Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. október 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/181/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116212351
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116212351.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Danielom Ivankom, PhD., v spore žalobcu: UniCredit Bank

Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČ: 64 948
242, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom: UniCredit Bank Czech Republic and
Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251
336, zastúpeného ALTER IURIS, s.r.o. so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, proti
žalovanej: O. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt T. XXXX/X, XXX XX D. D., o zaplatenie 24 612,87
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 22 932,62 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,50 % ročne zo sumy 21 114,46 eura od 04. 02. 2016 do zaplatenia a to všetko v lehote do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v časti o zaplatenie vyčísleného úroku vo výške 1 680,25 eura a úroku vo výške 7,00 % ročne
zo sumy 21 114,46 eura od 04. 02. 2016 do zaplatenia z a m i e t a .

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov od žalovanej v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29. 06. 2016 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 24

612,87 eura s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že dňa 24. 10. 2013 uzatvoril so žalovanou Zmluvu
o úvere č. E.-P.-XXXXXXXX-XXXX-D.-I., na základe ktorej bol žalovanej žalobcom poskytnutý úver vo
výške 22 320,00 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť. Nakoľko žalovaná porušila svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy, žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 23. 12. 2014.
Žalobca vyhotovil vyčíslenie pohľadávky, v ktorom ku dňu 03. 02. 2016 vyčíslil svoj finančný nárok a
vykonal rozpis jednotlivých položiek. Celkový nedoplatok z predčasne ukončenej zmluvy predstavuje
24 612,87 eura, z toho istina predstavuje 21 114,46 eura, dlžný riadny úrok predstavuje 2 178,23

eura a dlžný úrok z omeškania predstavuje 1 320,18 eura. Nakoľko žalovaná pohľadávku žalobcovi
neuhradila, domáhal sa podanou žalobou zaviazania žalovanej zaplatiť mu 24 612,87 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 21 114,46 eura od 04. 02. 2016 do zaplatenia
a s úrokom vo výške 7,00 % ročne zo sumy 21 114,46 eura od 04. 02. 2016 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania.
2. Žaloba spolu s prílohami bola doručená do vlastných rúk žalovanej dňa 19. 08. 2016, k podanej
žalobe sa nevyjadrila. V podaní doručenom súdu dňa 05. 10. 2016 požiadala žalovaná o odročenie

nariadeného termínu pojednávania z dôvodu, že nemá právnické vzdelanie a nemá finančné prostriedky
na zaplatenie právneho zástupcu, preto požiadala súd, aby jej bol súdom ustanovený zástupca. Súd
podanej žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, keď dôvod odročenia pojednávania neposúdil
ako dôležitý. Súd žalovanú poučil v súlade s § 160 ods. 1 CSP o jej právach a povinnostiach v podanídoručenom jej dňa 19. 08. 2016. Súčasťou poučenia bola aj možnosť ustanoviť si zástupcu, alebo sa
obrátiť na Centrum právnej pomoci. Nakoľko sa žalovaná neobrátila na Centrum právnej pomoci, hoci
o tejto možnosti bola súdom poučená a súd neustanovuje stranám zástupcov z radov advokátov, súd

dôvod odročenia nepovažoval za dôležitý. O uvedenom pre krátkosť času žalovanú neupovedomil, keď
v žiadosti neuviedla svoje telefónne číslo, ani e-mailovú adresu, na ktorú by jej súd oznámil, ako jej
žiadosť posúdil.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11. 10. 2016, na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami
zistil nasledovný skutkový stav: žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 24. 10. 2013 Zmluvu o úvere č. E.-P.-

XXXXXXXX-XXXX-D.-I., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 22 320,00 eur, ktorý
sa žalovaná zaviazala vrátiť v 120 mesačných splátkach vo výške 260,68 eura, úroková sadzba úveru
bola fixná vo výške 7,00 % ročne. Nakoľko žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti a poskytnutý úver
nesplácala včas a riadne, výzvou zo dňa 23. 12. 2014 oznámil žalobca žalovanej zosplatnenie úveru
ku dňu 23. 12. 2014 a požadoval uhradiť splatnú pohľadávku v lehote do troch dní od doručenia výzvy,
ktorá pozostávala z istiny vo výške 21 114,46 eura, úrokov vo výške 497,98 eura a úrokov z omeškania

vo výške 23,41 eura. Podľa výpisu z knihy účtov žalobcu ku dňu 03. 02. 2016 predstavuje pohľadávka
žalobcu voči žalovanej sumu vo výške istiny 21 114,46 eura, riadneho úroku vo výške 2 178,23 eura a
úrokov z omeškania vo výške 1 320,18 eura.
4. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení

účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. do 30. 04. 2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
6. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov

občianskeho práva.
7. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanoveniaObčianskehozákonníkavzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„nariadenie“),výškaúrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Občianskym a Obchodným
zákonníkom. Na základe uzatvorenej zmluvy boli žalovanej, ktorá je fyzickou osobou nepodnikateľom,

dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru žalobcom, ktorý poskytuje úvery v rámci
predmetusvojejpodnikateľskejčinnosti.Uzatvorenázmluvaobsahovalavšetkynáležitostipodľa§9ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok žalovanou žalobca
listom zo dňa 23. 12. 2014 oznámil žalovanej uplatnenie práva podľa § 506 Obchodného zákonníka, tzv.
zosplatnenie úveru a požadoval, aby žalovaná vrátila dlžnú sumu s úrokmi.

10. Žaloba je v časti o zaplatenie 22 932,62 eura dôvodná, keď žalovaná žalobcovi pohľadávku v
uvedenej výške z uzatvorenej zmluvy o úvere neuhradila, jej výšku nerozporovala, a preto súd zaviazal
žalovanúkjejuhradeniu.Zuvedenejsumynezaplatenáčasťistinyúverukudňu03.02.2016predstavuje
21 114,46 eura, vyčíslený úrok ku dňu vyhlásenia úveru za predčasne splatný dňa 23. 12. 2014
predstavuje 497,98 eura a vyčíslený úrok z omeškania ku dňu 03. 02. 2016 predstavuje 1 320,18 eura.

11. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi podľa § 369
Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3
ods. 1 nariadenia navýšením piatich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou
centrálnou bankou. Žalovanej bola preto uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy istiny pohľadávky
21 114,46 eura aj úroky z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 04. 02. 2016 (do 03. 02. 2016 bol

úrok z omeškania priznaný ako vyčíslený) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením peňažného dlhu
doposiaľ trvá.
12. Žaloba nie je dôvodná v časti, v ktorej sa žalobca domáha od žalovanej zaplatenia zmluvného
úroku po odstúpení od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka. Istina je suma poskytnutýchfinančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka.
Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou.
Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma

úrokov však musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ
preto nemohol oprávnene požadovať od žalovanej ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej
istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný dňa 23. 12. 2014 sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí,
žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý
je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti.

Žalobca poskytuje zmluvne finančné prostriedky žalovanej iba po dobu platnosti úverovej zmluvy, po
vyhlásení splatnosti požaduje peňažné prostriedky vrátiť v poskytnutej výške, teda nie je oprávnený
požadovať od žalovanej aj zmluvne dohodnuté úroky, ale iba úroky z omeškania. Ku dňu vyhlásenia
úveru za predčasne splatný dňa 23. 12. 2014 predstavovali podľa výzvy zo dňa 23. 12. 2014 vyčíslené
úroky sumu 497,98 eura, v žalobe si žalobca uplatnil vyčíslené úroky ku dňu 03. 02. 2016 vo výške 2
178,23 eura. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie vyčísleného úroku vo výške 1 680,25

eura (2 178,23 eura - 497,98 eura) a úroku vo výške 7,00 % ročne zo sumy 21 114,46 eura od 04. 02.
2016 do zaplatenia zamietol.
13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní v
nepatrnej časti vyčísleného úroku a uplatňovaného úroku do zaplatenia neúspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne

podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v
lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať

jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.