Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2008

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11C/125/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217219084
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Mrázova
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2008:1217219084.10

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Zlatou Mrázovou v právnej veci navrhovateľky: I.
Š., t.č. bytom B. č. XXX,. proti odporcovi: Ľ. Š., K. X,. B., o zrušenie práva spoločného nájmu bytu takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje účastníkom právo spoločného nájmu X-izbového. bytu č. XX. na I. poschodí na K. ul. č. X
v B. a určuje, že členom bytového družstva a výlučným nájomcom bytu sa stáva navrhovateľka.

Odporca je povinný predmetný byt vypratať do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu.

Navrhovateľke sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 23.10.2003 sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala
zrušenia práva spoločného nájmu bytu, ktorý sa nachádza v B., na I.. poschodí bytového domu na K. ulici

číslo XX,. číslo bytu XX,. pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Navrhovateľka žiadala,
aby súd určil, že výlučnou nájomníčkou predmetného bytu bude navrhovateľka a zaviazal odporcu
vypratať byt do 15 dní od zabezpečenia náhradného ubytovania.

Návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom bolo uzavreté v roku 1987, byt im bol pridelený
v roku 1989, kedy očakávali narodenie druhého dieťaťa. To bol hlavný dôvod pridelenia im pôvodne

podnikového bytu ich vtedajším zamestnávateľom T. š.p.. Počas rozvodu sa vzťahy medzi manželmi
natoľkozhoršili,žeodporcanechcelnavrhovateľkuanidetivôbecpustiťdobytu,ubližovalmal.deťom,na
ňu vyvíjal nátlak, aby mu odovzdala doklady, ktoré potrebovala pri vybavovaní vecí. Preto sa prechodne
ubytovala v obci B. aj s mal. deťmi.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 25.06.2004 uviedol, že je proti zrušeniu práva

spoločného nájmu bytu z dôvodu, že on uzatvoril zmluvu so S. B. D. B. a bol prijatý za člena bytového
družstva, zaplatil členský podiel, prevzal kľúče od predmetného bytu a všetky informácie o nákladoch
na byt družstvo zasielalo priamo odporcovi. Viackrát navrhol navrhovateľke aby sa vrátila do bytu aj s
deťmi, ale bez p. V..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka V. V., oboznámením sa

s obsahom listinných dôkazov: rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09.10.2002 č.k.
7C/151/1997, Dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 15.03.1989, Rozhodnutím o pridelení
družstevného bytu zo dňa 18.10.1988, čl. číslo 40051, Oznámením o prijatí za člena SBD B. zo dňa
11.10.1988, Potvrdením Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II, OO PZ Vrakuňa, Por. č. DÚ-1041/97-Vk
zo dňa 11.09.1997, Lekárskym potvrdením k zdravotnému stavu odporcu, Potvrdeniami o mesačných
zálohách na nájomné, Vyúčtovaním nákladov za užívanie bytu a služby s tým spojené r. 1993,

Potvrdením SBD B. zo dňa 24.10.1996 k vzniku spoločného členstva a spoločného nájmu bytu,
spisom Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II OO PZ Vrakuňa, č.p. ORP-53/II-VK-08, Výpisom z listuvlastníctva č. 23, k.ú. B., spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7C/151/1997, ako aj ďalších listinných dôkazov
tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09.10.2002 sp. zn. 7C/151/1997, ktorý nadobudol
právoplatnosťdňa13.03.2003bolomanželstvoúčastníkovrozvedené.Zmanželstvaúčastníkovkonania
pochádzajú dve deti, synovia Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX. a K. Š., nar. X.XX.XXXX,. korí boli na čas po
rozvode zverení do výchovy matky t.j. navrhovateľky. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/151/1997
súd zistil, že počas rozvodového konania sa zo vzťahu navrhovateľky s jej druhom V. V. narodila

mal. N., nar. XX.XX.XXXX,. a z tohto vzťahu sa narodila aj mal. A., nar. XX.XX.XXXX. a mal. A., nar.
XX.XX.XXXX,. všetky tri maloleté dcéry boli zverené do výchovy navrhovateľky. Voči všetkým trom
deťom bolo právoplatne zapreté otcovstvo odporcom. Odporca s rozvodom nesúhlasil. Žiadal, aby sa
navrhovateľka k nemu vrátila aj s deťmi pochádzajúcimi z ich manželstva ako aj s deťmi pochádzajúcimi
s mimomanželského vzťahu. Príčiny rozvratu manželstva súd ustálil v názorových nezhodách medzi
účastníkmi, ako aj v tom, že navrhovateľka počas manželstva nadviazala vzťah s iným mužom.

Na základe rozhodnutia Stavebného bytového družstva B. o pridelení družstevného bytu zo dňa
18.10.1988, členské číslo 40051 bol účastníkom konania počas trvania ich manželstva pridelený
družstevný byt číslo XX,. pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúci sa v B.,
na K. ulici číslo X.

Výzvou SBD B. zo dňa 18.10.1988 bol odporca vyzvaný na zaplatenie členského podielu vo výške
21.960,-Sk za družstevno-stabilizačný byt. Predmetný byt bol pridelený podniku T. š.p. na základe
Hospodárskej zmluvy č. 73/78 za účelom stabilizácie a náboru pracovných síl. Dňa 15.03.1989 bol
predmetný byt odovzdaný do užívania odporcovi s manželkou I.. Príslušník domácnosti majúci bývať v

predmetnom byte s užívateľom bol syn Ľ..

Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II, OO PZ Vrakuňa, por. č. DÚ-1041/97-Vk vydalo dňa 11.09.1997
potvrdenie, že navrhovateľka urobila trestné oznámenie o neumožnení vstupu do bytu na ul. K. č. X jej
manželom Ľ. Š. ako aj jej priateľovi. Dňa 23.02.2004 podal na OO PZ oznámenie Ľ. Š., na neznámeho

páchateľa, ktorý dňa 20.08.2003 odcudzil z jeho bytu na K. ul. č. X I.. poschodí bez použitia násilia ČB
TV zn. ASTRA typ ORAVA 4163 AB, zakúpený asi v roku 1994. Ako podozrivú uviedol bývalú manželku
I. Š.. V poštovej schránke bol napísaný odkaz od jeho bývalej manželky I. Š., aby vypratal nábytok, aby
sa mohla nasťahovať do uvedeného bytu.

Podľa záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II OO PZ Vrakuňa, Č.p.:ORP-P-87/04 Vk zo
dňa 20.05.2004 bolo podozrenie zo spáchania priestupku proti majetku ktorého sa mala dopustiť I. Š.
odložené, nakoľko nejde o podozrenie z priestupku. V spise je založené aj upozornenie navrhovateľky
zo dňa 22.10.2003 adresované predstavenstvu SBD B., že ona nesúhlasí, aby odporca odkúpil byt do
vlastníctva a, že odporca jej bráni v bývaní v byte preto prechodne býva v obci B..

V súvislosti s podaním vysvetlenia o priestupku navrhovateľka dňa 03.04.2004 pred príslušníkmi polície
uviedla, že do predmetného bytu chodí jeden až dvakrát do mesiaca, byt považuje aj za svoj, výdavky
za byt hradia spolu s bývalým manželom ona 1.100,-Sk a bývalý manžel 2.200,-Sk mesačne. Od bytu
kľúče má, z detskej izby zobrala čiernobieli televízor pre synov.

Podľa úradného záznamu zo dňa 23.01.2004 založeného vo vyšetrovacom spise vypovedal odporca na
polícií, že ho bývalá manželka vyzvala, aby vypratal z bytu nábytok, aby sa mohla do bytu nasťahovať.

Prenajímateľ bytu SBD B. oznámilo súdu listom zo dňa 26.08.2004 zn. OPBČV-P/940/04/An, že

družstevný byt nadobudli účastníci konania počas trvania manželstva vzniklo im so spoločným nájmom
i spoločné členstvo v družstve a, že ponecháva na úvahe súdu, ktorý z rozvedených manželov sa stane
výlučným nájomcom bytu a členom družstva.

V lekárskej správe zo dňa 23.07.2008 M.. Z. B. ošetrujúca psychiatrička odporcu navrhla posúdiť jeho

zdravotný stav znalcom z odboru psychiatrie z hľadiska schopností odporcu samostatne vykonávať
procesnéúkonyvkonaníobyt.Poukázalanato,žepsychologickýmvyšetrenímboliuodporcupotvrdené
organické zmeny CNS.Podľa výpisu z Listu vlastníctva č. 1035 vedeného Katastrálnym úradom v Trnave Správa katastra H., zo
dňa 10.01.2005 ako vlastník rodinného domu súpisné číslo XXX. na parc. číslo 53/2 ako aj zastavaných
plôch a nádvoria je zapísaný V. V., B., v podiely 1/1.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla skutočnosti zhodne ako v podanom návrhu a
jeho doplnení. Poukázala na to, že už počas manželstva mali s odporcom nezhody, preto sa odsťahovala
zo spoločného bytu, ktorý nadobudli s odporcom. Do bytu sa nemohla vrátiť pretože sa jej odporca
vyhrážal a nechcel v byte ani jej deti z mimomanželského vzťahu. Prechodne sa zdržiava v B. u V.

V., ktorý je otcom jej troch maloletých dcér. Navrhovateľka nemá k rodinnému domu žiadne právo,
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je iba V. V.. Navrhovateľka mala a má záujem bývať v byte, ktorý
nadobudla s odporcom počas trvania manželstva. O byt sa zaujímala a odporca jej neumožnil bývať v
byte so všetkými deťmi.

Všetky deti t.j., aj synovia, ktorých otcom je odporca jej boli zverené do starostlivosti a sú v jej

starostlivosti aj v súčasnosti. Čo sa týka bývania je odkázaná na pomoc p. V.. Bývanie mimo trvalého
bydliska je pre ňu i synov značne problematické, ona sa nemôže prihlásiť na úrade práce v H. a požiadať
o sociálne dávky. Synovi Ľ., ktorý študuje na gymnáziu v H. nemôže byť priznané štipendium vzhľadom
na to, že má trvalé bydlisko v B.. Pokiaľ by ju súd určil za výlučnú nájomkyňu bytu odporcovi by
zabezpečila náhradné ubytovanie.

Navrhovateľka zdôvodnila neplatenie, prerušenie poskytovania príslušnej čiastky na nájomné za byt
tým, že z bytového družstva nedostala žiadne upomienky a keď sa zaujímala na družstve o platenie
nájomného pracovníčka jej mala povedať, že nie sú žiadne dlhy.

Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol skutočnosti zhodne ako v písomnom vyjadrení k
návrhu. Poukázal najmä na svoje zdravotné problémy. Z dôvodu duševného ochorenia mu bol priznaný
invalidný dôchodok.

Viackrát bol operovaný na pravý bedrový kĺb a pravé koleno.

Odporca ďalej uviedol, že niekoľko raz navrhol navrhovateľke, aby sa k nemu vrátila aj so všetkými
deťmi, že sa o nich postará. Čo sa týka získania bytu je presvedčený, že sa o byt pričinil výlučne on,
keďže pracoval u zamestnávateľa dlhšie ako navrhovateľka. Byt bol pridelený na základe jeho žiadosti
iba jemu. Na zaplatenie členského podielu mu poskytli peniaze jeho rodičia. Poukázal ďalej na to,

že v roku 1997 si navrhovateľka za asistencie polície odniesla z bytu všetko svoje oblečenie asi v
šiestich igelitových taškách, kľúče od bytu má a môže do bytu prísť kedy ona chce. Spoločnú domácnosť
opustila navrhovateľka kvôli známosti s p. V.. Pokiaľ na prvom pojednávaní súhlasil so zrušením práva
spoločného nájmu s podmienkou, že mu navrhovateľka zabezpečí náhradný byt vo V., takto to nemyslel
a v žiadnom prípade nesúhlasí s takýmto riešením bytového problému. Navrhovateľka má kde bývať,

veď u p. V. býva viac ako sedem rokov a pri rozvode uviedla, že s ním chce začať nový život. Odporca
zdôraznil, že povinnosti člena bytového družstva a nájomcu si plní riadne, za roky 2002 a 2003 bol v
ročnom vyúčtovaní vykazovaný preplatok. Ustanovenie zástupcu na vykonávanie procesných úkonov v
súdnom konaní odporca odmietol. Chcel, aby súd konanie vzhľadom na zdravotné problémy zastavil.
Od posúdenia zdravotného stavu znalcom z odboru psychiatrie očakával vydanie lekárskeho potvrdenia

na základe ktorého by súd zastavil konanie o zrušenie práva spoločného nájmu bytu.

Svedok V. V. uviedol, že navrhovateľku spoznal na pracovisku v organizácií B., kde obaja v minulosti
pracovali. Postupne ich známosť prerástla do blízkeho vzťahu z ktorého pochádzajú v súčasnosti tri
maloleté deti. Svedok si pamätal, že v apríli 1997 prišla za ním navrhovateľka, bola zbitá, mala vytrhané

vlasy, povedala mu, že utiekla pred manželom, lebo ju zbil. Odviezol svojim autom navrhovateľku na
políciu, odtiaľ sa vrátili za účasti policajtov do bytu. Navrhovateľka si zobrala kabát, kabelku a osobné
doklady. Svedok je ponúkol ubytovanie vo svojom byte. V tom čase bola tehotná, dieťa sa malo narodiť
zo vzťahu so svedkom. V novembri 1997 kúpil rodinný dom v obci B. a navrhovateľka sa tam ubytovala.
Svedok si pamätal, že navrhovateľka sa snažila riešiť bytovú situáciu prostredníctvom Sociálneho úradu

a polície ale bez výsledku, dáva mu od začiatku najavo, že v jeho dome býva iba dočasne. V priebehu
spoločného bývania nadobudol presvedčenie, že navrhovateľka nemá záujem s ním trvalo žiť. Na
bývanie mu navrhovateľka neprispieva. Do bytu v ktorom býva odporca sa viackrát snažila vrátiť, nebolojej to bývalým manželom umožnené. Svedok uviedol, že ponecháva navrhovateľku vo svojom dome
bývať dokedy si nevyrieši bytový problém, robí tak kvôli maloletým deťom, ktoré sa narodili z ich vzťahu.

Podľa § 29 ods. 2 O.s.p., pokiaľ neurobí iné opatrenie, môže predseda senátu ustanoviť opatrovníka aj
účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo
ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý
duševnou poruchou alebo, ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak sa za trvania manželstva manželia alebo
jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa § 703 ods. 2 OZ, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie
zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo
manželov v družstve, z toho členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa § 703 ods. 3 OZ, ustanovenia odseku 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.

Podľa § 704 ods. 1 OZ, ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva,
vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.

Podľa § 704 ods. 2 OZ, to isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo
na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu.

Podľa § 705 ods. 1 OZ, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z

nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byť
ďalej užívať ako nájomca.

Podľa § 705 ods. 2 OZ, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z
rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom;

právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím
manželstva.Vostatnýchprípadochspoločnéhonájmudružstevnéhobyturozhodnesúd,aksarozvedení
manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako
člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Podľa § 705 ods. 3 OZ, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy
maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712 ods. 1 OZ, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

Podľa § 712 ods. 2 OZ, náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje
ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

Podľa § 712 ods. 3 OZ, náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná
miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom

v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať
viacerí nájomcovia.

Podľa § 712 ods. 4 OZ, prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v
iných zariadeniach na to určených, 5e) a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí

domácej a osobnej potreby.

Podľa § 712a ods. 7 OZ, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 2 prvej vety, stačí rozvedenému manželovi,
ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však z dôvodov hodných osobitného
zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt.

Podľa § 712a ods. 8 OZ, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody
hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo
naprístrešie.Aksarozvedenýmanželzatrvaniamanželstvaaleboporozvodemanželstvavočidruhémumanželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického
násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

Podľa § 712c ods. 1 OZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu
a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia
majú právo len na jednu bytovú náhradu.

Podľa § 712c ods. 2 OZ, ustanovenia osobitného zákona 5i) o zabezpečení bytovej náhrady a prístrešia

platia primerane.

Podľa § 712c ods. 3 OZ, nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade
do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu
bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na citované zákonné ustanovenia mal súd za
preukázané, že návrh je dôvodný a má oporu v zákone. Účastníci konania sú rozvedení manželia,
ktorým vzniklo právo spoločného nájmu družstevného bytu a s tým i súvisiace spoločné členstvo v
bytovom družstve, ktorí sa na ďalšom nájme bytu nedohodli. Súd preto zrušil právo spoločného nájmu
družstevného bytu účastníkov podľa § 705 ods. 2 vety druhej za bodkočiarkou OZ. Postupoval tak

vzhľadom na to, že spoločný nájom manželov družstevného bytu je spojený so spoločným členstvom
manželov v bytovom družstve a spoločné členstvo manželov nezaniká rozvodom a tým, skôr opustením
spoločnej domácnosti ešte predtým, ale výlučne dohodou rozvedených manželov alebo rozhodnutím
súdu pretože až tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Obaja účastníci nemajú vyriešenú bytovú situáciu.

Okolnosťou právne významnou pre posúdenie, ktorý z rozvedených manželov bude individuálnym
nájomcom a členom bytového družstva bola skutočnosť, že na čas po rozvode boli navrhovateľke
zverené maloleté deti do výchovy a osobnej starostlivosti a nemožno opomenúť, že navrhovateľka má

aj v súčasnosti vo svojej osobnej starostlivosti tri mal. deti.

Stavebné bytové družstvo B. ako prenajímateľ predmetného bytu vo svojom stanovisku sa vyjadrilo tak,
že účastníci nadobudli družstevný byt počas trvania manželstva čím vznikol manželom spoločný nájom
bytu i spoločné členstvo v družstve. Na úvahe súdu ponecháva rozhodnutie, ktorý z účastníkov konania

bude výlučným nájomcom predmetného bytu a čelnom družstva, nakoľko mu nie sú známe dôvody
rozvodu manželstva ako i bytové a majetkové pomery účastníkov.

Občiansky zákonník dbá na záujmy maloletých detí a súd je povinný podľa § 705 ods. 3 OZ brať zreteľ
na záujmy maloletých detí, ktoré odôvodňujú ponechanie bytu navrhovateľke.

Navrhovateľka žiadala, aby súd priznal odporcovi právo na náhradné ubytovanie, ktoré je ochotná
odporcovi zabezpečiť.

Na základe vykonaného dokazovania ako aj skutkových zistení dospel súd k záveru, že odporca je

závislý na náhradnom byte. Neboli zistené dôvody osobitného zreteľa pre ktoré môže súd na základe
svojej úvahy viazať ukladanú povinnosť vypratať byt na zabezpečenie iba náhradného ubytovania,
namiesto inak v zásade patriaceho náhradného bytu.

Odporca ako spoločný nájomca požíva ochranu v zmysle § 712a ods. 7 veta druhá OZ vzhľadom na §

705 ods. 2 veta druhá a má právo na náhradný byt.

Súd vyhodnotil ako účelové tvrdenie odporcu, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť,
odsťahovala sa z bytu bez vážneho dôvodu a má vyriešenú bytovú situáciu u pána V.. Z výsluchu
navrhovateľkysúddospelknázoru,žejejodchodzospoločnéhobytubolprovizórnymriešenímnezhôdv

manželstve, nebol prejavom jej vôle, že nemá o byt záujem a nehodlá byt ďalej užívať a byt nepotrebuje.
Bolo preukázané, že navrhovateľka neprestala byť nájomkyňou a členkou družstva, vôľa navrhovateľky
nesmerovala k tomu aby byt trvale opustila a nemala ani úmysel vzdať sa práva predmetný byt užívať.K otázke procesnej spôsobilosti odporcu (schopnosti samostatne vykonávať procesné úkony) súd
uvádza, že nebolo zistené na strane odporcu pozbavenie ani obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

Odporca pred súdom uviedol, že z dôvodu súdneho konania a účasti na pojednávaniach okrem iného
nemôže spávať, jesť, má depresie, horúčky, hnačky, je stresovaný, má problémy s pamäťou, nevie
okamžite reagovať na niektoré udalosti, predovšetkým súdne konanie mu spôsobuje psychickú záťaž.
Od znalca psychiatra očakáva, že znalec vydá potvrdenie na základe ktorého súd zastaví konanie.
Zástupcu na zastupovanie pred súdom nepotrebuje, pretože procesné úkony zvláda, robia mu však

psychickú záťaž.

Súd poukazuje na to, že procesnou spôsobilosťou sa rozumie spôsobilosť vykonávať v občianskom
súdnom konaní práva a povinnosti účastníka konania samostatne alebo prostredníctvom zvoleného
zástupcu. V prípade fyzickej osoby vzniká táto spôsobilosť v plnom rozsahu plnoletosťou a
pred dosiahnutím plnoletosti uzavretím manželstva. Procesnú spôsobilosť nemajú osoby zbavené

spôsobilosti na právne úkony, maloletí majú procesnú spôsobilosť v takom rozsahu, v akom majú
spôsobilosťnaprávneúkony.Nedostatokprocesnejspôsobilostijenedostatokpodmienkykonania,ktorý
možno odstrániť (napríklad tým, že za procesné nespôsobilého bude konať jeho zástupca).

Z prejavov odporcu v súdnom konaní nemožno vyvodiť, že by nebol spôsobilý samostatne konať.

Odporca sa na pojednávaniach vyjadril k veci, odpovedal na otázky súdu, formuloval svoje návrhy a
požiadavky. Domnieval sa však a očakával, že na základe psychiatrického posudku by mal súd konanie
zastaviť.

Súdneustanovilodporcovizástupcupodľa§29ods.2O.s.p.,keďmalzato,ževjehoprípadesanejedná

o procesnú nespôsobilosť účastníka.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka V. Š. otca odporcu k verbálnym atakom, ktoré mal V. V.
vzniesť voči odporcovi a svedkovi.

Podľa názoru súdu výpoveď navrhovaného svedka by nezvrátila zistený skutkový stav.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V súlade s citovaným ustanovením O.s.p. vzniklo navrhovateľke právo na náhradu trov konania, keďže
trov konania sa vzdala, súd je právo na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.