Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. august 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010383
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3817010383.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a

prísediacich Ing. Jozefa Palušku a Bartolomeja Doletinu, v trestnej veci obžalovaného D. T. a spol. na
hlavnom pojednávaní dňa 22. augusta 2017 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný D. T., nar. XX.X.XXXX v Bratislave, trvale bytom W. - T., Y. XXXX/XX, toho času vo väzbe
v Ústave na výkon väzby N.,

a

obžalovaný O. P., nar. XX.X.XXXX v Bojniciach, trvale bytom A., obec S., toho času bytom A., M. XX/X,

sú vinní, že:

dňa 27.11.2016 v čase od 01.01 hod. do 01.15 hod. na Ulici Nábrežná v Prievidzi, na parkovisku pred

HM Tesco, pod vplyvom alkoholických nápojov fyzicky napadli poškodeného P. D., a to tým spôsobom,
že mu najprv dal obvinený O. P. otvorenou dlaňou pravej ruky facku a následne, keď sa chcel poškodený
pred nimi ako i ďalším atakom ukryť v motorovom vozidle zn. Q. C., EČV: PD-XXXCA, modrej farby, na
zadných sedadlách, tak za ním cez spolujazdcove dvere vošiel do motorového vozidla obvinený D. T. a
cez zadné dvere za vodičom obvinený O. P., ktorí ho bili a udierali rukami po celom tele a kopali mu do
dverí predmetného osobného motorového vozidla, kde od útoku po chvíli upustili, nasadli do privolaného
vozidla taxi služby s názvom Taxi Taxi Red Cars, z ktorého následne po krátkej jazde obaja vystúpili,
nakoľko poškodený sa rozbehol smerom k tomuto taxíku a obvinený D. T. pristúpil k poškodenému,

zvalil ho na zem a zmocnil sa teleskopického obušku, ktorý mal poškodený pri sebe a s týmto ležiaceho
poškodeného najmenej jedenkrát udrel do oblasti hlavy v oblasti záhlavia (životne dôležitého orgánu),
opakovane bližšie nezistený krát do oblasti rúk, ktorými si poškodený kryl oblasť hlavy, pričom mu týmto
konaním obvinený D. T. spôsobil zranenia, a to otras mozgu I. stupňa, tržne zmliaždenú ranu záhlavia,
pomliaždeniepravejstranyhrudníka,pomliaždeniechrbtovobochrúk,ktorézraneniasivyžiadaliliečbua
narušenie obvyklého spôsobu života v trvaní 20 dní, počas ktorých musel poškodený dodržiavať kľudový
pohybový režim bez fyzickej záťaže a mal sťaženú možnosť vykonávania vlasovej hygieny,

pričom mu týmto konaním.
teda:

· obžalovaný D. T.

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, k dokonaniu trestného činu nedošlo,sčasti sám sčasti spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým,
že napadol iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

· obžalovaný O. P.

spoločnýmkonanímsadopustilfyzickynamiesteverejnostiprístupnomvýtržnostitým,ženapadoliného,

tým spáchali:

· obžalovaný D. T.

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek
1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, sčasti spáchaného formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

· obžalovaný O. P.

prečinu výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j ú :

· Obžalovaný D. T.

Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 37 písmeno
h) Trestného zákona, § 38 odsek 5 Trestného zákona, k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 7
(sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia

slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

· Obžalovaný O. P.

Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona,
§ 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona,
k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek
1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného
zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu
v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Prievidza sp.zn. 0T/85/2016, obvineným prevzatý 11.12.2016, právoplatný 22.12.2016,
ako i všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného P. D., nar. XX.X.XXXX v Bojniciach, trvale
bytom F., - nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného O. P. (ďalej len obžalovaný v 2. rade) o
uznaní viny a súčasne rozhodol, že vo vzťahu k tomuto obžalovanému bude vykonávať dokazovanie
len k výroku o treste a náhrady škody, a bude vykonávať dokazovanie v rozsahu výroku o vine, treste,
náhrady škody u obžalovaného D. T. (ďalej len obžalovaný v 1. rade.), vypočul obžalovaných v 1. a 2.
rade, svedka - poškodeného P. D. (ďalej len poškodený), svedkyňu P. F., P. F., P. Q., znalca MUDr. D.

W., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovanýv1.radevypovedal,ževyšlizpodnikuExtrém.Spoškodenýmmalkonfliktvauteobžalovaný
v 2. rade, bil ho v tomto aute, akoby po ňom skákal, pretože sa riadne vo vozidle k nemu nedostal.
On sa pridal a dal poškodenému asi 2 - 3 facky. Potom ich spoločnosť išla do taxíka, ako už boli v

taxíku, obžalovaný v 2. rade povedal, že poškodený má v ruke nejaký predmet a ide na nich. Vyšli z
auta, on zobral poškodenému z ruky teleskopický obušok, zápasili spolu oň, potom udrel poškodeného
týmto obuškom 1-krát do zadnej časti hlavy, potom poškodeného bil už len tým obuškom po rukách,
udrel ho tak 4-5-krát. Pri týchto úderoch po rukách to už nebol veľký náprah, len ho tak po nich búchal,
aby sa poškodený poučil, že nemá biť ženu. Vychádzal vtedy z rozprávania priateľky obžalovaného 2.

rade. Bol si vedomý, že predsa ide o teleskopický obušok, a preto ho udieral len po rukách. Na hlavnom
pojednávaní uvádzal, že poškodeného udrel do hlavy len jedenkrát, prečo v prípravnom konaní pripustil,
že to bolo 2-3-krát, na otázku prokurátora uviedol, že to vtedy zjednodušil, nekládol tomu taký význam,
myslel si, že to bude len výtržníctvo, nie zločin. Poškodený už pri bití v aute kričal, nariekal, pri jeho
útoku už nestonal. On nevidel, žeby poškodený krvácal, kryl si hlavu. Poškodený mal obušok v ruke,

vzal mu ho, že bol obušok otvorený, svedčí i to, že na otvorenie obušku potrebuje človek náprah, aby sa
obušok zo zloženej polohy vystrel. Mal v čase skutku požitý alkohol. Oľutoval, k čomu došlo, že spôsobil
poškodenému zranenie i škodu na vozidle, no určite mu nechcel spôsobiť vážnejšie zranenie.

Obžalovaný v 2. rade potvrdil, že boli v bare Extrém, tam požívali alkohol. Poškodený niekoľkokrát

telefonoval, písal SMS správy Púryovej. Ona plakala, povedala im, že ju v minulosti i napadol, naháňal
s mačetou. On sa s obžalovaným v 1. rade bavil pri bare, dievčatá boli pri Tescu, kričali po sebe s
nejakýmchalanom.Onsatamrozbeholapočul,žesinadávajú,hádajúsaohľadnenejakéhozlata.Chytil
poškodeného za plece, chcel mu dať facku, udrel poškodeného 1-krát. Prišiel tam i obžalovaný v 1. rade.
Vtedy poškodený skočil do vozidla Škoda Felícia. Z predného sedadla sa chcel dostať k poškodenému,

pridal sa k nemu i obžalovaný v 1. rade, poškodený kričal, aby ho nechali, udierali ho v aute, bol tak, že
mal hlavu medzi sedačkami, vo vozidle ho udierali len otvorenými dlaňami, obžalovaný v 1. rade ho bil
po chrbte. Prišiel taxík, nastúpili do neho aj s dievčatami, oproti taxíku išiel poškodený, mal niečo v ruke,
tento predmet mal vo zdvihnutej ruke. Obžalovaný v 1. rade vystúpil z taxíka, počul ako povedal - to si
chcel na mňa použiť, niekoľkokrát videl, ako udrel týmto predmetom, bol to obušok, poškodeného po

rukách, smerovalo to však na oblasť hlavy. Odtiahol obžalovaného v 1. rade a odišli. On samotný úder na
hlavu nepostrehol, len videl, že obžalovaný v 1. rade zložil na zem poškodeného, ako sa presne i dostal
tento obžalovaný k obušku poškodeného, sa nevedel vyjadriť. Spáchanie trestnej činnosti oľutoval, je
zamestnaný a spôsobenú škodu, ktorú si uplatňoval poškodený, je mu ochotný uhradiť.

Poškodenývypovedal,žeprišieldanývečerpredHypermarketTesco,kdesamalstretnúťsosvedkyňami
a odviezť ich domov do Valaskej Belej. Svedkyne prišli z Extrému. Stál pri aute, prišli obaja obžalovaní
a napadli ho pri zadných dverách auta. Prvý ho napadol obžalovaný v 2. rade, dal mu úder od tváre, išlo
o úder rukou - facku alebo päsťou. Nevedel sa presne vyjadriť. Sadol si na to do auta, zavrel dvere a v
tom ho v aute začali biť obaja obžalovaní, bili ho päsťami, kryl sa, a tak presne nevedel povedať, ako,

bili ho však z oboch strán, tak ho museli biť obaja. Prebral sa, zistil, že má poškodené auto, išiel k tam
stojacemu taxíku aby zavolal taxikár políciu. Vtedy z vozidla povyskakovali obžalovaní, bol napadnutý
päsťou, dostal ranu päsťou, spadol na zem, zostal na zemi, a tam dostal úder teleskopickým obuškom,
on síce nevidel, čím bol udretý, no bol to tvrdý predmet, bol udretý do hlavy, potom si rukami - dlaňami
kryl oblasť hlavy, kam smeroval úder teleskopom, po týchto rukách bol potom i ďalej udieraný. On dostal

do oblasti hlavy 6-8 úderov, tam si hlavu kryl rukami, k intenzite týchto úderov uviedol, že išlo o serióznenapadnutie. Ruky mal poudierané, nevidel určite, kto na neho útočil, pretože sa kryl pred údermi, nevie
ani, kto ho zhodil na zem. Ako sa obušok dostal k obžalovaným, nevedel si vysvetliť, len mu ho museli
vybrať z kapsičky, ktorá mu spadla na zem a sa i vysypala. Určite on obušok nemal v rukách, neútočil

s ním. Vzniklo mu zranenie, ktoré je uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby, aj keď určite sa na
zranenie liečil dlhšie, ako stanovil znalec. Ako poškodený uplatnil škodu vo výške 200 eur, je to však
škoda spôsobená poškodením vozidla, nie škoda na zdraví.

Svedkyňa P. F. poprela, že by mal poškodený ich viezť do Valaskej Belej. Potvrdila však, že vznikla

roztržka, bitka, pri ktorej sa obaja obžalovaní chceli dostať do auta poškodeného, tam poškodený
i dostal pár úderov. Keď prišiel taxík, všetci do neho nastúpili. Poškodený išiel smerom k taxíku s
teleskopickým obuškom v ruke, obaja obžalovaní vystúpili z taxíka, zobrali poškodenému obušok a
napadli poškodeného, ako prvý - obžalovaný v 1. rade, ktorý vytrhol poškodenému teleskopický obušok
a udrel ním poškodeného do hlavy, podľa nej, nebol to náprah, mal ruku nad hlavou a zvrchu nad hlavou
ho udrel, podľa nej, poškodený ešte stál, až potom spadol na zem. Potom obžalovaných volala, aby išli

preč, poškodený bol na zemi, kryl si hlavu, asi aby nedostal údery na hlavu. Videla, že ako bol poškodený
na zemi, obžalovaný v 1. rade ešte udrel poškodeného si 4-5-krát, nešlo však o zaháňanie, ale len o
také pobúchanie.

I vypočutá svedkyňa P. F. potvrdila, že obžalovaný v 2. rade dal poškodenému facku, ten sa išiel skryť

do auta, tam vo vozidle ho obaja obžalovaní fackali. Popísala priebeh konfliktu a spôsob napadnutia
poškodeného zhodne, ako vyššie uvedená svedkyňa.

Svedok P. Q., taxikár, vypovedal, že odvážal obžalovaných aj so svedkyňami. Obžalovaní mu povedali,
aby sa otočil, že tam majú niečo nedoriešené. Pri nákupných vozíkoch obaja obžalovaní vyskočili z

jeho vozidla a tam bol napadnutý poškodený. Sledoval situáciu cez spätné zrkadlo. On videl, že tam
poškodeného bili obaja obžalovaní, videl, že do poškodeného bolo aj kopané. On nevidel napadnutie
teleskopickým obuškom, nevidel ani, žeby poškodený išiel proti jeho vozidlu s nejakým predmetom, bola
tma, tak si to nevšimol.

Znalec MUDr. D. W. zotrval na svojich záveroch uvedených v písomnom znaleckom posudku a na
hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený utrpel dňa 27.11.2016 zranenie - otras mozgu I. stupňa
(išlo o ľahký otras mozgu), tržno-zmliaždenú ranu záhlavia, ktorá bola hlboká o dĺžke 5 cm, prerušovala
kožu po celej jej dĺžke, nebol porušený kostný skelet, vyžiadala si chirurgické ošetrenie zašitím,
pomliaždenie pravej strany hrudníka, pomliaždenie chrbtov oboch rúk, tu išlo o povrchové poranenia.

Konštatoval, že nešlo o závažné poranenia. Poranenie v oblasti hlavy bolo spôsobené úderom tupým
predmetom, mechanizmus vzniku zranenia úderom teleskopickým obuškom je pravdepodobný. Úder
do hlavy danej intenzity bol len jeden, ak aj nasledovali ďalšie, ich intenzita nebola taká, aby zanechali
viditeľné zranenia, ďalšie údery boli vedené i do oblasti rúk, i tieto údery neboli vyššej intenzity,
pretože v opačnom prípade by vznikla zlomenina, k čomu nedošlo. Intenzita úderu na oblasť hlavy bola

natoľko silná, že došlo k narušeniu kože v danej oblasti, vždy keď sa použije kovový alebo drevený
predmet pri údere do oblasti hlavy, je vecou náhody, že nedôjde k vážnejšiemu zraneniu. K takémuto
zraneniu môže dôjsť pri vedení útoku takýmto predmetom i pri menšej intenzite, pri vyššej intenzite
znalecjednoznačnepredpokladalvznikvážnejšiehozranenia-poškodenieskeletulebky,vnútro-lebečné
krvácanie. Mechanizmus útoku obžalovaného bol taký, že jeden úder smeroval na nekrytú časť hlavy a

potom jeho údery smerovali na rukami krytú hlavu. Zranenie si objektívne vyžiadalo narušenie obvyklého
spôsobu života v trvaní 20 dní, išlo o dobu liečby, počas ktorej poškodený musel dodržiavať kľudový
pohybový režim bez fyzickej záťaže, mal sťaženú možnosť vykonať vlasovú hygienu. Jednoznačne bol
ohrozený mozog (ako poškodený utrpel ľahký otras mozgu), čo je životne dôležitý orgán.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi č.l. 149-153 - zápisnicou o ohliadke miesta činu vykonanej
na Ulici Nábrežnej v Prievidzi, s fotodokumentáciou, na ktorej je predovšetkým dokumentované vozidlo
poškodeného, zápisnicou o mieste nálezu teleskopického obuška s fotodokumentáciou č.l. 156-159,
odbornými vyjadreniami č.l. 166-167, ktorými bola určená výška poškodenia osobného motorového
vozidla zn. Škoda Felicia na 150 eur a poškodením osobných vecí poškodeného spolu na 50 eur

(náušnice a kľúče k vozidlu).Trestný čin je spáchaný spolupáchateľstvom, ak je čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo
viacerých páchateľov (spolupáchatelia), pričom zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal
sám. (§ 20 Trestného zákona)

Trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov
použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe;
zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno
urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije

napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú. (§ 122 odsek
3 Trestného zákona)

Ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného. (§123 odsek
1 Trestného zákona)

Podľa odsek 2 § 122 Trestného zákona; ublížením na zdraví sa na účely Trestného zákona rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Ťažkou ujmou na zdraví sa na účely Trestného zákona podľa § 123 odsek 3 písmeno e) Trestného

zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je poškodenie dôležitého
orgánu.

Miesto prístupným verejnosti je akékoľvek miesto, kde má prístup väčší počet ľudí a kde sa i väčší počet
ľudí spravidla zdržiava.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne, z nich na samotnú výpoveď
obžalovanéhov1.rade,obžalovanéhov2.rade,nopredovšetkýminavýpoveďpoškodeného,ostatných
vypočutých svedkov - P. F., P. F., P. Q., výpoveď znalca z Odboru zdravotníctvo - chirurgia MUDr.. D..
vo vzťahu k obžalovanému v 1. rade a prijaté vyhlásenie obžalovaného v 2. rade o uznaní viny,

mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaní spáchali skutok tak, ako im to kládla
za vinu skutková veta podanej obžaloby, s úpravou spôsobu napadnutia poškodeného obžalovaným v
1. rade, tak ako to vyplynulo z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní a ako to súd pojal
do skutkovej vety rozsudku, a toto ich konanie tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnilo
zákonné znaky u obžalovaného v 1. rade - zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného

zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1
písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona,
sčasti spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a u obžalovaného v 2.
rade - prečinu výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona. Je nesporné, že i obžalovaný v 1. rade od počiatku už v prípravnom konaní ale i vo svojej

výpovedi na hlavnom pojednávaní nepopieral, že by on poškodeného udrel teleskopickým obuškom do
oblasti temena hlavy a následne udieral týmto obuškom na tú oblasť, no tu udieral poškodeného už
len po rukách, no určite nemal úmysel mu spôsobiť vážnejšie zranenie, ním vedený útok nebol vedený
týmto predmetom, práve pre uvedomovanie si povahy tohto predmetu, na danú oblasť tela poškodeného
- hlavu, zvýšenou razanciou, a teda mu nemohol spôsobiť vážnejšie poškodenie životne dôležitého

orgánu. Jednoznačne i ostatné vykonané dôkazy - výsluch svedkov ako i výsluch obžalovaného v 2. rade
bez akýchkoľvek pochybností preukazujú, že útočníkom na oblasť hlavy poškodeného bol obžalovaný
v 1. rade a tento útok bol vedený teleskopickým obuškom, ktorým obžalovaný sa zahnal a udrel do
oblasti hlavy - temena a následne len udieral do oblasti rúk poškodeného, ktorými si vystretými dlaňami
kryl oblasť hlavy. Práve však vzhľadom na závery znalca MUDr. D. W., z nich záver, že bolo len vecou

náhody, že vzhľadom na predmet a miesto, kam útok týmto predmetom bol vedený - hlava, nedošlo k
vážnejšiemu následku na životne dôležitom orgáne, akým bezpochyby mozog, ako najdôležitejší orgán
nervovej sústavy človeka, rozhodne je, spôsobil poškodenému otras mozgu (commotio cerebri) ako
náhlu, traumaticky vzniknutú globálnu, krátkotrvajúcu, funkčnú reverzibilnú poruchu mozgových funkcii,
i keď len ľahkého stupňa, súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného v 1.rade napĺňa zákonné

znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14
odsek 1 Trestného zákona a nie len zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek
1 Trestného zákona. Argumentácia obžalovaného a obhajoby, že tento následok mohol nastať len pri
väčšej intenzite útoku a takáto pri útoku obžalovaného nebola, nie je dôvodná a relevantná, pretožeobžalovaný si bol vedomý práve pre predmet, ktorý použil pri útoku a oblasť tela, kam ním útok viedol, že
takýmto svojim konaní môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený, teda konal vo vzťahu k zavineniu v nepriamom úmysle vo vzťahu k ujme na

zdraví poškodeného. Útok obžalovaného rozhodne nebol na oblasť hlavy len tak slabej intenzity ako
napr. na oblasť rúk, pretože, ako zo záverov znalca vyplynulo, že tu neboli zistené žiadne poranenia,
ktoré by nasvedčovali väčšej intenzite útoku, pretože by muselo dôjsť napr. k zlomeninám, no po útoku
teleskopickým obuškom na hlavu došlo k poškodeniu celistvosti kože v celej dĺžke rany. Obžalovaný v
1. rade súčasne svojim konaním, pretože sa takéhoto útoku dopustil na mieste verejnosti prístupnom,

dopustil výtržnosti a čin spáchal so zbraňou, naplnil i zákonné znaky prečinu výtržníctva podľa § 364
odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.

Štát chráni život a zdravie človeka ako jedny z najdôležitejších spoločenských hodnôt, chráni ich pred
neoprávnenými zásahmi tretích osôb. Poskytuje ochranu i verejnému poriadku pred páchateľmi, ktorí
ho svojim konaním narúšajú. Obžalovaní svojim konaním porušili tieto záujmy spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správou - charakteristikou osoby obžalovaných č.l. 194-195,
201, 204, z ktorých vyplýva, že obžalovaný v 1. rade nebol postihnutý v priestupkovom konaní, vo
výkone väzby je hodnotený kladne, obžalovaný v 2. rade bol jedenkrát postihnutý v priestupkovom
konaní za priestupok na úseku cestnej premávky, v mieste bydliska nie sú o ňom známe bližšie údaje.

Na obžalovaného v 1. rade, ako vyplýva z odpisu registra trestov č.l. 196-197, sa hľadí, akoby bol
jedenkrát súdne trestaný, rozsudkom Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. 5T/30/09 zo dňa 27.10.2009,
právoplatný toho istého dňa, pre zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 188 odsek 1, 2
písmeno c) Trestného zákona, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, rozhodnutiami z 13.10.2010 bol preradený na výkon tohto trestu do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia a rozhodnutím z 17.4.2012 bol na výkon tohto trestu
odňatia slobody preradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Trest vykonal
13.3.2016, bolo mu uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Na obžalovaného
v 2. rade sa hľadí, akoby bol jedenkrát súdne trestaný - odpis registra trestov č.l. 198-199, z pripojeného
spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/85/16 vyplýva, že obžalovaný bol trestným rozkazom zo

dňa 11.12.2016 uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek
1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, výkon ktorého mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkého druhu v trvaní 18 mesiacov.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania

činu, jeho následok, zohľadniac i osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, zohľadniac i
ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, u obžalovaného v 1. rade
súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, i keď vzhliadol jednu
priťažujúcu okolnosť v zmysel § 37 písmeno h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov,
pretože súčasne bolo nesporné, že už bol vo veci 5T/30/09 odsudzovaný za zločin, teda, že opätovne

spáchal zločin, pri ukladaní trestu použil i ustanovenie § 38 odsek 5 Trestného zákona (preto nepoužil
ustanovenie§38odsek4Trestnéhozákona)apotomdospelkzáveru,žetrestnaspodnejhranicitrestnej
sadzby - trest v trvaní 7 rokov nepodmienečne, pre výkon ktorého bude obžalovaný v zmysle § 48 odsek
2písmenob)Trestnéhozákona,pretožeužbolvposledných10rokochvovýkonetrestuodňatiaslobody,
bude plniť účel trestu z pohľadu individuálnej ale i generálnej prevencie. Súd prihliadal pri ukladaní

trestu na tú skutočnosť, že obžalovaný nepopieral, priznával sa k napadnutiu poškodeného, no na druhej
strane nemohol nevidieť, že takéhoto konania, bezdôvodného, sa obžalovaný dopustil krátko po tom,
čo bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody jeho predchádzajúceho odsúdenia, za veľmi závažný
úmyselný trestný čin, teda že predchádzajúce pôsobenie nepodmienečným trestom nemalo na jeho
osobu dostatočný prevýchovný účel. U obžalovaného v 2. rade, zohľadniac všetky skutočnosti ukladané

súdu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona, aby boli zohľadnené pri rozhodovaní o druhu a výmere
trestu, berúc do úvahy fakt, že odsudzovanej trestnej činnosti sa dopustil skôr, ako bol súdom prvého
stupňa vyhlásený iný odsudzujúci rozsudok, teda prichádzalo do úvahy ukladať trest súhrnný podľa §
42 odsek 1 Trestného zákona, podľa zásad ukladania trestu úhrnného podľa § 41 odsek 1 Trestnéhozákona, zohľadniac osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, priznajúc obžalovanému jednu
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona, teda že sa k spáchaniu trestnej
činnosti priznal a jej spáchanie i úprimne oľutoval, priznajúc mu i priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37

písmeno h) Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov, teda vyrovnaný pomer priťažujúcich
ako i poľahčujúcich okolností, dospel súd k záveru, že súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov,
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov, za súčasného uloženia trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 18 mesiacov, bude plniť účel trestu u
tohto obžalovaného. Pretože ukladal súd trest súhrnný, súčasne podľa 42 odsek 2 Trestného zákona

zároveňzrušilvýrokotrestetrestnéhorozkazuOkresnéhosúduPrievidzasp.zn.0T/85/2016,obvineným
prevzatý 11.12.2016, právoplatný 22.12.2016, ako i všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Takéto tresty súd hodnotil ako primerané, zákonné a spravodlivé.

Poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 200
eur, v súvislosti nie so spôsobeným zranením jeho osobe, ale škodou spôsobenou na jeho osobnom
motorovom vozidle Škoda Felicia. Táto škoda, podľa názoru súdu, však nesúvisela so samotným
skutkom, ktorý bol predmetom podanej obžaloby, a preto nebol zákonný dôvod o tomto nároku
rozhodovať v rámci adhézneho konania v danej veci, a preto súd poškodeného v zmysle § 288 odsek

1 Trestného poriadku odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.