Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Osif
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/26/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814010422
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814010422.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
Daniely Mitterpákovej a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.
septembra 2017, v trestnej veci proti N.. C. T., obžalovaného pre zločin podvodu podľa § 221 ods.1,
2, 3 písm.c/ Tr.zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 313/2011 Z.z., o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.2.2017 sp.zn. 3T/156/2014 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods.1 písm.d/ Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods.3 Tr.por. a podľa § 285 písm.b/ Tr.por. obžalovaného N.. C. T., nar. XX.X.XXXX P. T.,
trvale bytom T., X. X, súkromný podnikateľ, t.č. pozastavený výkon živnosti, oslobodzuje spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Rožňava sp.zn. Pv 306/12/8807 zo dňa 22.5.2014, pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods.1, 2 Tr.zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č.
313/2011 Z.z. , ktorý mal spáchať tak, že
od dňa 16.11.2004 do 31.01.2012 v katastri obce W. B. Z. Š., okres T., na parcele číslo XXX/X, súpisné
číslo XXX, budova lodenice a ostatné plochy, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX po tom,
ako predmetnú nehnuteľnosť nadobudol kúpou, na škodu cudzieho majetku seba obohacoval tým,
že odoberal elektrickú energiu z rozvodov budovy v susedstve v katastri obce W. na Z. Š., okres T.,
na parcelnom čísle XXX/X H. XXX/X, súpisné číslo XXX, budova bývalej J. I., neskôr V. Q., ktoré
mali spoločné rozvody energií, pričom využil omyl vlastníkov a nájomcov budovy spočívajúci v tom,
že nevedeli, že majú spoločný rozvod elektriny a platby za elektrickú energiu uhrádzali nájomcovia,
neskôr vlastníci predmetnej budovy bývalej J. I., neskôr V. Q., čím takto obvinený spôsobil v období od
16.11.2004 do 27.03.2008 na majetku spol. U. - W. J. U., H.. U.., neskôr zmena mena spoločnosti na Q.,
H..U.., U. B. Č.. X, W., IČO: 36 211 079, odobratím 44 340,85 kWh elektrickej energie škodu spolu vo
výške 7.670,96 eur a v období od 27.03.2008 do 31.01.2012 na majetku spoločnosti V. Q., U..G..C.. Ž.
XX, W., IČO: 43 957 366, odobratím 50 991,97 kWh elektrickej energie, škodu vo výške 8.821,61 eur,
pretože tento skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. súd poškodené spoločnosti: V. Q., U..G..C.., Ž. XX, XXX XX W., N.: XX XXX
XXX H. Q., H..U.., U. B.T. X, XXX XX W., N.: XX XXX XXX, zastúpené splnomocneným zástupcom JUDr.
Martinom Kostrejom z Advokátskej kancelárie v Michalovciach, s nárokmi na náhradu spôsobenej škody
odkazuje na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :Rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.2.2017 sp.zn. 3T/156/2014 bol obžalovaný N.. C. T.
uznaný vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1,2,3 písm.c) Tr.zák. č. 300/2005 Z. z. v znení
zákona č. 313/2011 Z. z. pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 16.11.2004 do 31.01.2012 v katastri obce W. B. Z. Š., okres T., na parcele číslo XXX/X, súpisné
číslo XXX, budova lodenice a ostatné plochy, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX po tom,
ako predmetnú nehnuteľnosť nadobudol kúpou, na škodu cudzieho majetku seba obohacoval tým,
že odoberal elektrickú energiu z rozvodov budovy v susedstve v katastri obce W. B. Z. Š., okres T.,
na parcelnom čísle XXX/X H. XXX/X, súpisné číslo XXX, budova bývalej J. I., neskôr V. Q., ktoré
mali spoločné rozvody energií, pričom využil omyl vlastníkov a nájomcov budovy spočívajúci v tom,
že nevedeli, že majú spoločný rozvod elektriny a platby za elektrickú energiu uhrádzali nájomcovia,
neskôr vlastníci predmetnej budovy bývalej J. I., neskôr V. Q., čím takto obvinený spôsobil v období od
16.11.2004 do 27.03.2008 na majetku spol. U. - W. J. U., H.. U.., neskôr zmena mena spoločnosti na Q.,
H..U.., U. B. Č.. X, W., IČO: 36 211 079, odobratím 44 340,85 kWh elektrickej energie škodu spolu vo
výške 7.670,96 eur a v období od 27.03.2008 do 31.01.2012 na majetku spoločnosti V. Q., U..G..C.. Ž.
XX, W., IČO: 43 957 366, odobratím 50 991,97 kWh elektrickej energie, škodu vo výške 8.821,61 eur.
Za to bol obžalovanému N.. C. T. podľa § 221 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2,3 Tr.zák. s
prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm.j) Tr.zák. uložený trest odňatia
slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr.zák. súd výkon tohto trestu podmienečne odložil s probačným dohľadom.
Podľa § 51 ods. 2 Tr.zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov a podľa § 51 ods.
4 písm. e) Tr.zák. súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne sa ospravedlniť
poškodenému.
Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. súd poškodené spoločnosti: V. Q., U..G..C.., Ž. XX, XXX XX W., IČO: 43 957
366 a Q., H..U.., U. B. X, XXX XX W., IČO: 36 211 079, zastúpené splnomocneným zástupcom JUDr.
Martinom Kostrejom z Advokátskej kancelárie v Michalovciach, s nárokmi na náhradu spôsobenej škody
odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku obžalovaný N.. C. T. zahlásil odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania
obžalovanýuviedol,žeokresnýsúdvprvýchdvochrozsudkochjednoznačnekonštatoval,žeobžalovaný
začal realizovať odber elektrickej energie na základe súhlasu vlastníka nehnuteľnosti B. Š. W. P. T. s
tým, že mal povinnosť zabezpečiť meranie elektrickej energie. Túto svoju povinnosť si splnil a znaleckým
dokazovaním bolo objektívne preukázané, že počas žalovaného obdobia spotreboval elektrickú energiu,
ktorá bola meraná ním namontovaným meračom. Z uvedeného dôvodu je absurdné sa domnievať,
že sa niekto snaží úmyselne „načierno“ odoberať elektrickú energiu, pričom tento odber objektívne
zaznamenáva.Okresnýsúdvosvojomrozsudkusiprotirečí,keďnajednejstraneuvádza,žeobžalovaný
požiadal o zriadenie prípojky podružného odberu elektrickej energie a že na tento odber mal písomný
súhlas od štatutárneho orgánu vlastníka nehnuteľnosti bývalej J. I., na druhej strane konštatuje, že v
tomto súhlase uvedený vlastník „nepochybne naznačoval ďalší postup“, spočívajúci v postúpení žiadosti
technickému a právnemu oddeleniu na jej spracovanie, výsledkom ktorého mala byť konkrétna zmluva.
K vypracovaniu tejto zmluvy však nedošlo. V uvedenom písomnom súhlase bola obžalovanému uložená
len jediná podmienka, a to inštalovať elektromer, ktorú obžalovaný splnil prostredníctvom N.. L. T..
Konštatácia okresného súdu, že obžalovaný nevyvinul žiadnu aktivitu, či už vo vzťahu k uzavretiu tejto
zmluvy, resp. inú, je pri vyvodení jeho prípadnej trestnej zodpovednosti bezpredmetná, predovšetkým z
dôvodu, že počas celej doby žiadnu aktivitu nevyvinul ani pôvodný vlastník a ani nový vlastník budovy
bývalej J. I..
Zároveň obžalovaný zdôraznil, že iným spôsobom, ako podružným odberom sa v danom čase ani
nedal zabezpečiť odber elektrickej energie pre nehnuteľnosť obžalovaného. Obžalovaný vzhľadom na
technické riešenie (trafostanicu mala v správe a vo vlastníctve P. Z.) totiž nemal technickú a ani právnu
možnosťuzatvoriťzmluvupriamosdistribútoromelektrickejenergie.Obžalovanývpísomnýchdôvodoch
odvolania zhodnotil aj výpovede svedkov, pričom je toho názoru, že práve výpovede svedka N.. J. J. a
I. Š. neboli ničím spochybnené, títo vypovedali zhodne, práve naopak výpovede svedka U. sú menenéa nehodnoverné. Predložené overené fotokópie predmetných zmlúv preukazujú, že poškodený potvrdil,
že bol s celkovým stavom nehnuteľnosti oboznámený.
V závere obžalovaný zdôraznil, že predmetný zločin je úmyselným zločinom, pričom úmysel
obžalovanému N.. C. T. nebol preukázaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
nezákonný zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Napodkladetaktopodanéhoodvolaniaodvolacísúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného N.. C. T. je
dôvodné.
Okresný súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom sp.zn. 3T 156/2014 zo dňa 20.11.2015, kedy podľa
§ 285 písm. b) Tr.por. oslobodil obžalovaného N.. C. T. spod obžaloby prokurátora v celom rozsahu,
pretože skutok nie je trestným činom.
Na základe odvolania prokurátora Krajský súd v Košiciach na neverejnom zasadnutí dňa 26.5.2016
uznesením 7To/24/2016 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd sa vo vyššie uvedenom uznesení nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ale
stotožnil sa s argumentmi a s hodnotením dôkaznej situácie tak, ako to v odôvodnení odvolania uviedol
prokurátor a v závere uviedol, že okresný súd je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom
rozhodnutí odvolací súd.
Okresný súd v intenciách vyššie uvedeného rozhodnutia krajského súdu na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 12.8.2016 doplnil dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - odpisom registra
trestov a aktuálnych lustrácii, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.
Okresný súd poukázal na právny názor krajského súdu a rozsudkom sp.zn. 3T/156/2014 zo dňa
12.8.2016 uznal obžalovaného za vinného zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1,2,3 písm. c)
Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov, ktorého výkon podmienečne
odložil s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov a zároveň mu uložil povinnosť
osobne sa ospravedlniť poškodenému. Poškodené spoločnosti s nárokmi na náhradu spôsobenej škody
boli odkázané na civilný proces. Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný.
Na základe odvolania obžalovaného Krajský súd v Košiciach na verejnom zasadnutí konanom dňa
10.11.2016 vyhovel návrhu obhajcu obžalovaného, ktorý predložil fotokópiu kúpnopredajnej zmluvy z
roku 2004 medzi bývalým vlastníkom a poškodeným, z ktorej zmluvy je zrejmé, že kupujúci U. - W. J.
U. jednoznačne potvrdil, že s kupovanou nehnuteľnosťou na základe jej obhliadky sa oboznámil a jej
stav mu je známy. Zároveň navrhol vzhľadom, že sa jedná „o nový objavený dôkaz“, aby krajský súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol. K tomuto návrhu sa pripojil aj intervenujúci krajský prokurátor.
Okresný súd po vrátení predmetnej veci preskúmal predloženú listinu a obsah spisového materiálu. Vo
veci nevykonal žiadne dokazovanie, prečítal rozsudok Okresného súdu Rožňava sp.zn. 3T/156/2014
zo dňa 20.11.2015 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7To/24/2016 zo dňa 26.5.2016 a
rozhodol tak, že obžalovaného N.. C. T. opätovne uznal vinným v zmysle obžaloby a uložil mu totožný
trest, ako vo svojom pôvodnom rozhodnutí.
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že pozornosti odvolacieho súdu, ako aj krajského
prokurátora unikla skutočnosť, že spomenuté zmluvy o nájme s prílohami sa nachádzajú na liste č. 226,
233-246 spisu, ich dodatky na listoch č. 247, 248, 250, 261, 264 a kúpna zmluva na liste č. 289. Okresný
súd konštatoval, že nejde o žiadny nový dôkaz, ktorý bolo potrebné vykonať, pretože tento dôkaz už
bol riadne procesne vykonaný a jeho obsah nebol spochybnený.
Okresný súd vo svojom rozsudku konštatoval, že vzhľadom na takto zistené skutočnosti a absenciu
ďalších pokynov odvolacieho súdu nemohol postupovať a konať inak, než za stavu ku dňu 12.08.2016,teda po rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach uznesením 7To/24/2016 zo dňa 26.05.2016, a teda
rozhodol opätovne uznaním viny ako dňa 12.8.2016.
Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil aj tým, že ak aj obžalovaný požiadal pôvodného vlastníka
o zriadenie prípojky podružného odberu elektrickej energie, samotný súhlas riaditeľa B. T. v písomnej
forme na žiadosti nepochybne naznačoval ďalší postup, teda, že žiadosť bude postúpená technickému a
právnemuoddeleniunaspracovaniežiadosti,ktorýchvýsledkommalabyťkonkrétnazmluva.Kuzavretiu
takejto zmluvy však nikdy nedošlo. Napriek tomu obžalovaný začal a pokračoval v neoprávnenom
odbere elektrickej energie. Zo správy P.U. J., H..U.., W. vyplýva, že obžalovaný nikdy v rozhodnom
období nepožiadal o pripojenie a zriadenie meracieho prístroja na odber elektrickej energie. Z tohto
hľadiska obrana obžalovaného, že sa domnieval, že platí za odber elektrickej energie, neobstojí. O
zmenách vo vlastníctve k hotelu mal obžalovaný vedomosti a napriek tomu nevyvinul žiadnu aktivitu
k legalizácii odberu elektrickej energie. Poukazujúc v celom rozsahu na právny názor prokurátora a
Krajského súdu v Košiciach, vyjadreného v uznesení sp.zn. 7To/24/2016 zo dňa 26.5.2016, riadiac sa
dôsledne ustanovením § 327 ods. 1 Tr.por., súd vyslovil záver, že obžalovaný sa na škodu cudzieho
majetku obohatil tým, že využil niečí omyl nájomcov a neskôr vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti,
spočívajúci v tom, že nevedeli, že majú s budovou patriacou obžalovanému spoločný rozvod elektriny,
čím spôsobil väčšiu škodu a spáchal tento čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a týmto
konaním naplnil všetky zákonom stanovené znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 ods.
1,2,3 písm. c) Tr.zák.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho nadriadený krajský súd zistil
nasledujúce skutočnosti, ku ktorým zaujal toto stanovisko:
K argumentácii okresného súdu uvedenej v rozsudku sp.zn. 3T/156/2014 zo dňa 24.2.2017 ku
skutočnosti, že všetky listinné dôkazy, t.j. zmluvy o nájme s dodatkami a kúpna zmluva už boli obsahom
spisového materiálu, je potrebné uviesť, že nie všetky listiny boli obsahom vyšetrovacieho spisu v
originálnej verzii, resp. vo forme overenej fotokópie. Jedná sa konkrétne o dodatok č. 6/2004 k zmluve
o nájme zo dňa 27.11.2002 a o kúpnu zmluvu medzi W. U. W. ako predávajúcim a U. - W. J. U., H..U..
ako kupujúcim zo dňa 18.10.2004.
Listinné dôkazy, ktoré nie sú zabezpečené v originálnej verzii, resp. overenej fotokópie nie sú listinným
dôkazom, a preto až do času ich zabezpečenia a založenia do spisu nie je možné na ne prihliadať.
Čo sa týka právneho názoru, ktorý mal byť vyslovený v uznesení Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
7To/24/2016 zo dňa 26.5.2016 je potrebné zdôrazniť, že krajský súd v predmetnej trestnej veci
uznesením zo dňa 10.11.2016 sp.zn. 7To/97/16 rozhodol rovnakým spôsobom, ako vo vyššie uvedenom
uznesení, a to zrušením napadnutého rozsudku a vrátením veci na opätovné prejednanie, v ktorom
neuviedol žiadny právny názor.
Podľa§221ods.1,ods.2,ods.3písm.c/Tr.zák.,ktonaškoducudziehomajetkusebaaleboinéhoobohatí
tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku značnú
škodu, potrestá sa odňatím slobody na tri až desať rokov.
V obžalobe prokurátora sa kladie obžalovanému N.. C. T. za vinu, že odoberaním elektrickej energie
z rozvodov budovy v susedstve bývalej J. I. neskôr V. Q., s ktorou mala jeho nehnuteľnosť spoločné
rozvody energií využil omyl vlastníkov a nájomcov budovy spočívajúci v tom, že nevedeli, že majú
spoločnýrozvodelektrinyaplatbyzaelektrickúenergiuuhrádzalitítonájomcovianeskôrvlastnícibudovy
bývalej J.Q. I. B. Š. W. P. T., neskôr V. Q. v období od 16.11.2004 do 27.3.2008.
Skutočnosť, že vlastníci a nájomcovia uvedenej budovy nevedeli, že majú spoločný rozvod elektriny
spolu s budovou obžalovaného nenapĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu tak, ako
sa domnieva prokurátor a ani to, že obžalovaný N.. C. T. mal využiť ich omyl.
Nemôže byť na ujmu obžalovaného to, že ostatní účastníci právneho vzťahu vyplývajúceho z nájomných
a kúpnych zmlúv, t.j. nájomcovia, neskôr vlastníci J. I., neskôr V. Q., si neplnili svoje povinnosti
vyplývajúce v tom čase z ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. Obchodného zákonníka o
predchádzaní škodám.Zo samotnej výpovede poškodeného N.. U., ktorá je obsahom súdneho spisu je zistiteľné, že
nedisponovali kompletnou projektovou dokumentáciou nielen budovy, ale aj jej elektrických rozvodov,
čo tiež nie je možné vyhodnotiť jednostranne v neprospech obžalovaného N.. C. T..
Tým, že aj napriek uvedenej skutočnosti túto nehnuteľnosť prenajímali za takéhoto stavu, podstúpili
riziko, že merače elektrických rozvodov nemusia reálne odzrkadľovať stav, z čoho môže vyplynúť
aj situácia súvisiaca s nesprávnym vyúčtovaním odberu elektrickej energie, k čomu aj reálne došlo.
Akceptovanie tohto stavu zo strany vlastníkov, či už vedome alebo nevedome, nie je možné hodnotiť
ako omyl, ktorý obžalovaný mal využiť. V danom prípade ide o ich neznalosť, resp. neodbornosť pri
uzatváraní zmlúv a pri preberaní nehnuteľnosti a jej následnom užívaní.
Trestné právo a trestno-právnu kvalifikáciu určitého konania ako trestného činu, ktoré má súkromno-
právny základ, je potrebné považovať za ultima ratio, t.j. ako poslednú možnosť, teda krajný právny
prostriedok z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade trestné právo nemôže
slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov osôb v oblasti súkromnoprávnych
vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite osôb, aby si „strážili svoje práva“, ktorým má
súdna moc poskytovať ochranu. Je v zásade neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány
činné v trestnom konaní, a tak nahrádzali činnosť súdov v civilnom konaní.
Trestné stíhanie nie je namieste, ak sa konanie obvineného alebo už obžalovaného pohybuje výhradne
v rovine súkromno-právnych vzťahov.
Trestné právo by sa najmä u súkromno-právnych vzťahov (osobitne pri majetkových vzťahoch) malo
uplatňovať skutočne len podporne k iným právnym normám, a aj to len v prípadoch zjavných
excesov súkromno-právnych vzťahov, pretože trestné právo je nástrojom celkom nevhodným k regulácii
súkromno-právnych vzťahov, to znamená že trestnú represiu je možné uplatňovať len následne vedľa
iných opatrení, resp. ak iné oprávnenia zlyhali.
V predmetnej trestnej veci ide zjavne o prípad, ktorý mal byť vyriešený v civilnom konaní. Dôkazom
toho je okrem vyššie spomínaných skutočností aj to, že poškodený N.. U. vyzýval obžalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže obžalovaný mu odmietol ním požadovanú sumu vo výške
71.642,41 Eur zaplatiť a chcel zaplatiť len skutočne spotrebovanú elektrickú energiu, poškodený podal
na N.. C. T. trestné oznámenie.
Vykonaným dokazovaním už v rámci prípravného konania bolo preukázané znaleckým posudkom
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, že požiadavka N.. U. niekoľko rádovo
presahovala skutočne spotrebovanú elektrickú energiu obžalovaným, ktorá bola vyššie uvedeným
znaleckým dokazovaním vo svojom súhrne vyčíslená na sumu 16.492,57 Eur. Krajský súd dáva do
pozornosti, že potom ako bolo 6.12.2012 vznesené obvinenie N.. C. T. a reálne vypočítaná skutočne
spotrebovaná elektrická energia, tento vkladom na účet obom poškodeným spoločnostiam zaplatil za
spotrebovanú energiu vyššiu sumu, ako v skutočnosti mal zaplatiť. Spoločnosti U. - W. J. U., H..U..
zaplatil viac o 352,56 Eur a spoločnosti V. Q., U..G..C.. W. zaplatil viac o 5.392,09 Eur.
Keďže vykonaným dokazovaním v predmetnej trestnej veci nedošlo k vykonaniu takých dôkazov, ktoré
by smerovali k preukázaniu úmyslu obžalovaného N.. C. T. využiť niečí omyl, krajský súd na základe
odvolania obžalovaného napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vo veci rozhodol rozsudkom
sám tak, že podľa § 285 písm.b/ Tr.por. obžalovaného N.. C. T. oslobodil spod obžaloby tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 288 ods.3 Tr.por., ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho
nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Nakoľko krajský súd obžalovaného N.. C. T. podľa § 285 písm.b/ Tr.por. oslobodil spod obžaloby
prokurátora v celom rozsahu, poškodených preto v zmysle § 288 ods.3 Tr.por. s nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.