Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/44/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312203407
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8312203407.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcov 1) L.. O.. M. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. XX, 2) M.. G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, XXX XX C.,
obajaprávnezastúpeníJUDr.TatianouAndrejcovou,advokátkou,Laborecká1896/58,06601Humenné,
proti odporcovi W. F. Z..F..P.., XX. D. XXXX/X, XXX XX C., IČO: XXXXXXXX, právne zastúpený JUDr.
Ľudmilou Kavuličovou, advokátkou, Čsl. armády 24, 066 01 Humenné, o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, takto

r o z h o d o l :

Podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a v 2. rade a žalovaného k nehnuteľnosti budove č. súp.
XXXX postavené na parcele CKN XXXX/X, parcele CKN XXXX/XX, parcele CKN XXXX/XX, parcele
CKN XXXX/XX nachádzajúce sa v katastrálnom území Humenné, zapísané na LV č. XXXX sa z r
u š u j e.

Nehnuteľnosti budova sup. č. XXXX postavená na parcele CKN XXXX/X, parcela CKN XXXX/XX,

parcele CKN XXXX/XX, parcele CKN XXXX/XX, nachádzajúce sa v katastrálnom území Humenné,
zapísané na LV č. XXXX podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX a doplnenia č.1 k znaleckému
posudku č. XXX/XXXX, číslo znaleckého úkonu XXX/XXXX vypracovaného súdnym znalcom L.. O. W.
v súčinnosti s autorizovaným projektantom, sa rozdeľuje takto:
Súd do výlučného vlastníctva žalovaného W. F., Z..F..P.. prikazuje nebytový priestor č. 1 nachádzajúci
s v suteréne, vchod č. 1 v podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXXX/

XXXXXX, ďalej nebytový priestor č. 2 na prízemí, vchod č. 2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 podiel
na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, nebytový priestor č. 3 na prízemí, vchod
č. 1. v spoluvlastníckom podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXXX/
XXXXXX, nebytový priestor č. 7 nachádzajúce sa na 1. poschodí vchod č. 1 v spoluvlastníckom
podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXXX/XXXXXX, nebytový priestor
č. 8 nachádzajúce sa na 2. poschodí vchod č. 3 v spoluvlastníckom podiele 1/1, podiel na spoločných
častiach a zariadeniach domu XXXXX/XXXXXX, nebytový priestor č. 9 nachádzajúci sa na 3. poschodí,

vchod č. 3 v spoluvlastníckom podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXXX/
XXXXXX. Do výlučného vlastníctva žalobcu L.. O.. M. C. nebytový priestor č. 4 nachádzajúci sa na
prízemí, vchod č. 1 v spoluvlastníckom podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach
domu XXXXX/XXXXXX a nebytový priestor č. 6 nachádzajúci sa na prvom poschodí vchod č. 1 v
spoluvlastníckom podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXXX/XXXXXX.
Do výlučného vlastníctva žalobkyne M.. G. G. súd prikazuje nebytový priestor č. 5 nachádzajúci sa na

prízemí vchod č. 1 v spoluvlastníckom podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu
XXXX/XXXXXX.

V prevyšujúcej časti, t.j. ohľadne spoločnej časti budovy, ktorou je vstupný vestibul č. XXX nachádzajúci
sa na 1. poschodí budovy č. XXX, súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania a trovách štátu, súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí

právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa pôvodní žalobcovia L.. M. C., A.. a M.. G. G. domáhali proti žalovanému W. F.,
Z..F..P.. zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v

katastrálnom území Humenné, zapísaných na LV č. XXXX budovy súp. č. XXXX postavenej na parcele
CKN XXXX/X, parcele CKN XXXX/XX, parcele CKN XXXX/XX, parcele CKN XXXX/XX, ktorých sú
spoluvlastníci v podiele pod B12 v XX/XXX L.. M. C., A.. a pod B19 v XX/XXX W. F. Z..F..P.. a pod B20
v 1/100 M.. G. G. a to reálnym rozdelením veci.

Uviedli, že ich spoločné užívanie tejto nehnuteľnosti medzi nimi už viedlo k viacerým nezhodám. Išlo

o spory kvôli reklame, spory kvôli stavebným udržiavacím prácam, ktoré sa vykonávali bez súhlasu
žalobcov, išlo o spory ohľadne zrušenia vecných bremien, ktorých sa domáhal žalovaný tak, že žiadal
o výmaz vecných bremien, zapísaných ako ťarchy v prospech žalobcov a preto vyzvali žalovaného
na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Majú za to, že ide o
budovu, v ktorej sa nachádzajú nebytové priestory a túto je možné rozdeliť iba tak, ako je to podľa

právnej úpravy Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení noviel.
Vychádzali z judikátu a to rozsudku Najvyššieho súdu SR 2M Cdo 3/2004, podľa ktorého v konaní o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k budove, či ku domu, v ktorom sa nachádzajú
nebytové priestory, ako tzv. nebytové jednotky, reálne a priestorovo vymedzené časti, prichádza do
úvahy vyporiadanie rozdelením tohto domu na jednotlivé nebytové jednotky, teda aj v horizontálnej

rovine, ak sú inak splnené ďalšie predpoklady pre ich samotnú existenciu v právnom slova zmysle s
tým, že spoločné časti, či zariadenia stavby zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov nebytových priestorov
podobne, ako je to podľa právnej úpravy Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov.

Žiadali preto, aby súd podielové spoluvlastníctvo vyššie uvedených účastníkov konania zrušil a prikázal
nebytové priestory do výlučného vlastníctva účastníkom konania tak, ako je to bližšie špecifikované v
návrhu s tým, že žalobcovia i žalovaní sa súčasne nestanú podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí
a zariadení budovy v podiele, ktorý určí znalec. Svoj návrh bližšie špecifikovali po vykonanom znaleckom
dokazovaní a to tak, že žiadali, aby súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu v 1. rade, žalobkyne v

2. rade a žalovaného k nehnuteľnostiam budovy súp. č. XXXX postavenej na parcele CKN XXXX/X,
parcele CKN XXXX/XX, parcele CKN XXXX/XX, parcele CKN XXXX/XX, nachádzajúcich sa v kat. úz.
Humenné, zapísaných na LV č. XXXX zrušil a podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX a Doplnenia č.
1 k znaleckému posudku XXX/XXXX, číslo úkonu XXX/XXXX, vypracovaného súdnym znalcom L.. O.
W. v súčinnosti s autorizovaným projektantom rozdelil takto:

„Nebytový priestor č. 1 v suteréne, vchod č. 1
vlastník: W. F. Z..F..P.. v spoluvlastníckom podiele 1/1
podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXXX/XXXXXX

Nebytový priestor č. 2 na prízemí, vchod č. X

vlastník: W. F. Z..F..P.. v spoluvlastníckom podiele 1/1
podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXX/XXXXXX

Nebytový priestor č. 3 na prízemí, vchod č. X
vlastník: W. F. Z..F..P.. v spoluvlastníckom podiele 1/1

podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXXX/XXXXXX

Nebytový priestor č. 4 na prízemí, vchod č. X
vlastník: L.. M. C., A.. v spoluvlastníckom podiele 1/1
podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXX/XXXXXX

Nebytový priestor č. 5 na prízemí, vchod č. X
vlastník: M.. G. G. v spoluvlastníckom podiele 1/1
podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXX/XXXXXX

Nebytový priestor č. 6 na X poschodí, vchod č. Xvlastník: L.. M. C., A.. v spoluvlastníckom podiele 1/1
podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXXX/XXXXXX

Nebytový priestor č. 7 na 1. poschodí, vchod č. X
vlastník: W. F. Z..F..P.. v spoluvlastníckom podiele 1/1
podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXXX/XXXXXX

Nebytový priestor č. X na 2. poschodí, vchod č. X

vlastník: W. F. Z..F..P.. v spoluvlastníckom podiele 1/1
podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXXX/XXXXXX

Nebytový priestor č. 9 na 3. poschodí, vchod č. X
vlastník: W. F. Z..F..P.. v spoluvlastníckom podiele 1/1
podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXXX/XXXXXX.

Spoločnou časťou budovy je vstupný vestibul č. XXX na 1. poschodí budovy č. s. XXX.

Žalobcovia v 1. a 2. rade majú právo na náhradu trov konania.“

Žalovaný sa k predmetnej žalobe vyjadril v priebehu konania. Uviedol, že má za to, že už pri vzniku
vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcu a žalovaného, bola nehnuteľnosť reálne rozdelená,
pričom každý z vlastníkov mal záujem kupovať konkrétny reálne vyčlenený priestor špecifikovaný v bode
2 zmlúv a zakreslený v prílohe znaleckého posudku budovy, ktorý bol prílohou predmetných kúpnych
zmlúv a od momentu kúpy, až do dnešného dňa, právni predchodcovia, i terajší žalobcovia, aj žalovaný,

užívalitaktoreálnevyčlenenénebytovépriestory.Majútedazato,žedošlokreálnejdeľbenehnuteľnosti,
bez ohľadu na to, či ich reálna deľba zodpovedá ich pozemkovoknižnému vlastníckemu pomeru, takto
tútoužívajúaniejemožnézrušiťspoluvlastníctvoináč,akovsúladestoutoreálnoudeľbou.Žalovanýmá
za to, že je absorudnou požiadavkou žalobcov, aby súd nanovo určil nehnuteľnosti, ktoré majú patriť do
výlučného vlastníctva jednotlivých spoluvlastníkov v rozpore s vykonanou a existujúcou reálnou deľbou.

Žalovaný preto žiadal, aby súd rozhodoval o predbežnej otázke, t.j. o existencii reálnej deľby spornej
nehnuteľnosti, ktorú vykonali účastníci tohto konania, resp. ich právni predchodcovia pri nadobúdaní
spornej nehnuteľnosti.

V priebehu konania došlo k zmene účastníkov konania na strane žalobcu v 1. rade, súd pripustil zmenu

tak, že z konania vystúpil L.. M. C., A. a na jeho miesto vstúpila V. C.. V priebehu konania došlo k ďalšej
zmene účastníkov konania na strane žalobcu, túto zmenu, na návrh účastníkov konania, súd pripustil
uznesením zo dňa 16.6.2014 a to tak, že pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalobcu v 1. rade
tak, že z konania vystúpila V. C., bytom O. XXX/X, Z. a na jej miesto, ako žalobca v 1. rade vstúpil L..
O.. M. C., bytom A. XXXX/XX, C.. Súd preto v ďalšom konaní pokračoval s týmito účastníkmi.

Súd vykonal následne dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil s predloženými
listinnými dôkazmi, vykonal výsluch navrhovaných svedkov a nariadil znalecké dokazovanie znalcom z
príslušného odboru a zistil nasledovné.

Pôvodne označený žalobca L.. M. C., A.., ako účastník konania uviedol, že celú genézu uviedol už v
žalobe. Uviedol, že roky chcel žiť v zhode a bol ten, ktorý vo všetkom ustupoval a niekedy mal pocit, že
je tam nájomník a nie spoluvlastník. Uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť kupoval z titulu podnikania a
mal zákaz vstupu zozadu, alebo napríklad výmaz vecného bremena a potom celá táto nehnuteľnosť pre
neho nemala význam. Žiadal, aby súd vo veci rozhodol, pretože je viacero spoločných priestorov a on

mal pocit, že druhá strana tieto spoločné priestory prerobila vo svoj prospech a ich prenajíma. Uviedol,
že nechce byť nájomníkom vo svojej nehnuteľnosti, kde je spoluvlastník a preferuje reálne rozdelenie,
podľa neho je reálne možné rozdelenie, a aj keby náklady boli väčšie, sám je ochotný znášať náklady
na reálne rozdelenie, bez náhrady s tým, aby sa táto vec raz a navždy vyriešila.

Jeho právni nástupcovia zotrvali na podanej žalobe s tým, že boli oboznámení so žalobou a trvali na nej.

Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že má síce najmenší podiel v predmetnej nehnuteľnosti, je
však spoluvlastníčkou, predmetnú nehnuteľnosť užíva od roku 2005, pričom pozná celú genézuspoluvlastníckych vzťahov a správanie sa väčšinového podielového spoluvlastníka. Uviedla, že do roku
2010 viac menej bez nejakých výrazných problémov fungovali, avšak celé vzťahy sa vyostrili potom,
keď ona sama čistou náhodou na internete zistila, že pri ich podieloch na liste vlastníctva, je plomba,

následne urgovala kataster a bolo jej povedané, že zo strany žalovaného bola podaná žiadosť o výmaz
tzv. Z-tkovou listinou, t.j. záznamom, čo znamená, že nie je tam ani povinnosť upovedomovať povinné
osoby. Toto všetko sa stalo s tým, že to vyústilo do tohto sporu, pričom vecné bremeno doposiaľ nebolo
vymazané. Uviedla, že jej osobne sa týkajú stavebné práce, ktoré začali bez toho, aby boli upovedomení
ďalší podieloví spoluvlastníci, stavebné práce zo strany žalovaného, sa týkali spoločného vchodu. Mala

informáciu, že sa tam mala nalepovať dlažba a ona by tým pádom nemohla otvoriť dvere do notárskeho
úradu a v podstate tieto stavebné práce sa robili a nikto ich s nimi neriešil, pričom tomu tak bolo aj v
minulosti. Taktiež navrhla reálnu deľbu tak, ako to navrhoval žalobca v 1. rade.

Žalovanývzastúpeníkonateľomspoločnosti,atoM.S.,napojednávaníakoúčastníkkonaniauviedol,že
od začiatku, ako sa kupovala predmetná nehnuteľnosť, bol u toho. Ďalej uviedol, že vie čo je predmetom

sporu, o čom ho informovala aj jeho právna zástupkyňa. Uviedol, že v podstate je za reálne rozdelenie
predmetnej nehnuteľnosti, avšak tak, aby si majitelia kúpili časť vstupu, ide zhruba o 6 metrov, aby mali
žalobcovia vlastný vchod, resp. aby bol vlastný vchod pre obidve firmy a tým by sa všetko vyriešilo.
Navrhoval taktiež, aby sa v prvom rade riešil vchod tak, že sa urobí stena medzi týmito priestormi, ktorú
na 50% zaplatí žalovaný, zvyšnú polovičku žalobcovia a tým bude bezproblémový prístup do všetkých

priestorov.

Súd oboznámil s obsahom spisov predložených Okresným úradom Humenné, Katastrálnym odborom
a to V-XXXX/XX, V-XXXX/XX zo Zbierky listín, v ktorom boli pripojené všetky pôvodné zmluvy týkajúce
sa zmeny vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti a ktoré sú v podstate totožné s listinami predloženými

účastníkmi konania.

Súd oboznámil s výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného 2.12.2011, t.j. pred podaním žaloby
na Okresný súd Humenné, z ktorého vyplýva, že vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti budovy č. súp.
XXXX, postavenej na parcelách CKN XXXX/X, CKN XXXX/XX, CKN XXXX/XX a CKN XXXX/XX sú L..

M. C., A.. v podiele 20/100, W. F. Z..F..P.. C. v podiele 79/100 a M.. G. G., rodená U. v podiele 1/100.

Ďalej súd oboznámil s kúpnopredajnou zmluvou uzavretou medzi L. Z..F..P.. G. ako predávajúcim
a W. Z..F..P.. C., ako kupujúcim, uzavretou dňa 23.07.1999, na základe ktorej odpredal predávajúci
kupujúcemu do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. C. a to parcela

KN XXXX/X zastavaná plocha o výmere 2861 m2, parcela KN XXXX/X zastavaná plocha o výmere
994 m2, parcela KN XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 76 m2, parcela KN XXXX/XX zastavená
plocha o výmere 16 m2, parcela KN XXXX/XX zastavená plocha o výmere 280 m2, parcela KN
XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 73 m2, pričom uvedené parcely boli vytvorené a upravená ich
výmera geometrickom plánom č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 12.05.1999. Na základe návrhu na vklad

vlastníckeho práva, bol vklad povolený dňa 4.8.1999, zapísaný pod V -XXXX/XX.

Súd oboznámil s kúpnou zmluvou uzavretou medzi predávajúcimi L. Z..F..P.. G. a W. F. Z..F..P.. C., ako
predávajúcimi a C. O.Ň. V..Z.., ako kupujúcimi, uzavretou dňa 16.08.1999, na základe ktorej predávajúci
v 1. rade na základe tejto zmluvy odpredal kupujúcemu do podielového spoluvlastníctva svoj podiel

21/100 v celku nehnuteľnosti - budovy č. súp. XXXX postavenej na parcele KN XXXX/X, zapísanej
na liste vlastníctve č. XXXX, ktorý podiel tvorí veľkopredajňa potravín, plus mäsokútik a súvisiace
skladové chladiace a mraziarenské priestory, kompresorovne a časť druhého nadzemného podlažia,
predstavujúce sociálne zariadenia, WC, učebne a šatne, ďalej pozemky zapísané na LV č. XXXX kat.
úz. parcela KN XXXX/XX ostatné plochy o výmere 20 m2 a parcelu KN XXXX/XX zastavané plochy o

výmere 888 m2 a predávajúci v 2. rade, na základe tejto zmluvy, odpredáva kupujúcemu nehnuteľnosť
zapísanú na LV č. XXXX kat. úz. C. a to parcelu č. XXXX/XX zastavané plochy o výmere 280 m2, pričom
kúpna cena predmetných nehnuteľností vychádza zo znaleckého posudku XXX/XX vypracovaného
znalcom L.. M. G. zo dňa 11.06.1999. Súčasne touto zmluvou došlo k zriadeniu vecného bremena,
ktoré je večné a neodvolateľné, spočívajúce v práve prechodu všetkými dopravnými prostriedkami cez

parcelu KN XXXX/X zastavená plocha, zapísaná a LV č. XXXX a práva parkovania pre dve osobné
automobily na tejto parcele, pričom právo prechodu sa vzťahuje nie len na kupujúceho, ale na fyzické a
právnické osoby, ktoré zabezpečujú zásobovanie a prevádzku veľkopredajne potravín, právo parkovania
sa vzťahuje na kupujúceho, vecné právo sa vzťahuje na vstupnú halu prvého nadzemného podlažiaveľkopredajne vstupu prechodu do veľkopredajne kupujúcimi. Súčasne sa účastníci tejto kúpnej zmluvy
dohodli, ako bude vyznačená zmena na katastrálnom úrade. Vklad tejto zmluvy bol povolený pod V-
XXXX/XX dňa 17.8.1999.

Súd oboznámil taktiež s Darovacou zmluvou uzavretou medzi C. O. V..Z.. C. V. L.. M. C., A.. zo dňa
10.02.2004, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva podiel 21/100
k celku nehnuteľnosti, k budove č. súp. XXXX postavenej na parcele KN XXXX/X zapísanej na LV č.
XXXX, ktorý podiel tvorí kancelária s troma miestnosťami a príslušenstvom, veľkopredajňa potravín,

plus mäsokútik a súvisiace skladové chladiace a mraziarenské priestory, kompresorovne a časť druhého
nadzemného podlažia predstavujúce sociálne zariadenie, WC, učebne a šatne, ďalej pozemky zapísané
na LV č. XXXX kat. úz. Humenné parcela KN XXXX/XX ostatné plochy o výmere 20 m2, parcela KN
XXXX/XXzastavenáplochaovýmere888m2,parcelaKNXXXX/XXzastavanáplochaovýmere280m2,
pričom predmetom daru bola nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve s firmou W.. Túto darovaciu
zmluvu správa katastra zapísala pod číslom XXXX/XXXX a to dňa 12.03.2004.

DarovacouzmluvouuzatvorenoumedziL..M.C.aM..U.U.došlokprevodučastinehnuteľnostivpodiele
1/100 zo spoluvlastníckeho podielu 21/100 vyššie už popísaných nehnuteľností, pričom predmetom
darovania bola časť nehnuteľnosti v podiele 1/100 pre M.. U. U.. Tento vklad bol povolený správou
katastra pod V-XXX/XXXX a vklad bol povolený dňa 12.07.2005.

Následne na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi M.. U. U. a O.. G. G., rod. U., dňa
09.01.2008,bolpredmetnýpodiel1/100,vyššiepopísanejnehnuteľnosti,ďalejtak,akojetovyššiebližšie
špecifikované, prevedený na O.. G. G., toto správa katastra Humenné zapísala pod V - XXX/XXXX a
vklad bol povolený dňa 10.03.2008, pričom toto bol robený posledný prevod predmetných nehnuteľností.

Súd nariadil znalecké dokazovanie a nariadil znalcovi z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby,
odhad hodnoty nehnuteľnosti, vypracovať znalecký posudok a vyhotoviť v súčinnosti s autorizovaným
projektantom projektovú dokumentáciu reálneho skutkového stavu nehnuteľnosti, budovy súp. č.
XXXX, zapísanej na LV č. XXXX postavenej na parcelách, ako je už vyššie uvedené, ďalej W. A.,

na ulici XX. D. v C., kat. úz. C.. Súd mu určil vyjadriť, aké jednotlivé stavebné zmeny budovy
boli zrealizované a to porovnaním skutočného stavu so stavom reálnym v čase kolaudácie, určiť
výmery jednotlivých nebytových priestorov vrátane znázornenia reálneho užívacieho stavu jednotlivých
priestorov s označením každého nebytového priestoru číslom a určiť spoluvlastnícky podiel jednotlivých
nebytových priestorov na spoluvlastníckych častiach a zariadeniach budovy. Vymedziť spoločné časti,

vypracovať viacero alternatív na vyčlenenie ďalších nebytových priestorov, porovnať stav skutočný so
stavom právnym ohľadne veľkosti odkúpených podielov a najmä uviesť, či je možné reálne rozdelenie
predmetnej nehnuteľnosti a aké alternatívy prichádzajú do úvahy s prihliadnutím na veľkosť daných
podielov.

Znalec v predloženom znaleckom posudku č. XXX/XXXX v závere uviedol, že ak je predmetom deľby
a vyporiadania vlastníctva stavba, jej rozdelenie je potrebné posúdiť a následne vykonať v súlade
so stavebným zákonom, súvisiacimi predpismi a technickými normami, pričom dôležitým faktorom je
skutočnosť, aby rozdelením vzniknuté časti boli samostatnými vecami. Samotná možnosť rozdelenia na
dve, alebo viac vecí ešte nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od

spoluvlastníkov požadovať vynaloženie nákladov spojených s rozdelením veci. Ak by takéto rozdelenie
vyžadovalovykonanienákladnýchstavebnýchúprav,ktorýchbynákladyprevyšovalivšeobecnúhodnotu
nehnuteľností, bolo by treba nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú. Uviedol, že na základe
konštrukčnéhovyhotoveniabudovy,veľkostispoluvlastníckychpodielov,situovaniapriestorov,oddelenie
IS - vodovod, zemný plyn, elektrina ( samostatné meranie), nie je možnosť reálnej deľby budovy.

Následne na to znalec predložil súdu Doplnenie č. 1 k znaleckému posudku č. XXX/XXXX č. úkonu XXX/
XXXX, v ktorom uviedol, že dodatočne získal podklady a údaje a preto zmenil svoj pôvodný znalecký
posudok v bode 3, kde mal určiť výmery jednotlivých nebytových priestorov vrátane znázornenia
reálneho užívacieho stavu v jednotlivých priestoroch s označením každého nebytového priestoru číslom.

Ďalej v bode 4, kde mal určiť spoluvlastnícky podiel jednotlivých nebytových priestorov na spoločných
častiach a zariadeniach budovy, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podľa § 5 odsek 1
písm. b) Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení noviel podielom
podlahovej plochy nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých nebytových priestorov vbudove, pričom takéto rozdelenie nebytových priestorov vykonal po konzultácii so Správou katastra
Humenné. Vykonal zmenu v bode 5 znaleckého posudku, zmenu v bode 6 znaleckého posudku, kde
na základe vykonaného zamerania a odsúhlasenia využívaných priestorov podielovými spoluvlastníkmi,

bol realizovaný výpočet uvedený v tabuľkovej forme, pričom výpočet bol realizovaný na základe
nameraných podlahových plôch. Vzhľadom na zistené skutočnosti z prvotného prevodu v roku 1993
bol realizovaný aj prepočet podľa zastavaných plôch. Uviedol, že vychádzal aj zo znaleckého posudku
vypracovaného znalcom L.. M. G. zo dňa 12.02.1993 a z prepočtu jednotlivých plôch spoluvlastníckym
podielom. Uviedol, že rozdiel spoluvlastníckych podielov vyjadrených v percentách je u L.. M. C. A..

rozdiel mínus 0,27, u M.. G. G. mínus 0,02% a u W. F. Z..F..P.. plus 0,29%, pričom ako dôvod tejto zmeny
uviedol, že počas ústneho jednania sa zúčastnené strany vyjadrili, že v čase rozdelenia podielov, za
účasti zástupcu katastrálneho úradu pána C., boli uvažované spoluvlastnícke podiely podľa zastavanej
plochy približne 24% a 76%, pričom podklady, na základe ktorých došlo k zápisu do KN 21% a 79%,
neboli podložené. Uviedol, že z vyššie uvedených prepočtov je zrejmé, že spoluvlastnícke podiely
vypočítané podľa podlahových plôch, na základe vypracovanej projektovej dokumentácie v roku 2013

vyjadrujú skutočný reálny stav. Znalec taktiež v bode 7 uviedol, že urobil nový prepočet podlahových
plôch pre výpočet spoluvlastníckych podielov. V bode 8 znalec taktiež uviedol zmenu a to tak, že
vzhľadom na zistené skutočnosti a to absenciu časti dokumentácie pre stanovenie spoluvlastníckych
podielov, nie je možné jednoznačne preukázať na akom základe došlo k stanoveniu spoluvlastníckych
podielov jednotlivých vlastníkov v čase kúpy v roku 1999. V bode 9 znalec uviedol, že nakoľko užívané

nebytové priestory L.. M. C., A.. a M.. G. G. a W. F. Z..F..P.. sú energeticky a technicky nezávislé, t.j. sú
schopné samostatnej existencie a na základe zistených skutočností, najmä vyjadrenia Správy katastra
Humenné, že vstupný vestibul č. XXX na prvom nadzemnom podlaží má byť pri zápise nebytových
priestorov vymedzený ako spoločná časť, pretože tento priestor slúži pre potreby všetkých troch
vlastníkov, pričom podlahová plocha vestibulu sa nezapočítava do súčtu podlahových plôch nebytových

priestorov, čím by došlo k zníženiu podlahovej plochy vo vlastníctve W. Z..F..P.. a preto v zmysle týchto
skutočnostíjemožnévykonaťrozdelenienadeväťnebytovýchpriestorov,pričomtietonebytovépriestory
spĺňajú požiadavku Správy katastra Humenné.

S takto vykonaným znaleckým posudkom súd oboznámil účastníkov, znalecký posudok im doručil, ku

ktorým záverom znaleckého dokazovania sa účastníci vyjadrili s tým, že predtým bol vypočutý znalec
na pojednávaní, ktorý uviedol, že doplnok vypracoval na základe dodatočných zistení a ktoré vznikli
tak, že sa dozvedel o skutočnostiach, ktoré sú v dodatku a to oznámení stavebných úprav vo vestibule,
pričom k tomu bola doložená výkresová dokumentácia a že tento priestor bol pôvodne vedený ako
chodba pre fľaše a kuchyňka. Tieto skutočnosti zistil aj na základe tvrdenia osôb, ktoré sú v znaleckom

posudku uvádzané, taktiež bol na správe katastra a s riaditeľkou katastra riešil túto záležitosť, ako sa
dá predmetná budova rozdeliť na nebytové priestory s tým, že tam dostal informáciu, že je to možné iba
tak, že vstupný vestibul musí byť spoločnou časťou a len takým spôsobom sa to všetko dá zapísať do
katastrálnych zápisov, preto urobil tento dodatok a doplnil tieto skutočnosti, ktoré zistil neskôr.

Žalobcovia v 1. a v 2. rade s predmetným znaleckým posudkom súhlasili, nežiadali ani jeho zmenu, ani
iný postup.

Žalovaná strana na konkrétnu otázku súdu, či súhlasí so znaleckým posudkom a s jeho dodatkom
uviedla, že žiada, aby súd jej poskytol lehotu s tým, že uvidí, ako sa budú správať žalobcovia a v

tom zmysle sa vyjadria, avšak v ďalšom priebehu dokazovania, žalovaná strana nežiadala vykonávať
kontrolnéznaleckédokazovanieasúčasnesúdzistil,žeaninedošlokdohodemedziúčastníkmikonania.

Pre úplnosť dokazovania je potrebné spomenúť aj to, že súd oboznámil so žiadosťou žalovaného zo
dňa 28.07.2011, ktorou žalovaný žiadal Správu katastra Humenné o výmaz vecných bremien. Ďalej

oboznámil s listami žalobcov doručených žalovanému ohľadne stavebných úprav, listom žalobkyne v 2.
rade doručeným Správe katastra Humenné ohľadne odstránenia blomb pod R. na LV č. XXXX, ako aj s
písomnou komunikáciou medzi žalobcami a žalovaným, pred podaním žaloby na súd, resp. s návrhmi na
uzatvorenie dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a to pred podaním žaloby.

Súd taktiež v konaní vypočul navrhovaných svedkov a to L.. M. G., ktorý uviedol, že v minulosti
vypracoval znalecký posudok, stanovil hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, domu potravín, pričom o
znalecký posudok ho požiadal pán M.. Uviedol, že vedel, že účelom znaleckého posudku je prevod,
ale nevedel komu sa to bude predávať. Uviedol, že na liste vlastníctva mal zapísané parcely a to č.XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/XX, všetko na vlastníka P. T., tento jeho výpis je zo dňa 11.06.1999
a tvorí súčasť znaleckého posudku. Uviedol, že nikto ho neupozornil, ani neinformoval o tom, že bol
vypracovaný nový geometrický plán ešte v máji 1999. Taktiež na otázky účastníkov konania uviedol,

že osobne zameral jednotlivé podlažia, ktoré sú v pôvodnom znaleckom posudku zakreslené a že
predmetný znalecký posudok len stanovoval výšku hodnoty celej budovy a nezaoberal sa delením,
ani existenciou jednotlivých priestorov. Svedok však uviedol, že náčrty pôdorysov jednotlivých podlaží
nepatria k znaleckému posudku, ktorý on predložil, pretože náčrt, ktorý bol na nahliadnutie zo strany
právnej zástupkyne žalovaného cestou súdu predložený, k tomuto uviedol, že to nie je jeho písmo a nie

je ním vypracovaný náčrt. Trval na skutočnosti, že náčrty týchto pôdorysov budov nie sú jeho a nevie
kto to takto porozdeľoval. Uviedol, že jednotlivé nákresy podláh tvoria prílohu ku znaleckému posudku,
avšak tieto nákresy, ktoré boli pravdepodobne dodatočne urobené a sú farebne vyznačené, nie sú ním
podpísané.

Súd taktiež vypočul ako svedka L. C., ktorý uviedol, že v roku 1999 pracoval ako vedúci na katastri,

prišiel s predmetnou vecou do styku, zápis bol vykonaný na základe zápisu do katastra nehnuteľností.
Vlastníkom bol jeden vlastník a zápis bol prevedený na základe rozhodnutia o pridelení súpisného čísla,
kde stavba bola skolaudovaná, bolo pridelené súpisné číslo tak bola zapísaná. Uviedol však, že všetky
doklady, ktoré mal k dispozícii na pojednávaní na nahliadnutie, boli len súčasťou zmluvy, nebola to
žiadosť pre kataster o vklad vlastníckeho práva podľa jednotlivých častí a neexistuje, aby toto robil, tieto

doplnky, sám kataster. Uviedol, že predložený geometrický plán z 18.05.1999 nie je súčasťou žiadneho
katastrálneho spisu, resp. spisu, ktoré mu boli predložené a ktoré sa nachádzajúce v spise okresného
súdu.

Po takto vykonanom dokazovaní súd pristúpil k právnemu hodnoteniu.

Jezrejmé,ževdanomprípadenedošlomedziúčastníkmikonaniakzrušeniuavyporiadaniupodielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam dohodou a preto je zrejmé, že návrh žalobcov podľa § 142
Občianskeho zákonníka na reálne rozdelenie nehnuteľností je dôvodný.

Podľa § 142 odsek 1, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd, prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.

V danom prípade sa teda jedná o zrušenie spoluvlastníctva a vyporiadanie medzi spoluvlastníkmi
reálnym rozdelením, pričom však súd nie je viazaný návrhom na spôsob vyporiadania.

Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve
vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva.Ustanovenie§142odsek1OZvzťahujúcesanatentoprípadneustanovujeibavýpočet
spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie v ktorom

treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. V danom prípade ide o reálne rozdelenie
podľa výšky podielov a toto pripadá do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu
spoluvlastníctva.

Ako už bolo vyššie uvedené, súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa

týka obidvoch strán ( iudicium duplex), takže aj proti vôli spoluvlastníka, môže mu súd prikázať reálnu
časť zo spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len
to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil v ideálnom pomere z veci.

Pre takéto reálne zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd však musí prihliadať na

kritérium, že v rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa vždy musí zaoberať
výškou podielov spoluvlastníkov a účelným využitím veci, jeho rozhodnutie však môže vychádzať aj z
iných skutočností. Jedným z týchto predpokladov, t.j. účelného využitia nehnuteľnosti, ide o podnikanie
všetkých troch účastníkov tohto konania a pri posúdení tejto otázky, teda účelného využitia nehnuteľnosti
slúžiacej na podnikanie sa prihliada na to, ktorý zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti podniká, udržiava ju,

opravuje, prípadne do nej investuje a je schopný sa o údržbu naďalej starať. Pri tomto reálnom rozdelení
veci súdnym rozhodnutím, treba taktiež uvažovať, do akej miery možno od účastníkov požadovať
vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením, najmä, ak by reálne rozdelenie veci nebolo
uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav a z tohto hľadiska by bolo vec treba považovaťza reálne nedeliteľnú. K tomuto je potrebné uviesť, že žalobcovia i žalovaný, v podstate vo svojich
vyjadreniach súhlasili s reálnym rozdelením nehnuteľnosti, iný návrh súdu nepredložili, sporná bola len
výška jednotlivých podielov, ktorú však už znalec vo svojom znaleckom posudku bližšie odôvodnil.

Je potrebné uviesť, že ani samotní žalobcovia, ktorí žiadali reálne rozdelenie veci a ani samotný
žalovaný, ktorý taktiež súhlasil s reálnym rozdelením nehnuteľnosti, teda tieto všetky strany fakticky
vyjadrili to, že nehodlajú zotrvať v podielovom spoluvlastníctve predmetnej nehnuteľnosti. Keďže ide o
reálne rozdelenie nehnuteľnosti, bola potreba geometrického plánu, ktorý je súčasťou tohto rozsudku,

pretože bez tohto zápisu, resp. výroku, aby sa geometrický plán stal súčasťou rozhodnutia súdu, by
nemohlo dôjsť k zápisu do katastra nehnuteľností.

V danom konkrétnom prípade ide teda o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
budove, či domu, v ktorom sa nachádzajú nebytové priestory, ako tzv. nebytové jednotky, reálne a
priestorovo vymedzené časti, a preto prichádza do úvahy vyporiadanie rozdelením tohto domu na

jednotlivénebytovéjednotky,tedaajvhorizontálnejrovine,aksúinaksplnenéďalšiepredpokladypreich
samostatnú existenciu v právnom slova zmysle s tým, že spoločné časti, či zariadenia stavby, zostanú
v spoluvlastníctve vlastníkov nebytových priestorov podobne, ako je to podľa platnej právnej úpravy
Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Súd sa preto stotožnil s návrhom žalobcov, ostatne vyjadrenom aj súhlasným stanoviskom znalca, ktorý
takéto vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k budove, v ktorej sa nachádzajú nebytové priestory,
priamo stanovuje vo svojom znaleckom posudku.

Čo sa týka časti, v ktorej súd zamietol návrh, resp. zamietol návrh na zrušenie podielového

spoluvlastníctva a reálne rozdelenie, pretože týmto výrokom súd určil, že túto časť nehnuteľnosti nie
je možné reálne rozdeliť. Súd vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku a doplnenia znalca,
ktorý uviedol, že vstupný vestibul č. XXX na prvom NP má byť vymedzený ako spoločná časť, pretože
tento priestor slúži pre potreby všetkých troch vlastníkov a podľa Správy katastra Humenné, aby bolo
možné všetko zapísať do katastrálnych zápisov, musí byť spoločnou časťou. Súd toto stanovisko znalca

rešpektoval, pričom toto stanovisko rešpektovali aj žalobcovia v 1. a v 2. rade.

Občiansky zákonník v ust. § 142 ods. 1 umožňuje, aby v prípade, keď sa spoluvlastníci nedohodnú
na zrušení a vyporiadaní svojho podielového spoluvlastníctva, rozhodol súd v sporovom občianskom
súdnom konaní, a to niektorým z troch spôsobov uvedených v určenom poradí v tomto ustanovení. V

danej veci nebolo možno spoločnú vec ( vestibul )
reálne rozdeliť medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, čo vyplynulo z
doplnenia č. 1 k znaleckému posudku č.167/2013. Prichádzala do úvahy druhá modalita - prikázanie
veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Pri tomto rozhodovaní je povinnosťou súdu
prihliadať na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Vo všeobecnosti sa vychádza zo zásady, že

spoluvlastníctvo k veciam má byť zrušené, ak o to požiada niektorý zo spoluvlastníkov, lebo nik nemá
byť spravodlivo nútený, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval. Pritom však treba vziať do zreteľa
všetky skutočnosti, ktoré umožní správne a spravodlivo posúdiť. Výnimočne, ak reálne rozdelenie veci
medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov nie je možné, Občiansky zákonník v ust. § 142 ods.2
umožňuje súdu z dôvodov osobitného zreteľa hodných toto spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať ho

prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. V takomto prípade môže súd
návrh na zrušenie a vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva zamietnuť s tým dôsledkom, že
bude ďalej fakticky i právne existovať.
Občianskyzákonníkvust.§142ods.2nevysvetľuje,čotrebarozumieťpoddôvodmihodnýmiosobitného
zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené, je na

súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť,
čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo
spoluvlastníkovtým,žesaspoluvlastníctvokspoločnejvecinaďalejzachováanezruší.Existenciatýchto
dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia.
Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel.

Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem
žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcov zrušiť
podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného
ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatokpodkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Na
úplnom poznaní skutkového stavu veci založené dôsledné porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaného
vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v prípade jej zamietnutia, je

nevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o (ne)existencii dôvodov hodných osobitného
zreteľa predčasný a nepodložený.

Z účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke
práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti

viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech
žalovanému alebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania, v neprospech
žalobcov. Vo všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna
situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať
svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce
z dĺžky času, po ktorý vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo

materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených
na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech žalobcov môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu
(napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v
prípade vyhovenia ich žalobe alebo že im ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov,
takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní

do ich vlastníctva majú v úmysle predať ( pozri rozsudok najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.
Januára 1998, sp. zn. 4 Cdo 137/97, R 100/99 ).
Súd prihliadal najmä na účelnosť využitia vestibulu. Keďže vstupný vestibul č. XXX podľa záverov
znaleckého dokazovania má byť pri zápise nebytových priestorov vymedzený ako spoločná časť,
nakoľko slúži pre potreby všetkých troch podielových spoluvlastníkov, a zároveň podlahová plocha

vestibulu sa nezapočítava do súčtu podlahových plôch nebytových priestorov, pretože by došlo k
zníženiu podlahovej plochy vo vlastníctve žalovaného, spoločnosti W. Z..F..P.., súd dospel k záveru, že
nie je možná jeho reálna deľba.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p.; v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd preto rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval

nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.