Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/387/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113208034
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113208034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ján Slebodníka a sudcov

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci žalobkyne T.. T. Y., W., X. X, zast.
JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, proti žalovanému Slovenské technické
múzeum Košice, Hlavná 88, IČO: 312 971 11, o zaplatenie 3 443,40 €, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku 39C/49/2013-114 z 22.1.2015 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) I. žalobu zamietol a II. žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
Odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobkyňa návrhom doručeným mu 4.4.2013 domáhala a čím

návrh skutkovo odôvodnila, čo vo svojom vyjadrení k návrhu z 2.10.2013 uviedol žalovaný, že o. i.
podotkol, že náhrada mzdy, ktorú žalobkyňa žiada vyplatiť sa týka obdobia od 10/2003 do 6/2009 z
čoho vyplýva, že uplatňovaný nárok je premlčaný a preto požiadal, aby súd zamietol návrh v plnom
rozsahu, ako reagovala žalobkyňa na podanie žalovaného z 11.12.2013, že žalobu podala ešte pred
uplynutím premlčacej lehoty, vychádzala z podkladov, ktoré predstavovali čistý mesačný príjem, pretože
pri existujúcom pracovnom vzťahu, by všetky náležitosti týkajúce sa odvodov do Sociálnej a zdravotnej
poisťovne mal platiť zamestnávateľ, čo bolo pre ňu rozhodujúce, s týmto úmyslom uzavrela aj zmluvu,

že návrh podala na súde 4.4.2003 a dohoda bola uzavretá 6.5.2010.
Konštatoval, že na prejedanie veci samej nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie
prednesmi účastníkov a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: Rozsudkom Okresného súdu
Košice I č. k. 9C/82/2003 - 237 z 24.6.2009 (č.l. 39 - 52), ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach číslo konania 3Co/316/2009-256 z 15.12.2009 (č.l. 53 - 55), súd určil že výpoveď
z pracovného pomeru daná žalovaným - Slovenské technické múzeum Košice žalobkyni, T.. T. Y.
24.3.2003 je neplatná, že z pripojeného osobného spisu žalobkyne predloženého žalovaným (prílohová

obálka na č.l. 78) zistil, že žalobkyňa písomne 8.2.2010 požiadala o ukončenie pracovného pomeru
dohodou k 8.2.2010, pričom žalovaný súhlasil s ukončením pracovného pomeru k 8.2.2010. Zo záznamu
napísaného 8.2.2010 v kancelárii Y.. Ž., právničky Slovenského technického múzea v Košiciach z
8.2.2010 (č.l. 56) zistil, že 8.2.2010 sa na základe výzvy na okamžitý nástup do zamestnania z 3.2.2010
dostavila T.. T. Y. za účelom ukončenia pracovného pomeru dohodou k 8.2.2010, pričom zmluvné strany
sa dohodli na ukončení pracovného pomeru dohodou k tomuto dňu. Zároveň T.. T. Y. požadovala
nahradiť mzdu za obdobie 20.6.2006 kedy odišla do dôchodku po odpočítaní vyplateného odstupného

za rok 2003 a za obdobie poberania sociálnej podpory - rozdiel do výšky platu. Z Dohody o uspokojení
nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru zo 6.5.2010 (č.l. 6) konštatoval, že táto bola
uzavretá medzi Slovenským technickým múzeom a T.. T. Y. a jej obsahom bolo uspokojenie nárokov
z neplatného skončenia pracovného pomeru, že pracovný pomer bol ukončený dohodou k 8.2.2010,že z obsahu tejto dohody je zrejmé, že T.. T. Y. predložila svoje požiadavky na uspokojenie nároku
z neplatného skončenia pracovného pomeru mimosúdnou cestou a to: náhrada mzdy za obdobie od
10/2003 do20.06.2006podopočítanívypočítanéhoodstupnéhovroku2003arozdielmedzivyplateným

sociálnymi dávkami a mzdou pričom na základe tohto jej boli vyčíslené nároky z neplatného skončenia
pracovného pomeru nasledovne: - výška miezd za obdobie 10/2003 - 20.06.2006 v sume 435 499,- Sk,
- vyplatené odstupné 64 350,- Sk, vyplatené sociálne dávky 103 770,- Sk, - rozdiel k výplate 267 376,-
Sk, prepočet na eurá 8 875,26 eur, daň zo mzdy 19 % vo výške 1 686,29 eur, k výplate 7 188,97 eur, že v
dohode bolo stanovené, že čiastka k výplate bude T.. T. Y. vyplatená prevodom na jej účet vo výplatnom

termíne v mesiaci máj 2010. Ďalej zistil z rozhodnutia ÚPSVaR Košice z 28.1.2013 č.: KE1/SHN/
SOC/2013/100636-001 (č.l. 4 - 5, č.l. 64 - 66) uložil ÚPSVaR Košice žalobkyni povinnosť vrátiť dávku a
príspevky priznané preddavkovo za obdobie od 1.10.2004 do 30.6.2006 v sume 1 707,83 eur do 15 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet ÚPSVaR Košice a citoval z jeho odôvodnenia, že z
odôvodnenia tohto rozhodnutia ďalej vyplynulo, že 11.3.2010 bola úradu doručená žiadosť Slovenského
technického múzea o zaslanie potvrdenia o poberaní dávok v hmotnej núdzi T.. T. Y. ako podkladu k

výpočtu miezd z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru, pričom následne listom zo dňa
16.3.2010 úrad podal Slovenskému technickému múzeu správu o vyplatených dávkach a požiadal o
zúčtovanie vyplatenej dávky a príspevkov s náhradou mzdy za obdobie od 1.10.2004 do 30.6.2006,
že o vrátení dávok rozhodol úrad podľa § 27 ods.3 zák. o pomoci v hmotnej núdzi s tým, že náhrada
mzdy za jednotlivé mesiace u žalobkyni za obdobie od 1.10.2004 do 30.6.2006 bola vo vyššej sume ako

bol nárok na dávku v hmotnej núdzi, ktorý jej bol poskytovaný preddavkovo. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 1.2.2013. Potvrdením o poberaní dávok v hmotnej núdzi za rok 2004, 2005 a 2006
(č.l. 72 - 74) bolo preukázané, že žalobkyňa poberala dávky v hmotnej núdzi a to v roku 2004 jej bola
vyplatená na dávkach suma 7 650,- Sk, v roku 2005 suma 30 800,- Sk a v roku 2006 suma 21 500,-
Sk, spolu tak suma 54 050,- Sk teda 1 794,13 eur. Listom zo 16.3.2010 (č.l. 71) oznámila ÚPSVaR

žalovanému, že výška vyplatených dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi za
obdobie od 1.10.2004 do 31.8.2006 predstavovala sumu 1 794,13 eur, že listom z 30.11.2011 (č.l. 70)
vyzval ÚPSVaR žalovaného na úhradu pohľadávky vo výške vyplatených dávok v sume 1 794,13 eur.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č.: 516 115 1280 zo 6.12.2012 (č.l. 8) bolo zistené, že žalobkyňa je
poberateľkou starobného dôchodku vo výške od 1.1.2013 mesačne 290,50 eur. Z fotokópie výplatnej

pásky žalobkyne za obdobie 05/2010 (č.l. 9) bolo zistené, že jej bola vyplatená na účet suma 7 188,97
eur. Podaním z 8.11.2013 oznámil žalovaný splatnosť mzdy za obdobie od 10/2003 do 06/2006 s tým, že
za každý mesiac tohto obdobia bola mzda splatná k 8. dňu nasledujúceho mesiaca (č.l. 77). Uviedol, čo
vypovedala žalobkyňa na pojednávaní 23.10.2014 prostredníctvom právnej zástupkyne a zástupkyňa
žalovaného.

Na základe takto zisteného právne uzavrel citujúc § 17 ods.1, § 32, § 60 ods.1,2,3, § 77, § 79 ods.1, §
1 ods.1,4 zákona č. 311/2001 Z.z., § 100 ods.1, § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
platnom znení, § 179 ods.1, § 192 ods.1,2 Zákonníka práce, § 27 ods.1,3 zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci
v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uviedol, že v konaní nebolo sporné to,
že výpoveď z pracovného pomeru, ktorú dal žalovaný žalobkyni 24.3.2003 je neplatná. Nesporné bolo

aj to, že žalobkyňa poberala v čase od 1.10.2004 do 30.6.2006 preddavkovo dávky v hmotnej núdzi,
že medzi účastníkmi konania bola 8.2.2010 uzavretá dohoda, ktorou bol ukončený pracovný pomer
medzi účastníkmi konania a, že účastníci konania medzi sebou uzavreli 6.5.2010 dohodu o uspokojení
nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru. Spornou v tomto konaní ostalo to, či je žalovaný
povinný nahradiť žalobkyni ňou požadovanú sumu vo výške 3 443,40 eur spolu s úrokom z omeškania.

Žalobkyňa túto sumu požadovala titulom náhrady škody, žalovaný popieral škodu a zotrval na tom, že sa
jedná o náhradu nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ ide o náhradu škody, pre
vznik povinnosti žalovaného nahradiť žalobkyni škodu je potrebné, aby boli splnené zákonom stanovené
všeobecné predpoklady a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Všetky tieto predpoklady musia byť splnené

kumulatívne. Žalobkyňa nepreukázala ani jeden predpoklad pre vznik zodpovednosti žalovaného za
škodu a teda aj pre vznik jeho povinnosti nahradiť žalobkyni ňou požadovanú sumu a mal za to, že
ohľadne tejto skutočnosti neuniesla dôkazné bremeno. Poukázal na to, že žalobkyňa v návrhu na
začatie konania uviedla, že si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 3 443,40 eur, ktorá bola v dohode
dohodnutá a vyčíslená, preto ňou požadovaný nárok posúdil vychádzajúc z obsahu dohody o uspokojení

nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru ako nárok na náhradu nárokov z neplatného
skončenia pracovného pomeru. Nakoľko žalovaný v tomto konaní vzniesol námietku premlčania, bolo
povinnosťou súdu sa na základe zásady hospodárnosti konania zaoberať prednostne vznesenou
námietkou premlčania a až následne po jej posúdení samotným nárokom žalobkyne. Právna úpravapremlčaniavpracovnoprávnychvzťahochsaspravujepodporneustanoveniamiObčianskehozákonníka
o premlčaní (s výnimkami ustanovenými v § 36 Zákonníka práce) a teda § 100 a nasl. O. z.. Po posúdení
všetkých skutočností mal a to, že je nárok žalobkyne premlčaný. Predmetnú dohodu uzavretú medzi

účastníkmi konania 6.5.2010 a označenú ako Uspokojenie nárokov z neplatného skončenia pracovného
pomeru posúdil v zmysle § 32 Zákonníka práce ako dohodu o sporných nárokoch. Predmetom
dohody o sporných nárokoch je úprava pôvodných nárokov medzi zamestnancom a zamestnávateľom
a ich nahradenie novými nárokmi. Účastníci konania teda dohodou o skončení pracovného pomeru
nahradili svoje pôvodné záväzky novými. Z obsahu predmetnej dohody je zrejmé, že žalovaný ako

bývalý zamestnávateľ sa zaviazal nahradiť žalobkyni sumu 7 188,97 eur ako sumu náhrady mzdy
za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru s tým, že táto mala byť žalobkyni vyplatená
prevodom na účet vo výplatnom termíne v mesiaci máj 2010 . Túto svoju povinnosť „navrhovateľ“
splnil, čo je zrejmé z potvrdenia o výplate mzdy za mesiac 05/2010. K vyplateniu žiadnej inej sumy
sa žalovaný nezaviazal. Zároveň je z obsahu tejto dohody zrejmé, že splnením nárokov vyplývajúcich
z tejto dohody, budú účastníci konania považovať svoje vzájomné nároky vyplývajúce z pracovného

pomeru za uspokojené. Uzavretím tejto dohody tak došlo k zániku nárokov žalobkyne vyplývajúcich
z neplatného skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ však ide o časť dohody upravujúcej vyhlásenie
žalobkyne o tom, že požaduje náhradu mzdy vo výške rozdielu medzi vyplatenými sociálnymi dávkami
a mzdou v tejto časti považoval dohodu podľa § 17 ods.1 Zákonníka práce za neplatnú, pretože týmto
sa žalobkyňa vopred vzdala svojho práva na náhradu mzdy za obdobie poberania dávok v hmotnej

núdzi od 1.10.2004 do 30.6.2006. V čase uzavretia dohody o sporných nárokoch - 6.5.2010 totižto
žalobkyňaeštenemalavedomosťotom,žebudemusieťvrátiťÚPSVaRsumu1707,83eurakopreplatok
rozdielu medzi náhradou mzdy a preddavkovo vyplatenými dávkami v hmotnej núdzi po vykonanom
zúčtovaní, nakoľko o tomto sa dozvedela až z rozhodnutia ÚPSVaR č KE1/SHN/SOC/2013/100636-001
z 28.1.2013 po vykonanom zúčtovaní náhrady mzdy za jednotlivé mesiace poberania dávok a výškou

vyplatených dávok, aj keď na možnosť vzniku takejto situáciu bola pravdepodobne upozornená v
odôvodnenírozhodnutiaÚPSVaR,ktorýmjejboli priznanépreddavkovodávkyvhmotnejnúdzizdôvodu
začatého konania na súde vo veci neplatného skončenia pracovného pomeru. Týmto mal za to, že
žalobkyňa sa neplatne vzdala svojho nároku na náhradu mzdy vo výške rozdielu medzi vyplatenými
sociálnymidávkamiamzdou. Keďževšaknároknanáhradumzdyjepotrebnépočítaťododňasplatnosti

jednotlivých mesačných náhrad a za obdobie od 1.10.2003 do 1.6.2006 (za ktoré sa vzdala náhrady
mzdy) boli náhrady mzdy za ten ktorý mesiac splatné vždy k 8. dňu nasledujúceho mesiac (dátumy
splatnosti presne uviedol), a nakoľko žaloba bola podaná na súde 4.4.2013, tento jej nárok považoval
za premlčaný a vzhľadom na vznesenú námietku žalovaného s poukazom na § 101 O. z. prihliadol na
takto vznesenú námietku premlčania a návrh zamietol. Vychádzajúc z tohto sa už preto ďalej nezaoberal

výškou ani dôvodnosťou samotného nároku žalobkyne. Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods.1
O. s. p. (jeho znenie citoval) a uviedol, že v tomto konaní bol úspešný žalovaný, ktorý však uviedol,
že si neuplatňuje náhradu trov konania, preto o jeho nároku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, ktorá ho odôvodnila nasledovne: v dohode bolo
prisľúbené, že jej žalovaný zaplatí náhradu mzdy za obdobie 10/2003 - 20.6.2006 vo výške 435 499,-
Sk. Počas konania o určenie neplatnosti výpovede poberala sociálne dávky, lebo bola v hmotnej núdzi.
Žalovaný jej tieto dávky odpočítal z výšky mzdových nárokov a týmto konaním ju dostal do omylu, aby
sa neplatne vzdala svojho nároku na náhradu mzdy vo výške rozdielu medzi vyplatenými sociálnymi

dávkami a mzdou. Súd sa nezaoberal výškou ani dôvodom jej nevyrovnaného nároku, preto žiadala,
aby súd zaviazal žalovaného o vyrovnanie nároku na náhradu a nedoplatku pre ÚPSV a R.

K odvolaniu žalobkyne podal žalovaný vyjadrenie, v ktorom uviedol, že rozsudkom Okresného súdu
Košice č. 9C/82/2003-237 z 24.6.2003 bolo rozhodnuté o neplatnosti výpovede z pracovného pomeru

žalobkyne T.. T.. Y.. Tento rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom odvolacieho súdu - Krajského súdu
v Košiciach č. 3Co/3016/2009-256 z 15.12.2009. Predmetné rozsudky riešili len otázku neplatnosti
výpovede z pracovného pomeru, nebola riešená otázka uspokojenia nárokov žalobkyne a ich výšky.
Žalobkyňa bola vyzvaná k okamžitému nástupu do zamestnania. Dostavila sa 8.2.2010 s návrhom
na ukončenie pracovného pomeru dohodou k 8.2.2010, s čím zamestnávateľ súhlasil. Zároveň boli

prerokované jej finančné požiadavky na uspokojenie nárokov z neplatného skončenia pracovného
pomeru, ktoré boli spísané v Zázname z 8.2.2010. V ňom je uvedené, že žalobkyňa požaduje nahradiť
mzdu za obdobie do 20.6.2006, s tým, že jej z tejto čiastky bude odpočítané vyplatené odstupné v roku
2003 a za obdobie poberania sociálnych dávok - rozdiel do výšky platu. Tieto podmienky zamestnávateľsplnil a vypočítaná náhrada mzdy vo výške 7 188,97 € bola žalobkyni poukázaná na jej účet vedený
v Poštovej banke. Uspokojenie nárokov žalobkyňa potvrdila svojím podpisom 6.5.2010 v zázname, v
ktorom je uvedený podrobný rozpis výpočtu náhrady mzdy, proti čomu nevzniesla žiadne pripomienky.

Žalobkyňoupožadovanánáhradamzdysatýkaobdobiaodoktóbra2003dojúna2006.PodľaZákonníka
práce je náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru splatná pozadu za mesačné
obdobie a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. Premlčacia
lehota začína plynúť od splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za mesiac, za ktorý je požadovaná.
Z toho vyplýva, že žalobkyňou uplatňovaný nárok je premlčaný. Na základe uvedeného navrhol, aby

odvolací potvrdil rozsudok prvostupňového súdu.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219
ods.1,2O.s.p.,lebosúdúplnezistilskutkovýstav,správnejuprávneposúdil,odôvodneniemápodkladv

zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
K odvolaniu žalobkyne odvolací súd uvádza, že aj keď žalobkyňa výslovne neuviedla odvolacie dôvody
z jeho obsahu je možné ich podradiť pod § 205 ods.2 písm. f) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu,ktorýmbolorozhodnutévovecisamej,možnoodôvodniťlentým,žerozhodnutiesúduprvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad

o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.

zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.
Správne súd postupoval, keď potom ako zistil, že nárok žalobkyne je premlčaný vo veci meritórne
rozhodol a nevykonával ďalšie dokazovanie.
Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy v zmysle citovaného ustanovenia § 78 ods.1 Zákonníka

práce je neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo v skúšobnej
dobe a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Právo na náhradu mzdy pri
neplatnom rozviazaní pracovného pomeru preto nemôže vzniknúť skôr než zamestnanec oznámi
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný. Takéto oznámenie sa môže vzťahovať
iba k zamestnávaniu v dobe po dni, kedy by podľa rozväzovacieho úkonu zamestnávateľa mal

pracovný pomer medzi účastníkmi skončiť (do skončenia pracovného pomeru právo zamestnanca na
prideľovanie a vykonávanie práce a tomu zodpovedajúca povinnosť zamestnávateľa vyplýva z obsahu
pracovnoprávneho vzťahu). Uvedené oznámenie môže zamestnanec urobiť, ak má mať význam z
hľadiska § 78 ods.1 Zákonníka práce, najneskôr do rozhodnutia súdu o žalobe na určenie neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru. Právo na náhradu mzdy možno po prvý raz uplatniť, keď sa táto

náhrada stane splatnou, t.j. keď nastane čas jej splnenia. Splatnosťou sa právo na náhradu mzdy
stáva vymáhateľným právom, teda stáva sa nárokom, a od tohto okamihu začína plynúť trojročná
premlčacia lehota v zmysle § 100 ods.1, § 101 O. z. na uplatnenie tohto nároku. Z § 129 ods.1 Zákonníka
práce vyplýva, že náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za mesačné obdobie (pokiaľ
v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie), a to v

najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. Premlčujú sa preto jednotlivé
náhrady mzdy za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť. Premlčacia lehota na
uplatnenie nároku na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru teda začína plynúť odsplatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za ten - ktorý mesiac, za ktorý je požadovaná. (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 159/2008, z 27.1.2010).
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie

konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.
Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobkyňavodvolacomkonanínemalaúspech,pretonemáprávonanáhradutrovkonaniaaúspešnému
žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, pretože trovy konania, lebo si žiadne
neuplatnil.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.