Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/369/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215207543
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215207543.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36
613 843, proti žalovanému Y. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. E. XXX/XX, XXX XX I., právne

zastúpený Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou so sídlom Mierové námestie 452, 991 28 Vinica, o
zaplatenie 7993,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký
Krtíš č. k. 2C/532/2015 - 52 zo dňa 19. 07. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa
19. 07. 2016 konanie zastavil podľa ustanovenia § 145 ods. 1 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „CSP“), (prvý výrok) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhý
výrok).
1.2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa pôvodný žalobca

domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 7.993,35 Eur s príslušenstvom.
Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22. 03. 2016 vzal žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu žalobu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil a priznal mu náhradu trov konania.
1.3. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 256 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie
uviedol, že v predmetnom spore žalovaný zavinil zastavenie konania, pretože žalovanú sumu zaplatil
po podaní žaloby na súd, a teda žaloba bola vzatá späť pre jeho správanie. Na základe uvedeného

potom súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že v zmysle
ustanovenia § 262 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie, v ktorom uviedol že dňa 21. 01. 2016 zaplatil žalobcovi čiastku 8209,87 Eur a dňa 27. 01.

2016 čiastku 23,39 Eur a až neskôr zistil, že pôvodný žalobca nezapočítal do jeho úhrad 400 Eur, ktoré
uhradil po 100 Eur v dňoch 23. 09. 2015, 20. 10. 2015, 20. 11. 2015, 20. 11. 2015 a 10. 12. 2015. Z
uvedeného je zrejmé, že k úhrade vyššie uvedených súm došlo pred doručením platobného rozkazu,
a toho z toho dôvodu, že bol žalovaný neustále atakovaný zo strany žalobcu. Žalovaný konštatoval, že
má vážne finančné problémy a bál sa súdneho konania, a preto vyčíslenú čiastku zaplatil. Až neskôr
zistil, že zmluva o vydaní a používaní pôžičkovej karty R. K. na základe ktorej plnil obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky a v zmysle ustálenej judikátury by mala byť bezúročná a bez poplatkov. Uviedol, že
má za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa a je tu priestor pre aplikáciu § 257 CSP. Na podporusvojich tvrdení poukázal na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. ÚS 563/2011-14. Na
základe uvedeného navrhol, aby krajský súd výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa žalobcovi
priznáva náhrada trov konania vo výške 100 % zmenil, a to tak, že žalobcovi neprizná náhradu trov

konania, prípadne zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca. Uviedol, že v prípade
zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Z tejto zásady existujú dve výnimky. Prvou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo

zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy a zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj žalovaného.
Druhou výnimkou je, že sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. Žalobca je toho názoru, že postupca už k žalobe pripojil
dôkazy, ktoré jednoznačne preukazovali ním uplatnený nárok. Vo veci vykonal a následne si uplatnil len
úkony nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci. Ide teda o náklady vynaložené žalobcom,
ktoré by nevznikli v prípade splnenia si povinností žalovaným, ktorý si bol vedomý existencie svojej

pohľadávky na čo bol upozornený viacerými výzvami. Žalobca je toho názoru, že svoj nárok si uplatnil
dôvodne, nakoľko nedošlo k jeho úplnému zaplateniu ani po uplynutí lehoty na dobrovoľnú náhradu. Na
záver ešte k zhoršenej finančnej situácii žalovaného uviedol, že ju súd prvej inštancie môže zohľadnil
iným spôsobom, napríklad tým, že žalovanému umožní trovy konania splácať postupne v splátkach. Na
základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku o trovách

potvrdil ako vecne správne a uplatnil si i náhradu trov odvolacieho konania.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, vec preskúmal v medziach
danýchustanovením§379a380CSPabeznariadeniapojednávaniavsúladesustanovením§385ods.
1, 2 CSP a contrario uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28. 10. 2015
sa pôvodný žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 7.993,35 Eur
s príslušenstvom. Po začatí konania došlo k zaplateniu žalovanej sumy žalovaným. Na základe
uvedeného podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22. 03. 2016 vzal žalobca prostredníctvom

svojho právneho zástupcu žalobu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil a priznal mu náhradu trov
konania. Následne prvoinštančný súd uznesením č. k. 2C/532/2015 - 52 zo dňa 19. 07. 2016 konanie
zastavil (prvý výrok) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhý výrok). O náhrade
trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 256 ods. 1 CSP.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania. Súd prizná náhradu trov
protistrane.

7. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie

podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posúdenie dôvodnosti samotnej žaloby. Navyše pri
posudzovaní zavinenia v zmysle § 256 ods. 1 CSP použitý výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v
doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie strany
sporu. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch

procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

8. V predmetnom prípade sa pôvodný žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28. 10. 2015
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 7.993,35 Eur s príslušenstvom. Po
začatí konania došlo k zaplateniu žalovanej sumy žalovaným. Následne žalobca podaním doručeným

súdu prvej inštancie dňa 22. 03. 2016 vzal prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu späť a
žiadal, aby súd konanie zastavil a priznal mu náhradu trov konania. Na základe uvedeného dospel
odvolací súd k záveru, že pokiaľ žalobca dôvodne podanú žalobu musel zobrať späť pre správanie
žalovaného, spočívajúce v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať,
že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.

9. Pokiaľ žalovaný žiadal, aby odvolací súd prihliadol v zmysle v tom čase platného ustanovenia § 150
ods. 1 O.s.p. (§ 257 CSP) na dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že toto ustanovenie predstavuje výnimku zo všeobecných zásad uplatňovaných pri náhrade trovkonania a pri jeho aplikácii musí mať konajúci súd tieto dôvody náležitým spôsobom preukázané, pričom
musí prihliadať aj na ďalšie podstatné a rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z prebiehajúce súdneho
konania. Uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa môžu byť tvorené okolnosťami danej veci ale

aj okolnosťami na strane strán sporu. Žalovaný poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu - je
zamestnaný za minimálnu mzdu a na úhradu dlhu si finančné prostriedky musel požičať. Odvolací súd
tieto žalovaným uvádzané okolnosti nepovažuje za také, ktoré by prelomili zodpovednosť žalovaného
za zavinenie zastavenia konania. Podstatnou v danom prípade je skutočnosť, ktorá už bola uvedená
v predchádzajúcom odseku tohto rozhodnutia a to, že žalovaný zaplatil žalovanú sumu až po začatí

konania, v dôsledku čoho vzal žalobca dôvodne podanú žalobu späť.

10. Odvolaním nenapadnutý výrok uznesenia (prvý výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).

11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti

za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v
odvolacom konaní plne úspešný žalobca a preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).