Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. september 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 10Csp/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516210071
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Purgat Martinusová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1516210071.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Purgat Martinusovou v právnej

veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.
JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, proti žalovanému: X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, U.,
o zaplatenie 2 213,76 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1866,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne z dlžnej sumy od 31.8.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 68,63 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 13.07.2016 domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2213,76 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne od 31.08.2013 do zaplatenia. V priebehu konania na návrh súd uznesením zo
dňa 28.11.2016 pripustil zmenu strany konania na strane žalobcu tak, že doterajší žalobca Consumer
Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12 Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpený AK Gallo
s.r.o.,sosídlomJilemnického30,MartinvystúpizkonaniaanajehomiestovstúpiIntrumJustitiaSlovakia

s.r.o .podľa § 80 CSP. Aktívna legitimácia žalobcu je daná na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 14.9.2016

2. Žalobný nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 21.01.2013 uzavrel právny predchodca so
žalovanýmZmluvuopôžičkeč.XXXXXXX,nazákladektorejposkytolžalovanémucelkovúsumupôžičky
3742,80 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60-tich mesačných
splátkach v sume 66,68 Eur, bez poistenia v sume 62,38 Eur. Do dňa podania žaloby uhradil sumu

133,36,-Eur. Vzhľadom na porušenie zmluvnej povinnosti splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé
povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve žalobca listom zo dňa
7.8.2013 vyzval dlžníka k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Tento dlh k podaniu žaloby
neuhradil.

3. Skutkové tvrdenia preukazoval žalobca - žiadosťou a zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa
21.01.2013 v znení všeobecných obchodných podmienok, listom -predžalobnou upomienkou zo dňa

7.8.2013 a doručenkou o jeho prevzatí, výpisom z účtu - prehľad splátok a úhrad a zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 14.9.2016 s prílohou - identifikácia postúpenej pohľadávky.4. Súd vec rozhodol podľa § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu, s tým, že žalobca a jeho
právny zástupca svoju neúčasť ospravedlnil, žalovaný neúčasť neospravedlnil, doručenie predvolania
na pojednávanie mal vykázané podľa § 106 ods.1 písm. a CSP .

5. Podkladom pre rozhodnutie boli prostriedky procesného útoku predložené žalobcom.

6. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., poskytol žalovanému na
základe Zmluvy o pôžičke Quatro č. XXXXXXX zo dňa 21.01.2013 úver vo výške 2000Eur, ktorý

sa žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok v počte 60, v sume po 66,68
Eur alebo v sume 62,38 (bez poistenia), s ročnou úrokovou sadzbou 32%.Celková suma pôžičky
bola v sume 3742,80 Eur. Konečná splatnosť bola stanovená 01/2018. V rozpore so zmluvnými
dojednaniami žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi v čase určenom v zmluve nedodržal, splátky neplatil,
čím sa dostal do omeškania. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný zaplatil poslednú
splátku dňa 13.03.2013. Celkom z poskytnutej pôžičky zaplatil sumu 133,36 Eur. Žalobcovi tak vzniklo

právo požadovať od žalovaného zaplatenie sumy 2213,76 Eur podľa žaloby. Po postúpení predmetnej
pohľadávky žalovaný svoj záväzok do dnešného dňa neuhradil ani len sčasti.

7. Z obsahu zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere (§ 2 písm. a/ zák.
o spotrebiteľských úveroch, ďalej len ZSÚ), pretože veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom

predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa teda za dodávateľa a žalovaný je
jednoznačne spotrebiteľom, a to v súlade s § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, 2 ZSÚ,
pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky
alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a/ ZSÚ).

8. Zo samotnej zmluvy je zrejmé, že boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet
spotrebiteľov - dlžníkov a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania
(§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú
ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v §§ 52 až 54, t.j. ide o právne

normy spotrebiteľského práva.

9. Tak ako to bolo už vyššie uvedené, svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej
obsah ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi veriteľom - dodávateľom - podnikateľom
a dlžníkom - spotrebiteľom a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva.

10. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadne na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obratom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

11. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.13. Podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia,

cenu plnenia alebo ak boli neprijateľnú podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

15. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

16. Podľa Čl. 15 Civilného sporového poriadku(ďalej CSP)(1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí
súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.(2) Žiaden dôkaz nemá
predpísanú zákonnú silu.

17. Podľa § 191 CSP(1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

18. Súd po oboznámení sa s predmetnou zmluvou zistil, že v nej absentujú povinné zmluvné náležitosti

predmetnej zmluvy - neobsahuje rozčlenenie splátok na istinu, úroky a poplatky, pre ktoré zo zákona
treba považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, preto je žalovaná povinná vrátiť len požičanú istinu.
Súd pri svojom rozhodovaní aplikoval príslušné normy na ochranu spotrebiteľa predovšetkým príslušné
ustanovenia zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č.
71/1986 o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) účinných ku dňu uzatvorenia jednotlivých zmlúv,
všeobecných ust. § 52 a nasl. zák. č. 40/1964Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len „OZ“), zákona č. 250/2007Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o ochrane

spotrebiteľov“) ako aj zmluvu označenú ako právny dôvod vzniku žalovanej pohľadávky.

19. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v predpísanej písomnej forme musí okrem iných povinných
náležitosti obsahovať aj- konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (ods. 2 písm. g),- výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (ods. 2 písm. i),- priemernú hodnotu ročnej percentuálnej

miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zverejnenú podľa § 7a ods. 2 (ods. 2 písm. k). Absencia vyššie uvedených obligatórnych
zmluvných náležitostí ako nedodržanie zákonom predpísaných formálno - obsahových náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy zák. č. 258/2001 Z.z., je
sankcionovaný podľa § 4 ods. 3 cit zák. nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou

zákonnou domnienkou v ust. § 4 ods. 3,cit. zákona, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zmluva o pôžičke č. XXXXXXX trpí
nedostatkami, ktoré viedli súd k posúdeniu úveru ako za bezúročný bez poplatkový. Posudzovaná
zmluva, tieto podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne, t.j. určito a zrozumiteľne,
ako sa vyžaduje všeobecne na každý právny úkon (§§ 34 a nasl. Obč. zák.) uvedené nemá. Zo zmluvy

jednoznačne nevyplýva konečná splatnosť úveru, ani termíny jednotlivých splátok úveru a rozlíšenie
splátky na istinu, úroky a poplatky, nakoľko nestačí uviesť len ich súčet. Zákonodarca nepochybne
pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože zákon
samostatne vyžaduje ako náležitosť zmluvy aj počet splátok. Z toho možno usúdiť, že počet splátoknemožno stotožňovať s konečnou splatnosťou úveru a preto pri obligatórnej náležitosti v zmysle § 4 ods.
2 písm. g) cit zák. iný výklad, že konečná splatnosť musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy.

20. Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd mal za to, že
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o pôžičke. Žalobcom uplatnený nárok
je vo výške 2213,76 Eur zo Zmluvy o pôžičke Quatro č. XXXXXXX. Žalobca žalovanú istinu vyčíslil
nasledovne: istina 2347,12 Eur - 133,36 Eur zaplatené splátky = 2213,76 Eur. Podľa predloženého
prehľadu splátok a úhrad zostal dlžníčke dlh vo výške 1866,64 Eur, t.z. že pri skutočne poskytnutej

a čerpanej výške pôžičky v sume 2000 Eur na tomto úvere zaplatil dlžník sumu 133,36 Eur. Pretože
žalovaný titulom tejto zmluvy zaplatil právnemu predchodcovi veriteľa sumu 133,36Eur, jeho dlh preto
predstavuje sumu 1866,64 Eur, ku ktorej sume súd žalovaného zaviazal a vo zvyšku žalobu zamietol,
keď poskytnutý úver s poukazom na vyššie uvedené nedostatky posúdil za bezúročný a bez poplatkov.
Požadovaný úrok z úveru vo výške 32% ročne súd posúdil ako neprimeraný.

21. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

22. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

23. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení platnom do 31. 08. 2013 (záväzkový vzťah vznikol pred 01. 02.
2013),výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Podľa § 251 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok v platnom znení, ďalej len
„CSP.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú
v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

25. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. Podľa § 255 ods.2 CSP súd s poukazom na čiastočnú úspešnosť oboch strán pričom úspech žalobcu
bol 84,31% mínus úspech žalovaného 15,68%, vyšiel celkom úspech žalobcu vo výške 68,63 % .

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 CSP proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na tunajší súd. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.