Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Vyskočová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Sp/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200227
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2016200227.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Vyskočovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi:
Okresný úrad Šaľa, katastrálny odbor, Hlavná 2/1, 927 Šaľa, za účasti: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX M. č. XXX, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 329/2015-23 zo dňa 11.02.2016,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd napadnuté rozhodnutie odporcu č. V 329/2015-23 zo dňa 11. februára 2016 p o t v r d z u j e .

II. Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

III. Súd účastníkovi konania U. Q. náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 35 eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca preskúmavaným rozhodnutím rozhodol o návrhu na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľnostipodľa§31ods.1až3zák.č.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) a § 5, §

46 a § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) tak,
že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností pod č.k. V 329/2015 na základe zmluvy o
zriadení záložného práva č. 11/2015-RAČ zo dňa 13.01.2015 podľa ust. § 31 ods. 3 zákona NR SR č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení
neskorších predpisov zamietol.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že Okresnému úradu Šaľa katastrálnemu

odboru bol dňa 24.02.2015 doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý
bol prijatý pod č. k. V 329/2015. Jeho prílohou bola Zmluva o zriadení záložného práva č. 11/2015-
RAČ uzatvorená v Bratislave dňa 13.01.2015, osvedčená fotokópia Dohody o splnomocnení zo dňa
21.06.2013 a Oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad zo dňa 13.01.2015.

Podľa predloženej záložnej zmluvy predmet záložného práva tvoria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
k. ú. M., zapísané na LV č. XX a to pozemky registra CKN parc. č. 7644/1, druh pozemku zastavané

plochy a nádvoria o výmere 650 m2, parc. č. 7644/2, druh pozemku záhrady o výmere 62 m2 a stavba
rodinný dom s. č. XXX na pozemku parc. č. 7644/1 a to všetko v podielovom spoluvlastníctve záložcu
vo veľkosti podielu 1/2.Dohoda o splnomocnení, na základe ktorej zastupovalo záložcu združenie DSS Nestor, o.z. (predtým
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci), bola zo strany splnomocniteľa podpísaná v Šali
dňa 21.06.2013. Dňa 21.06.2013 bola uzavretá zmluva o úvere č. 401200657 medzi veriteľom

POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom U. Q.. Druhá strana (splnomocnenec) ProHelp - Združenie
občianskoprávnej pomoci zastúpená U. L., podpísala dohodu o splnomocnení dňa 21.06.2013 v
Bratislave. Z uvedeného možno dôvodne vyvodzovať, že splnomocnenec nebol dňa 21.06.2013 osobne
prítomný v Šali pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení s dlžníkom a nie je teda
zrejmé, kto predložil dlžníkovi tlačivo predmetnej dohody o splnomocnení k podpisu a či tomu tak

bolo na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení. Splnomocnenie zo dňa 21.06.2013 bolo
udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré sú v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré mali byť
podľa splnomocnenia bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.

V zmysle ust. § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka uzatvorili dňa 13.01.2015 Zmluvu o zriadení
záložného práva č. 11/2015-RAČ v mene Petra Budu DSS Nestor, o.z., IČO: 42 180 139, so sídlom
Stred 449, 027 05 Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, IČO: 42 180 139,
so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava), v zastúpení U. L., predsedom združenia ako záložcom
na jednej strane a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09

Bratislava, zastúpená konateľom spoločnosti Ľubomírom Balogom, ako záložným veriteľom na strane
druhej. Z formulácie obsiahnutej v dohode o splnomocnení, že zástupca uzavrie v mene dlžníka záložnú
zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste
vlastníctva (bod 3. Dohody o splnomocnení) je zrejmé, že splnomocniteľ ani splnomocnenec v čase
uzatvárania Dohody o splnomocnení nemohli vedieť s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude

nakladať, ku ktorým bude zriadené záložné právo. Takéto dojednanie je teda neurčité a spôsobuje
neplatnosť právneho úkonu.

Možno sa tiež dôvodne domnievať, že dlžník nemal možnosť výberu zástupcu, nakoľko Dohoda
o splnomocnení zo dňa 21.06.2013 bola vypracovaná ako vopred predtlačené tlačivo (formulárová

dohoda) s textom Dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca (ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci, sídlo: Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, IČO: 42 180 139),
pričom dlžník ako splnomocniteľ nemal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri „výbere“ splnomocnenca,
ktorý by mal hájiť jeho záujmy, ale podpísal dohodu o splnomocnení, ktorú mu zrejme predložil veriteľ
na štandardnom formulári, pričom je dôvodné pochybovať o tom, či dlžník mal možnosť ovplyvniť

jej obsah. Samotný fakt, že veriteľ, resp. jeho mandatár takýmto tlačivom disponoval a predložil
ho dlžníkovi pri podpise zmluvy o úvere, by naznačoval, že splnomocnenec (ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci) uskutočňuje a napĺňa záujmy záložného veriteľa a nie záložcu. Nasvedčovalo
by to dôvodným pochybnostiam, či záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Takéto splnomocnenie spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech záložcu.

Zastupovanie osobou, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, sú v rozpore s § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka a právne úkony urobené takýmito osobami sú absolútne neplatné bez ohľadu
na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

V rovine ochrany spotrebiteľa, aj keď je dohoda o plnej moci zaradená na samostatnej listine, ide

o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ (záložca) ovplyvniť (§
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo možno vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a to z dôvodu, že spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov. Veriteľ dosahuje zaťaženie majetku
dlžníka formou neprijateľnej zmluvnej podmienky v čase brania úveru - a teda v čase nižšej bdelosti

dlžníka, čo je možné považovať za nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“).

Ďalej katastrálny odbor poukázal na ust. § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa (v spojitosti

s prechodnými ustanovením k úpravám účinným od 01.05.2014, a to § 29b zákona o ochrane
spotrebiteľa), podľa ktorého je neplatným akýkoľvek právny úkon (urobený či už vo forme osobitnej
listiny pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy alebo kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu
vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy), ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzatvoreniedohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa a
to sa týka aj právnych vzťahov vzniknutých pred 01.05.2014.

Navrhovateľ podal proti predmetnému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby súd zrušil
rozhodnutie Okresného úradu Šaľa, katastrálneho odboru zo dňa 11.02.2016, č.k. V 329/2015-23 a
vec vrátil späť na správne konanie s tým, že odporca je povinný nahradiť trovy konania. Navrhovateľ
uviedol, že dňa 13.01.2015 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 11/2015- RAČ medzi
navrhovateľom ako záložným veriteľom a fyzickou osobou U. Q. ako dlžníkom a záložcom, ktorá

bola zastúpená združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18,
Bratislava podľa plnej moci uvedenej v dohode o splnomocnení č. 401200657 uzavretej medzi záložným
veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka. Navrhovateľ nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia odôvodnil tým, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Správny

orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k
nehnuteľnostiam. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto

správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods.
3 Správneho poriadku. V prípade dohody o splnomocnení ide o samostatne existujúci dvojstranný
právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca,
bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ
zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Je teda

zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretý medzi dlžníkom
a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny
orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie

splnomocniteľa splnomocnencom podľa názoru navrhovateľa nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Obč. zákonníka o neprijateľných zmluvných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.
Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá

odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení
rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne
posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich
právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je

potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a
právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval,
je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci,
riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne
nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne

právne posúdil. Správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu
záložnéhoprávaknehnuteľnosti,pretožedošlokriadnemuudeleniuaprijatiuplnejmocinazastupovanie
záložcu združením ProHelp a udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné,
pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. Je
evidentné,žedlžníkdlhodoboneplnilsvojepovinnostiriadneavčasaneplatilsvojdlhtak,akobolomedzi

zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť
svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej
pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním
svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie
peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať,

že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené
záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k
realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.Súd v zmysle ust. § 250m ods. 3 O.s.p. za účastníka konania považoval aj U. Q., nar. XX.XX.XXXX.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 29.06.2016, na ktoré sa predvolaní účastníci konania

nedostavili, navrhovateľ a účastník konania U. Q. svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním
veci v ich neprítomnosti. Odporca svoju neúčasť neospravedlnil, a preto súd v zmysle § 250l ods. 2 v
spojení s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania predchádzajúceho jeho vydaniu

postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Odporca ako správny orgán posudzoval, či predložená zmluva o zriadení záložného práva obsahuje
podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a zároveň skúmal, či takáto zmluva bola uzavretá
v súlade s príslušnými citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú platnosti

právnych úkonov a to z hľadiska kritérií v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných
predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie
ich povinností.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov

neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať
každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa

správnyorgánvždypokúsiťojejzmiernevybavenie.Správneorgánydbajúnato,abykonanieprebiehalo
hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo

podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov

orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho
orgánu").

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie

druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250m ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu.

Podľa § 250m ods. 3 O.s.p., účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a
správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.Súd zo spisového materiálu zistil, že dňa 21.06.2013 bola uzavretá Dohoda o splnomocnení medzi
splnomocniteľom U. Q. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom
Povraznícka 18, Bratislava za účelom naplnenia a hájenia záujmu splnomocniteľa a na jeho žiadosť o

bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávaných v
súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., č. zmluvy 401200657.
Splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552
Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Bližšia špecifikácia nehnuteľností

vo vlastníctve splnomocniteľa bola uvedená v bode 4 predmetnej dohody o splnomocnení. Z formy a
obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára
písanú malými písmenkami bola už vopred pripravená, do ktorej sa dopisovali iba údaje týkajúce
sa splnomocniteľa, číslo zmluvy o úvere uzatvorenej so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a v bode 4
špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Text dohody o splnomocnení je písaný veľmi
malým písmom, ťažko čitateľný. Dohoda o splnomocnení bola podpísaná v ten istý deň 21.06.2013 ako

zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola spísaná na veľmi podobnom formulári, písaný rovnakým
písmom aj spôsobom.

Správny orgán pri rozhodovaní o návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného práva predložený
navrhovateľom správne posudzoval v zmysle ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, či dohoda o

splnomocnení je platná, či zmluvná voľnosť účastníkov zmluvy o zriadení záložného práva nie je
obmedzené, či zmluva o zriadení záložného práva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa
neprieči dobrým mravom.

Súddospelkzáveru,žepredmetnádohodaosplnomocneníjepodľa§22ods.2Občianskehozákonníka

absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu, nakoľko zástupca dlžníka nehájil záujem
dlžníka, pretože za dlžníka uzavrel záložnú zmluvu na nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka, ktorých
hodnota mnohonásobne prevyšuje hodnotu úveru v sume 1.400 eur, a to i napriek tomu, že dlžník sa
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zaviazal zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako
veriteľovi celkove čiastku 2.748 eur. Dohoda o splnomocnení, ktorá bola spísaná na podobnom formulári

ako predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, bola vopred pripravená a jej obsah nemohol dlžník
žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani ich neovplyvnil.

Právne úkony urobené zástupcom v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka neplatné.

Vzhľadom k tomu, že zmluva o zriadení záložného práva bola podpísaná za dlžníka osobou na základe
dohody o splnomocnení, ktorá je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, potom aj zmluva
o zriadení záložného práva je absolútne neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že odporca rozhodol vecne správne a preto
napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Súd rozhodol o náhrade trov konania navrhovateľa a účastníka konania v zmysle ust. § 250m O.s.p.
a v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že im náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ

bol procesne neúspešný a účastníkovi Petrovi Budovi vzhľadom na právnu úpravu v zmysle ust. § 250l
ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250k O.s.p. nie je možné náhradu trov konania priznať.

Súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh v zmysle ust. § 2 ods. 4, § 5 ods.
1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch podľa položky 10 písm. e) sadzobníka súdnych

poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.