Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203686
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8813203686.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., Politických vězňů
1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej D. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, o zaplatenie 256 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9C/509/2013 - 83 zo dňa 27.07.2016 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9C/509/2013 - 124 zo dňa 28.03.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 9C/509/2013-124 z 28.3.2017.

P r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a žalovanej priznal na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Rozhodnutieprávneodôvodnilustanovením§11ods.1a§75 Zákonač.191/1950Sb.Zákonzmenkový
a šekový, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 2, § 4
ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj Nariadením Európskeho parlamentu
a Rady (ES) číslo 861/2007 a Smernicou Rady 93/13/EHS z 5.4.1993.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou (tlačivo A

- návrh na uplatnenie pohľadávky, článok 4, ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/
číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) domáhal
zaplatenia istiny 256,- eur s príslušenstvom. Žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 20.01.2009 na zmenkovú sumu 522,- eur, pričom
sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 02.12.2010.
Žalovaná vystavila dňa 20.01.2009 v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku, obsahom
ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 522,- eur

so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 02.122010. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako
vista zmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od
vystavenia“. Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) na žalobcu.
Zo zmluvy o úvere číslo 8342310, ktorá sa uvádza na zmenke predloženej žalobcom vyplýva, že dňa
20.01. 2009 na jednej strane medzi dlžníkom - žalovanou a na druhej strane veriteľom - POHOTOVOSŤ,
s.r.o. bola uzavretá táto zmluva o úvere, kde sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 350,-
eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322,- eur v

12-tich mesačných splátkach. Predmetnú zmluvu vyhodnotil súd prvej inštancie ako spotrebiteľskú.
Aby veriteľ mohol prijať zmenku od spotrebiteľa, musia byť naraz splnené dve podmienky:1. ide o
zabezpečovaciu zmenku;2. zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľazo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že uvedené podmienky neboli splnené, istina
poskytnutého úveru bola 350,- eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 522,- eur. Teda zmenková

suma predstavuje až 149,43 % z istiny úveru. S poukazom na tieto skutočnosti súd potom považuje
zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné
dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i), k), o) Občianskeho
zákonníka) a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení
zmenky je v rozpore s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Dohoda uzavretá v článku 17 všeobecných zmluvných podmienok umožňuje vystaviť povinnému
zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom
zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa
uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky
za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo
zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu

spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné, a tým neplatné v súlade s § 54 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho
uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním
požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho
zákonníka.

O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.
Opravným uznesením č. k. 9C/509/2013 - 124 zo dňa 28.03.2017 súd prvej inštancie opravil dátum
vyhlásenia rozsudku z nesprávne uvedeného dátumu 27.07.2006 na správny dátum 27.07.2016.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal inú vadu konania,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ako aj nesprávne právne posúdenie. Jednotlivé dôvody podaného
odvolania bližšie konkretizoval s tým, že poukázal na abstraktný charakter zmenky, ďalej na účel konania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007

z 11.07.2007, ako aj na samotný procesný postup súdu prvej inštancie. V odvolaní uviedol, že súd
prvej inštancie uvádza vo svojom odôvodnení, že vo veci vykonal dokazovanie, avšak žalobca a ani
žalovaná dokazovanie úverovou zmluvou, či ďalšími listinnými dôkazmi vôbec nenavrhli. Podľa ust.
§ 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.

Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci
súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej
zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného
dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie
nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu

zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje právo žalobcu. Žalovaná mohla na základe
čl. 5 ods. 3 a 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné
námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej týmto nariadením.
Uviedol, že súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností
o tom, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, že zmenka,

ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaná uzatvorila zmluvu ako
spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo strán sporu a
súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Žalovaná a ani
žalobca sa k uvedeným skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol
dospieť k ich nespornosti. Žalobca ďalej namietal, že súd k rozhodnutiu dospel na základe aplikácie

nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je
možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa
aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal
a ignoroval predmet sporu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový

právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí.
Súd však vec posudzoval ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Poukázal na viaceré
rozhodnutia slovenských súdov, ako aj na rozhodnutia a právnu úpravu iných európskych krajín. Navrholnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania, ktoré špecifikoval.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)príslušnýnarozhodnutieoodvolanípodľa§34zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380

CSP, bez nariadenia pojednávania, s nariadeným termínom verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol
oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 08.06.2017 (§ 219 ods. 1, 3 CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Odvolací súd z dôvodu v odvolaní namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne

predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že

jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v
súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

7. Odvolací súd s poukazom na zistené skutkové závery, ako aj právne posúdenie uplatneného nároku
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, s posudzovaním dohody o vyplnení
zmenky ako absolútne neplatného právneho úkonu vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o
úvere,nazákladektorejbolazmenkažalovanýmvystavená.Uplatnenúnámietkunesprávnehoprávneho

posúdenia odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé
odôvodnenie zo strany súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje a na zdôraznenie správnosti rozsudku
a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa:

8. Vo veci nie je možné stotožniť sa s argumentáciu spochybňujúcou postup súdu prvej inštancie

pri vykonávaní dôkazov. V prejednávanom spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky
indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo
zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu upraveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007
(ďalej len ,,nariadenie“). Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob

vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.
Žalobca začne konanie vyplnením príslušného tlačiva a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ by súd nemal na
základe vyplneného tlačiva k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, môže žalobcu
vyzvať k doplneniu tlačiva a na iné úkony tiež použitím príslušného tlačiva. Znenie čl. 4 nariadenia môže
vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné dôkazné prostriedky ako príslušné tlačivá a v zásade nemá

možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Takýto výklad je
ale nesprávny. Cieľom nariadenia totiž nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných
pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby
dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z čl. 8 a 9 uvedeného
nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť

sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie pokiaľ to považuje za potrebné.
Zjednodušená forma konania podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi za predpokladu, ak nie jeustanovené inak, procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z
čl. 19 nariadenia.

9. Uvedený záver podporuje aj spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v ktorom sa uvádza, cit.:
„Vo vzťahu k aplikácii nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti
preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné
v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho

činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia
nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v
konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti
návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd
pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred
súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených

lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len
na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné.“

10. Odvolací súd preto nesúhlasí s uplatnenou námietkou týkajúcou sa vád konania, ktoré by mali za
následok nesprávne rozhodnutie, resp. že nesprávnym procesným postupom súd znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Súd prvej inštancie postupoval v predmetnej veci štandardne v zmysle vnútroštátneho práva,
Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, Civilného sporového
poriadku účinného od 01.07.2016, ako aj v súlade s článkom 19 Nariadenia č. 861/2007 Z.z.. Iné
posúdenie uplatneného nároku žalobcu súdom nemožno považovať za porušenie práva strany sporu

na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky ani porušenie práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým
je Slovenská republika viazaná. Správne súd prvej inštancie rozhodol o veci samej, ak žalobu zamietol
vychádzajúc zo spotrebiteľského charakteru zmluvy, posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok
vo vzťahu k dohode o vyplnení zmenky. Z tohto dôvodu nebolo možné odvolaniu žalobcu vyhovieť.

Odvolací súd nepovažoval za opodstatnené namietanie procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý
vykonal dokazovanie, podrobil súdnej kontrole zmluvu o úvere, ako aj dohodu o vyplnení zmenky. Bez
náležitého neoboznámenia sa s listinnými dôkazmi, by súd svojim postupom porušil ustanovenia na
ochranu spotrebiteľa.

11. Aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu
práv zo zmenky, je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o
jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu
pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej
zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje a ktorou bolo vydanie zmenky

predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný tak, ako to správne urobil súd prvej
inštancie, konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom. Ak má byť zabezpečené
naplneniecieľasledovanéhoprávnymipredpisminaochranuspotrebiteľa,jenutnéumožniťsúduskúmať
charakter právneho vzťahu, na základe ktorého došlo k vystaveniu zmenky a v prípade zistenia, že
ide o vzťah spotrebiteľský, podrobiť skúmaniu zmluvné podmienky z hľadiska ich neprijateľnosti. V

tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené
v stanovisku č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z
indosovanej zmenky súd nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie
právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17

zákona zmenkového a šekového by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom
možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z
hľadiskasúladusdobrýmimravmijezvýraznenávtýchprípadoch,keďjustranasporuvýslovnenamieta,
musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže
na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je

možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase,
kedy bola zmenka vystavená.12. Správny je i samotný záver súdu prvej inštancie, ktorý ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
vyhodnotil dohodu veriteľa a dlžníka (spotrebiteľa) o vyplňovacom práve k blankozmenke. Pokiaľ
ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnejautonómiemusíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžaduje
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne informácie o
dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny predchodca sa
svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť ani poukazom na
princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov

v neprospech žalovanej. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo
strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa
bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj
v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa
dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských
právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na

podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp.
jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

13. Okrem toho vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto
cenného papiera, si žalovaná bez akýchkoľvek pochybnosti zhoršila svoje zmluvné postavenie. Potreba

vystavenia zmenky pritom pre žalovanú priamo vyplývala zo všeobecných úverových podmienok.
V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto
je absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, tak ako to správne skonštatoval
súd prvej inštancie.

14. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že napáda tiež výrok o náhrade trov konania. Vzhľadom na
plný úspech žalovanej v konaní súd prvej inštancie správne rozhodol, keď priznal žalovanej náhradu
trov konania.

15. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby ako aj vo

výroku o trovách konania, v spojení s opravným uznesením, ako vecne správny v súlade s ust. § 387
ods. 1, 2 CSP.

16. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči žalobcovi,
lebo žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná v plnom rozsahu.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.