Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811215846
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3811215846.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Ondreja Samaša v exekučnej veci oprávneného: X. O., nar. X.X.XXXX, B. XXX/XX,
V. proti povinnému: Q. V., nar. XX.X.XXXX, V.B. K. XX/XXX, K.-O., pre vymoženie istiny vo výške
17.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza,
č.k. 15Er/3044/2011-51 zo dňa 04. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 39 ods. 4, § 243f
ods. 1, ods. 4, ods. 5, ods. 6, § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len ako „Exekučný poriadok“). V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 07.09.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému

pre vymoženie istiny vo výške 17.000,- eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je Zmenkový
platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín č.k. 56Zm/12/2010-17 zo dňa 15.06.2010, ktorý nadobudol
v časti istiny a úrokov právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.07.2010 a v časti trov dňa 29.7.2010.
PoverenienavykonanieexekúciebolosúdnejexekútorkeMgr.B.Z.udelenéprvoinštančnýmsúdomdňa
14.11.2011. Ďalej uviedol, že zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo do Exekučného poriadku doplnené
ustanovenie§243f,ktorýnadobudolúčinnosťdňa23.12.2015,ustanoviloprávnenémupovinnosťdoplniť

svoj návrh na vykonanie exekúcie (podľa§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku) a to v zákonnej lehote
podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, avšak tá oprávnenému uplynula dňa 22.01.2016. Pričom
však oprávnený ani do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil.
Vzhľadom na uvedené preto súd prvej inštancie exekúciu v zmysle § 57 ods. 2, § 243f ods. 5
Exekučného poriadku zastavil.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, v ktorom mal za to, že napadnuté uznesenie

obsahovalo nesprávne poučenie o možnosti podať odvolanie a preto s poukazom na ust. § 204 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku podal v lehote troch mesiacoch toto odvolanie. Poukázal na ust. §
39 ods. 4 a § 243f Exekučného poriadku v zmysle ktorých, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie
doplní v zákonom ustanovenej lehote, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. m), a v prípade ak dôjde k zastaveniu podľa tohto ustanovenia, je proti takémuto
rozhodnutiu možné podať odvolanie (§ 58 Exekučného poriadku). Vzhľadom na poukázané ustanovenia

Exekučného poriadku je oprávnený preto názoru, že nakoľko nedoplnil svoj návrh nemohol sa podľa
neho ani preukázať opak. Záverom dodal, že daný vzťah medzi oprávneným a povinným nie je možné
posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko jednalo sa o pôžičku medzi dvoma fyzickými osobami,
pričom navyše išlo o pôžičku bezúročnú. Na základe uvedeného preto oprávnený žiada odvolací súd,
aby napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu.
3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril povinný, ktorý argumentáciu oprávneného o

nesprávnom poučení súdu možnosti podať odvolanie voči uzneseniu, považuje za nedôvodnú. Má
za to, že uznesenie obsahuje riadne a správne poučenie o možnosti podania opravného prostriedku.Stotožňuje sa preto s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý v danom prípade zastavil exekúciu a
navrhuje odvolaciemu súdu, aby odvolanie oprávneného zamietol v plnom rozsahu.
4. K vyjadreniu povinného sa následne vyjadril písomne i oprávnený, ktorý námietky a vyjadrenia

povinného považuje za neopodstatnené.
5. Na ďalšie vyjadrenie oprávneného reagoval písomne povinný. Uviedol, že oprávneným napadnuté
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2016 a podané odvolanie voči tomuto uzneseniu je
takmer po 3 mesiacoch od jeho právoplatnosti. Na základe čoho má za to, že toto odvolanie by mal
súd odmietnuť.

6. Krajský súd ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prieskumu napadnutého rozhodnutia zistil,
že podané odvolanie oprávneného treba odmietnuť podľa ust. § 386 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (účinného od 01.07.2016) (ďalej len ako „CSP“), nakoľko z obsahu
odvolania vyplýva, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Súd tak
rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP.
7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.
8. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa

§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
9. Podľa § 234f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
10. Odvolací súd uvádza, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol v účinnosti zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (účinný do 30.06.2016) (ďalej len ako O.s.p), ktorý v ust. § 202 ods.

2 O.s.p. ustanovoval zásadu, že odvolanie voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní nie je
prípustné, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Čo znamená, že odvolanie voči rozhodnutiam
vydaných v exekučných konaniach je prípustné len v prípadoch, v ktorých tak Exekučný poriadok
výslovne ustanovuje. V danom prípade súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57
ods. 2 v spojení s § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. V takýchto prípadoch však Exekučný poriadok

výslovne neustanovuje prípustnosť podania opravného prostriedku t.j. odvolania, čo znamená, že voči
uvedenému rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.
11. Odvolací súd preto vzhľadom na uvedené, odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP
odmietol, nakoľko smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).