Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4Csp/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617202291
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617202291.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným:
1/ H. S., nar. X. X. XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX X. S., 2/ K. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/
X, XXX XX X. S., o zaplatenie 22.979,16 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 15.269,68 eur s 5 % úrokom
z omeškania od 15. 11. 2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie 79,- eur a 5 % úroku z omeškania zo sumy 79,- eur od 15. 11. 2016 do

zaplatenia z a s t a v u j e .

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,90 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 13. 3. 2017 sa žalobca domáhal voči žalovaným v rade
1/ a 2/, aby im bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu vo výške 22.979,16 eur
spolu so 6,69 % úrokom z úveru zo sumy 21.891,25 eur od 15. 11. 2016 do zaplatenia, 5% úrokom z

omeškania zo sumy 22.979,16 eur od 15. 11. 2016 do zaplatenia, ako aj trovy konania, všetko do 15
dní po doručení platobného rozkazu.

2. Žalobca argumentoval tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 1622430202 bola so
žalovanými uzatvorená zmluva o medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 12. 10. 2011, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške

22.000,- eur. Čerpanie finančných prostriedkov medziúveru sa uskutočnilo dňa 17. 10. 2011 v sume
2.059,86 eur, 17. 10. 2011 v sume 5.309,70 eur, dňa 3. 11. 2011 v sume 10.230,44 eur a dňa 4. 11. 2011
v sume 4.270,- eur; dňa 17. 10. 2011 si žalobca zaúčtoval poplatok za spracovanie medziúveru vo výške
130,- eur, a to v súlade s článkom II. zmluvy o úvere tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola
znížená o výšku tohto poplatku.

3. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru vo výške 6,69% ročne

mesačnou splátkou vo výške 122,65 eur splatnou do 15. dňa v mesiaci, ktorá bola v zmysle článku
II. - časť medziúver zmluvy o úvere započítaná na dohodnuté 6,69% úroky z medziúveru. Jednotlivé
vklady boli započítané na najstaršie splatné úroky. Suma poskytnutého medziúveru bola základom
pre výpočet úrokov medziúveru. Žalovaní sa zároveň zaviazali do pridelenia cieľovej sumy vkladať naúčet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 35,20 eur. Po pridelení cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov 4,70%
ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 157,85 eur. Žalovaní porušili zmluvné dohodnuté

podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 28. 9. 2016 žalobca vyzval
žalovanýchnadoplatenieomeškanýchsplátok,pričomichzároveňupozornil,ževprípade,akomeškané
splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom
pred dohodnutou dobou splatnosti.

4. Keďže omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 14. 11. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zostal na konci
sporenia stav nasporenej sumy vo výške 2.350,33 eur s tým, že suma vo výške 2.241,58 eur bola
zablokovaná v prospech externej exekúcie (súdny exekútor JUDr. Kamil Líška, EX 1732/2016). Suma
vo výške 108,75 eur bola preúčtovaná na konto zosplatneného medziúveru - t. j. ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru žalobca v zmysle článku VII., bod 9 úverovej zmluvy zaúčtoval nasporenú

sumu vo výške 108,75 eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 22.000,- Eur, čo predstavuje po
započítaní sumu 21.891,25 eur. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje
sumu vo výške 22.979,16 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 21.891,25 eur, nezaplatených úrokov
za úver vo výške 933,91 eur a nezaplatených poplatkov vo výške 154,- eur. Požadovaním predčasného
splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, preto žalobca v zmysle článku VII., bod 6 úverovej zmluvy

úročil istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,69% ročne a zároveň celý zostatok dlhu ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5% ročne.

5. K žalobe pripojil žalobca Zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi
sporovými stranami dňa 12. 10. 2011, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 14.

11. 2016 vrátane doručenky o doručení listiny žalovanej v rade 1/, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 14. 11. 2016 s doručenkou o jej doručení žalovanému v rade 2/, Poslednú výzvu
na úhradu zo dňa 28. 9. 2016 s fotokópiou nedoručených zásielok žalovaným v rade l/ a 2/, Výpis z
účtu zo zosplatneného medziúveru, Výpis z účtu stavebného sporenia, výpis z obchodného registra,
Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby v znení z januára 2009 a poverenie

udelené JUDr. Eve Rusnákovej na zastupovanie žalobcu v konaní.
6. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k podanej žalobe nevyjadrili.

7. Podaním zo dňa 23. 6. 2017 vzal žalobca v zmysle § 144 CSP žalobu späť v časti sumy 79,- eur a v
časti 5% úroku z omeškania ročne zo sumy 79,- eur od 15. 11. 2016 do zaplatenia. Uvedená suma, o

ktorú vzal žalobca žalobu späť, predstavovala súčet poplatkov za vedenie účtu medziúveru účtovaných
dňa 12. 10. 2011 vo výške 25,- eur, dňa 1. 1. 2012 vo výške 25,- eur, dňa 1. 1. 2013 vo výške 29,- eur.

8. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom
ustálil skutkový stav nasledovne:

9. Dňa 12. 10. 2011 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanými v rade 1/ a 2/ ako dlžníkmi Zmluvu o
medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej bol žalovaným poskytnutý medziúver
vo výške 22.000,- eur. V zmysle Základných podmienok uvádzaných v zmluve ide o druh úveru
stavebný/spotrebiteľský na dobu určitú s fixnou úrokovou sadzbou na dobu 5 rokov 6,69% ročne,

ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 7,07%, priemerná hodnota ročnej percentuálnej
miery nákladov spotrebiteľských úverov v SR bola 20,16%, výška splátky bola v zmysle zmluvy
122,65 eur mesačne splatná vždy k 1. dňu v mesiaci, počet splátok predstavoval 210 a úroková
sadzba úroku z omeškania predstavovala 5% ročne nad dohodnutú úrokovú sadzbu pre úroky z
medziúveru. Celková čiastka medziúveru/stavebného spotrebiteľského úveru, ktorú mal dlžník zaplatiť,

dosiahla sumu 51.365,26 eur. Úroková sadzba úroku z omeškania po odstúpení od zmluvy mala
predstavovať 11,69 % ročne. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej
bol medziúver poskytnutý, a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných
podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby sa mal medziúver zúčtovať bez osobitnej dohody
s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na stavebný úver pod číslom XXXXXXXXXX vo

výške cca 13.479,36 eur. Presnú výšku stavebného úveru ku dňu podpisu tejto zmluvy nebolo možné
stanoviť a mala sa rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení. V zmysle označenej zmluvy o medziúvere bola cieľová suma zmluvy
o stavebnom sporení 22.000,- eur, mesačný vklad predstavoval 35,2 eur, výška úrokovej sadzbyvkladu 2% ročne, úroková sadzba úroku z omeškania z omeškaných vkladov 5% ročne. Zmluva ďalej
uvádza parametre stavebného úveru, ktorý bol úročený úrokom 4,7% ročne. Ročná percentuálna miera
nákladov stavebného úveru dosiahla 5,21%, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov

spotrebiteľských úverov v SR bola 20,16%, výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru
predstavovala 157,85 eur mesačne splatné vždy k 1. dňu v mesiaci, počet splátok istiny stavebného
úveru bol 105, počet splátok úrokov stavebného úveru rovnako 105, úroková sadzba úroku z omeškania
z omeškaných splátok stavebného úveru predstavovala 3% ročne nad dohodnutú úrokovú sadzbu pre
úroky zo stavebného úveru, úroková sadzba úroku z omeškania po odstúpení zmluvy dosiahla 7,7%

ročne, doba trvania medziúveru/stavebného úveru bola 26,25 rokov a konečná splatnosť medziúveru/
stavebného úveru bola 31. 1. 2038. V zmysle Zmluvy sa výška poplatkov a súvisiacich nákladov
riadila aktuálnym Sadzobníkom poplatkov v súlade s ustanovením článku VIII, bod 1. a 2. zmluvy a
článkom XXIII bod 5. všeobecných podmienok. Účelom medziúveru ako aj stavebného úveru bola
modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu
alebo na udržiavacie práce na nich.

10. V zmysle oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 14. 11. 2016, ktoré boli
doručenéobomžalovaným,došlokmimoriadnejsplatnosticeléhoúverukudňu14.11.2016.Nazáklade
uvedeného žalobca žiadal od žalovaných v rade 1/ a 2/ vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva,
ktorá k 14. 11. 2016 predstavovala 22.979,16 eur.

11. Z obsahu Poslednej výzvy na úhradu zo dňa 28. 9. 2016, ktorá bola doručená žalovaným v rade 1/
a 2/ vyplýva, že žalobca upozornil žalovaných na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a
následne požiadavku na zaplatenie celého zostatku dlhu.

12. Z predloženého Výpisu z účtu zo zosplateného medziúveru je zrejmá celková dlžná suma, ktorú
žalobca evidoval ku dňu 14. 11. 2016, a to 22.979,16 eur, z toho nezaplatené úroky do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti 933,91 eur, nezaplatené poplatky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 154,- eur
a istina 21.891,25 eur. Z výpisu je zrejmé čerpanie úveru ako aj vykonávanie jednotlivých vkladov a
inkasovanie poplatkov za vedenie úverového účtu.

13. Z Výpisu z účtu stavebného sporenia je zrejmá výška nasporenej sumy ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti dňa 14. 11. 2016, a to 2.350,33 eur, z čoho suma 108,75 eur bola preúčtovaná
v prospech úverového účtu.

14. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 12.10.2011
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a
neobsahujenáležitostipodľa§9ods.2písm.a/ažk/,r/ay/a§10ods.1,b)jevzmluveospotrebiteľskom
úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. V predmetnej veci bol žalovaným 1/ a 2/ poskytnutý úver na účely modernizácie a obnovy bytu,
rodinného domu, vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na
nich. Zákon vylúčil z definície spotrebiteľských úverov úvery, ktorých účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti (§ 1 ods. 3 písm. d/ zákona

o spotrebiteľských úveroch). Išlo o podstatnú zmenu v porovnaní s ustanovením § 1 ods. 2 písm. a/
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré jednoznačne neumožňovalo posúdiť úver
určený na rekonštrukciu nehnuteľnosti ako spotrebiteľský úver. Na účely výkladu ustanovenia § 1 ods.
3 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch vychádzal súd z obsahu dôvodovej správy k dotknutej
regulácii, kde sa uvádza, že „úvery poskytované stavebnými sporiteľňami spadajú pod zákon, pokiaľ

sú poskytované na rekonštrukciu, modernizáciu, dostavbu nehnuteľnosti, t. j. ak ich účelom je zvýšenie
hodnoty nehnuteľnosti“. Žalobca zjavne poskytol žalovaným v rade 1/ a 2/ spotrebiteľský úver, a preto
bolo dôvodné vo veci postupovať v zmysle citovaných ustanovení § 11 ods. 1 a § 9 ods. 2 písm. k/
zákona o spotrebiteľských úveroch. Aj v prípade pochybností o povahe daného úveru je opodstatnenéodkázať na ustanovenie § 24 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré aj pre tzv. iných veriteľov, resp.
úvery nespadajúce pod zákonnú definíciu vyžaduje dodržanie tam uvádzaných ustanovení, a to vrátane
§ 11 ods. 1 a § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

17. V spornej veci zmluva vymedzila splátky úrokov z medziúveru, následne splátky úveru (vrátane
úrokov), nie však špecifikáciu splátky z hľadiska istiny, úroku a poplatku tak, aby bolo zrejmé, akým
spôsobom započítava veriteľ jednotlivé platby na úver (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z.).
Neprehľadnosť systému žalobcu potvrdzuje aj pripojený výpis z medziúveru, kde sa okrem výslovne

dohodnutýchsplátokúrokovuvádzahneďvúvodepoplatokzaspracovanieúveruanásledneopakovane
jednotlivé poplatky za vedenie úverového účtu. Pokiaľ ide o splácanie medziúveru, spotrebiteľ nemal
ujasnené (resp. to zo zmluvy vôbec nevyplýva a Sadzobník poplatkov ako jednostranný právny úkon
nemohol súd akceptovať), ako je splátka účtovaná na úroky z úveru a spomínané poplatku. Pokiaľ
doposiaľ nedošlo k čerpaniu stavebného úveru (keďže v zmysle zmluvy mal byť tento poskytnutý až
následne - po dosiahnutí istej sumy stavebného sporenia), bolo nevyhnutné, aby zmluva obsahovala

aj vymedzenie spôsobu započítavania jednotlivých vkladov na istinu, keďže táto musela byť zjavne
splatená a žalobca ju aj uplatňuje v spore.

18. V tejto súvislosti považoval okresný súd vzhľadom na obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/15
venovať pozornosť argumentácii tejto súdnej autority, a to v kontexte naznačeného výkladu ustanovenia

§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. Predovšetkým bolo nevyhnutné posúdiť, či závery prijaté
Súdnym dvorom EÚ vo vzťahu k otázke štruktúry splátok v zmluve o spotrebiteľskom úvere možno
aplikovať na danú vec.

19. Súdny dvor na základe prejudiciálnych otázok položených Okresným súdom Dunajská streda okrem

iného v rozhodnutí uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice (pozn. Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS) sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto

Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

20. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez

úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku.

21.Natomtomiestesažiadazdôrazniť,žeSúdnydvorEÚposkytujevýlučnevýkladeurópskejlegislatívy,
nie vnútroštátneho práva, teda v danom prípade nevykladal zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a jeho relevantné ustanovenia (§ 9), ale smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.

22. Niet žiadnych pochybností, o tom, že slovenský zákon ide nad rámec smernice č. 2008/48/ES a
celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny, ako

aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo
požaduje smernica č. 2008/48/ES, (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda
zákaz odchýlenia od ustanovení smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú
terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k
termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“ (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010

Z. z. v znení účinnom k 12.10.2011). K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra
slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať
vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/
zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej rámec a
v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii, nemôže mať priamy účinok, teda zakladať práva a
povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho dvora EÚ vychádza
z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátnejnormy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze už judikované rovnako Súdnym
dvorom EÚ.

24. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah nepriameho účinku smerníc spočívajúci
v eurokonformnom výklade vnútroštátnej regulácie vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom
vnútroštátnym. Spolupôsobenie týchto dvoch právnych poriadkov sa prejavuje nasledovne:
- musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa smernice,
- musí ísť o výklad za použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód (jazykovým

logicky, systematický, historický, teleologický výklad),
- nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady.

25. Súdny dvor medze nepriameho účinku smernice prehľadne zhrnul vo veci Adeneler, C-212/04 zo 4.
júla 2006, keď uviedol, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade
a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami

práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra
legem vnútroštátneho práva“.

26. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti členenia splátok
na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku Súdneho dvora

EÚ C 42-15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok
na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez
poplatkov, doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou EÚ (čo
je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok
smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a naznačený postup nebude

možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem.

27. Žiada sa uviesť, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemôže narúšať
všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom
sporovom poriadku vyjadrený v článku 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,

že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala (a aj podáva)
stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru
(napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/642/2014, rozsudky Krajského súdu v Žiline

sp. zn. 11Co/256/2013, sp. zn. 6Co/30/2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/21/2015,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/243/2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 12Co/47/2015) a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu. Na to, aby bolo možné vykladať zákon
v súlade so smernicou, by bolo potrebné zákon č. 129/2010 Z. z. novelizovať a zosúladiť s textom
smernice, inak by sa jednalo o výklad práva contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

28. Bez povšimnutia súdu nemohlo v posudzovanej veci ostať ani vymedzenie sumy poskytnutej istiny,
ktorá podľa úverovej zmluvy predstavuje 22.000,- eur. Žalobca si však pri čerpaní úveru automaticky
odpočítal sumu 130,- eur ako poplatok za spracovanie úveru, ktorý nielenže nebol výsledkom zmluvného
dojednania (ako aj ostatné poplatky účtované na ťarchu úverového účtu), ale očividne zabezpečil

žalobcovi navýšenie istiny úveru, od ktorej boli následne odvodzované všetky nároky. Obdobným
správanímveriteľasazaoberalSúdnydvorEÚvrozhodnutíErnstGeorgRadlinger,HelenaRadlingerová
proti FINWAY, a.s., kde bola konštatovaná neprípustnosť započítania poplatku do sumy úveru na účely
výpočtu RPMN, čo vedie k podhodnoteniu RPMN (viď § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských
úveroch). Postup veriteľa zároveň spôsobil, že ním vyčíslená istina vo Výpise z účtu zo zosplatneného

úveru (č. l. 14 spisu) je vyššia, ako bola fakticky žalovaným poskytnutá (žalovaní 1/ a 2/ reálne čerpali
21.870,- eur, vyčíslená istina je 21.891,- eur).

29. K účtovaným poplatkom súd opakovane uvádza, že tieto neboli zmluvne dojednané, vychádzali
len zo Sadzobníkov žalobcu a ich neuvedenie priamo v zmluve viedlo k nereálnemu výpočtu nákladov

žalovaných z úveru (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch).

30. Konštatujúc bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o
spotrebiteľských úveroch súd vyvodil, že žalobcovi možno priznať len nárok na zaplatenie istinypožičaných finančných prostriedkov (21.870,- eur) po odpočítaní jednotlivých úhrad v sume 6600,32 eur
v zmysle Výpisu z účtu zo zosplatneného úveru na č. l. 13-14 (52-krát 122,65 eur + 113,77 eur + 108,75
eur), t. j. 15.269,68 eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 3 vyhlášky č. 87/1995 Z. z.

31. Pre úplnosť sa žiada uviesť, že súd venoval pozornosť aj ustanoveniam zákona č. 310/1992
Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom k 12.10.2011, ktoré nijako nenegujú použitie ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch (na rozdiel od predchádzajúcej

úpravy zákona č. 258/2001 Z. z.) nevylúčil z jeho definície úvery určené na modernizáciu, obnovu bytu,
rodinného domu, vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu či udržiavacie práce, a preto sa
na nich vzťahuje ustanovenie § 9 ods. 1, 2 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch.

32. Na základe uvádzaného výkladu súd vo zvyšku žalobu zamietol.

33. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby a pri absencii nesúhlasu žalovaných 1/ a 2/ s daným
úkonom rozhodol súd podľa § 145 ods. 2 CSP o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy vo výške
79,- eur vrátane 5% úroku z omeškania zo sumy 79,- eur od 15.11.2016.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, pričom

vychádzal z čiastočného úspechu žalobcu v spore. Úspech žalobcu dosiahol 66,45% (15.269,68 ÷
22.979,16 x 100), úspech žalovaného 33,55%, čistý úspech žalobcu teda predstavuje 32,90%. O výške
trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.