Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/313/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813202877
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7813202877.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu KRUK Česká a

Slovenská republika s.r.o., IČO: 24785199 so sídlom Lomnického 1705/7, Nusle, 140 00 Praha 4, Česká
republika, zastúpeného Advokátska kancelária Gallo s.r.o. so sídlom Jilemnického č. 4012/30, 036 01
Martin, proti žalovanému: A. C., P.. XX.XX.XXXX, Y. T. X, XXX XX Z., zastúpenému advokátkou JUDr.
Jitkou Tutkovou so sídlom Mierová 94, 066 03 Humenné, o zaplatenie 4418,64 € istiny s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Zaväzuje žalovaného zaplatiť žalobcovi 1340,22 € istiny s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,00
% od 12.05.2010 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Zaväzuje žalobcu uhradiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 271,96 € v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, trovy zaplatiť zástupkyni žalovaného JUDr. Jitke Tutkovej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 4418,64 € istiny s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 3179,04 € od 12.5.2010
do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 395,20 € od 12.5.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy

158,95 € od 12.5.2010 do zaplatenia a vo výške 9 % zo sumy 38,17 € od 12.5.2010 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania.

Žalobca poukázal na to, že ako postupník uzavrel 29.11.2011 zmluvu o postúpení pohľadávok so
spoločnosťou Santander Consumer Finance a.s. Praha, na základe ktorej sa žalobca stal veriteľom
pohľadávky s príslušenstvom.

Žalovanýdňa7.10.2008uzavrelúverovúzmluvuč.582005377sospoločnosťouSantander.Žalovanému
boli poskytnuté finančné prostriedky vo forme úveru vo výške 4929,30 € na kúpu motorového vozidla
Škoda Octavia Combi. Žalovaný v súlade s úverovými podmienkami sa zaviazal splatiť poskytnutý úver
formou pravidelných mesačných splátok v počte 36 vo výške 215,76 € splatnými vždy k siedmemu
dňu toho ktorého mesiaca a konečná výška úveru predstavovala 7767,38 €. Konečná výška mesačnej
splátky úveru v sebe zahŕňala istinu vo výške 176 € a výšku poplatku za spracovanie úveru vo výške
19,76 €. Žalovaný z predpísaných splátok uhradil len 16 splátok. Veriteľ v súlade s článkom 6.3.1

všeobecných zmluvných podmienok odstúpil od zmluvy listom zo dňa 7.4.2010 a odstúpenie sa stalo
účinným 11.5.2010, keď bola neprevzatá zásielka vrátená žalobcovi. Žalobca si v žalovanej sume
4418,64 € uplatnil neuhradené splatné splátky do dňa odstúpenia od zmluvy vo výške 647,28 €, zvyšnú
časť istiny úveru splatnú okamihom účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 3179,04 €, nesplatenúvýšku poplatku za spracovanie úveru vo výške 395,20 €, poplatok vo výške 5 % z predčasne splatnej
čiastky vo výške 158,95 € a zmluvnú pokutu vo výške 38,17 €. Zároveň si žalobca uplatnil zákonné úroky
z omeškania od prvého dňa omeškania až do zaplatenia.

Súd v konaní vydal platobný rozkaz 16Ro/56/2013-37 zo dňa 24.4.2013, voči ktorému v zákonnej lehote
podal odpor žalovaný, v ktorom potvrdil, že uzavrel úverovú zmluvu č. 582005377 a zároveň poukázal
na zákon č. 258/2001 Z.z., pričom poskytnutý úver je spotrebiteľský úver. Zdôraznil, že podľa § 4 ods.
2 písm. k) zákona 258/2001 zmluva musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery

nákladov na príslušný spotrebiteľský úver a v prípade jej absencie sa spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Namietal, že úverová zmluva neobsahovala tento údaj a poukázal
na rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš 10C/230/2010 zo dňa 10.2.2011. Zároveň vzniesol
námietku premlčania riadnej splátky vo výške 215,76 € splatnej 7.3.2010. Účinnosťou odstúpenia od
zmluvy od 11.5.2010 sa stali splatné všetky ďalšie splátky a plnenia. Vzhľadom k tomu, že k splátke
so splatnosťou dňa 7.3.2010 uplynula premlčacia lehota 7.3.2013 a žaloba bola podaná 14.3.2013, nie

je možné žalobcovi túto splátku priznať. Žalovaný poukázal ďalej na to, že mu bol poskytnutý úver vo
výške 4929,30 € a z tejto sumy uhradil 3452,16 €. Jednu splátku vo výške 215,76 € nie je možné priznať
z dôvodu premlčania a preto má žalobca nárok len na sumu 1261,71 €.

Žalobca k odporu voči platobnému rozkazu uviedol, že žalovaný ako fyzická osoba - podnikateľ

pod obchodným menom Ondrej Gelda Stav - Bar, IČO: 32999054, Edelényska 2, Rožňava, dňa
7.10.2008 uzavrel úverovú zmluvu č. 582005377 a teda uzavrel ju ako podnikateľ, nie ako spotrebiteľ.
Žalovaný k 5.1.2011 vrátil živnostenský list, čím mu zaniklo živnostenské oprávnenie fyzickej osoby,
avšak táto skutočnosť nemá vplyv na jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti a nezbavuje ho ani
záväzkov z doterajšej podnikateľskej činnosti a preto žalovaný naďalej zodpovedá za svoje záväzky

vzniknuté z úverovej zmluvy. Úverová zmluva patrí medzi absolútny obchod a preto sa musí posúdiť
v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vrátane ustanovení upravujúcich premlčanie. Poukázal
na ustanovenie § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka a zároveň na ustanovenie § 397 Obchodného
zákonníka, kde je určená štvorročná premlčacia doba. Preto trval na podanej žalobe v celom rozsahu.

Z písomného vyjadrenia žalobcu k tvrdeniam žalovaného, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah vyplýva,
že žalovanému bol poskytnutý účelový úver na zakúpenie predmetu kúpy, ktorým bolo motorové vozidlo
Škoda Octavia Combi. Veriteľ vychádzal pri poskytnutí úveru z dokladov poskytnutých mu zo strany
žalovaného, ktorý pri podpise úverovej zmluvy poskytol živnostenský list, výkaz o príjmoch a výdavkoch
za rok 2007, výkaz o majetku a záväzkoch za rok 2007. Žalovaný sa pri uzatváraní úverovej zmluvy

prezentoval ako podnikateľský subjekt, ktorý požaduje poskytnutie finančných prostriedkov na výkon
svojho povolania. O skutočnostiach, že by finančné prostriedky z úveru mienil žalovaný použiť na iný
účel veriteľ nemal vedomosť a keby ich mal, je pravdepodobné, že by žalovanému neposkytol úver,
alebo by ho poskytol za iných podmienok. Žalovaný dňa 7.10.2008 ako fyzická osoba - podnikateľ si
prevzal motorové vozidlo od predávajúceho Autobazár Soroška, čo vyplýva z preberacieho protokolu.

Po predložení originálu preberacieho protokolu veriteľovi, tento uvoľnil finančné prostriedky vo výške
poskytnutého úveru priamo predávajúcemu. Predmet kúpy žalovaný prevzal, čo potvrdil preberacím
protokolom. Veriteľ nebol predávajúcim z kúpnej zmluvy a preto je irelevantné, či predmet kúpy z kúpnej
zmluvy užíval na súkromné alebo podnikateľské účely. Iná by bola situácia, keby žalovaný poskytnutý
úver použil na iný účel, ako na ten, na ktorý mu bol poskytnutý a už v čase uzatvorenia úverovej zmluvy

by vedel, že z úveru poskytnuté finančné prostriedky mieni použiť na iný účel, ako ich prezentoval pri
uzatvorení úverovej zmluvy. Takisto nebolo právne významné skúmať, či si žalovaný uplatnil splátky
úveru ako výdavok v rámci účtovníctva alebo nie. Žalovanému preto nie je možné priznať postavenie
spotrebiteľa. Žalovaný porušil svoje povinnosti zo zmluvy, keď neinformoval veriteľa o tom, že predmet
kúpy,naktorýpožadovalakopodnikateľskýsubjektposkytnutiefinančnýchprostriedkovmieniprenechať

na užívanie, resp. darovať svojmu synovi. Žalobca mal zato, že zmluvný vzťah založený medzi žalobcom
a žalovaným patrí medzi absolútne obchody a vzťahuje sa na neho Obchodný zákonník.

Žalovaný v konaní trval na tom, že je v postavení spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní úverovej
zmluvy nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Uzavrel formulárovú zmluvu, kde do predtlače

sa dopisovali údaje a zmluvné podmienky boli dopredu určené. Žalovaný v konkrétnom prípade
kupoval motorové vozidlo pre svojho syna. Vozidlo bolo aj na polícii zapísané na syna žalovaného
a nie na žalovaného a splátky, ktoré boli uhradené za úver, neboli uplatnené ako výdavok v rámci
účtovníctva. Nejednalo sa o úver na podnikateľské účely, aj keď ho žalovaný uzatváral ako osobasamostatne zárobkovo činná. Poukázal na rozsudok NS Slovenskej republiky 5Obo7/2011 ako aj
na rozsudok 10C/230/2010 Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Spotrebiteľská zmluva neobsahovala
zákonné náležitosti a to priemernú RPMN a preto sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.

Zároveň trval na námietke premlčania, nakoľko pri spotrebiteľskom úvere je premlčacia doba trojročná.
Samotný dodávateľ si uvedomoval, že sa vo veci jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko v poznámkach
pri úverovej zmluve je odkaz na zákon č. 258/2001. Žalovaný nepopieral, že v čase uzavretia úverovej
zmluvy bol podnikateľom, ale aj fyzická osoba podnikateľ môže mať postavenie spotrebiteľa, ak sa
predmet zmluvy netýka jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný uzavrel úverovú zmluvu na účel, ktorý nie

je predmetom jeho podnikateľskej činnosti a preto sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu.

Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom svedka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovné:

Z výsluchu svedka Z. C., syna žalovaného, vyplýva, že žalovaný mu kúpil auto, ktoré doniesol a zapísal

na meno svedka. Jednalo sa o Škodu Octaviu Combi, ktorú svedok používal dlhšiu dobu a ktorú už
v súčasnej dobe nemá. Auto bolo zakúpené výlučne pre potreby svedka a len svedok ho používal.
Žalovaný ho vôbec nepoužíval. Svedok nemal vedomosť o úvere a pri uzatváraní úveru nebol. Žalovaný
mu len auto kúpil a toto napísal na jeho meno.

Z úverovej zmluvy č. 582005377 zo dňa 7.10.2008 vyplýva, že veriteľom bola spoločnosť Santander
Consumer Finance a.s. Praha a klientom A. C., Stav - Bar, IČO: 32999054 a oprávnenou osobou A. C.,
Y. Z., T. Č.. X. Dodávateľom - predávajúcim bol G. W. - Autobazár Soroška. Predmetom kúpy bola Škoda
Octavia Combi za dohodnutú kúpnu cenu 165000 Sk, pričom bola poskytnutá záloha vo výške 16500 Sk
a poskytnutý úver vo výške 148500 Sk - 4929,30 €. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 25 % a

počet splátok 36. Ďalej bol uvedený poplatok za spracovanie úveru 595,24 Sk a určená mesačná splátka
vo výške 6500 Sk - 215,76 €. Prvá splátka bola dohodnutá po jednom mesiaci po prevzatí predmetu
kúpy do vlastníctva a prevzatie vozidla je vyznačené v preberacom protokole, ktorý je súčasťou úverovej
zmluvy. Úver bol poskytnutý ako účelový úver na nákup motorového vozidla a ročná percentuálna miera
nákladov podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ku dňu 7.10.2008 predstavovala

37,69 %. Úverová zmluva bola podpísaná predávajúcim, ktorý vyhotovil zmluvu Autobazár Soroška,
veriteľom Santander Consumer Finance a.s. a žalovaným ako klientom.

Z preberacieho protokolu zo dňa 7.10.2008 vyplýva, že žalovaný prevzal motorové vozidlo Škoda
Octavia Combi Diesel, číslo karosérie: TMBZZZ1UXX2193808.

Podľa článku 1.2 všeobecných zmluvných podmienok účastníci zmluvy sa dohodli, že právne vzťahy sa
medzi nimi budú riadiť ustanovením zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka v platnom znení.

Z listu zo dňa 7.4.2010 - odstúpenia od zmluvy č. 582005377 vyplýva, že právny predchodca žalobcu

odstupuje v zmysle bodu 6.3 všeobecných zmluvných podmienok od zmluvy so žalovaným, ktorého
predmetom bola kúpa motorového vozidla Škoda Octavia Combi z dôvodu, že neboli riadne a v
dohodnutom termíne zaplatené peňažné záväzky.

Zo správy od OO PZ Rožňava vyplýva, že držiteľom a vlastníkom motorového vozidla Škoda Octavia

Combi VIN: TMBZZZ1UXX2193808 bol od 15.8.2008 do 25.5.2011 Z. C., P.. X.X.XXXX, Z., T. X.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná čiastočne
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a preto jej v tejto časti vyhovel. Súd dospel k záveru, že
medzi právnych predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere dňa 7.10.2008,

na základe ktorej predchodca žalobcu poskytol žalovanému účelový úver na nákup motorového vozidla
Škoda Octavia Combi vo výške 4929,30 €. Žalovaný sa zaviazal tento úver uhradiť v 36 mesačných
splátkach po 215,76 €, pričom v zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 25 %, výška mesačnej
splátky a v zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov v zmysle zákona 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch vo výške 37,69 %. Žalovaný ako klient bol v zmluve označený obchodným

menom A. C., Stav - Bar, právna forma SZČO, IČO: 32999054 a zároveň ako oprávnená osoba uvedený
menom a priezviskom, ročným číslom a bydliskom Z., T. Č.. X. Dodávateľom bol G. W. - Autobazár
Soroška.Zo živnostenského listu vydaného žalovanému z 21.1.1997 vyplýva, že žalovaný mal oprávnenie
na vykonávanie ohlasovacej živnosti v oblasti prípravných prác pre stavbu, pomocné stavebné
práce, podlárske a betonárske práce, demolácia a zemné práce, maľovanie, lakovanie a natieračské

práce, obchodná činnosť v rozsahu voľný živností, sprostredkovanie obchodu, upratovacie a čistiace
práce, reklamné činnosti, prenájom nehnuteľností vrátane bytového hospodárstva, činnosti v oblasti
nehnuteľností na základe honoráru alebo kontraktu, nákup a predaj nehnuteľností, zámočníctvo,
kovoobrábanie a maloobchod s použitým tovarom v predajniach.

Z prehľadu splátok tiež vyplynulo, že žalovaný uhradil 16 splátok po 215,76 € v období od 6.11.2008 do
18.5.2010, spolu vo výške 3452,16 €.

Medzi účastníkmi nebolo sporné v akej výške bol poskytnutý úver, koľko z úveru žalovaný uhradil,
ale spornou ostala otázka, či sa jedná o obchodnoprávny vzťah v zmysle Obchodného zákonníka ako
úverová zmluva, alebo či sa jedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom v zmysle Občianskeho

zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. ako spotrebiteľský úver.

Žalobca poukazoval na to, že v úverovej zmluve bol žalovaný identifikovaný ako fyzická osoba -
podnikateľ a z úverovej zmluvy nevyplýva, že by mal uzatvárať spotrebiteľskú zmluvu, pričom žalobca
mu úver poskytol ako fyzickej osobe - podnikateľovi.

Žalovaný na druhej strane tvrdil, že síce v čase uzatvárania úverovej zmluvy bol fyzická osoba -
podnikateľ, avšak úverovú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, nakoľko predmet úverovej zmluvy sa
netýkal jeho podnikateľskej činnosti, ale úver použil na zakúpenie motorového vozidla pre svojho syna,
na ktorého bolo vozidlo napísané, ktorý ho aj používal, pričom žalovaný nikdy toto vozidlo nepoužíval.

Poukázal aj na odkaz na zákon č. 258/2001 priamo v úverovej zmluve, ohľadom výšky RPMN. Túto
skutočnosť potvrdil svedok Z. C., syn žalovaného, ktorý uviedol, že jeho otec pre neho kúpil auto, ktoré
výlučne používal pre svoje účely svedok.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o úverovú

zmluvu, ktorú uzavreli účastníci ako spotrebiteľskú úverovú zmluvu, ktorá sa okrem dojednaní vo
všeobecných zmluvných podmienkach, kde sa účastníci dohodli na aplikácii Obchodného zákonníka,
riadi aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Fyzická osoba - spotrebiteľ môže byť aj podnikateľom ( § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) ak pri

uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy ide o takú zmluvu, ktorá sa netýka jeho podnikateľskej činnosti,
teda o takú zmluvu, ktorá je zameraná na uspokojovanie jeho osobných potrieb, potrieb členov rodiny
a domácnosti. Súd teda konštatuje, že žalovaný v predmetom spore uzatvoril úverovú zmluvu so
žalovaným ako fyzická osoba - podnikateľ, ale predmetné motorové vozidlo využíval pre svoju vlastnú
potrebu, resp. pre potrebu svojho syna, čo vyplýva z vykonaného dokazovania a motorové vozidlo

nepoužíval na jeho podnikateľskú činnosť. Táto skutočnosť vyplýva jednak z tvrdení žalovaného a
vypočutého svedka a vyplýva aj zo samotnej úverovej zmluvy, kde v úverovej zmluve nie je uvedené, že
by predmetné motorové vozidlo mal žalovaný použiť na svoju podnikateľskú činnosť a priamo v úverovej
zmluve je odkázané na zákon 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri uvedení RPMN. Aj keď
žalovaný bol v časti označenia klienta uvedený ako SZČO, v časti oprávnenej osoby bol uvedený len ako

fyzická osoba a v zmluve nie je žiadna poznámka o tom, že by sa jednalo o zmluvu, ktorá by slúžila na
výkon podnikania, zamestnania a podobne a preto táto úverová zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.

V konaní bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu a samotný

žalobca mal možnosť pri uzatváraní tejto zmluvy vyznačiť v zmluve, že úver je poskytnutý v súvislosti s
podnikateľskou činnosťou žalovaného, čo v úverovej zmluve nie je uvedené a z výpovede žalovaného
ako aj svedka jednoznačne vyplýva, že šlo o kúpu motorového vozidla, ktorý slúžil osobným účelom
rodinným príslušníkom žalovaného a z toho je možné uzavrieť, že uvedená úverová zmluva je obyčajnou
spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. februára
2010, t.j. v čase uzavretia Úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. decembra
2008, t.j. v čase uzavretia Úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto

zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými

poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej

alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním
úveru, okrem úrokov.

Podľa ust. § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch:

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovaťa) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

(5) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

(6) V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.(7) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Súd dospel k záveru, že Úverová zmluva zo dňa 7.10.2008, uzavretá medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným, je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení
a neriadi sa len režimom Obchodného zákonníka.

Súd zistil, že Úverová zmluva zo dňa 7.10.2008 je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i) a

k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným
ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemernú hodnotu
RPMN na príslušný spotrebiteľský úver. V zmluve je totiž uvedená mesačná splátka sumou 215,76 €
a je tam uvedený počet splátok 36, ktoré sú splatné počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne
nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, s termínom splatnosti prvej splátky práve mesiac od
prevzatia predmetu kúpy, avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška

splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Právny predchodca žalobcu totiž do úverovej
zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. V zmluve je určený
poplatok za spracovanie úveru splatný v mesačných splátkach vo výške 595,24 Sk. Zo zmluvy teda
nevyplýva aká časť z mesačnej splátky bude použitá na úhradu istiny a aká časť na úhradu úrokov.
Z uvedeného nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá

možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať.

V zmluve absentovala aj priemerná hodnota RPMN podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z.z.
a aj táto skutočnosť spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov, poplatkov a priemernej hodnoty RPMN za
neprijateľnú podmienku, ako kto má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše
súd poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2, okrem iných aj písm. i) a k), a
to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemernú hodnotu RPMN, tak sa

poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve o priemernej výške RPMN a o tom z
akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, a tiež vzhľadom na to, že žalovaný úver čerpal, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere

uzavretúmedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanýmpovažovalzaplatnú,avšakposkytnutýúver
považoval podľa citovaného ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný
a bez poplatkov.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 4929,30 €

a žalovaný z titulu splátok úveru uhradil 3452,16 € a rozdiel predstavuje 1477,14 €. Výška mesačnej
splátky bez akéhokoľvek navýšenia poskytnutého úveru o poplatok a o úrok pri 36 mesačnej splatnosti
by predstavovala 136,92 €. Dohodnutá splátka v úverovej zmluve bola vo výške 215,76 €, ktorá však už
zahŕňala v sebe aj navýšenie z titulu úroku z úveru a poplatku za spracovanie úveru.

Žalobca vzniesol námietku premlčania ohľadom splátky úveru, ktorá bola splatná dňa 7.3.2010, nakoľko
žalobca podal žalobu dňa 14.3.2013 a teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty a preto žalovaný
úhradu tejto splátky navrhol nepriznať kvôli premlčaniu nároku. U ostatných splátok, ktoré sa stali
splatnými z dôvodu riadneho neplatenia splátok nemal námietky voči ich úhrade.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov, t.j. v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“):

(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané

právo veriteľovi priznať.

(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z oboznamovaných listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný bol povinný hradiť mesačné splátky vždy k

siedmemu dňu toho ktorého mesiaca, pričom splátky mal riadne uhradené do 7.2.2010. Splátku splatnú
7.3.2010 neuhradil a teda od 8.3.2010 sa s jej neuhradením dostal do omeškania. Žalobca si mohol
vymáhať uvedenú splátku už od 8.3.2010. Trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 8.3.2013 a žalobca
podal žalobu až dňa 14.3.2013. Keďže sa žalovaný dovolal premlčania tejto splátky, súd ju z titulu
premlčania nemohol priznať.

Rozdiel medzi poskytnutým úverom bez úrokov a bez poplatkov a zaplatenými splátkami, ktorých výška
by predstavovala 136,92 € bez navýšenia o úroky a poplatky predstavoval 1477,14 € a po odpočítaní
premlčanej splátky splatnej 7.3.2010 vo výške 136,92 €, predstavuje dlh žalovaného sumu 1340,22 €.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a to v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001
Z.z. a v súlade s ustanovením § 100 a 101 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný sa dostal do omeškania s uhradením zostatku úveru a preto v súlade s § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi nárok
na úroky z omeškania od 12.5.2010 do zaplatenia vo výške 9 %, nakoľko najneskôr od tohto dňa bol
povinný žalovaný zvyšok úveru uhradiť.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca
a žalovaný boli v konaní úspešní čiastočne a preto súd podľa pomeru ich úspechu rozhodol o náhrade
trov konania. Žalobca bol úspešný na 30 % a žalovaný bol úspešný na 70 %. Preto patrí žalovanému
pomerná náhrada trov konania vo výške 40 % z trov, ktoré by mu inak patrili, ak by mal vo veci plný

úspech.

Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania vo výške 1144,78 €, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za
vykonané úkony, režijného paušálu a z náhrady cestovných výdavkov a z náhrady za stratu času.

Popreskúmanívyúčtovaniasúddospelkzáveru,žežalovanémupatrínáhradatrovprávnehozastúpenia
v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z. v spojení s § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku za úkony:
prevzatie zastúpenia vo výške 161,01 € + RP vo výške 8,04 €, účasť na pojednávaní dňa 24.9.2014 vo
výške 161,01 € + RP vo výške 8,04 €, písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 16.3.2015 vo výške 161,01 €
+ RP vo výške 8,39 €, účasť na pojednávaní dňa 22.4.2015 vo výške 161,01 € + RP vo výške 8,39 €.

Spolu tarifná odmena vrátane režijného paušálu by predstavovala 644,04 € a 32,86 € RP = 679,90 €. Pri
pomernej náhrade trov konania vo výške 40 % patrí žalovanému suma 271,96 € z titulu trov právneho
zastúpenia.

Súd nepriznal žalovanému z titulu náhrady trov konania v súvislosti s právnym zastúpením náhradu

cestovných výdavkov a náhradu za stratu času právnej zástupkyne žalovaného, ako si ju uplatnila z
dôvodu, že sídlo právnej zástupkyne je síce v Humennom, ale na pojednávaní sa zúčastnil advokátsky
koncipient JUDr. Ján Halko, ktorý má trvalý pobyt v sídle súdu a v konaní nebolo preukázané, že
by tento koncipient vykonal pracovnú cestu v deň oboch pojednávaní zo sídla právnej zástupkyne v
Humennom do sídla súdu v Rožňave. Súd môže priznať len účelne vynaložené trovy v súvislosti s

uplatňovaním alebo bránením práva a nie je možné priznať cestovné náhrady v prípade, že koncipient
právnej zástupkyne žalovaného býva trvale bytom v sídle súdu a táto osoba sa pojednávania aj fyzicky
zúčastnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.