Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. september 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201567
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116201567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: T.. B. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. I. X, Z. Š. - C., právne zastúpeného advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko,
advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: RAPID life životná poisťovňa,
a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, Košice, o zaplatenie 5 013,24 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5 013,24 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,75 % ročne z tejto sumy od 21.03.2013 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa27.01.2016domáhalnažalovanomzaplateniasumy5013,24
€ s výnosmi k 05.01.2013.

2. Svoj nárok žalobca odvodzoval z poistnej zmluvy uzavretej so žalovaným pod č. F.-C. č.
XXXXXXXXXX. Podľa poistnej zmluvy bol žalobca poistený aj pre prípad dožitia, so začiatkom poistenia

06.01.1998, koncom poistenia 06.01.2013 a s poistnou sumou 151 029,-Sk. Žalobca žalovaného
požiadal o výplatu poistného plnenia dňa 08.01.2013. Úroky z omeškania požaduje od 21.01.2013
vychádzajúc z toho, že žalovaný mal plniť najneskôr dňa 20.01.2013.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 27.04.2016 (č.l. 12 - 13), v ktorom uviedol
nasledujúce skutočnosti:
· citoval § 39 Občianskeho zákonníka,

· citoval § 788 Občianskeho zákonníka,
· citoval § 9 ods.3 (Povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej podkladov, prípadne z ďalších
overených informácií dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné odborné predpoklady na
výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú zodpovedajúcim spôsobom
zabezpečené alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobo plniť svoje záväzky
z poistných vzťahov. ) a § 11 ods.3 zákona (Súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá
bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách

poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť
úrokovej sadzby.) č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve
· uviedol, že platnosť hmotno-právneho úkonu sa posudzuje podľa právneho stavu platného v čase jeho
uzavretia,· uviedol, že orgány štátnej správy nad poisťovníctvom v roku 1995 schválili a neskôr v roku 1999,
resp. 2003 vo vzťahu ku poisťovni kontrolovali a vynucovali matematicky nesprávne poistné kalkulácie
obsiahnuté v právne záväznom obchodnom pláne,

· časť obsahu zmluvy týkajúca sa poistného bola určená v rámci postupov z oblasti verejného práva,
· z dôvodu nesprávneho stanovenia výšky poistného je poistná zmluva absolútne neplatným právnym
úkonom a preto žalobca právo na neplatne dohodnuté plnenie nemá.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce: Dňa

06.01.1998 bola medzi žalobcom ako poistníkom a poisteným a žalovaným ako poisťovateľom uzavretá
Poistná zmluva č. F. - C. XXXXXXXXXX pre prípad smrti alebo dožitia. Poistné plnenie pre prípad dožitia
bolo dohodnuté vo výške 151 029,-Sk. Poistná doba bola 15 rokov. Doba platenia poistného bola 10
rokov.

5. Podľa Článku 16 ods.1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie - Z poistenia pre

prípad smrti alebo dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť dojednanú poistnú sumu, ak poistený zomrie v
dobe trvania poistenia alebo ak sa dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.

6. Z Informácii o finančnom stave poistnej zmluvy zasielaných žalovaným žalobcovi vyplynulo, že
žalobca poistné platil riadne. Žalovaný so žalobcom komunikoval ohľadne prepočtu a zvýšenia

poistného,pričomžalobcasozvýšenímnesúhlasil.Následnelistomzodňa20.06.2008oznámilžalovaný
žalobcovi zánik poistenia a výšku odbytného. Žalobca žalovaného opakovane po uplynutí doby poistenia
pre prípad dožitia vyzýval na zaplatenie dojednanej sumy poistného plnenia.

7. Zo strany žalovaného bol súdu predložený Protokol z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej

poisťovni Rapid, a.s. z októbra 2007, Znalecký posudok č. 4/2008 vo veci náhrady škody a ušlého zisku,
Protokol o kontrole MF SR z roku 1999, List NBS o skončení dohľadu na mieste zo dňa 15.02.2008 a
Notárska zápisnica N 29/2008 o Osvedčení právne významnej skutočnosti a priebehu deja. Súd zistil, že
- kalkulácia a charakteristika poistenia sadzby UDP-K bola súčasťou obchodného plánu poisťovacej
činnosti poisťovne podľa § 11, 12 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom ku dňu 30.5.1995.

Predmetná poistná sadzba vrátane jej kalkulácie bola zahrnutá v obchodnom pláne poisťovacej činnosti
poisťovne a tvorila súčasť povolenia poisťovne na výkon poisťovacej činnosti na základe rozhodnutia
Ministerstva financií SR č. j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995 vydaného v správnom konaní o udelení
povolenianapoisťovaciučinnosť.Rozhodnutímsapovolilvýkonživotnéhopoisteniapodľapredložených
poistných podmienok, ktoré spĺňali podmienky § 12 zák. č. 24/1991 Zb.,

- dňa 31.7.1999 vykonalo Ministerstvo financií SR ako orgán dozoru previerku činnosti žalovaného v
sídle jeho spoločnosti, ktorá bola okrem iného zameraná aj na súlad medzi produktmi ponúkanými na
trhu a schválenými všeobecnými poistnými podmienkami a obchodným plánom. Predmetom dozoru bol
aj produkt sadzby UDP-K, v prípade ktorého orgán dozoru konštatoval, že tieto produkty (vrátane UDP-
K) sú v súlade s obchodným plánom predloženým Ministerstvu financií SR a v závere konštatovalo,

že pri kontrole obchodného plánu a kalkulácií všetkých ponúkaných produktov neboli zistené žiadne
závažné nedostatky,
- v období od 30.4.2007 do 21.2.2008 prebehol v sídle žalovaného dohľad na mieste vykonaný
Národnou bankou Slovenska, útvarom dohľadu nad poisťovníctvom, ktorá v protokole z dohľadu č.
ODO-12990/2007 z 29.10.2007 na strane 17, 18 protokolu ako nedostatok v činnosti poisťovne uviedla,

že žalovaný predložil skupine dohľadu dokument poistno-matematické modely produktov životného
poistenia, ktorý obsahuje kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv produktov
životného poistenia. Skupina dohľadu ako nedostatok označila, že kalkulačné vzorce uvedené v danom
dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických
rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré

sa žalovaný zaviazal plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Za najkritickejšie považovala produkty
UDP-K a kapitál,
- Národná banka Slovenska listom zo dňa 15.2.2008, ktorý bol žalovanému doručený dňa 21.2.2008
oznámila skončenie dohľadu a uviedla, že určuje a oznamuje lehoty, v ktorých je žalovaný povinný prijať
a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov,

- v Notárskej zápisnice napísanej dňa 2.6.2008 pod č. N/29/2008, Nz 23331/2008 bol osvedčený priebeh
deja v sídle žalovaného v súvislosti s výkonom dohľadu na mieste Národnou bankou Slovenska.

8. Vyššie zistený skutkový stav, posudzoval súd podľa nasledujúcich právnych predpisov:Podľa § 788 ods. 1 Obč. zák. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 4 Obč. zák. v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len
v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech
poisteného.
Podľa § 790 písm. b) Obč. zák. poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia,
smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

Podľa § 797 Obč. zákonníka
(1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak,
ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie
vzťahuje (poistený).
(2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť

(poistná udalosť).
(3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť
do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť
poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 798 Obč. zák. poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe
vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede bolo určené nižšie poistné.

Podľa § 800 ods. 1 Obč. zák. poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku

koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.
Podľa § 800 ods. 3 Obč. zák. poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou
poistenia pre prípad úrazu.

Podľa § 801 ods. I Obč. zák. poistenie zanikne aj tak. že poistné za prvé poistné obdobie alebo

jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa § 801 ods. 2 Obč. zák. poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo
zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo
poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie

zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 801 ods. 3 Obč. zák. lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.

Podľa § 802 ods. 1 Obč. zák. pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže

poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu
neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak
právo zanikne.

Podľa § 802 ods. 2 Obč. zák. ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť,

ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a
ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť;
odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

Podľa § 37 ods. 2 Obč. zák., právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa § 37 ods. 3 Obč. zák. právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam

nepochybný.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.9. Pokiaľ ide o právne úvahy súdu, je nevyhnutné konštatovať, že v právnej praxi bolo riešené množstvo
identických prípadov odlišných iba osobou poisteného žalobcu a výškou sumy poistného plnenia.
KS v Prešove v rozsudku sp. zn. 7Co/255/2014 uviedol - „V danom prípade, ako to bolo náležitým

spôsobom zistené, účastníci dňa 23.10.2001 uzatvorili poistnú zmluvu pre prípad smrti a dožitia
s dojednaným ročným poistením vo výške 3.891,- Sk. Uvedená zmluva mala charakter zmluvy
spotrebiteľskej, uzatvorenej v súlade s ustanovením § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. V priebehu
trvania poistného vzťahu, pri kontrole vykonanej Národnou bankou Slovenska u žalovaného v rokoch
2007 a 2008 bolo zistené, že použitý poistno-matematický vzorec výpočtu poistného bol nesprávne

schválený štátnym orgánom, pričom žiadna zo strán zmluvy podľa vyjadrenia žalovaného takýto
omyl tretieho subjektu predpokladať nemohla. Práve v tejto okolnosti žalovaný videl výnimočnosť
situácie umožňujúcej zánik vzniknutého právneho vzťahu na základe ustanovenia § 575 Občianskeho
zákonníka. S týmto konštatovaním sa stotožniť nedá. V čase vydania rozhodnutia o udelení povolenia
pre žalovaného účinný zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v ustanovení § 9 ods. 1 vyžadoval na
podnikanie v poisťovníctve udelenie povolenia na základe žiadosti orgánom dozoru nad poisťovníctvom

pre územie Slovenskej republiky. Tento právny predpis v ustanovení § 11 ods. 1 vyžadoval okrem
iného, aby k žiadosti o udelenie povolenia bol priložený i obchodný plán činnosti poisťovne. Súčasťou
obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia
(životné poistenie) v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. boli tiež údaje o sadzbách
poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia, veľkosť

úrokových sadzieb. Obchodný plán činnosti poisťovne teda bez akýchkoľvek pochybností musel
vypracovať sám žalovaný a nie orgán dozoru nad poisťovníctvom. Tento orgán len rozhodol o udelení
povolenia vykonávať životné poistenie, čo sa v prípade žalovaného stalo rozhodnutím Ministerstva
financií SR zo dňa 30.5.1995 . Súčasťou žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve,
podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia, boli Všeobecné poistné podmienky a obchodný plán žalovaného.

Bol to teda samotný žalovaný, ktorý vypracoval kalkuláciu poistného na základe nesprávneho poistno-
matematického vzorca. Žalovaný tak nemôže zodpovednosť za nesprávnu kalkuláciu prenášať výlučne
na orgán dozoru nad poisťovníctvom, nakoľko tento stav vyvolal predložením nesprávnych podkladov
pre rozhodnutie. Jediným subjektom, ktorý vôbec nemohol ovplyvniť výpočet poistného bol iba žalobca.
Dodatočne zistená nevýhodnosť dojednaného poistenia v porovnaní s poistným plnením nie je dôvodom

spôsobujúcim zánik poistnej zmluvy. Vo veci nemožno akceptovať ani tvrdenie o zániku poistnej zmluvy
pre nemožnosť plnenia podľa ustanovenia § 575 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 575
ods. 2 Občianskeho zákonníka plnenie nie je nemožné najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených
podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. Uvedené ustanovenie priamo vylučuje
nemožnosť plnenia za predpokladu, ak možno plnenie uskutočniť s väčšími nákladmi, teda aj za cenu

straty. Pri akomkoľvek podnikaní treba vždy počítať nielen s možnosťou zisku ale aj s možnosťou
straty. Žalovaný teda aj za cenu straty môže prefinancovať z vlastných zdrojov nesprávne nakalkulovaný
poistný produkt. V súvislosti so záväzkovým vzťahom vzniknutým medzi účastníkmi na základe poistnej
zmluvyjepotrebnépoukázaťnaustanovenie§493Občianskehozákonníka.Vzmysletohtoustanovenia
záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. V

tomto ustanovení je v záujme právnej istoty strán záväzkového právneho vzťahu zakotvená zásada,
že bez ich súhlasu záväzkový vzťah nemožno meniť, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. K zmene
záväzkového právneho vzťahu sa preto vyžaduje súhlas oboch zmluvných strán. Žalobca súhlas so
zmenou dohodnutého záväzkového vzťahu nedal, a preto tento vzťah založený poistnou zmluvou trvá
i naďalej.“

KS v Košiciach sp. zn. 1Co/53/2014 - „Súd prvého stupňa na základe toho s poukazom na články
všeobecných podmienok žalovanej pre životné poistenie ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o
úprave poistnej zmluvy uzavrel, že žalovaná nepreukázala, že správnym rozhodnutím jej bola uložená
povinnosť zrušiť alebo zmeniť už uzavreté súkromnoprávne zmluvy. Rozhodnutím dohliadajúceho
orgánu jej bolo uložené prijať patričné opatrenia, ktorým mohlo byť napr. vytvorenie dodatočných

technických či iných finančných rezerv pre krytie rizík z týchto produktov. S poukazom na rozhodnutie
Ústavného súdu SR mal za to, že žiaden zmluvný účastník nemôže od súkromnoprávnej zmluvy
odstúpiť verejno-právnym aktom, čo platí aj pre zrušenie zmluvy. Ma za to, že žalovaná bola povinná
zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v poistno-matematických modeloch produktov
životného poistenia v zmysle novej úpravy zákona o poisťovníctve a v zmysle konkrétnych záverov a

v lehotách určených dohliadajúcim štátnym orgánom avšak táto nepreukázala, že táto úprava sa mala
dotknúť už uzavretých poistných zmlúv a takýto žalovanou uvádzaný výklad nevyplýva ani z protokolu
samotného dohliadajúceho orgánu. Mal za to, že žalobca, ktorý nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s
NBS, nemôže znášať následky sporov medzi žalovanou a dohliadajúcim orgánom, ani si uplatniť žiadennárok voči NBS. Prípadnú škodu takto vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov. Nesplnenie si
povinnosti pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte či nenaplnenie miery solventnosti
môže byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť

a obsah súkromnopoistných zmlúv. Mal za to, že žalovaná sa v konaní snažila iba vzbudiť dojem,
že výška poistného bola určená tretím subjektom Ministerstvom financií SR v roku 1995. Mal za to
že jediným subjektom, ktorý navrhol cenu poistného a teda cenu poistenia a ktorý ju zapracoval do
svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácii s týmto spojených a určením pravdepodobnosti
bola žalovaná a nie tretí subjekt. Ministerstvo financií bolo iba subjektom, ktorý na podklade úplnej

žiadosti žalovaného vydalo povolenie na podnikanie v oblasti poisťovníctva. Na základe takéhoto
konania ale nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola určená treťou osobou. S poukazom na
ustanoveniaObčianskehozákonníkaupravujúcezánikpoisteniauzavrel,žezákonzakotvujenemožnosť
vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. Na základe toho uzavrel, že v danom
prípade k zániku poistnej zmluvy z dôvodu výpovede nedošlo a medzi účastníkmi konania ani nebolo
spochybňované. K zániku nedošlo ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle § 801 Obč. zákonníka,

ani v zmysle § 802 ods. 1. Žalovaná od poistnej zmluvy neodstúpila z dôvodu vedomého porušenia
povinnosti uvedených v § 793 OZ a taktiež nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia zo
strany žalovanej v zmysle § 800 ods. 2 OZ. Súd preto uzavrel, že nedošlo k zániku poistného vzťahu.
Ohľadne argumentácie žalovanej o zániku poistenia v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia
v zmysle § 575 OZ uviedol, že za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku

celéhozáväzkovéhovzťahumožnopovažovaťibadodatočnúnemožnosťplneniat.j.nemožnosťplnenia,
ktorá nastala až po vzniku záväzku. Ide pritom o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o stav záväzku, že
jeho splnenie je všeobecne nemožné. Nepostačuje preto iba subjektívna nemožnosť dlžníka (napr. jeho
platobná neschopnosť) . Záväzok v takomto prípade nezaniká
a dlžník je povinný plniť. Súd v danom prípade konštatoval, že nebola preukázaná objektívna nemožnosť

plnenia zo strany žalovanej a táto sa uzavretou poistnou zmluvou zaviazala na plnenie peňažného
charakteru(poistné plnenie) a teda nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo
k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by bránila v možnosti vyplatiť dohodnuté poistné plnenie zo
zmluvy a ktoré by sa v dôsledku toho stalo nemožným. Skutočnosť, že žalovaná až dodatočne po vzniku
poistnej zmluvy zistila, že výšku poistného vypočítala nesprávne, je irelevantná. S poukazom na tieto

dôvody žalobe vyhovel.
Súd prvého stupňa sa v dôvodoch rozsudku vyporiadal v prevažnej miere aj so skutočnosťami, ktorými
žalovaná opätovne argumentuje v odvolaní a predovšetkým ohľadne dôsledkov zistenia dohliadajúceho
štátneho orgánu - NBS ohľadne nesprávneho výpočtu kalkulačných vzorcov v poistno-matematických
podieloch produktov životného poistenia, ktoré vyhotovila žalovaná. Odvolací súd sa zhoduje so

záverom súdu prvého stupňa v tom, že uvedené zistenia neoprávňovali žalovanú na jednostranné
vykonanie zásahov do dojednaných zmluvných podmienok súkromno-právneho vzťahu. K tejto otázke
zaujal odvolací súd zhodné stanovisko už v mnohých ďalších konaniach, ktorých predmetom bolo
posúdenie rovnakej otázky.“
KS v Prešove sp. zn. 7Co/332/2015 - „V danom prípade ako to bolo náležitým spôsobom zistené

účastníci v októbri roku 1998 uzatvorili poistnú zmluvu pre prípad smrti a dožitia. Uvedená zmluva
mala charakter zmluvy spotrebiteľskej uzatvorenej v súlade s ustanovením § 788 a nasl. Občianskeho
zákonníka. V priebehu trvania poistného vzťahu pri kontrole vykonanej Národnou bankou Slovenska
u žalovaného v roku 2007 bolo zistené, že použitý poistno-matematický vzorec výpočtu poistného bol
nesprávne schválený štátnym orgánom, pričom žiadna zo strán zmluvy podľa vyjadrenia žalovaného

takýto nesprávny a protiprávny postup tretieho subjektu predpokladať nemohla. Práve v tejto okolnosti
žalovaný videl dôvod vedúci k absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy podľa ustanovenia § 39
Občianskehozákonníka.Stýmtokonštatovanímsastotožniťnedá.Včasevydaniarozhodnutiaoudelení
povolenia pre žalovaného ( č.l. 28 a 29 spisu ) účinný zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v ustanovení
§ 9 ods. 1 vyžadoval na podnikanie v poisťovníctve udelenie povolenia na základe žiadosti orgánom

dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky. Tento právny predpis v ustanovení § 11
ods. 1 vyžadoval okrem iného, aby k žiadosti o udelenie povolenia bol priložený i obchodný plán činnosti
poisťovne. Súčasťou poistného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad
smrti alebo dožitia ( životné poistenie ) v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. boli
tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza

kalkulácia, veľkosť úrokových sadzieb. Obchodný plán činnosti poisťovne teda bez akýchkoľvek
pochybností musel vypracovať sám žalovaný a nie orgán dozoru nad poisťovníctvom. Tento orgán len
rozhodoloudelenípovoleniavykonávaťživotnépoistenie,čosavprípadežalovanéhostalorozhodnutím
Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 30.05.1995 ( č.l. 28 a 29 spisu). Súčasťou žiadosti oudelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia boli všeobecné
poistné podmienky a obchodný plán žalovaného. Bol to teda samotný žalovaný, ktorý vypracoval
kalkuláciu poistného na základe nesprávneho poistno-matematického vzorca. Žalovaný tak nemôže

zodpovednosť za nesprávnu kalkuláciu prenášať výlučne na orgán dozoru nad poisťovníctvom, nakoľko
tentostavvyvolalpredloženímnesprávnychpodkladovprerozhodnutie.Jedinýmsubjektom,ktorývôbec
nemohol ovplyvniť výpočet poistného bol iba žalobca. Dodatočne zistená nevýhodnosť dojednaného
poistenia v porovnaní s poistným plnením nie je dôvodom spôsobujúcim absolútnu neplatnosť poistnej
zmluvy v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. V súvislosti so záväzkovým vzťahom

vzniknutým medzi účastníkmi na základe poistnej zmluvy je potrebné poukázať na ustanovenie § 493
Občianskeho zákonníka. V zmysle toho ustanovenia záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu
jeho strán pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. V tomto ustanovení je v záujme právnej istoty strán
záväzkového právneho vzťahu zakotvená zásada, že bez ich súhlasu záväzkový vzťah nemožno meniť
pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. K zmene záväzkového právneho vzťahu sa preto vyžaduje súhlas
oboch zmluvných strán. Žalobca súhlas so zmenou dohodnutého záväzkového vzťahu nedal a preto

tento vzťah založený poistnou zmluvou trvá i naďalej za všetkými dôsledkami s tým spojenými.“
KS v Košiciach sp. zn. 3Co/136/2011 - Rozhodnutie dohliadajúceho orgánu o uložení povinnosti však
žalovanému neukladalo zmeniť už existujúce poistné zmluvy, navyše nevznikla situácia objektívnej
nemožnosti čiastočného plnenia po vzťahu k zmluve podľa kalkulácie v zmluve uvedenej, a preto
žalobkyňa nemôže znášať následky sporov, ktoré má žalovaný s orgánmi vykonávajúcimi dohľad

nad poisťovníctvom. Existencia nesplnenia povinnosti pri výpočte technických rezerv, či nesplnenie
miery solventnosti môže byť porušením verejnoprávnych noriem a nemôže sa prenášať do obsahu
súkromnoprávnych poistných zmlúv. Súd prvého stupňa skonštatoval, že poistná zmluva je platná.
Žalovaný ponúkol žalobkyni možnosť ukončiť vzťah, s čím však žalobkyňa nesúhlasila. Súd prvého
stupňa skonštatoval, že nie je možné ukončiť poistnú zmluvu jednostranným právnym úkonom z

dôvodov, ktoré nie sú v zmluve dohodnuté, predpokladané, ani zákonom upravené. Nie je to možné ani
na základe rozhodnutia NBS. V závere dohľadu NBS skonštatovali nesprávny kalkulačný vzorec a uložili
prepočetstanoviťvsúladesmetodológiouzabezpečujúcoupoistnékrytiekpoistnýmzmluvám.Žalovaný
nesprávne dospel k záveru, že bol motivovaný upraviť aj zmluvu uzatvorenú so žalobkyňou v minulosti.
V posudzovanej veci poistná zmluva ustanovila poistné plnenie pre prípad dožitia a pre prípad smrti

s dohodnutou dobou platenia poistného tak, že v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa už žalobkyňa
poistné neplatila. Žalobkyňa neprijala ponuku upraviť výšku poistného, zníženie poistného plnenia, ani
výplatu odstupného. Súd prvého stupňa uviedol, že prenášanie zodpovednosti do súkromnoprávnych
vzťahov na základe poistných zmlúv v minulosti nie je akceptovateľné a nevytvára samo o sebe právnu
nemožnosť plnenia. Podľa názoru súdu prvého stupňa nejde ani o prípad upravený v § 575 ods. 1,

2 a 3 OZ , ktorý upravuje zánik povinnosti v
dôsledku nemožnosti plnenia. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu
k trvaniu poistného vzťahu je vecne správne. Jedinou spornou otázkou medzi účastníkmi konania,
pokiaľ ide o trvanie poistného vzťahu bolo to, či došlo k zániku poistného vzťahu v dôsledku oznámenia
žalovaného o zániku poistenia, prípadne, či poistenie zaniklo dňa 16.05.2008 v zmysle čl. 11 ods. 2

Všeobecnýchpoistnýchpodmienokpreživotnépoistenie.Odvolacísúdkonštatuje,žezáversúduprvého
stupňa o tom, že k ukončeniu poistnej zmluvy riadnym a zákonným spôsobom nedošlo a že poistný
vzťah aj po oznámení zániku poistenia trval, je správny. Vzťah z poistnej zmluvy je vzťahom súkromno-
právnymajeupravenýmipredpismisúkromnéhopráva,predovšetkýmObčianskymzákonníkom.Právny
názor žalovaného, že ak mu bola rozhodnutím štátneho orgánu, ktorý vykonával právomoc podľa

predpisov verejného práva uložená povinnosť, môže ovplyvniť existujúce občianskoprávne vzťahy,
je nesprávny. Zmena obsahu občianskoprávneho vzťahu môže byť vykonaná výlučne na základe
predpisov súkromného práva a spôsobom, ktoré si účastníci dohodli, alebo ktoré upravuje zákon.
Odvolací súd preto konštatuje, že ak štátny orgán v rámci výkonu oprávnení vyplývajúci z
verejnoprávnych predpisov uložil žalovanému povinnosť zosúladiť kalkulačné vzorce tak, aby zohľadnili

všetky záväzky voči poisteným, nemá to bez ďalšieho vplyv na už uzavreté poistné zmluvy. Odvolací
súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že nedošlo k vzniku právnej skutočnosti, ktorá
by znamenala zánik poistného vzťahu. Neprijatie návrhu na zmenu poistných podmienok nie je a
nemôžebyťokolnosťou,ktorábyspôsobilaprávojednostrannéhoukončeniapoistnéhovzťahu.Rovnako
odvolací súd nepovažuje za relevantnú námietku žalovaného, že došlo ku vzniku právnej nemožnosti

plnenia a že zotrvanie v právnom vzťahu, ktorý vychádza z nesprávnych matematicko-poistných
modelov je v rozpore so zákonom a s Ústavou SR. Zánik povinnosti na peňažné plnenie v zásade
neprichádza do úvahy. Ekonomické dôvody na strane dlžníka nespôsobujú nemožnosť plnenia a zánik
záväzku. V prejednávanej veci nemožno hovoriť o nemožnosti plnenia. Poistný vzťah je vzťahomdovoleným, nesprávna je iba kalkulácia konkrétneho poistného produktu, čo však nemôže byť na
ujmu poisteného, ak zmluvu uzavrel platne. Z pohľadu občianskeho práva je obsahom plnenia iba
vyplatenie poistného. Vyplatenie poistného z pohľadu ust. § 575 OZ nemôže byť nemožným, iba ak z pohľadu ekonomického, čo však nie je
dôvod uznaný zákonom v § 575 ods. 2 OZ . Úvahy žalovaného o obsahu poistného vzťahu ako o poskytovaní odplatnej finančnej služby sú
podávané z pohľadu ekonomického, nie z pohľadu súkromného práva, preto ich odvolací súd považuje
za nedôvodné. Rovnako nie je pravdivá odvolacia námietka žalovaného v tom, že ho pôvodný rozsudok

nútil konať niečo, čo je zákonom zakázané, resp. ho nútil zotrvať vo vzťahu, ktorého obsah je v
rozpore so zákonom. Poistný právny vzťah nie je v rozpore so zákonom, z pohľadu verejného práva
je nesprávny iba výpočet, resp. určenie výšky poistného, ktoré spôsobilo, že poisťovňa netvorila
dostatočnú výšku technickej rezervy. Preto tiež odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku, že
poistná zmluva je čiastočne neplatná v tej časti, ktorá bola dohodnutá v rozpore s povinnosťou
vypočítať správne poistné. Odvolací súd opakovane poukazuje na to, že zákon o poisťovníctve je

normou verejného práva a žalobkyňa, ktorá je navyše v pozícii spotrebiteľa, nemôže byť jednostranne
dotknutá okolnosťami, ktoré vzniknú žalovanému v súvislosti s plnením povinnosti vo vzťahu k orgánu
dohľadu podľa predpisov verejného práva. Právny vzťah sa nedostal do rozporu so zákonom, v rozpore
so zákonom boli iba pravidlá tvorby zdrojov poisťovne, nie obsah súkromno-právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania. Poistný vzťah teda nemôže byť v rozpore so zákonom o poisťovníctve, keďže ide

o vzťah súkromnoprávnej povahy upravený predpismi občianskeho práva.“
Krajský súd v Košiciach sp. zn. 1Co/987/2014 - „Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvého stupňa,
že po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť
dohodnuté poistné plnenie (peňažného charakteru) z uzavretej poistnej zmluvy a je irelevantná samotná
skutočnosť, že žalovaný až po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol

nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, pretože neskoršia zmena
právnej úpravy o spôsobe výpočtu poistného poisťovateľom obsah posudzovanej poistnej zmluvy,
medzi účastníkmi uzavretej dňa 21.10.2001, neovplyvnila a nezakladá "protiprávnosť dohodnutej
sadzby poistného". Žalovaný preto neopodstatnene namieta, že posudzovaná poistná zmluva je
absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Samotná okolnosť, či došlo k prípadnému

pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej
činnosti žalovaného, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a charakteristika poistenia sadzby UDP-K, aj
podľa názoru odvolacieho súdu nie je pre posúdenie nároku žalobcu významná. Je tomu tak preto,
že ani prípadný nesprávny postup dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného
plánu poisťovacej činnosti žalovaného, by nemal za následok nemožnosť plnenia žalovanej podľa § 575

Občianskeho zákonníka a nemá za následok ani absolútnu neplatnosť posudzovanej poistnej zmluvy.“
10. V rámci právnej argumentácie predložil žalovaný uznesenie KS v Bratislave sp. zn. 2Co/315/2002,
kde sa však na str. 13 nachádza iba právny názor terajšieho žalovaného o neplatnosti poistných zmlúv
s nesprávne určeným poistným. Nešlo teda o právny záver KS v BA. Žalovaný rovnako predložil aj
rozsudok OS Lučenec sp. zn. 6C/73/2014 a a OS Košice II. sp. zn. 41C/338/2015, ktorým boli obdobné

žaloby zamietnuté. OS Lučenec stroho konštatoval, že poistné je podstatnou náležitosťou poistnej
zmluvy a keďže bolo vyčíslené v rozpore so zákonom, je od počiatku absolútne neplatné. OS Košice II.
taktiež iba krátko konštatoval, že nesprávne určené poistné je dôvodom neplatnosti poistnej zmluvy.

11. Pri svojom rozhodovaní sa súd stotožnil s vyššie citovanými rozhodnutiami KS v Košiciach a KS

v Prešove a ich odôvodnenie považuje za priliehavé aj pre prejednávanú vec. K stotožneniu sa s
právnou argumentáciou súd ďalej dodáva, že podľa ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 87/04 - „Závěr, že určitý
právní úkon je neplatný pro rozpor se zákonem nebo proto, že zákon obchází, se musí opírat o
rozumný výklad dotčeného zákonného ustanovení. Nelze vystačit pouze s gramatickým výkladem.
Významnourolizdehrajepředevšímvýkladteleologický.Jeprotonutnésevždyptátpoúčeluzákonného

příkazu či zákazu. Ústavní soud kromě toho zdůrazňuje, že v soukromoprávní sféře ne každý rozpor
se zákonem má automaticky za následek absolutní neplatnost právního úkonu. Smyslem ochrany
legality v soukromoprávní sféře není jen ochrana zájmů státu, ale především ochrana soukromoprávních
vztahů,tedypředevšímochranasmluvníchvztahůpodlezásady"pactasuntservanda"(smlouvysemusí
dodržovat).“ Zo žalovaným uvádzaných ustanovení zákona o poisťovníctve neplynie zákaz uzatvoriť

poistnú zmluvu s poistným nižším ako by malo byť. Ak poisťovňa takúto zmluvu uzatvorí ide o platný
právnyúkon,pričompoistnéplneniemôžeposkytnúťajzosvojhoziskuplynúcehozpoisteniaalebozinej
činnosti. Ak kalkulácia poistného bola skutočne predmetom schvaľovacieho procesu, otázka následkovnesprávneho právneho postupu príslušného orgánu voči žalovanému nie je predmetom tohto konania
a nemôže ovplyvniť jeho výsledok.

12. Pokiaľ nový zákon o poisťovníctve č. 8/2008 Z.z. uviedol, že: „ Poisťovňa a pobočka zahraničnej
poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška
poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne a pobočky zahraničnej
poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv.“, neznamená to, že pred týmto zákonom
zmluvy uzatvorené s poistným v rozpore s citovaným novým ustanovením sú neplatné, najmä ak

obdobné ustanovenie sa v zákone č. 24/1991 Zb. nenachádzalo.

13. Na základe vyššie uvedeného má súd žalobu v časti týkajúcej sa vyplatenia poistného za dôvodnú v
celej časti. Pokiaľ ide o žalované výnosy, v tejto časti súd žalobu zamietol, pretože výnosy preukázané
neboli.

14. Podľa § 517 ods.1 OZ - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 OZ - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013 - Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd sa stotožňuje, s tvrdením žalobcu, že žalovaný v čase dožitia mal k dispozícii všetky údaje na

poskytnutie poistného plnenia. Ak potom žalobca požaduje úrok z omeškania od času 21.01.2013, je
potrebné mu vyhovieť. Základná sadzba ECB ku dňu 21.01.2013 bola 0,75% a žalobcovi patria úroky z
omeškania vo výške 5,75% ročne (aj keď mohol požadovať 8,75% p.a.).
15.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní, má tento právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.