Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. jún 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/118/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116221041
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116221041.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Poštová

banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpeného Advokátska
kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému:
C. L., U.. XX.XX.XXXX, R. G. XX, XXX XX D., o zaplatenie 1 827,42 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.137,44 Eur spolu s úrokmi z omeškania
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 361,79 Eur od 01. 04. 2015 do 31. 08. 2016,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 1.137,44 Eur od 01. 09. 2016 až do zaplatenia

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 07.10.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia
· istiny - 1827,42 €,

· úrokov do 31.08.2016 - 794,74 €,
· úrokov - 24,50% ročne zo sumy 1827,42 € od 01.09.2016 až do zaplatenia,
· úrokov z omeškania - 5,25% ročne zo sumy 1827,42 € od 01.09.2016 až do zaplatenia,
1.1. Žalobca vychádzal z toho skutkového základu, že dňa 12.11.2013 uzavrel ako veriteľ so žalovaným
ako dlžníkom Zmluvu o úvere. Keďže žalovaný svoju povinnosť splácať úver riadne a včas neplnil,
pristúpil žalobca k predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu 30.03.2015.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril a pojednávania sa nezúčastnil.

3. Súd vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi spis a zistil nasledujúce:
3.1. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 12.11.2013 Zmluvu o úvere s názvom
„Dostupná pôžička“ s nasledujúcimi parametrami
· výška úveru - 2000 €,
· výška mesačnej splátky - 110,29 €,

· dátum prvej splátky - 20.12.2013,
· dátum konečnej splatnosti - 20.11.2015,
· počet splátok - 24,
· celková výška nákladov - 560,56 €,· RPMN - 27,44%,
· priemerná RPMN - 20,83%,
· úroková sadzba - 24,50% ročne.

3.2. Žalobca ďalej predložil súdu uznanie dlhu zo dňa 12.11.2013, ktorým žalovaný uznal dlh vo výške
2014,38 € s prísl.
3.3. Listom zo dňa 30.03.2015 bol žalovaný žalobcom vyzvaný na úhradu dlžnej sumy 1827,42 € s prísl.
3.4. Z listiny predloženej žalobcom (č.l. 15,16) s názvom „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.08.2016“
vyplynulo, že žalovaný na úver zaplatil sumu 882,30 €, z čoho bola suma 69,21 € započítaná na poplatky,

suma 640,51 € na úroky a suma 172,58 € na istinu. Z poplatkov tvorilo sumu 19,74 € poistné.

4. Listom zo dňa 28.11.2016 súd požiadal žalobcu, aby
· špecifikoval ako dospel k dlžnej sume,
· preukázal, že pred zosplatnením úveru postupoval podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka,
· zaslal všetky doklady, ktorými preveroval bonitu žalovaného,

· zaslal rozpis všetkých splátok na istinu, úroky a poplatky.
4.1. Na vyššie uvedenú výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 19.12.2016 (č.l. 31,32),
v ktorom uviedol, že
· zasiela súdu amortizačnú tabuľku,
· informácie o preverovaní bonity klienta sa nachádzajú priamo v úverovej zmluvy, a okrem toho overenie

príjmu bolo vykonané dopytom do Sociálnej poisťovne a overenie výdavkov dopytom do úverového
registra.

5. (Ne)platnosť predčasného zosplatnenia úveru - Predovšetkým má súd za to, že k predčasnému
zosplatneniu úveru a teda k strate výhody splátok u dlžníka - žalovaného nedošlo, z dôvodu nedodržania

postupu podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka (Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.). Doručenie upozornenia na možné zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania
s jeho splácaním totiž žalobca súdu nepreukázal. Z vyššie uvedeného záveru vyplýva, že žalovaný bol

povinný aj naďalej plniť svoj záväzok v splátkach.
6. Skúmanie bonity žalovaného. Neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru.
6.1. Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo

cennýmipapiermi;týmniejedotknutéustanovenie§17ods.3.
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1 , nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia

povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom
stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely

posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
6.2. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokoumierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom
kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi

zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu
a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo

efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
6.3. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o
tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o
úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak
veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie

zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
6.4. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ
schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa
konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si

zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/

domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na
bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama
o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
6.5. Je zrejmé, že žalobca spôsobom vyššie uvedeným nepostupoval. Zo zmluvy vyplýva, že príjem

žalovaného je 330 € a príjem domácnosti 750 €. Príjem žalovaného a ani príjem domácnosti nie je ničím
preukázaný. Z úverovej zmluvy nevyplýva skúmanie výdavkovej strany rozpočtu žalovaného a to pokiaľ
ide o výdavky na živobytie a pod.
6.6. Podľa rozhodnutia NSS ČR sp. zn. 1As/30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené
závěry krajského soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení

úvěruschopnosti spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí,
podloženého odborností a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném
rozsahu. Proto je nutno dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových
poměrech. Samotné ničím nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho
schopnosti splácet úvěr, neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s

odbornou péčí měla a mohla mít pochybnosti o pravdivosti tvrzených skutečností.
Smyslem zakotvení povinnosti poskytovatelů spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost
spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru) je především ochrana spotřebitelů před
rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva
k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele posoudit před uzavřením smlouvy bonitu

spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že věřitel bude při poskytování úvěru
postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností splácet. Primárním chráněným zájmem
je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se
všeminegativníminásledky,atojakekonomickýmivpodoběztrátymajetku,takspolečenskýmivpodobě
společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1.

vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).
Nejvyšší správní soud samozřejmě souhlasí se stěžovatelkou v tom, že by dlužníci neměli být a priori
považováni za lháře a že by měli i oni sami nést určitou odpovědnost za plnění svých závazků plynoucích
z uzavřených úvěrových smluv. Proto také zákon o spotřebitelském úvěru ukládá věřiteli povinnost
poskytnout spotřebiteli včasné a úplné informace o úvěru tak, aby byl schopen posoudit, zda nabídka

odpovídá jeho potřebám a aktuální situaci (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Je
však třeba si uvědomit, že zákon o spotřebitelském úvěru klade velký důraz na ochranu spotřebitelů před
neodpovědným zadlužováním, které je v současnosti závažným společenským problémem, jehož řešení
patrně nelze ponechat pouze na odpovědnosti samotných dlužníků. K řešení tohoto problému tak majívěřitelé přispět tím, že budou před uzavřením úvěrových smluv pečlivě zkoumat schopnost spotřebitele
úvěr splácet a eliminovat tak možné tendence spotřebitelů zkreslovat své majetkové poměry ve snaze
získat spotřebitelský úvěr, bez ohledu na předchozí uvážení o svých schopnostech jej splácet. Jedná

se tedy o právní úpravu orientovanou na ochranu spotřebitele, jakožto slabší smluvní strany, která s
sebounesenaopakvětšízatíženípovinnostminastraněpodnikatele-zdeposkytovatelespotřebitelského
úvěru.
Zákon o spotřebitelském úvěru je transpozicí směrnice Evropského parlamentu a Rady 2008/48/ES
ze dne 23. dubna 2008, o smlouvách o spotřebitelském úvěru a o zrušení směrnice Rady 87/102/

EHS. Předobrazem ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru je článek 8 směrnice, který
uložil členským státům zajistit, aby před uzavřením úvěrové smlouvy věřitel posoudil úvěruschopnost
spotřebitele na základě dostatečných informací získaných případně od spotřebitele, a pokud je to
nezbytné, na základě vyhledávání v příslušné databázi. V bodě 26 odůvodnění směrnice je kladen důraz
na to, aby se věřitelé nepouštěli do nezodpovědného půjčování ani neposkytovali úvěry bez předchozího
posouzení úvěruschopnosti.

Pro nyní projednávaný případ je podstatný závěr Soudního dvora, že posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele může být provedeno pouze na základě informací uvedených spotřebitelem, pokud budou
tyto informace dostatečné a jeho pouhá prohlášení budou podepřena doklady. Ustanovení § 9 odst.
1 zákona o spotřebitelském úvěru, jež představuje transpozici článku 8 odst. 1 směrnice do českého
právního řádu, by tak mělo být vykládáno stejným způsobem, neboť sleduje stejný účel. Závěr Soudního

dvora ostatně konvenuje se závěrem žalované i krajského soudu, kteří taktéž shledali pouhé předložení
ničím nedoložených prohlášení spotřebitele nedostatečným k řádnému posouzení úvěruschopnosti
dlužníka.
Český zákon navíc uvádí, že věřitel je povinen prověřit schopnost spotřebitele splácet úvěr s
odbornou péčí, což nasvědčuje povinnosti dodržení zvýšené pozornosti při posuzování úvěruschopnosti

spotřebitele. Výkladem pojmu odborné péče se podrobně zabýval krajský soud a zdejší soud se s
jeho interpretací zcela ztotožňuje. Odbornou péčí je třeba rozumět úroveň zvláštních dovedností a
péče, kterou lze od podnikatele ve vztahu ke spotřebiteli rozumně očekávat a která odpovídá poctivým
obchodním praktikám nebo obecným zásadám dobré víry v oblasti jeho činnosti [viz § 2 odst. 1 písm. o)
zákona o ochraně spotřebitele]. Při výkladu sousloví odborné péče lze čerpat, jak uvádí i krajský soud,

z interpretace tohoto pojmu např. v kontextu dnes již neúčinného obchodního zákoníku. Krajský soud
správně dovodil, že postup s odbornou péčí zahrnuje též povinnost věřitele ověřit podstatné informace
poskytnuté spotřebitelem svědčící o jeho schopnosti splácet sjednaný úvěr (k tomu srov. např. rozsudky
NS ze dne 27. 9. 2007, sp. zn. 32 Odo 1726/2006, či ze dne 22. 4. 2009, sp. zn. 32 Cdo 241/2009, či
rozsudek NSS ze dne 30. 9. 2009, č. j. 1 Afs 94/2009-56).

V souvislosti s tímto výkladem pojmu odborné péče i s ohledem na účel zakotvení povinnosti
ověřovat úvěruschopnost spotřebitele, kterým je zejména ochrana spotřebitele, je třeba vykládat §
9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru tak, že věřitel musí náležitě pečlivě zjišťovat schopnost
spotřebitele splácet úvěr a požadovat doklady k jeho tvrzení. Je také nutno dovodit, že věřitel by
měl úvěruschopnost dlužníka aktivně zjišťovat a prověřovat, nikoliv se spokojit pouze s jeho ničím

nedoloženými prohlášeními. Zdejší soud se ztotožňuje s krajským soudem v tom, že požadovanými
doklady pro prokázání úvěruschopnosti spotřebitele mohou být např. potvrzení o zaměstnání a příjmu,
výplatní pásky, výpis z bankovního účtu žadatele a podobně. Nejednalo by se tedy o opakovaná
prohlášení téhož obsahu, jak uvádí stěžovatelka, neboť ta by skutečně byla nadbytečná. Mělo by jít o
doklady vydané spotřebiteli třetí stranou, které budou objektivně a věrohodně vypovídat o spotřebitelově

schopnosti dostát svým závazkům ze smlouvy o úvěru. Pokud by i v případě doložení těchto dokladů
přetrvávaly pochybnosti o bonitě dlužníka, bylo by možné jeho situaci ověřit nahlédnutím do databází
umožňujících posouzení úvěruschopnosti spotřebitele (viz § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru).
6.7. Súd je presvedčený, že v prípade, ktorý nastal a v ktorom žalobca či už úmyselne alebo konaním
hrubo odporujúcim odbornej starostlivosti zvýšil zadlženosť žalovaného a zároveň hazardoval so svojimi

finančnými prostriedkami, je dôvodný záver, že žalovaný je povinný z prejednávaného úverového vzťahu
vrátiť iba istinu a nie aj úroky a poplatky a zároveň záver, že k platnému predčasnému zosplatneniu
úveru nedošlo.

7. Úver je bez úrokov a bez poplatkov aj z ďalšieho dôvodu: Podľa § 9 ods.2 písm. j) zákona č. 129/2010

Z.z. - zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.7.1. Vzhľadom na to, že zmluva neobsahuje predpoklady na výpočet RPMN je poskytnutý úver bez
úrokov a bez poplatkov.

8. (Ne)priznané plnenie. V prejednávanej veci je z dokumentu žalobcu s názvom „Aktuálny stav úveru
ku dňu 31.08.2016” zrejmé, že žalovanému bola poskytnutá suma 2000 €, z ktorej do dňa rozhodnutia
súdu vrátil sumu 882,30 €, z ktorej sumu 19,74 € predstavovalo poistné. Vzhľadom na to, že k platnému
predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo a úver je bez úrokov a bez poplatkov, má žalobca právo na
zaplatenie istiny a poistného ku dňu rozhodnutia súdu, pričom k tomuto dňu vzhľadom na konečnú

splatnosť úveru, už bola splatná celá istina úveru.
8.1. Z poskytnutého úveru 2000 € bola vrátená suma istiny 862,56 € a zaplatené poistné vo výške 19,74
€. Dlžná istina tak predstavuje sumu 2000 € - 862,56 € = 1137,44 €.

9. Úroky z omeškania. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka -
Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úroky z omeškania žalobca požadoval odo dňa 01.04.2015 (po ním vykonanom neplatnom predčasnom
zosplatnení úveru). Ku dňu 01.04.2015 mala byť podľa žalobcom predloženej amortizačnej tabuľky
zaplatená istina 1224,35 € a bola zaplatená istina 862,56 €. Omeškaná je tak istina 361,79 € až do dňa
31.08.2016. Žalobca ďalej požadoval úroky z omeškania od 01.09.2016. V tomto čase bola omeškaná
istina 1137,44 € a z tejto sumy priznal súd úroky z omeškania. Ku dňu omeškania 01.04.2015 bola výška

základnej úrokovej sadzby ECB 0,05 % ročne a potom úrok z omeškania predstavuje výšku 5,5 % ročne.
Ku dňu omeškania 01.09.2016 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,00 % ročne a potom úrok
z omeškania predstavuje výšku 5,0 % ročne.

10. Uznanie dlhu. Podľa § 558 OZ - Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj

výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa§192C.s.p.-Skutočnosť,prektorújevzákoneustanovenádomnienkapripúšťajúcadôkazopaku,
má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
V prejednávanej veci vyšla v konaní najavo skutočnosť, že v čase uznania dlhu, tento v uznanej výške

neexistoval (pre jeho bezúročnosť, bezpoplatkovosť a neplatnú predčasnú spúlatnosť), preto súd v
konaní postupoval neberúc toto uznanie do úvahy.

11. Náhrada trov konania.
Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Žalobca bol v konaní prevažne neúspešný (len na istine a kapitalizovaných úrokoch požadoval

zaplatenie sumy 2622,16 € a priznaná mu bola suma 1137,44 €), právo na náhradu trov konania nemá
a úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto mu súd nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.