Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. marec 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Csp/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116207946
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116207946.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Danielom Ivankom, PhD., v spore žalobcu D. L. K., a. s. so

sídlom R. XXXX/XXX, XXX XX S., P.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s. r. o. so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO:47 234 679, proti žalovanej A. C., nar.
XX. XX. XXXX, trvalý pobyt F. XX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 209,12 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 209,12 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 209,12 eura od 13. 04. 2016 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 25,00 eur mesačne, splatných do 25. dňa toho ktorého mesiaca, až do úplného
zaplatenia, počnúc mesiacom máj 2017 s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za

následok zročnosť celého plnenia.

II. Žalobu v časti o zaplatenie 2,60 eura z a m i e t a .

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania od žalovanej v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28. 04. 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
209,12 eura a sumy 2,60 eura ako vyčísleného úroku z omeškania s príslušenstvom, ktorú odôvodnil
tým, že so žalovanou uzavrel dňa 20. 08. 2013 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom

bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - revolvingového úveru vo výške úverového rámca 500,00 eur
zo strany žalobcu žalovanej. Uviedol, že revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný
úver, ktorý je žalovanej poskytovaný k uspokojovaniu jej priebežných finančných potrieb. Žalovaná sa
zaviazala riadne a včas splatiť žalobcovi poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach s
termínom splatnosti a vo výške určených v ÚZ na jej lícnej strane. Žalovaná sa zaviazala tiež zaplatiť
úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky
úveru. Žalobca uviedol, že vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť výšku ročnej percentuálnej

miery nákladov. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom
splátkovom kalendári. Vzhľadom na uvedené eviduje žalobca voči žalovanej dlh v nasledovnej výške:
istina vo výške: 209,12 eura a vyčíslený úrok vo výške 2,60 eura tak, ako je uvedené v priloženom
výpisečerpania,splátokaúhrad.Nazákladeuvedenéhosažalobcadomáhal,abysúdzaviazalžalovanú
zaplatiť sumu 209,12 eura, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 2,60 eura a úrok z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 209,12 eura od 13. 04. 2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žaloba spolu s prílohami bola doručená žalovanej do vlastných rúk dňa 21. 12. 2016. Žalovaná v

podaní doručenom súdu dňa 21. 12. 2016 uviedla, že súhlasí s podanou žalobou, avšak vzhľadom
k tomu, že nemá dostatok finančných prostriedkov, žalovanú sumu nemá ako uhradiť naraz, a preto
požiadala o povolenie plnenia v splátkach, a to v sume 25,00 eur mesačne.3. V podaní doručenom súdu dňa 17. 01. 2017 žalobca uviedol, že nemá dobré skúsenosti s povolením
plneniadlžnejsumyvsplátkach,nakoľkožalovanínesplácajútak,akosasožalobcomdohodnú.Zároveň
uviedol, že je naklonený k splácaniu dlžnej sumy v splátkach, ak žalovanú na takéto plnenie zaviaže súd.

4. Podľa § 297 druhá veta písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 prvá veta CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej

stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, t.j. do 30. 04. 2014 (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
7. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
8. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú
úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové
obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky
a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby

spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách
spotrebiteľského úveru.
9. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
10. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.
11. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom

je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.
14.Podľa§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanoveniaObčianskehozákonníkavzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„nariadenie“),výškaúrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
18. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodneinak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
19.Nakoľkopredmetomspotrebiteľskéhosporupodľa§290CSPjezaplateniesumy209,12eura,ideiba

o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, pojednávanie
nebolo treba podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu od 15. 03. 2017 do 24.
03. 2017.
20. Z listín predložených žalobcom mal súd preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 20. 08.

2013 úverovú zmluvu pod číslom XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), ktorú súd
právne posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s
ObchodnýchaObčianskymzákonníkom.Nazákladeuzatvorenejzmluvyboližalovanej,ktorájefyzickou
osobou nepodnikateľom dočasne poskytnuté finančné prostriedky vo forme úveru s výškou úverového
rámca v sume 500,00 eur žalobcom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok žalovanou žalobca listom zo dňa 29. 12. 2015

oznámil žalovanej odstúpenie od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka a požadoval zaplatiť celú
dlžnú čiastku čerpaného úveru, tzv. zosplatnenie úveru, ktorá predstavovala 659,05 eura v lehote do
15 dní od odoslania výzvy.
21. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa Hlavy 8. - Ukončenie úverovej zmluvy, úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. pre Clubcard kreditnú kartu - P (platné od 01. 01. 2013) (ďalej len „úverové zmluvné
podmienky“) je zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená na dobu neurčitú. Pokiaľ teda samotná
zmluva o spotrebiteľskom úvere, úverové zmluvné podmienky nie sú zmluvou, ale iba súčasťou zmluvy,
neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru (nie dobu trvania zmluvy), nemožno mať zato, že tento

nedostatok možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa, vedúcu k určeniu termínu
konečnej splatnosti úveru matematickými operáciami z iných v spotrebiteľskej zmluve dostupných
údajov. Naopak, je potrebné trvať na tom, že termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť
určený konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom úverového
vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými

úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. K uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom
dotknutého ustanovenia, keď rozlišuje pojem doba trvania zmluvy a pojem termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Termín konečnej splatnosti úveru v zmluve uvedený nie je.
22. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch.

Žalobca v zmluve uviedol dve sadzby a to 26,28 % a 11,88 % s hviezdičkou, pri ktorej uviedol, v závislosti
na výške vyčerpanej čiastky, viď sadzobník. Uvedené nezodpovedá zákonnej úprave, keď podmienky
upravujúce uplatňovanie úrokovej sadzby musia byť uvedené priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
uzatvorenej písomnou formou podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a nie v ďalších
prílohách k zmluve. Aj keď právne predpisy ako napr. Obchodný zákonník v ustanovení § 273 ods. 1

umožňujú časť zmluvy určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, podľa názoru súdu nie
je možné podstatné náležitosti zmlúv uvádzať iba odkazom na všeobecné obchodné podmienky, či iné
prílohy k zmluve. Pokiaľ pre jednotlivé typy zmlúv právne predpisy upravujú ich podstatné náležitosti,
potom je podľa názoru súdu obchádzaním zákona, ak sa podstatné náležitosti zmlúv uvedú nie priamo
v zmluve, ale iba odkazom na ďalšie súčasti, prílohy k zmluve, ako napríklad na sadzobník. Preto pokiaľ

zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 uvádza demonštratívne podstatné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, z ktorých neuvedenie niektorých aj sankcionuje, potom nie je správny taký
postup dodávateľov, ktorí tieto podstatné náležitosti neuvádzajú v zmluve, ale iba v ďalších súčastiach
zmlúv, na ktoré v zmluve odkazujú. Úmysel zákonodarcu pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv, v
danom prípade zmlúv o spotrebiteľských úveroch, je v dosiahnutí cieľa, aby spotrebiteľ pred vstupom

do úverového vzťahu mal možnosť porovnať si jednotlivé podmienky poskytovaných úveroch na trhu
a z týchto vybrať pre seba najvhodnejšiu alternatívu. Za týmto účelom zákonodarca v zákone o
spotrebiteľských úveroch vymedzil, ktoré náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch majú obsahovať,
nakoľko spotrebiteľ spravidla nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah. Jeden zo základných údajov je aj
údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ktorý slúži na porovnanie viacerých ponúknutých úverových produktov

od rôznych dodávateľov. Preto ak zákonodarca za podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
považuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ale tiež podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, potom
nemožno uvedené ustanovenie obchádzať tým spôsobom, že tento údaj nebude uvedený priamo v
zmluve, ale iba v sadzobníku.23. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov (ďalej len „RPMN“), ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch, keď v zmluve je uvedená hodnota 38,7 % s dvoma hviezdičkami, podľa ktorých ide o

predpokladanú RPMN. Žalobca v žalobe uviedol, že vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť
výšku RPMN. S uvedeným tvrdením sa súd nestotožnil, nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch v §
9 ods. 2 písm. j) uvádza ako jednu z podstatných náležitostí uvedenie údaja o RPMN. Zároveň zákon
o spotrebiteľských úveroch uvádza (najmä v ustanovení § 1 ods. 3), ktoré úvery sa za spotrebiteľské
úvery nepovažujú a všetky ostatné, ktoré sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere musia obsahovať všetky

údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Presné číselné vyjadrenie RPMN
žalobca nepreukázal, poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2010. S
uvedeným rozhodnutím sa súd nestotožnil, nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch uvádza, ktoré
zmluvy sa považujú za zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tiež, ktoré konkrétne náležitosti musia zmluvy
o spotrebiteľských úveroch obsahovať. Zákon o spotrebiteľských úveroch neuvádza typy úverov, pri
ktorých nie je možné RPMN určiť. Uvádza iba v ustanovení § 4 a § 5 písomné podmienky ponuky

spotrebiteľského úveru (kde možno použiť údaj o predpokladanej RPMN tak ako uviedol žalobca v
zmluve), ale pri písomnej forme uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vyžadujú náležitosti
uvedené v § 9 ods. 2. Na tomto mieste súd poukazuje, napr. na odôvodnenie rozhodnutí Krajského súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 17Co/215/2012 zo dňa 10. 10. 2012, 13Co/324/2012 zo dňa 16. 05. 2013 a
14Co/407/2012 zo dňa 15. 10. 2013.

24. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o výške, počte a termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch, keď pri výške mesačnej splátky je uvedené, že je to 4 % z dlžnej čiastky.
Uvedené nemožno považovať za súladné so zákonom o spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto
ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o presnej výške každej jednotlivej

mesačnej splátky spotrebiteľského úveru a tiež termíne splatnosti každej jednotlivej splátky. Pokiaľ
zmluva neobsahovala presnú výšku mesačnej splátky, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno
nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu jej výšku matematickými
operáciami z iných spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak je potrebné trvať na tom, aby
výška mesačnej splátky boli v presnej výške uvedené zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol prestupom

do úverového vzťahu zohľadniť dostupné údaje uvedené dodávateľom, a tým uskutočniť najvhodnejšiu
voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi.
25. Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, keď absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti (odsek 18. odôvodnenia), údaj o
ročnej úrokovej sadzbe (odsek 19. odôvodnenia), o ročnej percentuálnej miere nákladov (odsek 20.

odôvodnenia) a o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (odsek 21.
odôvodnenia), podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. f), písm. i), písm. j) a písm. k)
zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
26. Nakoľko poskytnutý spotrebiteľský úver žalobcu sa považuje za bezúročný a bez poplatkov
(odsek 22.), žalovanou čerpaný úver bola povinná v uvedenej výške splatiť. Súd preto žalobe vyhovel

a žalovanú zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 209,12 eura, istinu pohľadávky, ako rozdiel medzi
poskytnutýmifinančnýmiprostriedkamiauhradenýmifinančnýmiprostriedkami(1513,73eura-1304,61
eura) (I. výrok rozsudku).
27. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi podľa § 369
Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia navýšením piatich percentuálnych bodov nad
úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Žalovanej bola preto uložená povinnosť
zaplatiť z dlžnej sumy aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 13. 04. 2016 (ako žiadal žalobca
v žalobe) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá (I. výrok rozsudku).
28. Žaloba je nedôvodná v časti, v ktorej sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy prevyšujúcej

209,12 eura, nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu nie je
žaloba dôvodná v časti uplatnených vyčíslených úrokov z omeškania, a preto súd v prevyšujúcej časti,
t.j. 2,60 eura žalobu zamietol (II. výrok rozsudku).
29. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v spore
v nepatrnej časti vyčísleného úroku neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania

voči žalovanej v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník (III. výrok rozsudku).
30. Podľa § 232 ods. 3 CSP určil súd dlhšiu lehotu na plnenie, a to vzhľadom na žalovanou tvrdené
majetkové pomery. Lehotu na plnenie určil súd v pravidelných mesačných splátkach vo výške 25,00eur mesačne až do úplného zaplatenia, ktoré vzhľadom na výšku pohľadávky s prihliadnutím na osobu
žalobcu považoval za dostatočné s tým, že zároveň podľa § 232 ods. 4 CSP určil, že omeškanie so
zaplatením čo i len jednej splátky má za následok stratu výhody splátok, a teda povinnosť úhrady celého

dlhu naraz.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch
vyhotoveniach.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.