Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/72/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916201646
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6916201646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s. so
sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, proti žalovanej W. V., nar. XX.
XX. XXXX, bytom L., T. XX, v konaní o zaplatenie 887,25 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/49/2016-44 zo dňa 23. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného vo výroku, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 554,29 EUR s
príslušenstvom (výrok I.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.); p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku z o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 554,29 EUR
s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 554,29 EUR od 24. 10. 2014 až do zaplatenia, všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a to titulom plnenia z úverovej zmluvy uzavretej medzi
stranami sporu č. 420140633 dňa 04. 04. 2014 (ďalej v texte „zmluva“).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že zmluva uzavretá
medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou uzavretou v zmysle Občianskeho zákonníka, ako aj
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
(ďalej v texte „zákon č. 129/2010 Z.z.“), na základe ktorej skutočnosti podrobil predmetnú zmluvu
prieskumu v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona. Okresný súd zdôraznil, že zmyslom ustanovenia § 9 ods.
2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere

informovaný o konečnej splatnosti úveru, t. j. o tom, dokedy mu bude trvať povinnosť splácať istinu,
úroky a iné poplatky. Konštatoval, že po prieskume predmetnej zmluvy táto neobsahuje konkrétny údaj
o konečnej splatnosti úveru a tento nedostatok nemohol byť odstránený ani tým, že sa veriteľ odvolával
na skutočnosť, že z úverovej zmluvy vyplýva počet splátok, ktoré je spotrebiteľ povinný veriteľovi zaplatiť
a že z tohto údaja by si mohol spotrebiteľ dostatočným spôsobom sám určiť deň konečnej splatnosti
úveru. Keďže okresný súd uzavrel, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č.
129/2010Z.z.,vyhodnotilposkytnutýúvernazákladetejtozmluvypodľa§11ods.1písm.b/tohtozákona

za bezúročný a bez poplatkov. V takom prípade vznikla spotrebiteľovi povinnosť uhradiť v prospech
veriteľa len sumu skutočne poskytnutého úveru. V konaní mal okresný súd za preukázané, že žalobca
poskytol žalovanej úver vo výške 650,- EUR a keďže žalovaná uhradila žalobcovi sumu 9,75 EUR a mala
tiež nárok na zápočet sumy 85,96 EUR (protokol o zápočte v zmysle bodu 5 Obchodných podmienok)mal za to, že vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi
ešte sumu 554,29 EUR ako rozdiel sumy, ktorá jej bola poskytnutá a sumy, ktorá mala byť zo strany
žalovanej započítaná ako platby ( 95,71 EUR ).

3. Vzhľadom na vyššie uvedené následne preto okresný súd žalobu nad sumu 554,29 EUR, teda vo
výške 332,96 EUR, vrátane prináležiaceho príslušenstva ako nedôvodnú zamietol. O úroku z omeškania
rozhodol v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády č.
87/1995 Z.z..

4. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že finančná hotovosť
jej bola žalobcom poskytnutá v Rimavskej Sobote, a nie v mieste bydliska, takže domáci servis bola
nadštandardná služba, ktorú nikdy nevyužila. S domácim servisom nesúhlasila, nakoľko s ním nebola

oboznámení vopred a táto služba bola vopred formulovaná v úverovej zmluve, ktorú nemala možnosť
ovplyvniť. Zároveň poukázala na to, že so žalobcom uzavrela už predtým zmluvu č. 420132668, a to
dňa 25. 09. 2013, na základe ktorej jej napriek dohode nevrátili úrok a nedošlo ani k jeho započítaniu
napriek viacerým upozorneniam.

6. Na záver žalovaná namietala skutočnosť, že z úveru bola uhradená splátka iba vo výške 9,75 EUR,
s čím nesúhlasí, nakoľko splátky boli uhradené vo výške 225,93 EUR + zostatok z predchádzajúceho
úveruvovýške87,60EUR,takžebolouhradenýchaž313,53EUR.Konštatovala,žezmluvajeuzavretáv
zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a neobsahuje náležitosti v zmysle tohto zákona. Na základe uvedeného
by sa mal úver jej poskytnutý považovať za bezúročný a bez poplatkov, na základe ktorej skutočnosti

podala odvolanie voči predmetnému rozsudku.

7. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

8. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 23. 11. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť

zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
prvej vety odseku 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (konanie začalo dňom 18. 02. 2016).
9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej, rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo preskúmal v medziach daných ustanovením § 79 a
§ 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu, a to vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 554,29 EUR s príslušenstvom (výrok I.) a vo výroku o náhrade trov konania, ktorým
rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (výrok III.), rozsudok ako vecne

správny v celom rozsahu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v
dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie
aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej. Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú
z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd stručne a jasne

objasnil skutkový, ako aj právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že nárok žalobcu
bol vo vzťahu k žalovanej dôvodný len čiastočne, (v rozsahu sumy 554,29 EUR s príslušenstvom), ak
zmluva neobsahovala obligatórne náležitosti predpokladané zákonom č. 129/2010 Z. z. s tým, že vo
zvyšku bola žaloba zamietnutá.

11. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovanej za obsahové vymedzenie svojho
odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi. V odvolaní žalovaná namieta, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z., na základe čoho je nevyhnutné úver, ktorý jej bol poskytnutý považovať za bezúročnýa bez poplatkov, a to napriek tomu, že okresný súd založil svoje rozhodnutie na právnom závere o
bezúročnostiabezpoplatkovostiúveruposkytnutéhožalovanej.Okresnýsúdvyhodnotilzmluvuuzavretú
medzi stranami sporu v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. za zmluvu, na základe

ktorej bol poskytnutý úver, ktorý je nutné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. V tomto smere
považoval odvolací súd odvolanie za zmätočné.

12. Nedôvodnou je i ďalšia námietka žalovanej vo vzťahu k tomu, že tzv. domáci servis bola
nadštandardná služba, ktorú nikdy nevyužila. Okresný súd jej ale neuložil povinnosť zaplatiť za

predmetnú službu a s uvedenou nadštandardnou službou sa ani v dôvodoch svojho rozhodnutia
nezaoberal. Odvolaciemu súdu preto nie je zrejmé, na základe čoho žalovaná namieta predmetné
skutočnosti, ak nemajú žiadny priamy vzťah k predmetu konania.

13. Ďalším odvolacím dôvodom žalovanej bola skutočnosť, že už v minulosti, a to dňa 25. 09. 2013
uzavrela so žalobcom zmluvu, na základe ktorej jej mal byť vzhľadom na predčasné splatenie úveru

vrátený úrok vo výške 87,60 EUR, ktorý jej mal byť započítaný. Žalobca uplatňuje svoj nárok v
predmetnom konaní zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 04. 04. 2014, ktorá žiadnym
spôsobom v sebe nezahŕňa ustanovenia, na základe ktorých by malo dôjsť k akémukoľvek započítaniu
akýchkoľvek nárokov medzi stranami sporu (medzi zmluvou uzavretou dňa 25. 09. 2013 a zmluvou
uzavretou dňa 04. 04. 2014). V tomto prípade ide o dva samostatné záväzkovoprávne vzťahy medzi

stranami sporu a započítanie sumy 87,60 EUR v zmysle zmluvy uzavretej zo dňa 25. 09. 2013 vo
vzťahu k pohľadávke žalobcu uplatňovanej na základe zmluvy zo dňa 04. 04. 2014 ani z jednej zo
zmlúv nevyplýva a žalovaná ani konkrétnymi skutočnosťami nepoukázala na to, na základe akej právnej
úpravy, prípadne na základe akej dohody medzi stranami sporu k predmetnému započítaniu vo vzťahu
k zmluve zo dňa 04. 04. 2014 by malo dôjsť.

14. Poslednou odvolacou námietkou žalovanej bola skutočnosť, že na plnenie voči žalobcovi jej bola
započítaná iba suma 9,75 EUR. Uvedené tvrdenie však nie je pravdivé, nakoľko okresný súd okrem
sumy 9,75 EUR, ktorá bola uhradená zo strany žalovanej žalobcovi, jej započítal aj v zmysle Protokolu o
zápočte v zmysle bodu 5 Obchodných podmienok sumu 85,96 EUR (ktorý protokol o zápočte predložila

i žalovaná spolu s odvolaním). Ak žalovaná tvrdí, že splátky boli uhradené vo výške 225,93 EUR, svoje
tvrdenie naviac ničím nepreukázala. Naopak z predložených listinných dôkazov, na základe okresný
súd k rozhodnutiu dospel, vyplýva, že z jej strany došlo len k úhrade 9,75 EUR. Žalovaná síce už v
odporeprotiplatobnémurozkazupoukazovalanaviaceroustanoveníObčianskehozákonníka,čizákona
č. 129/2010 Z. z., avšak ani v predmetnom podaní nepoukazovala na to, že by z jej strany bolo voči

žalobcovi na základe zmluvy uzavretej dňa 04. 04. 2014 zaplatené na splátkach 225,93 EUR a k odporu,
ako aj k odvolaniu predložila len protokol o zápočte vo vzťahu k 85,96 EUR, na ktorú sumu okresný súd
pri rozhodovaní prihliadal a túto sumu zohľadnil. Zo strany žalovanej teda pred okresným súdom, avšak
ani v odvolacom konaní nebol predložený žiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo možné spochybniť
rozhodnutie okresného súdu o tom, že zo strany žalovanej došlo voči žalobcovi titulom plnenia zo zmluvy

uzavretejdňa04.04.2014kúhradevyššejsumy,nežktorúzapočítalokresnýsúd.Suma225,93EUR,na
ktorú žalovaná poukazuje v odvolaní je len súčasťou tohto odvolania a nevyplýva zo žiadnych listinných
dôkazov, ktoré sú obsahom spisu a ani z tých, ktoré boli predložené spolu s odvolacím konaním. Naviac,
aj z prehľadu o splátkach uhrádzaných žalovanou žalobcovi v zmysle zmluvy o úvere uzavretej dňa
04. 04. 2014, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 650,- EUR, vyplýva, že na základe tejto

zmluvy došlo k „vybranej čiastke“ vo výške 9,75 EUR s tým, že zostatok nezaplatenej pohľadávky
žalobcu predstavuje 887,25 EUR. Pokiaľ k uvedenému priložila žalovaná i počet splátok vo vzťahu k
tzv. domácemu servisu, predmetná služba nebola zo strany žalobcu voči žalovanej v prejednávanej veci
uplatňovaná, uvedená služba nebola predmetom konania, v dôsledku čoho je argumentácia žalovanej
vo vzťahu k tejto službe, bezpredmetná.

15. Keďže ani jeden z odvolacích dôvodov žalovanej neobstál, akýmkoľvek spôsobom nespochybnil
vecne správne závery okresného súdu, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutom
rozsahu potvrdil. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, okresný súd rozhodol správne, ak
aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, ktorú skutočnosť odvolací súd poznamenáva napriek tomu,

že konkrétnymi dôvodmi rozhodnutie o náhrade trov konania nebolo žalovanou napadnuté, avšak ide
o výrok závislý.16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, teda podľa pomeru úspechu v odvolacom konaní. Žalovaná nebola v odvolacom
konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi, ktorý úspešný v

odvolacom konaní bol, trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané a odôvodnené a ktoré by
predstavovali účelne vynaložené výdavky žalobcu (§ 251 CSP), nevznikli, na základe čoho odvolací súd
rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).