Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/163/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810206953
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3810206953.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členov
senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ondreja Samaša v právnej veci žalobcu: KMET Handlová, a.s.,
Potočná 175, 972 51 Handlová, IČO: 36 334 634, právne zastúpeného JUDr. P. I., advokátom so sídlom
v O., G. Z. X proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov Ľubochňa - Handlová, IČO: 35 663 189,
F. Nadáždyho 1-7, 972 51 Handlová, právne zastúpeného B.. N. O., advokátkou so sídlom v J. G. I.,

V.. B. X o zaplatenie 1.108,38 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu aj žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza č.k. 14Cb/112/2010-168 zo dňa 31. augusta 2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba v časti o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.108,38 eur od 26.01.2010 do 15.01.2011
zamietnutá, p o t v r d z u j e .

V časti výroku, ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo

výške 9,25 % ročne zo sumy 289,92 eur za obdobie od 15.04.2011 do 13.06.2011 a v časti
výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 289,92 eur od 15.04.2011 do 13.06.2011 a v prevyšujúcej
časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.108,38 eur od 26.01.2010

do 15.01.2011 zamietol. Konanie v časti o istinu vo výške 1.108,38 eur zastavil a žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 546,80 eur na účet B.. N. O., advokátky.
Rozhodol tak o nároku žalobcu uplatnenom žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 10.05.2010,
ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.108,38 eur s príslušenstvom. Uviedol,
že v priebehu konania vzal žalobca čiastočne späť so súhlasom žalovaného žalobu o zaplatenie istiny
vo výške 1.108,38 eur a požadoval priznať úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.108,38
eur od 26.01.2010 do 15.01.2011 a 9,25 % ročne zo sumy 289,92 eur od 15.04.2011 do 13.06.2011. V

dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby konanie ohľadne istiny 1.108,38 eur zastavil podľa § 96 O.s.p.
a ďalej sa zaoberal opodstatnenosťou nároku žalobcu na ním uplatnené úroky z omeškania. Vychádzal
zo zistenia, že účastníci uzavreli zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 6/2006/T, ktorá nadobudla účinnosť
01.01.2006. Dňa 19.12.2008 uzavreli dodatok č. 1 k zmluve č. 6/2006/T. Predmetom zmluvy bola
dodávka a odber tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody, ktoré mal dodávať žalobca
žalovanému do bytového domu na Nádaždyho ulici č.1 v Handlovej. Dodatkom č. 1 účastníci zmenili

článok VII. ods. 2 a 3. Podľa článku II. ods. 4 mal žalovaný vždy do 15.09. toho ktorého roka na
predchádzajúci rok, zaslať žalobcovi objednávku na odber tepla. V článku VII. ods. 2 a 3 dodatku
č. 1 sa účastníci dohodli na preddavkoch a tiež na tom, že po skončení fakturačného obdobia, ktorýmbol mesiac, mal dostať odberateľ, teda žalovaný, vyúčtovaciu faktúru variabilnej zložky ceny tepla podľa
skutočne odobratého množstva tepla. Dodatok č. 1 nadobudol účinnosť 01.01.2009. Po uzavretí zmluvy
žalobca dodával žalovanému teplo do bytového domu žalovaného v Handlovej a žalovaný žalobcovi

platil preddavkové faktúry. V roku 2009 sa žalovaný rozhodol vybudovať vlastnú plynovú kotolňu s tým,
že Mesto Handlová túto stavbu povolilo a námietky podané žalobcom Mesto Handlová neakceptovalo. V
dôsledku vybudovania vlastnej plynovej kotolne s predpokladaným termínom dokončenia jej výstavby v
januári 2010, si žalovaný v septembri 2009 objednal u žalobcu na ďalšie obdobie len 1 GJ tepla. Žalobca
túto písomnú objednávku žalovaného neakceptoval a aj keď mu dodával teplo len do 04.01.2010,

vystavil mu dňa 07.01.2010 preddavkovú faktúru č. PR100015 na sumu 1.108,38 eur s termínom
splatnosti 25.01.2010. Žalovaný predmetnú faktúru nezaplatil, požadoval vystavenie novej faktúry za
skutočnýodberteplazaobdobieod01.až04.01.2010,načožalobcanereagoval.Žalobcaaž31.03.2011
vyúčtoval žalovanému cenu tepla za rok 2010 faktúrou č. 20110196 na sumu 13.161,07 eur a túto
sumu započítal dňa 31.03.2011 jednostranným právnym úkonom k svojej pohľadávke, pričom rozdiel
predstavoval sumu 289,92 eur, ktorú mal zaplatiť žalovaný. Faktúra bola splatná 14.04.2011. Túto

sumu žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 13.06.2011. Z dôkazov vykonaných prednesmi účastníkov a
oboznámením sa s obsahom zmluvy o dodávke tepla č. 6/2006/T vrátane dodatku č. 1, faktúry č.
PR100015, rozhodnutia Mesta Handlová, vyjadrenia ÚRSO, žiadosti o vystavenie konečnej faktúry,
znaleckéhoposudku,výpisuzúčtu,započítaniepohľadávok,faktúryč.20110196avýsluchomsvedkaO.
C. a E. K. mal súd prvého stupňa za nesporne preukázané, že žalobca v roku 2010 dodával žalovanému

teplo len do 04.01.2010 a cena za odber tepla za toto obdobie predstavovala sumu 289,92 eur, ktoré
žalovaný zaplatil žalobcovi 13.06.2011. Predmetom sporu tak zostal nárok žalobcu na úrok z omeškania
zo sumy 1.108,38 eur a zo sumy 289,92 eur. Po preskúmaní opodstatnenosti týchto nárokov dospel
k záveru, že žalobca má právo na úrok z omeškania len zo sumy 289,92 eur, a to za obdobie od
15.04.2011 do 13.06.2011, a že úroky z omeškania zo sumy 1.108,38 eur za obdobie od 26.01.2010 do

15.01.2011 žalobcovi nepatria. Žalovaný si v zmysle zmluvy o dodávke a odbere tepla v znení dodatku
č. 1 objednal totiž pre rok 2010 len 1 GJ tepla a teplo v roku 2010 odoberal od žalovaného len 4 dni
- od 01.01.2010 do 04.01.2010. V zmysle čl. VII. ods. 2, 3 zmluvy fakturačným obdobím bol jeden
mesiac, takže po skončení mesiaca mal žalobca povinnosť vystaviť žalovanému vyúčtovaciu faktúru
podľa skutočne odobratého množstva tepla, a nie mu fakturovať preddavkovou faktúrou zálohu vo

výške 1.108,38 eur. Keďže žalobca vyúčtovaciu faktúru č. 20110196 vystavil žalovanému až 31.03.2011
s termínom splatnosti 14.04.2011, žalovaný, ktorý túto faktúru uhradil až dňa 13.06.2011, bol v omeškaní
s platením uvedenej faktúry, teda s platením sumy 289,92 eur ako ceny za skutočne odobraté teplo
len po dobu od 15.04.2011 do dňa úhrady tejto faktúry. Z uvedených dôvodov vyhovel žalobe v časti
o zaplatenie úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 289,92 eur od 15.04.2011 do 13.06.2011 a v

prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.108,38 eur
od 26.01.2010 do 15.01.2011 zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 269 ods. 2 a § 365
Obch. zák. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a trovy konania pomerne rozdelil.
Pomer úspechu žalovaného ustálil na 48 % (74 % úspech žalovaného, 26 % úspech žalobcu) a z trov
konania vzniknutých mu celkom vo výške 1.139,17 eur, mu priznal náhradu trov 546,80 eur (t.z. 48 %

zo sumy 1.139,17 eur).

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja účastníci.

Žalobca napadol odvolaním rozsudok v časti výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie úrokov

z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.108,38 eur za obdobie od 26.01.2010 do 15.01.2011
a v časti výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď vyvodil
záver o neoprávnenom vystavení zálohovej faktúry č. PR100015 zo dňa 07.01.2010. Zdôraznil, že
súd prvého stupňa si nesprávne vyložil znenie čl. VII. ods. 3 dodatku č. 1 zmluvy o dodávke a odbere

tepla, podľa ktorého po skončení fakturačného obdobia (mesiac) mal dostať odberateľ vyúčtovaciu
faktúru variabilnej zložky tepla podľa skutočne odobratého množstva tepla s tým, že dátum splatnosti
mal byť odložený na deň 15.01. nasledujúceho roka. Zdôraznil, že princíp fungovania podnikania v
oblasti tepelnej energetiky je založený na preddavkových platbách, z ktorých si dodávateľ tepla uhrádza
všetky prevádzkové náklady spojené s dodávkou tepla. Pokiaľ by odberatelia riadne neplatili preddavky,

dostal by sa dodávateľ tepla do druhotnej platobnej neschopnosti. Je nesporné, a konštatoval to aj
prvostupňový súd, že v priebehu roku 2010 nedošlo k ukončeniu platnosti zmluvy o dodávke a odbere
tepla uzavretej medzi ním a žalovaným, preto povinnosťou zmluvných strán bolo správať sa v súlade so
zmluvnými dojednaniami. Uviedol, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví viackrát kontroloval spôsobfakturácie a žiadne nedostatky nezistil. Naopak, z jeho stanoviska zo dňa 17.02.2011 č.p. 3570/2011/
BA vyplynulo, že on, žalobca, bol oprávnený vystaviť preddavkovú faktúru za odber tepla žalovanému.
Uviedol, že pri určení fixnej zložky maximálnej ceny tepla vychádzal z celkového regulačného príkonu,

ktorý bol u žalovaného určený v súlade s výnosom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 6/2008,
a to na 55,62 kW a medzi stranami nebol sporný. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 1 písm. i)
výnosu č. 6/2008 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za objednané množstvo tepla sa považovalo
množstvo tepla v kWh dohodnuté zmluvou o dodávke tepla podľa skutočnej spotreby tepla v roku t-2,
ak sa v zmluve o dodávke a odbere tepla nedohodlo inak. Žalovaný nesprávne tvrdil, že objednaným

množstvom tepla na rok 2010 bol 1 GJ. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k platnému ukončeniu
zmluvy medzi ním a žalovaným, bol oprávnený vystavovať v zmysle čl. VII. bod 2 preddavkové faktúry
za každý kalendárny mesiac. Je nesporné, že žaloba podaná pôvodne o zaplatenie preddavkovej platby
vo výške 1.108,38 eur bola dôvodná a z dôvodu omeškania s jej úhradou mu patrí aj nárok na úrok z
omeškania z tejto sumy za obdobie od 26.01.2010 do 15.01.2011. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 9 % ročne

zo sumy 1.108,38 eur od 26.01.2010 do 15.01.2011 a nahradiť mu trovy konania v plnej výške.

Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v časti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 289,92 eur za obdobie od 15.04.2011
do 13.06.2011 a v časti výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že súd prvého stupňa týmto výrokom

rozhodol o nároku, ktorý nebol predmetom žaloby. Poukázal na skutočnosť, že žalobca pôvodne
požadoval zaplatenie istiny 1.108,38 eur a 9 % ročného úroku z omeškania od 26.01.2010 do
zaplatenia. Žalobu v časti o zaplatenie 1.108,38 eur vzal späť a trval na zaplatení úroku z omeškania
9% ročne z uvedenej sumy za obdobie od 26.01.2010 do 15.01.2011 a na úroku z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 289,92 eur za obdobie od 15.04.2011 do 13.06.2011. Žalovaný bol názoru, že

suma 289,92 eur, predstavujúca plnenie fakturované faktúrou č. 20110196 nebola predmetom sporu a
ani jej príslušenstvo. Súd prvého stupňa o tomto nároku konal bez toho, aby rozhodol o zmene žaloby,
o ktorú žalobca zrejme nepožiadal. Súd prvého stupňa teda konal v rozpore s § 153 ods. 2 O.s.p., lebo
žalobcovi priznal viac, než sa ten svojou žalobou domáhal. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že jeho
snahou od začatia konania bolo uhradiť cenu za skutočne dodané teplo za mesiac január. Žalobca mu

všakfaktúrusvyúčtovanímdodávkyteplavystavilažvmarci2011.Sámžalobcatakzapríčinilomeškanie
s úhradou 289,92 eur, na čo súd prvého stupňa neprihliadol a v nadväznosti na to potom nesprávne
rozhodol o náhrade trov konania, ktoré mu prisúdil len v pomernej časti. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobu o zaplatenie úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 289,92 eur
za obdobie od 15.04.2011 do 13.06.2011 zamietol a aby žalobcovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy

prvostupňového konania v plnej výške 1.139,17 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 134,81 eur.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tvrdenie žalovaného o postupe súdu
prvého stupňa, ktorý je v rozpore s § 153 ods. 2 O.s.p. neobstojí. Pokiaľ ide o úroky z omeškania,
bližšiušpecifikáciupríslušenstvovdanomprípadenemožnopovažovaťzazmenužaloby,oktorejbybolo

potrebné rozhodovať. Upresnenie žaloby sa aj z pohľadu súdnej praxe nepovažuje za zmenu návrhu.
Poukázal na skutočnosť, že spôsob fakturácie vyplýval nielen zo zmluvy, ale aj z právnych predpisov,
preto platí, že spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi vyplýva z právneho predpisu. Vzhľadom
na tieto skutočnosti súd prvého stupňa správne rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mu úrok z
omeškania 9,25 % ročne zo sumy 289,92 eur za obdobie od 15.04.2011 do 13.06.2011. Poukázal na

odvolanie, ktoré podal proti zamietajúcej časti výroku rozsudku a proti výroku o náhrade trov konania a
v ostatnom zotrval na tam uvedených argumentoch.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že je síce pravdou, že medzi ním a
žalobcom existoval záväzkový vzťah založený zmluvou o dodávke a odbere tepla, avšak z dôvodu

vybudovania si vlastnej kotolne si objednal v roku 2009 pre regulačný rok 2010 množstvo tepla len
1 GJ v zmysle čl. II. bod 4 zmluvy. Žalobca však namiesto toho, aby akceptoval jeho rozhodnutie o
vybudovaní vlastnej kotolne a aby zmenil zmluvne dohodnuté podmienky dodávky tepla a akceptoval
jehoobjednávkuprerok2010,začalmurobiťproblémy,odvolávalsaprotirozhodnutiustavebnéhoúradu
o povolení stavby novej kotolne a v roku 2010 mu pravidelne vystavoval mesačné zálohové faktúry za

teplo, ako keby ho dodával. Takto mu vyfakturoval na zálohových platbách za rok 2010 sumu v celkovej
výške 13.161,07 eur a túto sumu dobropisoval až v roku 2011 v rámci vyúčtovania tepla za tok 2010.
Toto jeho konanie považoval za odporujúce zásadám poctivého obchodného styku s úmyslom zachovať
si monopolné postavenie dodávateľa tepla. Aj zo znaleckého posudku č. 3/2011 vyplynulo, že spotrebatepla za obdobie od 01.01.2010 do 04.01.2010 bola z údajov merača tepla žalobcovi známa už v januári
2010. Ďalej uviedol, že z vyjadrenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 17.02.2011 nevyplýva,
či bol žalobca oprávnený fakturovať preddavky podľa zmluvy aj za situácie, že došlo k vybudovaniu

vlastnej kotolne a že žalobca teplo nedodával. Žalovaný preto odvolanie žalobcu v zamietajúcej časti
výroku a v časti výroku o náhrade trov konania považoval za neopodstatnené.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že opodstatnené je len odvolanie žalovaného

v časti týkajúcej sa jemu uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy
289,92 eur od 15.04.2011 do 13.06.2011, a že pokiaľ súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.108,38 eur za obdobie od 26.01.2010 do 15.01.2011 zamietol,
rozhodol správne.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením zálohovej

faktúry PR 100015 na sumu 1.108,38 eur splatnej 25.01.2010, ktorou žalobca vyúčtoval preddavok
ceny tepla za mesiac január 2010. Žalobca tvrdil, že zálohovú faktúru za mesiac január 2010 vystavil
opodstatnene v zmysle zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 6/2006/T účinnej od 01.01.2006 v znení
dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2008, uzavretej medzi ním a žalovaným. Z čl. II. bod 4 predmetnej zmluvy
vyplynulo, že objednávku na odber tepla mal odberateľ predložiť pred uzavretím zmluvy. Pre nasledujúci

regulačný rok t mal predložiť odberateľ najneskôr do 15. septembra roka predchádzajúcemu roku t
objednávku, v ktorej mal rozdeliť požadované množstvo tepla na teplo pre UK a teplo pre TÚV. Z obsahu
spisu vyplýva, že žalovaný postupoval v zmysle tohto článku a objednal si od žalobcu ako dodávateľa
tepla pre rok 2010 teplo v množstve 1 GJ a to z dôvodu, že si vybudoval vlastnú kotolňu a túto v roku
2010 uviedol do prevádzky. Žalobca listom zo dňa 02.10.2009 reagoval na objednávku žalovaného na

odber tepla pre rok 2010 tak, že túto nemienil akceptovať. Považoval ju za skryté odpojenie sa od
systému CZT a žalovaného požiadal, aby najneskôr do 07.10.2009 upravil objednávku s tým, že bol
ochotnýakceptovaťzníženiemnožstvateplavporovnanísrokom2009ccao20%aleboabymuoznámil
skončenieodberutepla,lebovopačnomprípadepristúpikriešeniupodľa§19ods.4zák.657/2004Z.z.o
tepelnej energetike. Aj napriek tomu, že k zmene objednávky zo strany žalovaného ako odberateľa tepla

nedošloažalovanývroku2010odoberalteplolenštyridni-od01.01.do04.01.2010,žalobcamuzmluvu
o dodávke tepla postupom podľa § 19 ods. 4 zák. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike nevypovedal a
zálohovéplatbyzarok2010mufakturovalmesačnepodľačl.VII.ods.2,pričomvychádzalzregulačného
príkonuvhodnote55,62kWvodbernommiestežalovaného.Vyúčtovaniecenyteplazarok2010žalobca
vykonal až v roku 2011 vystavením faktúry č. 20110196 zo dňa 31.03.2011, splatnej 14.04.2011, ktorú

mu žalovaný uhradil vo výške 289,92 eur dňa 13.06.2011.

Odvolací súd, vychádzajúc z uvedených zistení na základe dokazovania vykonaného súdom prvého
stupňa, dospel zhodne s prvostupňovým súdom k záveru, že úrok z omeškania s úhradou zálohovej
faktúry č. PR100015 za obdobie od 26.01.2010 do 15.01.2011 žalobcovi nepatrí. Žalobca mal vedomosť

nielen o množstve objednaného tepla na rok 2010 (1 GJ), ale aj o dobe odberu tepla v mesiaci január
2010 (4 dni). Zálohová faktúra nebola vyúčtovaním ceny za reálne poskytnuté plnenie (dodané teplo),
preto aj pokiaľ ju žalovaný neuhradil (a následne bolo vykonané vyúčtovanie), nemožno to považovať
za omeškanie so splnením jeho záväzku. V čase rozhodovania prvostupňového súdu (§ 154 ods. 1
O.s.p.) bola cena skutočne odobratého tepla žalovaným zrejmá a súd prvého stupňa správne ustálil,

že žalovaný bol v omeškaní len s úhradou vyúčtovacej faktúry č. 20110196, splatnej 14.04.2011 za
reálne poskytnuté plnenie zo strany žalobcu ako dodávateľa tepla. Žalovaný sa totiž nemohol dostať do
omeškania s úhradou sumy 1.108,38 eur, keď v takej hodnote mu žalobca plnenie neposkytol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti výroku

o zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.108,38 eur od 26.01.2010 do 15.01.2011, ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Preskúmaním rozsudku v rozsahu odvolania podaného žalovaným, teda v časti výroku, ktorým mu bola
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 289,92 eur od

15.04.2011 do 13.06.2011 a v časti výroku o náhrade trov konania odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvéhostupňarozhodolonárokužalobcuna9,25%ročnýúrokbeztoho,abypostupompodľa§95O.s.p.
rozhodol o zmene žaloby. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si pôvodne uplatnil úrok z omeškania 9 %
ročne zo sumy 1.108,38 eur za obdobie od 26.01.2010 do zaplatenia. V priebehu konania, písomnýmpodaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.08.2011 (v spise na č.l. 134 - 136) vzal žalobca späť
žalobu o zaplatenie istiny 1.108,38 eur a zmenil pôvodný petit žaloby tak, že od odporcu požadoval
zaplatiť úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.108,38 eur od 26.01.2010 do 15.01.2011 a úrok z

omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 289,92 eur od 15.04.2011 do 13.06.2011.

Z ust. § 95 ods. 1, 2 O.s.p. vyplýva, že navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh
na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli
prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie
o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom
návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po
právoplatnosti uznesenia.

O zmene žaloby (rozšírení žaloby v časti úroku z omeškania požadovaného v sadzbe 9,25 % ročne

oproti pôvodne uplatneným 9 % ročne) však súd prvého stupňa postupom podľa § 95 ods. 1, 2 O.s.p.
nerozhodol, ale konal o takto upravenom návrhu ďalej a následne vo veci rozhodol, v dôsledku čoho bez
rozhodnutia o pripustení či nepripustení zmeny žaloby v časti úroku z omeškania rozhodol nielen o inej
sadzbe úroku z omeškania než bola pôvodne žalovaná, ale nevysporiadal sa ani s úrokom z omeškania
za obdobie od 16.01.2011 do 14.04.2011 (žalobca totiž v pôvodnej žalobe úrok z omeškania požadoval

od 26.01.2010 až do zaplatenia).

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku ktorým bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
289,92 eur od 15.04.2011 do 13.06.2011 a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil podľa § 221 ods.

1 písm. f) O.s.p. a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa v tejto časti
na ďalšie konanie, v ktorom sa prvostupňový súd vysporiada s návrhom žalobcu na zmenu žalobného
petitu a následne vo veci rozhodne. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že v danom prípade
nebolo potrebné rozhodnúť o pripustení či nepripustení zmeny návrhu. Právo na úrok z omeškania nie je
takým nárokom, ktorého prisúdenie by vyplývalo z právneho predpisu; je totiž plne v dispozícii žalobcu,

či si úrok z omeškania uplatní a v akej výške.

Názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.) a v novom rozhodnutí rozhodne
aj o trovách celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.