Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/481/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214221849
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214221849.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: AB 1 B. V., Amsterdam,
Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské Kráľovstvo zast.: GOLIAŠOVÁ Gabriela, s.r.o., Teplická
7434/147, 921 22 Piešťany proti žalovanej: M. J., nar. XX.XX.XXXX bytom I. X. XX, XXX XX X.,
o zaplatenie 385,83 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 9C/536/2014-48 zo dňa 19. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania
účastníkov pred súdom prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia, že zmluvná podmienka uvedená vo
všeobecných podmienkach spoločnosti Home Credit, a.s. § 2 hlava 18 Sankcie účtované v dôsledku
omeškania klienta v znení "v prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať
a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 eur,
táto pokuta bude spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jeden krát za dobu trvania zmluvy" je neplatná
z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky, z r u š u j e .

III. Žalovaná má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 223,70
eura spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 223,70 eura od 25.11.2014 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania vo výške 3,75 eura titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu a v sume
13,89 eura titulom trov právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok
I.), vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (výrok II.) a súčasne určil, že zmluvná podmienka uvedená
vo všeobecných podmienkach spoločnosti Home Credit, a.s. pod hlavou 18 - Sankcie účtované v

dôsledku omeškania klienta, § 2 v znení "v prípade omeškania klienta, je spoločnosť oprávnená
klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu
vo výške 17 eur, táto pokuta bude spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jeden krát za dobu trvania
zmluvy" je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
aplikáciou § 200ea ods. 1 OSP a ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. k), f), j), § 10 ods. 1, § 11 ods.
1 písm. a)), ustanoveniami Občianskeho zákonníka - zákon č. 40/1964 Zb. (ďalej len OZ - § 52 ods.

1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, písm. k), § 53 ods. 5, § 54, § 517 ods. 2, § 566 ods. 2 a nasl.).
Vecne súd prvej inštancie zistil, že účastníci uzavreli dňa 24.05.2013 písomnú úverovú zmluvu (č.l.
11), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 300,- eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver
splácať vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca v 24 mesačných splátkach po 22,10 eura, tento úver všakriadne nesplácala, keďže uhradila 76,30 eura. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetný zmluvný
vzťah je vzťahom spotrebiteľským a preto je potrebné, keďže ide o vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, aplikovať zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. I keď ide o zmluvu o úvere, ide o

spotrebiteľský úver a tie skutočnosti, ktoré nie sú upravené v zákone o spotrebiteľských úveroch, riadia
sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka a až následne Obchodného zákonníka. Ide o tzv. typovú
zmluvu, teda zmluvu vrátane jej všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú vopred pripravené bez
účasti druhej strany spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh ďalších spotrebiteľov, keď žiadny
z nich nemá právo zásadným spôsobom do zmluvy zasahovať okrem výšky úveru, prípadne výšky

splátok či doby splatnosti. Ide totiž o formulár zmluvy vopred pripravený s jednotlivými kolónkami, kde sa
len dopĺňajú potrebné údaje. Súd konštatoval, že žalovanej boli reálne poskytnuté finančné prostriedky
223,70 eura. Dojednanie zmluvnej pokuty v úverových zmluvných podmienkach (hlava 18, § 1, 2), je
dojednanie absolútne neplatné, písané veľmi drobným, voľným okom skoro nečitateľným písomnom.
Naviac ide o zapracovanie medzi menej podstatné a významné úverové zmluvné podmienky, čo môže
vyvolať u spotrebiteľa dojem, že ide o nedôležitú časť zmluvy. Úverové zmluvné podmienky sú teda

prakticky nečitateľné, nejasné, neurčité a teda neplatné. Dohodu účastníkov o zmluvnej pokute ťažko
možno akceptovať ako súčasť všeobecných úverových podmienok. Podľa Občianskeho zákonníka
zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu. Už len z toho vyplýva, že zákonodarca
zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť dojednaná osobitne a v zákonom predpísanej
písomnej forme. Preto jej obsiahnutie v úverových zmluvných podmienkach nemožno akceptovať z

hľadiska jej vážnosti a dôležitosti. Okrem toho obchodné podmienky sú tzv. typovými, kde i obsah a
rozsahato,čovnichbudealebonebudeavakejforme,určujevýlučnežalobcaakododávateľ.Nadôvod
absolútnej neplatnosti pritom súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti, aj keď sa toho nikto nedovolá.

2. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f), k) a j), ktoré náležitosti zmluva

nespĺňa a preto sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch
za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná je preto povinná zaplatiť len skutočnú výšku poskytnutého
úveru bez zmluvných úrokov či poplatkov. Pôvodne bola žalovanej poskytnutá suma úveru 300,- eur
a doposiaľ žalobcovi uhradila 76,30 eura, preto súd zaviazal žalovanú k úhrade zvyšku sumy 213,70
eura a v ostatnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a žalobcovi

priznal trovy v pomere úspechu 57,98%, ktoré boli v konaní preukázané a ktoré náležite v rozsudku
špecifikoval.

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. S rozsudkom
súdu prvej inštancie nesúhlasil, keď nepovažoval správny práve právny záver o tom, že zmluva

účastníkov neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. Poukázal na to, že výška splátky bola uvedená
na lícnej strane zmluvy v políčku č. 35 v sume 22,10 eura, počet splátok stanovených v políčku 36 na
24, frekvencia splátok je uvedená na lícnej strane zmluvy v políčku č. 40 - termín splatnosti splátok,
keď tu sa na napísaný text. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný mal možnosť od žalobcu požiadať
kedykoľvek výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a v úverových zmluvných podmienkach v hlave 5,

§ 2 podmienky splácania úveru sú tieto skutočnosti konštatované. Pritom úverové zmluvné podmienky
sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej úverovej zmluvy. Náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) - doba
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru sú uvedené v políčku 44,
kde lehota splatnosti je 24 mesiacov a splatný úver je do 15. dňa v poslednom mesiaci. Žiadny platný
právny predpis nevyžaduje presné časové vymedzenie dátumom. Tiež nesúhlasil s tým, že by tu nebola

uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. j), keďže RPMN je uvedené od-do v políčku 38 - od 39,3% do 43,5% a k
čerpaniu, t.j. pripísaniu finančných prostriedkov na účet žalovanej došlo až 05.06.2013. Nakoľko RPMN
má byť vypočítaná v čase uzatvorenia zmluvy, údaj o pripísaní finančných prostriedkov na účet žalovanej
nevedel žalobca dopredu určiť a okrem tejto skutočnosti presná RPMN bola žalovanej oznámená

osobitným listom. Preto náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. sú plne splnené. Pritom súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie nevybavil náležitosťami v zmysle § 157 ods. 2 OSP a nedodržanie
týchto požiadaviek má za následok porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6
ods. 1 Dohovoru a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Okrem uvedených skutočností súd prvej inštancie
vyslovil názor, že úverové zmluvné podmienky sú nečitateľné a ťažko zrozumiteľné. Tento názor nie

je správny, v zmluve je uvedený druh úverových zmluvných podmienok, ktorý je jasný a zrozumiteľný
a dobre čitateľný. Žalobca je preto presvedčený o tom, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje
žiadnu neprijateľnú podmienku, ktorá by spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
účastníkmi, ako to uvádza súd a neprijateľnú zmluvnú podmienku súd prvej inštancie ani riadneneodôvodnil. Preto nie je možné považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti za správne,
keďže predmetná zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach tak, ako je to v rozhodnutí uvedené. Ako článok 3 ods. 1

Smernice Rady 93/13/EHS, tak i ustanovenie § 53 ods. 1 OZ v tzv. generálnej klauzule konštatujú, že
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatným znakom conditio sine qua non
- neprijateľná podmienka je skutočnosť, že zakladanie rovnováhy v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom a to takej kvality, ktorá musí byť značná, nie malá či nepatrná v neprospech

spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa vychádza z myšlienky vyrovnania rovnováhy v zmluvných vzťahoch
v prospech spotrebiteľa. Štát ako vykonávateľ štátnej moci vhodným spôsobom vyrovnáva pomer síl
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, avšak túto podporu nemožno zamieňať nevhodným paternalizmom
štátnej moci v súkromných vzťahoch. V trhovom prostredí, ktoré je v zmysle Ústavy základom nášho
štátu, je každý z účastníkov trhu už zo samotnej podstaty konfrontovaný s rôznymi ponukami a lákadlami
v podobe reklamy a marketingu. Spotrebiteľ má právo sám sa rozhodnúť, či daný produkt alebo ponuku

využije a v prípade ak áno, je zodpovedný za svoje konanie, preto súd prvej inštancie nepostupoval
správne ak vyhlásil túto podmienku o zmluvnej pokute za neprijateľnú, preto žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na nové konanie,
alternatívne aby žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku -
ďalej len CSP, účinného od 1.7.2015, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zákona č.99/1963 Zb. v znení

neskoršíchpredpisov-Občianskehosúdnehoporiadku-ďalejajOSP,akt.362ods.1CSP),oprávneným
subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného
v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, ), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku

vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1
CSP. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

6. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak,

že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie odvolacieho pojednávania nevyžaduje dôležitý verejný záujem.

7. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 9C/536/2014
je nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie 385,83 eura s príslušenstvom.

8. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a priznal mu istinu v sume 223,70 eura spolu
s úrokom z omeškania 5,25 % ročne z uvedenej sumy od 25.11.2014 do zaplatenia spolu s trovami
konania a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny 277,40 eura, úroku
37,73 eura, poistenia 7,80 eura, poplatkov za upomienky 12 eur a poplatkov za možnosť zmeny a

odloženia splátok 7,45 eura, spolu 385,83 eura).

9. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal doposiaľ nevrátenú istinu 223,70 eura spolu s úrokom z
omeškaniaavozvyškujehožalobuzamietol,tedanepriznalmuúrokyapoplatky,ktoréžalobcauplatňuje
ako súčasť istiny, súčasne tiež zmluvnú pokutu v sume 17,- eur. Z obsahu spisu niet pochybností

o správnosti skutkových zistení súdu prvej inštancie spočívajúcich v tom, že pôvodný dodávateľ
spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaná uzavreli dňa 24.05.2013 zmluvu o úvere (č.l. 22 až
30 spisu), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver v sume 300,- eur, ktorý sa zaviazala splácať
po 22,10 eura mesačne s počtom splátok 24.10. Z obsahu spisu a z histórie splácania úveru niet sporu tiež o tom, že žalovaná na uvedený úver
žalobcovi doposiaľ uhradila čiastku 76,30 eura, takže zostáva zvyšok poskytnutej istiny 223,70 eura.

11. Preto výpočet žalobcu, že na zosplatnenej istine má žalovaná celkom uhradiť 277,40 eura, nie je
správny za situácie, že predmetný úver je úverom bez úrokov a poplatkov.

12. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné

ustanovenia zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách.

13. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (na ktorý
poukázal aj súd prvej inštancie) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať podľa písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r) a y).

15. Ustanovenie § 9 ods. 1 cit. zákona o spotrebiteľských úveroch normuje, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí obsahovať. Absencia týchto

náležitostí nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to aj z dôvodu ochrany
spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým
stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné
prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v celej výške.

16. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je doba trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere s uvedením presného časového vymedzenia začiatku a konca trvania zmluvy,
ako aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zákonom stanovená doba trvania zmluvy a presné
členenie a uvedenie počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov na účely splatenia
spotrebiteľského úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak,
aby sa dokázal zorientovať vo svojich povinnostiach a tak sa vyhol sankciám v prípade neplnenia si
povinností, rsp. ak sa tak stane, aby presne a jasne boli vymedzené dôsledky.

17. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre
spotrebiteľa a ochrana tohto, z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len
taký výklad citovaného ustanovenia, že zmluva musí obsahovať jasne a zrozumiteľne uvedenie doby
trvania zmluvy (od do - nestačí len uvedenie počtu mesiacov), počtu a termínov splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
a to predovšetkým pre splnenie záujmu na čo najväčšej prehľadnosti dojednaní pre spotrebiteľa, od
ktorého nemožno požadovať, aby uvažoval s použitím viacerých pojmov, nezriedka nachádzajúcich sa
v rôznych častiach listín predkladaných spotrebiteľovi na podpis.

18. Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného
ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch,
je nevyhnutné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, súd prvej inštancie správne
žalobu žalobcu ako nedôvodnú v časti prevyšujúcej sumu istiny 223,70 eura zamietol, pretože úver je

potrebné považovať za úver bez úrokov.

19. Rovnako súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ žalobcovi nepriznal poplatky za upomienky
a poistné, keďže predmetný úver je úverom nielen bez úrokov, ale aj bez poplatkov.20. Odvolací súd sa v tomto smere plne zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, že na predmetný úver
je potrebné takto nahliadať, pretože neobsahuje obligatórne náležitosti, ktoré pre tento spotrebiteľský

úver stanovuje zákonná úprava uvedená v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

21. Odvolací súd ďalej konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o tom, že nie je možné priznať žalobcovi
nárok na zmluvnú pokutu v sume 17,- eur, je v súlade so zákonom.

22. Podľa § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

23. Uvedenú zmluvnú pokutu odvolací súd považuje za nesúladnú s ustanovením § 39, § 40 a § 544 OZ,
keďže ustanovenia o zmluvnej pokute neboli dojednané v samotnej zmluve písomne a tým sú v rozpore
so zákonom, pretože zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne.

24. Žalobca svoj nárok na zmluvnú pokutu opiera o úverové podmienky, v ktorých je dojednanie o

zmluvnej pokute. Dojednanie ustanovení o zmluvnej pokute je tak obsiahnuté v úverových obchodných
podmienkach k úverovej zmluve, ktorá má spotrebiteľský charakter, čo nemožno považovať za súladné
s ustanovením § 544 ods. 2 OZ. Úverová zmluva, ako aj obchodné podmienky ktoré sú jej súčasťou, je
typovou zmluvou, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť.

25. Predmetná zmluvná pokuta, ktorú si okrem iného žalobca uplatňuje danou žalobou, nebola
dojednaná priamo v podpísanom písomnom vyhotovení danej zmluvy, ale je obsiahnutá iba v
obchodných podmienkach, ktoré boli vyhlásené za jej súčasť. Odvolací súd sa plne stotožňuje s tým
záverom súdu prvej inštancie, že takéto dojednanie zmluvnej pokuty je neplatné.

26. Keďže v spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú
prevahunadspotrebiteľom,možnooddodávateľaočakávaťivyžadovať,žesavovzťahukspotrebiteľovi
bude chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere
druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu
nemožno poskytnúť právnu ochranu.

27. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného i tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť
pre spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. Zásada poctivosti dopadá ale i
na aplikáciu úverových (všeobecných obchodných) podmienok. Platí pritom, že i v spotrebiteľských
zmluváchjemožnévšeobecnéobchodnépodmienkyuplatniť,avšaktakátoaplikáciamánielenformálne,

ale i obsahové obmedzenia. Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby
nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru,
ale nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej zložite formulovanej a malým písmom
písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá,
že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú, ako sú napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie

o zmluvnej pokute. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo
a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Z vyššie uvedených východísk potom vyplýva
záver, že dojednanie o zmluvnej pokute v rámci spotrebiteľskej zmluvy zásadne nemôže byť súčasťou
tzv. všeobecných obchodných - úverových podmienok, ale iba priamo v samotnej spotrebiteľskej zmluve,
teda na listine, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR I.ÚS

3512/11).

28. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie potom odvolací súd uzatvára, že pokiaľ v rámci
spotrebiteľskej zmluvy dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté priamo v
písomne vyhotovenej a podpísanej zmluve, ale iba v podmienkach, hoci vyhlásených za jej súčasť,

zmluvnú pokutu nemožno považovať za platne písomne dojednanú (§ 544 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy právneho úkonu potom v zmysle § 40
ods. 1,3 Občianskeho zákonníka robí dohodu účastníkov absolútne neplatnou. Z neplatného zmluvnéhodojednania potom nemôže vzniknúť oprávnenie, ani povinnosť. Prvostupňový súd preto správne žalobu
v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty 17,- eur aj s príslušenstvom zamietol.

29. Nebolo však možné potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v určení uvedeného dojednania
obsiahnutého vo všeobecných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. § 2 hlava 18,
sankcieúčtovanévdôsledkuomeškaniaklienta vcitovanomzneníakoneplatnézdôvoduneprijateľnosti
tejto podmienky, keďže odvolací súd konštatoval, že táto neplatnosť spočíva v nedodržaní právnej
úpravypodľavšeobecnýchpredpisov,t.j.občianskehozákonníka,§39,40a544.Vdanomprípadeprišlo

aj k postúpeniu pohľadávky pred podaním žaloby na súd, dodávateľ už nie je účastníkom tohto konania,
preto súd nebol povinný v zmysle § 153 ods. 4 OSP výslovne vo výroku rozsudku uviesť neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nakoľko nejde o nepriznanie plnenia dodávateľovi z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky ale postupníkovi, pre ktorého hmotnoprávny dôsledok takéhoto vyhlásenia nie je účinný.

30. Preto bolo dôvodné určenie neplatnosti tejto zmluvnej podmienky z dôvodu neprijateľnosti vyslovené

v rozsudku súdu prvej inštancie zrušiť ako nadbytočné(§ 389 ods. 1 CSP).

31. Preto bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výrokovej časti.

32. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdil osvojujúc si dôvody tohto rozhodnutia, ktoré je potrebné považovať za vecne
správne.

33. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu

úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).