Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/77/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716203548
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716203548.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu

JUDr.GabrielyKlenkovej,PhD.aJUDr.JanyBurešovejvsporežalobcuM.H.,nar.XX.X.XXXX,bytomH.
XXX/XX, XXX XX M., štátneho občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného PUCHALLA, SLÁVIK
& partners s. r. o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanému PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 13C/54/2016 - 56 zo dňa 27.1.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo veci samej ako aj v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania s
upresnením, že o výške nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

Zrušuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 eura na účet
prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku a vo rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom I. napadnutého rozsudku určil,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.9.2014 pod č.
XXXXXXXXXX je neplatná, výrokom II. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% a výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok na účet

prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a. s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 19.9.2014 zmluvu o revolvingovom
úvere. Na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy uzavreli strany sporu Dohodu o zrážkach zo
mzdy pod č. XXXXXXXXXX (ďalej aj len „Dohoda o zrážkach zo mzdy“).
Na základe žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 11.11.2014 zamestnávateľ žalobcu vykonával
zrážky zo mzdy žalobcu od 11.11.2014.

V zmysle ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem je daný vždy, ak rozhodnutie o určení má vplyv
na právne postavenie žalobcu, resp. ak by bez takéhoto určenia sa právne postavenie žalobcu stalo
neistým. V danom prípade na základe dohody o zrážkach zo mzdy dochádza k priamemu zásahu domajetkovej sféry žalobcu vykonávaním zrážok zo mzdy, preto podľa názoru súdu je daný naliehavý
právny záujem na určení platnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
V Dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej stranami sporu, pohľadávka, ktorá má byť zabezpečená, nie

je vyjadrená dostatočne určito, keďže podľa dohody má zabezpečovať pohľadávku, ktorá iba vznikne
v budúcnosti na základe zmluvy o revolvingovom úvere a má zabezpečovať nielen pohľadávku vo
výške 780,-- eur, ale aj prípadné ďalšie úvery poskytnuté v rámci revolvingov, príslušenstvo úverov,
prípadne uplatnené zmluvné pokuty a náklady, ktoré vzniknú žalovanému a ďalšie prípadné pohľadávky
žalovaného voči žalobcovi, ktoré vzniknú. Neurčitosť právneho úkonu možno konštatovať aj s ohľadom

na dojednanie o výške mesačných zrážok.
V Dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej stranami nie sú vôbec uvedené údaje o platiteľovi mzdy, teda
nie je z nej zrejmé, ktorý subjekt má vykonávať prípadné zrážky zo mzdy.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy
ako právny úkon nie je dostatočne určitá, pretože neobsahuje všetky podstatné náležitosti dohody,
resp. niektoré podstatné náležitosti (výška zabezpečovanej pohľadávky) nie sú v dohode upravené

jednoznačne, teda v zmysle § 37, ods. 1, Občianskeho zákonníka ide o neplatný právny úkon.
Podľa názoru súdu Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá stranami je aj v rozpore s ust. § 5a, ods. 1,
písm. a/, Zák. č. 250/2007 Z. z.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Žalobca je v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/, Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel

oslobodený od platenia súdneho poplatku, preto podľa § 2, ods. 2, cit. zákona, v závislosti od výsledku
konania prechádza poplatková povinnosť na žalovaného. Keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu
úspešný, súd s poukazom na cit. zák. ustanovenie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok
v sume 99,50 eur. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1, písm. b/, Sadzobníka súdnych
poplatkov.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, dôvodiac ustanovením § 365
ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Podľa žalovaného rozhodnutie súdu porušuje právo na spravodlivý
proces, ako aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia spôsobom, ktorý určuje zákon. Žalovaný
napáda závery súdu, ktorý bez bližšieho zdôvodnenia dospel k záveru o neplatnosti celej dohody o

zrážkach zo mzdy, hoci ním uvádzané dôvody týkajúce sa neurčitosti vymedzenia zabezpečovanej
pohľadávky či ustanovenia o možnosti zvýšenia zrážky zo mzdy sa celej dohody netýkajú a teda
nemôžu spôsobovať neplatnosť dohody ako celku. Žalovaný nesúhlasí ani so záverom súdu o neurčitom
vymedzenípohľadávky. Zformuláciedôvodovuvádzanýchsúdomniejezrejmé,včomsúdomuvádzaná
neurčitosť má spočívať. Určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy

len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá
identifikovať. Žalovaný napáda postup súdu, ktorý svoje rozhodnutie založil na tom, že neboli splnené
podmienky podľa § 5a ods. I písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. Uvedené zákonné ustanovenie neurčuje,
akým spôsobom má byť poučenie vykonané (zákon vôbec nevyžaduje, či písomne alebo ústne). Na
základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok a žalobu zamietol alebo aby

vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatné
náležitosti, na základe čoho ide o neurčitý úkon, a zároveň nebola individuálne vyjednaná. Dohoda
neobsahuje výšku zabezpečenej pohľadávky, ale len možné dôvody vzniku takejto pohľadávky. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nebol poučený o tom, že spolu so zmluvou uzatvára aj

Dohodu o zrážkach zo mzdy, o právnych dôsledkoch tohto právneho úkonu ani o možnosti odmietnuť
uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil
si trovy odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj

konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil
na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 22.8.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je neopodstatnené.
5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval relevantnosť Dohody o zrážkach zo mzdy

uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, ktorá bola uzatváraná, ako z dokazovania vyplynulo, ako
súčasť kontraktačného procesu, výsledkom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov ako úveru
žalobcovi.

7. Žalovaný, okrem iného, namieta záver súdu o tom, Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je platným
právnym úkonom, lebo žalobca nebol poučený o jej obsahu a dôsledkoch jej uzavretia.

Civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti, ktorá znamená, že tá strana sporu,
ktorázurčitejskutočnostivyvodzujepresebapriaznivédôsledky,mátietoskutočnostitvrdiť,aktvrdeným
skutočnostiam má predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.
O tom, čo tvrdil žalobca k okolnostiam uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy sa žalovaný dozvedel
priamo zo žaloby, a mal možnosť, pokiaľ tvrdenia žalobcu nemal za relevantné, navrhnúť vykonanie

dokazovania k okolnostiam, za ktorých bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzatváraná, napr. výsluchom
osoby, ktorá so žalobcom pri uzatváraní zmluvy priamo komunikovala. Zo spisu však takýto návrh
na vykonanie dokazovania, t.j. dokazovania k zisteniu opaku k tvrdeniu žalobcu nevyplýva. Žalovaný
neoznačil takýto dôkaz, nenavrhol ho vykonať.

8. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti a to vo forme tzv. princípu
dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol,
že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre
fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho

života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne
vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný,
prehľadný a logicky usporiadaný.
Zásade poctivosti vo vzťahu dodávateľa k spotrebiteľovi nemôže podľa odvolacieho súdu zodpovedať
kontraktačný proces, obsah ktorého, v konkrétnom prípade Dohoda o zrážkach zo mzdy, sa uzatvára

spolu so zmluvou o úvere bez objasnenia jej významu a dôsledkov. Systém ochrany spotrebiteľa
zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách vychádza totiž z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol

vplývať na ich obsah.

9. Uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostalo objektívne do
rozporu s požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s
imperatívom dobrých mravov, nič nebráni vyhodnotiť dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, aj keď

má základ v znení zákona. Dôležité je ako bola táto Dohoda o zrážkach zo mzdy zrealizovaná, a to v
kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť
základom toho, že veriteľovi sa aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry
vlastných majetkových aktív plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží.

10. Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných
povinností a to poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená,
ak dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa.
Smernica Európskeho parlamentu Rady 2008/48 ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere ukladá veriteľovi informačnú povinnosť a povinnosť poskytnúť vysvetlenie, ktoré umožňuje

dlžníkovi prijať pri uzatvorení úveru informované rozhodnutie. Táto smernica tiež veriteľa zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľom tlačivo so štandardnými európskymi informáciami a overiť úverovú bonitu
spotrebiteľa. Zásada efektivity by podľa Súdneho dvora bola porušená, ak by dôkazné bremeno
nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoréby mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a neoveril jeho úverovú bonitu.
Zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom preukázať výkon svojich predzmluvných
povinností; obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovávania dôkazov

o splnení svojich informačných povinnosti a povinnosti poskytnúť vysvetlenia. Súdny dvor judikoval,
že informačné povinnosti musia byť z dôvodu ich predzmluvného charakteru splnené pred podpisom
zmluvy.

11. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o

zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

12. Ďalším odvolacím argumentom žalovaného bolo, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. §
5a ods. 1 Zákona 250/2007 Z.z. Odvolací súd v tomto smere musí dať odvolateľovi za pravdu.
Ustanovenie § 5a je hmotnoprávneho charakteru. Rozlišovanie hmotnoprávnych a procesných noriem

je potrebné aj z dôvodu ich aplikácie z časového hľadiska. Nič z ust. § 5a ods. 1 Zákona 250/2007
Z.z. nenasvedčuje tomu, že by malo ísť o procesnú normu. Ak je teda toto ustanovenie hmotnoprávne,
nemôže sa aplikovať na posúdenie otázky vzniku, platnosti a nárokov z právnych vzťahov vzniknutých
pred nadobudnutím jeho účinnosti.
Ako však už bolo vyššie uvedené, informačná povinnosť dodávateľa je daná princípom dôvery v oblasti

ochrany spotrebiteľa, dobrými mravmi, ako aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

13. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti
neodôvodnil, je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje
zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra

tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie
významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký
argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č.
303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).
14. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil

skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie odôvodnil
riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité
a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, aj keď sa odvolací súd sčasti s právnym
odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie nestotožňuje. Stotožňuje sa s ním ale v podstatnej časti

právnehoodôvodneniaapretohopovažujezasprávne,zodpovedajúcezásadámspravodlivéhokonania
pred súdom.

15. Keďže judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý
argumentstranyboladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia(porov.rozsudokGeorgiadisprotiGrécku

z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a
ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04), odvolací súd
so zreteľom na nesplnenie informačnej povinnosti žalovaného ako dodávateľa nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

16. Nad rámec odvolacích dôvodov odvolací súd poukazuje na množstvo právoplatných rozhodnutí,
ktorými bola dohoda o zrážkach zo mzdy vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Obsah
súdnych rozhodnutí, ktoré určili neplatnosť zmluvnej podmienky-dohody o zrážkach zo mzdy musí byť
žalovanému známy.

17. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci
samej ako rozsudok vo výroku vecne správny, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania uvedenými, potvrdil, avšak s upresnením, že o výške nároku žalobcu na

náhradu trov konania voči žalovanému rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

18. Rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh bolo podľa názoru
odvolacieho súdu vydané predčasne.
Podľa § 2 ods. 2 veta prvá Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený.
Zcitovanéhoustanoveniavyplýva,žežalovanýzaplatísúdnypoplatokpodľavýsledkukonania.Výsledok
konania je definitívne daný až právoplatnosťou konečného rozhodnutia. Do právoplatnosti konečného
rozhodnutia je výsledok konania neistý, nakoľko kým konečné rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť,

môže byť zmenené, príp. zrušené, čím sa mení aj výsledok konania. Súd môže žalovanému uložiť
povinnosť zaplatiť súdny poplatok až po právoplatnosti konečného rozhodnutia.
Preto vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
podľa ust. § 389 písm. d) CSP.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu preto priznal voči
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v

zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 394 ods. 2 CSP členka senátu JUDr. Gabriela Klenková, PhD. nemôže podpísať písomné
vyhotovenie tohto rozhodnutia pre náhlu prekážku, ktorá bráni zákonnému sudcovi vykonať tento úkon.

JUDr. Monika Jusková
predsedníčka senátu
V Prešove 5.10. 2017