Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Gabrielová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17P/56/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617210480
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6617210480.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr.Andreou Gabrielovu vo veci starostlivosti o maloletú Z. Q., J..
XX.XX.XXXX, bytom ako matka , dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom, Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v X., odborom sociálnych vecí a rodiny, dieťa V.
Y. Q., J.. XX.XX.XXXX, G. K., , K. XX/X M. Z. V., J.. XX.XX.XXXX, G. K.V., P. XXX/XX, zast. advokátkou
JUDr. Elenou Matulovou, advokátska kancelária Poltár, Železničná 287/9 v konaní o úpravu práv a
povinností k maloletému dieťaťu takto
r o z h o d o l :
Súd z v e r u j e maloletú Z. Q., J.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Otec je p o v i n n ý platiť na maloletú výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené maloleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15-teho dňa toho, ktorého
mesiaca vopred k rukám matky od 01.09.2017.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka v návrhu na pojednávaní žiadala zveriť maloletú do jej starostlivosti a zaviazať otca na platenie
výživného v čiastke 30% životného minima. S otcom maloletej nie sú manželia, nežijú spolu od júla
2017 v spoločnej domácnosti. Otec maloletej je nezamestnaný, výživné na maloletú neplatí. Nepožaduje
upraviť styk otca s maloletou, nakoľko sa na úprave styku vedia dohodnúť.
2. Otec sa pojednávania nezúčastnil, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súhlasil s
podaným návrhom a s tým, aby maloletá bola zverená do starostlivosti matky, ako aj s platením
výživného v čiastke 30% zo sumy životného minima.
3. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením maloletej do starostlivosti matky, ako aj s platením výživného .
Prešetrili pomery u matky maloletého dieťaťa a zistili, že matka má vytvorené podmienky na starostlivosť
o maloletú. Rodičia maloletej od júla nežijú v spoločnej domácnosti.
4. Dokazovanie vo veci súd vykonal konštatovaním rodného listu, rozhodnutia Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny, správy o prešetrení pomerov, vyjadrením otca.
5. Podľa § 111 písm. b) CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností.
6. Podľa § 111 písm. c) CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o výžive
maloletého.7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do
osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
8. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťa na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
9. Podľa ods. 3 rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou
rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
10. Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schválení
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
11. Podľa ods. 5 súd pri rozhodovaní o zverení maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
dbá na právo toho druhého, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa ods. 2 obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť.
16. Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody vhodné osobitného zreteľa.20. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej
domácnosti, preto súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje v súčasnej
dobe jej všestrannú výchovu a výživu. So zverením maloletej do starostlivosti matky súhlasil aj otec,
ako aj s platením výživného. Platná zákonná úprava oproti predošlej kladie oveľa väčší dôraz na
povinnosť každého rodiča upraviť si svoje osobné pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť
si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojmu nezaopatrenému potomkovi a to v minimálnom
rozsahu zodpovedajúcom 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime
v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je minimálna suma výživného, ktorou je rodič povinný
prispievať na výživu nezaopatreného dieťaťa t.j. aj maloletého suma 27,32 eura mesačne. V tejto sume
súd určil otcovi výživné na maloleté dieťa počnúc od 01.09.2017 .
21. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno
začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak
sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
Podľa § 376 ods. 1. Civilného mimosporového poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.