení rozsudku zastretá, súd ju opakovane ignoruje.
Súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, čo viedlo k nespravodlivému rozhodnutiu. Ďalej dôvodil
neoprávnene zvolanou schôdzou na deň 27.6.2001, na menovitom zozname s náležitosťami prezenčnej
listiny sú podpisy za 53 bytov, z ktorých je 28 neplatných pre legitimný zmluvný vzťah, ktorý k 1.7.2001

nemohol právoplatne vzniknúť. Dôvodom neplatnosti zmluvy o výkone správy je aj skutočnosť, že
vlastníci bytov dodnes neobdržali ani fotokópiu nedôveryhodnej fotokópie dohody o ukončení výkonu
správy s legitímnym správcom ku dňu 30.6.2001. Z rozsudku nie je čitateľné posúdenie jeho vyjadrenia
zo dňa 3.4.2014, v ktorom sa analyzuje každá položka vyúčtovania za rok 2011 a z objemu jej akceptu
žalovaným, odvodzuje jeho nárok na preplatok z vyúčtovania za tento rok v sume 594,99 €. Tento

preplatok sa nespája s jeho nárokom v sume 1.941,86 €, ktorý žalobca nezaevidoval. Pripomenul
ustanovenie § 10 ods. l zákona č. 182/1993 Z.z., v ktorom je jednoznačná dikcia, že výšku preddavku do
fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov, pričom jej nedôslednosť je preukázaná samotnou
prílohou č. 2 k reklamácii, v ktorej sa v nadpise konštatuje, že vlastníci bytov zálohové platby neurčili,
a teda ich rozpísanie evidentne zmätočných mesačných platieb žalobcom je podvodom a súčasne

aj prostriedkom na ich vydieranie, ktoré je v reklamácii rozpisov a vyúčtovania exaktne preukázané.
Pojednávanie dňa 30.4.2014 aj s vynesením rozsudku trvalo 25 minút, sudkyňa poskytla 15 minút na
tendenčné znevažovanie jeho stanovísk a uplatňovaných nárokov voči žalobcovi. Odvolaciemu súdu
navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a rozhodnúť tak, že žalobcovi uloží povinnosť
zaplatiť mu sumu 594,99 € spolu s 9 % úrokom z omeškania p.a. od 24.6.2012 do zaplatenia, ako aj

nahradiť trovy konania. Žalovaný vôbec, ani v odvolaní, neuvádzal, koľko na preddavkov za rok 2011
zaplatil, na akú sumu znelo vyúčtovanie za rok 2011, a teda aký je rozdiel, či už v jeho prospech alebo
v jeho neprospech. Rovnako vôbec ničím nenamietal vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvejinštancie vo výroku o uložení sankcie v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas (čas omeškania,
výšku sankcie), ale ani vo výroku o náhrade trov konania.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
súčasne odôvodnil a vyčíslil. Suma 415,57 € vychádza z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu
a služieb s tým spojených za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011, kde sú rozpísané jednotlivé
položky (poistné, príspevok do FÚO, náklady na správu, odmena zástupcovi vlastníkov a pod.); suma

7,20 € predstavuje sumu za vystavenie a sledovanie upomienky, keďže žalovaný svoj nedoplatok
neuhradil včas, suma 7,22 € predstavuje zmluvnú pokutu v dôsledku omeškania žalovaného s úhradou
nedoplatku. Súčasne so žalobou predložil súdu listinné dôkazy, ktoré jeho nároky odôvodňujú, ako aj
spôsobichvýpočtu.Žalovanývreklamáciivykonalvyúčtovanievlastnýmspôsobom,lenvýškuktoréhoje
ochotný akceptovať. Jeho výpočty pritom nezohľadňujú skutočne vykonané úhrady služieb dodávateľov
bytového domu, ani platnú legislatívu, zmluvu o výkone správy. V rozsudku sa jasne uvádza, aký

nárok si žalobca uplatnil, v akej výške, z akého dôvodu, o aké dôkazy svoje nároky opiera. K tvrdeniu
žalovaného v tom, že zmluva o výkone správy v znení jej dodatkov, na základe ktorej vykonáva správu
bytového domu Správcovské bratislavské družstvo, je neplatná, dôvodil, že je legitímnym zástupcom
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na H. č. XX v D.; žalovaný svoje tvrdenie
ničím nepreukázal. Dôkazom o neplatnosti predmetnej zmluvy by bolo až právoplatné rozhodnutie súdu,

ktoré ale neexistuje. Predmetné súdne konanie sa netýka platnosti, či neplatnosti zmluvy o výkone
správy, vlastníkov bytov a nebytových priestorov zastupuje ako zákonný zástupca. V konaní teda ide
o pohľadávku ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči žalovanému, ktorý si neplní
svoje povinnosti a tieto musia splniť ostatní vlastníci (aj v prípade, ak by bola zmluva o výkone správy
neplatná, čo ale nie je). V závere vyjadrenia dôvodil, že vo veci došlo k spojeniu dvoch vecí, a síce

veci týkajúcej sa zaplatenia sumy 429,99 € spolu s príslušenstvom, ktorú inicioval žalobca a nároky
žalovaného vyplývajúce z protižaloby v sume 594,99 € spolu s príslušenstvom.

4. Pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní žalovaného podaním zo dňa 13.1.2017 (č.l. 278
spisu) žalobca zobral žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 429,99 € a v tomto rozsahu

navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť. Čiastočné späťvzatie žaloby žalobca
odôvodnil tým, že žalovaný dňa 24.10.2016 zaplatil sumu 1.901,95 €, ktorej sume podľa samotného
žalovaného zodpovedá úhrada celkového dlhu v zmysle upomienky zo dňa 21.9.2016 (nedoplatky istín
a zmluvných pokút za roky 2015 a predchádzajúce tak, ako tieto boli vyčíslené ku dňu 31.8.2016). Sumu
1.901,25 € žalobca použil na úhradu nedoplatkov istiny za rok 2011 (v prejednávanej veci), istiny za

rok 2013 (v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 16 C 108/2015),
istiny za rok 2014 (v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 10 C 53/2016),
nedoplatkov za rok 2015, zmluvných pokút, niektorých nákladov vzniknutých za uvedené roky. Tento
postup považuje za hospodárny, keďže zaplatená suma nestačí na úhradu všetkých vymáhaných istín
a celého príslušenstva. Započítaním úhrady najprv na jednotlivé nedoplatky - istiny za roky 2011, 2013,

2014,2015saod24.10.2016užnenavyšujesumapríslušenstvazanedopolatkyzapríslušnékalendárne
roky. V prípade nedoplatkov za rok 2015 sa predchádza aj vzniku ďalších nákladov z titulu trov súdneho
konania, keďže je zvykom, že správca bytového domu podáva v priebehu januára, februára príslušného
kalendárneho roku nové žaloby na vymáhanie nedoplatkov. V prejednávanej veci (vedenej na Okresnom
súde Bratislava IV. pod sp.zn. 23 C 70/2013) naďalej ale trvá na žalobe v časti týkajúcej sa zaplatenia

úrokov z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 429,99 € od 24.6.2012 do zaplatenia, ktoré ku dňu
úhrady istiny dňa 24.10.2016 predstavujú sumu 167,84 €, ako aj na náhrade trov konania konania pred
súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu, ku čiastočnému späťvzatiu žaloby, nevyjadril.

Odvolací súd mu doručoval písomnosti do vlastných rúk na adresu zo spisu známu (D., H. Č.. XX), na
ktorej adrese v predchádzajúcom období aj písomnosti preberal a sám túto adresu bydliska uvádzal; inú
adresu, zmenu adresy, súdu neoznámil a táto nevyplýva ani z obsahu spisu. Má sa tak za to, že zásielka
bola žalovanému účinne doručená dňa 30.3.2017 (§ 111 ods. 1, ods. 3, § 106 ods. l písm. a/ C.s.p.),
kedy sa zásielka vrátila súdu nedoručená s poznámkou pošty „neprevzatá v odbernej lehote“.

6.1. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§
470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od
1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonnépodmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitýverejnýzáujem;§385ods.lC.s.p.)adospelkzáveru,žeodvolaniužalovanéhonemožnopriznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 19. apríla 2017; o termíne verejného vyhlásenia

rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalobcu, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods.
1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.).
6.2. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, nadväzne na vyššie uvedené rozhodujúce právne
skutočnosti, zostali nároky žalobcu na zaplatenie (len) príslušenstva pohľadávky. Rozsudok súdu prvej
inštancie v uvedenom rozsahu, už bez ďalšieho, potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a

keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody
neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za
potrebné uviesť ešte nasledovné.

7. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli
najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku

(zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou
od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované
(predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 205a, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.).
Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom

rozsahu boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré
teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj
po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Všetci ostatní vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome na H. Č.. XX C. D. nenamietali neplatnosť zmluvy o výkone správy

uzavretej so žalobcom v roku 2001. Napokon táto otázka nemá vplyv na povinnosť príjemcu služby
zaplatiťadodanúslužbu.Žalovanýnenamietal,žebyslužbyvroku2011dodanéneboli,resp.bolidodané
nekvalitne a v tejto súvislosti presne aké, kedy, kým. Odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a
právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o uložení sankcie pre nesplnenie dlhu riadne
a včas žalovaným, vo výroku o náhrade trov konania, keďže žalobca odvolanie nepodal a žalovaný

v odvolaní nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu vôbec nenamietal. Na tomto mieste odvolací
súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný
rozsahom a dôvodmi

8. Nadväzne na ustanovenie § 370 C.s.p. odvolací súd v dôsledku späťvzatia žaloby v časti týkajúcej

sa zaplatenia sumy 429,99 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku pripustil späťvzatie žaloby
v uvedenom rozsahu, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 30. apríla 2014, č.k. 23 C
70/2013-249, vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 429,99 € do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, zrušil a konanie v tomto rozsahu zastavil. Do dispozície strany
sporu, ktorá žalobu podala, patrí aj možnosť žalobu vziať kedykoľvek späť, a to až dovtedy, kým o nej

nebolo právoplatne rozhodnuté, teda aj po rozhodnutí súdom prvej inštancie dovtedy, kým nenadobudlo
právoplatnosť. V konaní nevyvstali žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali nepripustenie späťvzatia
žaloby; žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby nevyslovil nesúhlas.

9. Uznesením zo dňa 12.8.2014, č.k. 23 C 70/2013-262, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť poplatok za podané odvolanie v sume 61,-- € do troch dní od doručenia uznesenia. Dôvodil
položkouč.1písm.a/sadzobníkasúdnychpoplatkov,ktorýtvoríneoddeliteľnúprílohuzákonač.71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov.

10. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac (len) tým, že za protinávrh zaplatil

súdny poplatok v sume 35,50 €, ktoré podanie súd vôbec neposúdil a vyhlásil rozsudok s priznaním
nároku žalobcovi. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení neprihliadol ani na jeho podanie zo dňa
24.7.2013, na odvolanie zo dňa 18.7.2014 a povinnosť zaplatiť súdny poplatok určil v odvolacom konaní
aj za súdom rozhodnutý nárok žalobcu ako preukázateľne nelegitímneho vykonávateľa správy objektu
bytového domu H. Č.. XX C. D.. Zdôraznil ustanovenie § 7 ods. 10 zákona č. 71/1992 Zb., z ktorého

vyplýva, že v odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní, a teda v
sume 594,99 € spolu s príslušenstvom. Žalobcom uplatňovaný nárok je súčasne potvrdením trestného
činu, a tak sa súčasne domáha nahradenia škody podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o súdnych
poplatkoch, ktoré konanie je od súdnych poplatkov oslobodené.11. Odvolací súd ako vecne a právne správne potvrdil aj predmetné uznesenie súdu prvej inštancie (§
378 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.).

12. Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh
a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a
poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Poplatky sa vyberajú aj za konanie a
úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené (§ 1 ods.

l, 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien
a doplnkov; ďalej len zákon). Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu. V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní
ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 1 písm. a/, ods. 4 zákona). Poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak

je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ, dovolateľ (§ 5 ods. l písm. a/ zákona). Ak je sadzba poplatku
ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa
vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2 veta prvá, druhá zákona). V odvolacom konaní je
základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní (§ 7 ods. 10 veta prvá zákona). Poplatok za
podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo

reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný
vznikom poplatkovej povinnosti. Ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok, alebo ktorým sa schválil zmier (§ 8 ods. l,
ods. 4 zákona). Z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté a právoplatne neskončené do 31.1.2017
sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 31.1.2017, aj keď sa stanú splatnými po 31.1.2017

(§ 18g ods. l zákona).

13. Súd prvej inštancie postupoval vecne a právne správne, keď odvolateľovi (žalovanému) vyrubil
súdny poplatok za podané odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa
12.8.2014, č.k. 23 C 70/2013-262, v sume 61,-- €. Uznesenie spĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovenia

§ 167 ods. l, § 169 ods. l O.s.p. (procesného predpisu platného a účinného v čase rozhodnutia; §
470 ods. l, ods. 2 C.s.p.), poplatok je uvedený v správnej sume. Z uznesenia vyplýva nezameniteľný
a nespochybniteľný dôvod vyrubenia súdneho poplatku, jeho výška, čas, spôsob, platobné miesto
pre splnenie poplatkovej povinnosti. Ako sám odvolateľ uvádzal, odvolanie podal proti rozsudku súdu
prvej inštancie v celom rozsahu, teda proti výroku, ktorým mu súd uložil povinnosť (zaplatiť žalobcovi

sumu 429,99 € spolu s príslušenstvom), ale aj proti výroku, ktorým bola jeho protižaloba zamietnutá (o
zaplatenie sumy 594,99 € spolu s príslušenstvom), a teda bol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie z
celého predmetu konania; v konaní nejde o náhradu škody v súvislosti s trestným činom.

14. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania

nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods.
1, § 256 ods. l, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech,
priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovouorganizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).