Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. apríl 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115200762
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115200762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

navrhovateľa: Quantum Credit a.s., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúp.:
PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti odporkyni: Y.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. H. XX, T., o zaplatenie 629,54 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 96,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 38,19 eur od 18.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 27,95 eur od 18.3.2012 do zaplatenia a
zo sumy 30,22 eur od 18.4.2012 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd návrh vo zvyšnej časti zamieta.

III. Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 07.01.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.01.2015, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 629,54 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 28,25 eur od 18.01.2012 do zaplatenia, zo sumy
38,19 eur od 18.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 27,95 eur od 18.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 30,22
eur od 18.03.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 504,93 eur

od 19.05.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrela s odporkyňou dňa
21.12.2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie dátových služieb prostredníctvom
pevnej internetovej prípojky, program Turbo 3 Solo spolu s príslušenstvom DSL Wifi Router + Notebook v
lehoteviazanosti24mesiacov.NazákladezmluvyposkytovalSlovakTelekomúčastníkoviplnenieriadne
avčas.Podľaúčtovnýchdokladovbolozistené,žeodporkyňafaktúrydodňaspísanianávrhuneuhradila.

Vzhľadom na to, že si odporkyňa svoj zmluvný záväzok nesplnila, porušila zmluvnú povinnosť, z čoho
jej následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom
a navrhovateľ uzavreli medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013, predmetné
pohľadávky sa stali vlastníctvom navrhovateľa. Na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telekom
k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči odporkyni. Podnik svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a
včas a riadne službu fakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúry. Keďže odporkyňa zmluvu na
program služieb Turbo 3 Solo porušila tým, že faktúry nezaplatila, v dôsledku čoho bol deaktivovaný,

vznikol mu na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu. Okrem týchto nárokov si navrhovateľ
uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania.Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu
ide o drobný spor.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 OSP s poukazom na
§ 200ea OSP, pretože sa jedná o drobný spor, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa so

Zmluvou o pripojení zo dňa 21.12.2011, s Kúpnou zmluvou zo dňa 21.12.2011, s Oznámením o
postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2013, s faktúrami č. 6735015546, 3736016925, 1737009232,
9738000414, 8738990879, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 OSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania ani ich zástupcovia na verejnom
vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorila dňa 21.12.2011 Zmluvu o pripojení č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. V Zmluvách sa odporkyňa zaviazala využívať program „Turbo

3 Solo“ a zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa po dobu 24 mesiacov,
pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností sa odporkyňa podľa bodu B. 1. , Tab. č. 4, Tab. č.
2 zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu celkovo vo výške 504,21 eur. Odporkyňa nezaplatila poplatky za
poskytnuté služby za obdobie od 01.12.2011 - 31.12.2011 vyúčtované faktúrou č. 6735015546 splatnou
dňa 17.01.2012 na sumu 28,25 eur, za obdobie od 01.01.2012 - 31.01.2012 vyúčtované faktúrou č.

3736016925 splatnou dňa 17.02.2012 na sumu 38,19 eur, za obdobie od 01.02.2012 - 29.02.2012
vyúčtované faktúrou č. 1737009232 splatnou dňa 17.03.2012 na sumu 27,95 eur, za obdobie od
01.03.2012 - 31.03.2012 vyúčtované faktúrou č. 9738000414 splatnou dňa 17.04.2012 na sumu 30,22
eur. Odporkyni bola faktúrou č. 8738990879 splatnou dňa 18.05.2012 vyúčtovaná zmluvná pokuta v
sume 504,93 eur. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvorila dňa 20.11.2013 s navrhovateľom Zmluvu o

postúpenípohľadávok,pričomuvedenouzmluvoubolapredmetnápohľadávkapostúpenánaspoločnosť
navrhovateľa.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č.

610/2003 Z.z.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1 zák.č. 610/2003 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o pripojení

sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú

pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa

uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky

súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že návrh je dôvodný len z časti.
Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa platne uzavreli zmluvu o pripojení, z ktorej právnemu

predchodcovi navrhovateľa vyplývala povinnosť poskytovať odporkyni elektronické komunikačné služby,
ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom odporkyňa si svoju povinnosť, a síce uhrádzať
právnemu predchodcovi navrhovateľa cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnila
v lehote splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok navrhovateľa (ktorý je
aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky) na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické

komunikačné služby vyúčtované faktúrami č. 3736016925, 1737009232, 9738000414 v celkovej sume
96,36 eur za dôvodný, a preto mu v uvedenej časti vyhovel.

Zároveň súd navrhovateľovi priznal aj úroky z omeškania z jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho
po splatnosti tej-ktorej faktúry, a to v navrhovateľom uplatnenej výške úrokov z omeškania, nakoľko boli

uplatnené v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu vzniku
omeškania), keď základná úroková sadzba ECB bola v období od 17.02.2012 do 17.04.2012 vo výške
1% (t.j. 1% + 8).

Navrhovateľ si návrhom spolu s istinou s príslušenstvom uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

v sume 504,93 eur s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že odporkyňa nezaplatením faktúr porušila
zmluvnú povinnosť.Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou došlo k
uzatvoreniu Zmluvy o pripojení č. 9904659191 a č. 9904659196, na základe ktorých sa odporkyňa v
bode B.1. Tab. č. 1 zaviazala uhradiť v prípade porušenia niektorej z jeho zmluvných povinností zmluvnú

pokutu v sume 358,00 eur, v bode B.2. Tab. č. 4 zaviazala uhradiť v prípade porušenia niektorej z jeho
zmluvnýchpovinnostízmluvnúpokutuvsume30,10eur,vbodeB.4.Tab.č.2zaviazalauhradiťvprípade
porušenia niektorej z jeho zmluvných povinností zmluvnú pokutu v sume 116,11 eur.

Zustanovenia§544OZvyplýva,žeúčastnícisimôžupreprípadporušeniazmluvnejpovinnostidojednať

zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je
dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody
o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre
členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych
predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“

a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné
podmienky do Občianskeho zákonníka, konkrétne do jeho § 53 ods. 4 písm. k).

Niet pochybností o tom, že právny predchodca navrhovateľa v danej veci vystupuje ako dodávateľ,
ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorý nemá

postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a dodatku. Súd dospel
k záveru, že zmluvy o pripojení uzavreté medzi účastníkmi konania majú charakter spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 OZ. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu a
charakter zmluvy a dodatku bol teda právny predchodca navrhovateľa povinný rešpektovať a riadiť sa
ustanoveniami o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravenými v §

52 a nasl. OZ. Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 obsahuje príkladný výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách, pričom ich uvedenie v zmluve spája (§ 53 ods. 5 OZ) s právnym následkom
ich neplatnosti. Navrhovateľ nepreukázal súdu, že právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou
individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmluvy, a to najmä samotnú
výšku zmluvnej pokuty za porušenie povinností.

Súd následne skúmal primeranosť zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti platiť
riadne a včas za služby. O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody,
je aj sankciou, nie sú žiadne pochybnosti. Právny predchodca navrhovateľa ponúka svoje služby
spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia

zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Vopred pripraveným je aj ustanovenie o dojednaní zmluvnej
pokuty, pričom právny predchodca navrhovateľa žiada od spotrebiteľov zaplatiť zmluvnú pokutu vždy
v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. To znamená,
že nie je vylúčená situácia, keď spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, pričom pri
nezaplatení posledného poplatku si voči nemu poskytovateľ uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v

prípade omeškania spotrebiteľa v začiatku 24-mesačnej viazanosti. Z pohľadu náhrady škody je takáto
zmluvná pokuta neobhájiteľná aj z dôvodu, že podľa zmluvy nárok poskytovateľa služby na náhradu
škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu nie je dotknutý.

Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je teda peňažná suma, ktorú je dlžník

povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie
o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je
uvedenie výšky zmluvnej pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie
výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak Občiansky
zákonník, ako aj Obchodný zákonník, nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri

dojednaní jej výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute so všeobecnými
požiadavkamizákona,predovšetkýmsustanovením§39Občianskehozákonníka,t.j.iosúladprávneho
úkonu s dobrými mravmi.Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide
o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon
sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Citované ustanovenie

vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade
s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť
a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah.

Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvoláva právoplatné súdne
rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa pritom týka iba
formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe dodávateľom vopred pripraveného zmluvného
formulára, ktorý dodávateľ používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla
obsah zmluvy nemení.

Takto dohodnutá zmluvná pokuta neobstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu.
Podmienky, za ktorých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru
súdu poškodzujú spotrebiteľa, spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
slabšej zmluvnej strany. Navrhovateľ ako osoba podnikajúca na trhu poskytovania spotrebiteľských

úverov má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým poskytuje svoje služby, a preto od
neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Problémová zmluvná pokuta
v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a
subjektívny postoj zmluvných strán.

Súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť
spotrebiteľa. Pri dojednanej zmluvnej pokute v celkovej výške 504,93 eur je podstatné, že takto
dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala odporkyňu k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas
celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak by si ako účastník zmluvy plnil svoju
povinnosť odoberať služby poskytované poskytovateľom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred

uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady by mal povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu stále v plnej výške. Znamená to, že právny predchodca navrhovateľa nerozlišoval medzi
prípadmi, kedy spotrebiteľ poruší zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak
stane na začiatku doby viazanosti, v oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej
pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné.

Súd preto návrh v časti o plnenie zmluvnej pokuty vo výroku II. zamietol. Nakoľko navrhovateľovi
nevzniklo právo na plnenie zmluvnej pokuty, nemohla sa odporkyňa ani dostať do omeškania s týmto
plnením, a teda navrhovateľ nemá právo ani na úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty, a preto súd
zamietol návrh aj v časti príslušenstva k zmluvnej pokute.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods.1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,

premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Účelom inštitútu premlčania upraveného v ustanoveniach §§ 100 až 114 Občianskeho zákonníka
je okrem stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv, aj snaha predchádzať
v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť k právnejistote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku
ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva, žalobné právo) možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide
o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo

bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa
či dlžníka. Vyžaduje márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním
subjektívneho práva veriteľom. Podľa súčasnej právnej teórie i praxe samotným uplynutím premlčacej

doby v spojení s nevykonávaním práva oprávneným subjektom sa na právnom vzťahu dlžníka a
veriteľa v zásade nič nemení. Právo veriteľa (aj keď premlčané) naďalej existuje a povinnosť dlžníka
splniť dlh naďalej trvá. Subjektívne právo veriteľa zostáva i po márnom uplynutí premlčacej doby
vybavené nárokom ako kvalitatívnou zložkou subjektívneho práva zaručujúcou jeho vynútiteľnosť
na súde alebo inom príslušnom orgáne, prípadne vynútiteľnosť svojpomocou oprávneného. Márne
uplynutie premlčacej doby má za následok vznik oprávnenia pre dlžníka vzniesť pred súdom námietku

premlčania a spôsobiť tak zánik nároku. Pokiaľ dlžník námietku premlčania skutočne účinne vznesie,
dochádza v okamihu jej vznesenia k zániku nároku. V medziobdobí od okamihu, v ktorom sa právo
premlčalo, do okamihu účinne vznesenej námietky premlčania ide o tzv. podmienený nárok, to znamená
nárok, ktorý môže na základe námietky premlčania zaniknúť (Eliáš K. a kol. : Občanský zákoník - Velký
akademický komentář, 1. svazek. Linde Praha, a.s., 2008, str. 415).

Citované ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby,
ktorá sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom (alebo iným
predpisom) ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecnú dĺžku premlčacej doby pre práva z
občianskoprávnych vzťahov stanovuje zákon na tri roky. Vzhľadom na to, že premlčacia doba je určitý
časový úsek, nestačí stanoviť jej dĺžku a koniec, ale je treba stanoviť aj jej začiatok, to znamená od

ktorého okamihu začína plynúť. Zákon to stanovuje jednak všeobecne a jednak zvlášť pre niektoré
jednotlivé práva. Pre všeobecnú premlčaciu dobu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
- objektívne posudzované - vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné
dôvodne vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde alebo u rozhodcovského orgánu, t.j. keď sa právo
stalo nárokom (actio nata). Nie je rozhodné, z akého dôvodu - či subjektívneho alebo objektívneho -

tak veriteľ neurobil (napr. že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka ako choroba). Actio nata
(inak aj žalovateľnosť, alebo možnosť úspešne uplatniť právo žalobou) nastáva vo väčšine prípadov
splatnosťou dlhu, t.j. dňom, kedy mal dlžník po prvý raz dlh splniť, resp. začať s jeho plnením. V
prípadoch, kde záväzok smeruje k nekonaniu, t.j. ak ide o povinnosť niečo nekonať alebo strpieť, je
actio nata vtedy, keď povinný po prvý raz porušil svoju povinnosť. Tu začína plynúť premlčacia doba

porušením niektorej z týchto povinností. Splatnosť môže byť určená dohodou, ustanovená právnym
predpisom alebo rozhodnutím orgánu. Ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou ani iným spôsobom,
možno podľa § 563 Občianskeho zákonníka o splnenie dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek a dlžník je
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Uvedené ustanovenie obsahuje
dispozitívne pravidlo dávajúce veriteľovi právo určiť čas plnenia, teda vyvolať splatnosť, ktorá nastáva

nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. Podľa názoru súdu aj v prípadoch, v ktorých
čas splnenia nebol dohodnutý, ani ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, začína
premlčacia doba plynúť dňom splatnosti dlhu, ak obsahom záväzku je povinnosť niečo dať alebo konať.
I keď začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby je vymedzený objektívne (od slova „mohlo“ a nie
„mohol“), nemôže predchádzať vzniku nároku, ktorý vzniká až splatnosťou. V právnej teórii je nárok

chápaný ako právna možnosť uplatniť svoje subjektívne právo, t.j. domáhať sa právnej ochrany jeho
realizácie. Napr. z pôžičky vznikne subjektívne právo veriteľa na vrátenie požičanej veci. Nárok na jej
vrátenie mu však vznikne až v dobe, keď sa pôžička stane splatnou (Knapp, V. : Teorie práva, 1. vydání.
Praha, C. H. Beck 1995, str. 197).
Až splatnosťou vzniká možnosť uplatnenia práva na súde, ktorá je pojmovým znakom nároku. Pokiaľ

by veriteľ podal žalobu skôr, ako by požiadal dlžníka o splnenie dlhu, teda skôr ako by nastala splatnosť
dlhu, nebola by actio nata. Žaloba by bola predčasná, pretože by ňou nebol uplatňovaný existujúci nárok.
Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že doručením žaloby obsahujúcej výzvu na plnenie by nastali
hmotnoprávne účinky tohto úkonu spočívajúce vo vzniku nároku. Ustanovenie § 101 Občianskeho
zákonníka požitím slov „keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz“ viaže začiatok plynutia premlčacej

doby na deň, keď sa právo skutočne mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda keď je actio nata, a nie
na deň, keď by sa mohlo po prvý raz uplatniť, teda keď by mohla byť actio nata. (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4Cdo/146/2008)Premlčacia doba v zmysle vyššie uvedeného a podľa názoru súdu začala plynúť v konkrétnom prípade v
deň, keď právo bolo možné dôvodne vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde alebo u rozhodcovského
orgánu, t.j. keď sa právo stalo nárokom (actio nata), teda dňom, kedy mal dlžník po prvý raz dlh splniť,

resp. začať s jeho plnením - dňom splatnosti 17.01.2012.

Zároveň súd zamietol vo výroku II. aj nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy vo výške 28,25 eur
vyplývajúcej z faktúry č. 6735015546, splatnej dňa 17.01.2012, nakoľko sa jedná o nárok, ktorý je
premlčaný. Splatnosť pohľadávky navrhovateľa voči odporkyni, ktorú si navrhovateľ uplatnil návrhom

na začatie konania vo veci samej, nastala ku dňu 17.01.2012, čo nebolo v konaní sporné, pričom
navrhovateľ podal predmetný návrh na súd dňa 19.01.2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby,
potom súd nemohol navrhovateľovi priznať premlčané právo a preto v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia a návrh aj v tejto časti
zamietol.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok navrhovateľa za odôvodnený len v časti o
zaplatenie sumy 96,36 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 38,19 eur od 18.2.2012
do zaplatenia, zo sumy 27,95 eur od 18.3.2012 do zaplatenia a zo sumy 30,22 eur od 18.4.2012 do
zaplatenia, a vo zvyšku návrh ako nedôvodný vo výroku II. zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP s použitím § 151 ods.
1 OSP, keď navrhovateľovi bola zo sumy 629,54 eura s príslušenstvom priznaná suma 96,36 eura s
príslušenstvom, z čoho vyplýva čiastočný úspech navrhovateľa 15,30% a čiastočný úspech odporkyne

84,70%, a teda konečný čistý úspech odporkyne je 69,40% (84,70 - 15,30), čo v konečnom dôsledku
znamená právo odporkyne na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto
percentom. Nakoľko si však v konaní úspešnejšia odporkyňa právo na náhradu trov konania neuplatnila
a ani jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej vo výroku III. právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.