Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/115/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202524
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8516202524.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek
senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu BL Telecom collection,
s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o.,
so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému P. Q., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX
XX Z. XXX, občan SR, za účasti Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, so sídlom

Šafárikovo námestie 7, Bratislava, právne zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom
Zámocká 36, Bratislava, v konaní o zaplatenie 677,68 eur s príslušenstvom., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4C/83/2016 zo dňa 02.05.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť združeniu
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, so sídlom Šafárikovo námestie 7 trovy konania
v rozsahu 22,7 %.

Priznáva združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, so sídlom Šafárikovo
námestie 7, náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 677,68 eur s 9,5% úrokom z omeškania zo

sumy 14,80 eur od 18.8.2011 do zaplatenia, s 9,5% úrokom z omeškania zo sumy 122,40 eur od
1.9.2011 do zaplatenia, s 9,5% úrokom z omeškania zo sumy 158,40 eur od 15.9.2011 do zaplatenia
a s 9,5% úrokom z omeškania zo sumy 382,80 eur od 18.9.2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil
povinnosť uhradiť občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie
7, 811 02 Bratislava trovy konania v rozsahu 22,7%.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal na tunajší súd proti žalovanému žalobu na
zaplatenie sumy 1753,31 eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradeného hovorného a zmluvnej pokuty na
základezmluvyopripojeníadodatkuknejuzavretejmedziprávnympredchodcomžalobcuažalovaným.
Do predmetného konania dňa 9.9.2014 vstúpil vedľajší účastník Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
(ďalej len združenie). Jeho vstup bol pripustený aj uznesením súdu zo dňa 27.4.2016 /č.l. 50/, potvrdený
uznesením KS Prešov 3Co/123/2016 dňa 23.6.2016. Prípisom zo dňa 19.10.2016 mu súd doručil

oznámenie o účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého prestal byť
vedľajším účastníkom na podporu žalovaného. Tohto môže ďalej zastupovať na základe plnej moci
udelenejžalovaným,resp.môžebyťpribratýdokonaniaakoosobitnýsubjekt,akstýmstrananaochranu
práv ktorej má vystupovať súhlasí, avšak osobitný subjekt sa nemôže dať zastúpiť advokátom /§ 89 ods.
1 CSP/. Takáto plná moc nebola súdu doručená.
Na základe čiastočného späťvzatia žaloby súd uznesením č.k. 4C/154/2014 zo dňa 2.5.216 zastavil

konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1075,63 eur t.j. zmluvných pokút a v prevyšujúcej časti
vylúčil vec na samostatné konanie.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu si svoju povinnosť splnil
a dohodnuté služby žalovanému poskytol, a žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté
mobilné hlasové služby v dohodnutej lehote splatnosti nesplnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a

citované zákonné a zmluvné ustanovenia súd návrhu v časti hovorného vyhovel a rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP. Celkový úspech žalovaného predstavuje 22,7%.
Žalovanému ale žiadne trovy nevznikli, súd preto o trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP
tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Trovy priznal občianskemu združeniu vystupujúcemu na

ochranu práv žalovaného do 30.6.2016 v rozsahu 22,7 %, ktoré mu je povinný uhradiť žalobca. O výške
týchto trov bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom súdu po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle
ust. Civilného sporového poriadku./CSP/

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku, v rozsahu priznaných trov združeniu, odvolanie
žalobca dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

V odvolaní namietal najmä absenciu súhlasu strany, na ktorej má združenie vystupovať. Poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013. Zdôraznil, že CSP
neobsahuje také prechodné ustanovenie, z ktorého by vyplývalo, že intervenient má nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia do 30.06.2016. Vzhľadom na uvedené odvolateľ navrhuje, aby odvolací
súd odvolaniu žalobcu vyhovel a zrušil napadnuté rozhodnutie v časti trov priznaných vedľajšiemu

účastníkovi. Záverom žalobca poukázal na neúčelnosť trov právneho zastúpenia združenia. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil a združeniu náhradu trov
konania nepriznal.

3. Združenie ani žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako
aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je

neopodstatnené.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. Čo sa týka námietky žalobcu, že súd prvej inštancie rozsudok v jeho napadnutom výroku, nesprávne
právne posúdil, je potrebné uviesť, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

8. Žalobca v odvolaní v prvom rade poukazuje na absenciu súhlasu tej strany sporu, na ktorej ochranu
združenie v konaní vystupuje, resp. vystupovalo do 30.06.2016, a teda na skutočnosť, že postavenie
intervenienta nevzniklo od počiatku.

Otázka účinnosti vstupu združenia do konania a s tým súvisiaci súhlas dotknutej strany sporu už bola
v tomto konaní právoplatne vyriešená, a to uznesením súdu prvej inštancie č.k. 4C/154/2014 - 50 zo
dňa 27.04.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/123/2016 - 61 zo dňa
23.06.2016, ktorým bol pripustený vstup združenia do konania.Odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné ani vo vzťahu k rozhodnutiu NS SR 3Cdo/188/2012 zo
dňa 05. 02. 2013. Odvolací súd nijako nepopiera, že je vylúčené, aby vedľajší účastník v konaní

pôsobil napriek nesúhlasu ním podporovaného hlavného účastníka, avšak v predmetnom konaní
nesúhlashlavnéhoúčastníkavyslovenýnebol.„Nevysloveniesúhlasusovstupomvedľajšiehoúčastníka
do konania nie je možné považovať za nesúhlas účastníka konania so vstupom“ (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej vo veci 6Cdo 323/2013).

9. Pokiaľ ide o posúdenie otázky náhrady trov konania subjektu, ktorý do konania vstúpil ako vedľajší
účastník do 30.06.2016 v rozhodovaní po 01.07.2016, je potrebné zohľadniť procesnú právnu úpravu
účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 CSP právne
účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú
zachované. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované právo
takého subjektu, ktorý do konania vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93

ods. 2 a 3 O.s.p., na náhradu trov konania.

10. Podľa § 93 ods. 2, 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014 (ďalej len „O.s.p.“),
ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností.

Podľa § 24 O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.
Podľa § 137 ods. 1 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

11. Združenie vstúpilo do konania dňa 09.09.2014. Z obsahu spisu vyplýva, že sa k žalobe kvalifikovane

vyjadrilo po tom, čo mu bola doručená žaloba spolu s prílohami.
Dokonaniavstúpiloscieľomzbaveniaspotrebiteľanepriaznivýchdôsledkovvyplývajúcichzozmluvného
vzťahu, do ktorého žalovaná ako spotrebiteľka vstúpila so žalobcom.
Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou práv
zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Podľa dôvodovej správy

k tomuto zákonnému ustanoveniu „navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické
osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu
zákonom chránených záujmov, napríklad vo sfére ochrany pred diskrimináciou alebo vo sfére kolektívnej
ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi najmä zákon č. 365/2004 Z.
z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a o

doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava
bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.
Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie taktiež nevyplýva žiadny dôvod, pre ktorý by nemala byť
poskytnutá právna ochrana aj právnickej osobe. Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená

v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené,
aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať
najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom (z rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie C-279/09). Nie je preto dôvod na výnimku v prípade subjektu, ktorý v rozhodnom čase
vstúpil relevantne do konania ako vedľajší účastník na náhradu trov konania.

12. Námietky žalobcu smerujúce k tomu, že nebolo účelným, aby sa združenie dalo zastúpiť právnym
zástupcom, neboli opodstatnené, združenie svojou argumentáciou iniciovalo a podporilo ochranu
žalovaného. Pokiaľ preto súd prvej inštancie uložil žalobcovi zaplatiť združeniu náhradu trov, ktoré mus konaním vznikli, jeho rozhodnutie je správne a odvolací súd preto napadnutý rozsudok vo výroku o
náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a združením ako vecne správny postupom podľa §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

13. Záverom odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/181/2015 zo dňa 22.11.2016, podľa ktorého: „Aj oznámenie určitého subjektu, že vstupuje
do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo žalovanej strane, je totiž procesným úkonom,
ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva - zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p.

zachované. Iný výklad, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo takéhoto subjektu účinnosťou C. s. p. bez
ďalšieho zaniklo, by odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv a ochrany legitímneho
očakávania, vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu“.

14. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti

Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS
209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že uznesenie súdu prvej inštancie
zodpovedá kritériám daným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval

za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli spôsobiť zmenu
právneho posúdenia veci.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Združenie bolo v odvolacom konaní plne úspešné, odvolací súd mu preto

priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v
zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona

č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.