Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/133/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209285
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114209285.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: R. Z., T..

XX.X.XXXX, bytom Š. XX, C., právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov
163/66, Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
807 598, v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá účastníkmi dňa 24.5.2012 je n
e p l a t n á ,

žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 336,92 EUR na účet právneho

zástupcu žalobcu, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu podanou dňa 31.3.2014 navrhla žalobkyňa, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov zo dňa 24.5.2012 uzavretá medzi účastníkmi je neplatná. Taktiež žiadal priznať
náhradu trov konania. V rámci žaloby poukázal na to, že súčasťou typovej formulárovej úverovej zmluvy,
ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy a žalovaný
napriek spornosti tejto dohody požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, aj
keď neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo povinnosť plniť, pričom veriteľ výšku dlhu sám
jednostranne diktuje e to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy

žalobkyňa považuje za rozporný s právom Európskej únie a medzinárodnou zmluvou o fungovaní EÚ
a preto ju považuje za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Z toho dôvodu
navrhla predložiť vec Ústavnému súdu SR, pripadne Súdnemu dvoru EÚ. Poukázala na to, že dohoda o
zrážkach zo mzdy umožňuje postihnúť majetok spotrebiteľa vrátane plnení z neprijateľných zmluvných
podmienok, prípadne plnení v rozpore so zákonom a tým sa tento inštitút dostáva do kontroverzie s
právom EÚ a článkom 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou). Pokiaľ ide o právo EÚ poukázala
na článok 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Žalobkyňa následne
citovala časti viacerých rozhodnutí súdneho dvora EÚ, v ktorých sa poukazuje na nerovnováhu v rámci
kontraktácie na úkor spotrebiteľa a zdôvodňuje sa ex offo ochrana spotrebiteľa.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keďže inštitút zrážok zo mzdy považuje za legitímny prostriedok

slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu a spochybňovanie opodstatnenosti tohto inštitútu je
neprípustné, keďže dohoda obsahuje všetky zákonné náležitosti. Žalovaný taktiež poukázal na to, že
žalobkyni sa zrážky zo mzdy nevykonávajú. Ďalej poukázal na to, že neexistuje naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti dohody, keďže zo mzdy žalobkyne nie sú vykonávané zrážky zo mzdy. Poukázalna to, že so žalobkyňou uzavrel podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka nepomenovanú zmluvu,
preto sa na ňu nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Z týchto dôvodov preto navrhol žalobu
zamietnuť.

Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že žalovaný jej ponúkol ako dobrému klientovi
akciu na poskytnutie ďalšieho úveru s tým, že jej bude odpísaná s dlhu suma 200 EUR, preto reagovala
na túto ponuku, avšak následne jej už bolo povedané, že jej môžu schváliť úver na sumu 1.600 EUR,
ale nie ten akciový, ale klasický úver. Zároveň uviedla, že jej reálne bola vyplatená iba suma 980 EUR,

keďže suma 600 EUR jej bola stiahnutá na predchádzajúci úver a bol jej stiahnutý ešte nejaký poplatok.
Uviedla, že na pobočke žalovaného jej pracovníčka žalovaného predložila doklady, ktoré má podpísať,
pričom ona tieto doklady podpísala a riešili iba otázku ako chce splácať úver, teda či šekom, z účtu, nič
iné. Ohľadom dohody o zrážkach zo mzdy uviedla, že ju nikto žiadnym spôsobom neupozornil na to,
čo to znamená, resp. že by dohodu mohla odmietnuť, pretože ako už uviedla, pani, ktorá tam bola, jej
iba ukázala, kde všade to má podpísať. Zároveň poukázala na to, že ekonómka v práci jej povedala,

že z Pohotovosti poslali žiadosť o zrážky zo mzdy, avšak ona ich informovala o tom, že žalobkyni už sú
vykonávané zrážky spoločnosťou Kešovka, resp. Poštovou bankou, preto v tomto období nebolo možné
realizovať ďalšie zrážky.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením listinných dôkazov,

pričom boli oboznámené: žaloba, zmluva o úvere zo dňa 24.5.2012, oznámenie žalovaného adresované
žalobkyni zo dňa 2.9.2013, vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.4.2014, dohoda o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov zo dňa 24.5.2012, žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 2.9.2013, ako aj ostatný obsah spisu
a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 24.5.2012 úverovú zmluvu, ktorá iba obsahuje sumu úveru 1.600 EUR, záväzok
dlžníka vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok 1.400 EUR, t.j. spolu zaplatiť sumu 3.000 EUR v
12 mesačných splátkach po 250 EUR, počnúc dňom 30.6.2012. Zároveň v uvedený deň bola uzavretá
dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, na základe ktorej žalobkyňa ako dlžník súhlasila s
uspokojením pohľadávky veriteľa vykonaním pravidelných mesačných zrážok prostredníctvom svojho

zamestnávateľa (M-TECH PARTNER, s.r.o., Vodárenská 28/6006, Prešov) v sume 250 EUR mesačne,
pričom ako variabilný symbol je v dohode uvedené číslo úverovej zmluvy.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v platnom znení, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v platnom znení, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu
zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

Podľa § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými
sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy

a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže
táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia
a mal možnosť ju odmietnuť, alebo
b) zmenkou alebo šekom.
Podľa § 29d ods. 1 cit. zákona (prechodné ustanovenie k úpravám

účinným od 1. mája 2014), ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 24.5.2012 úverovú

zmluvu a dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v zmysle ust. § 551 Občianskeho
zákonníka, na základe ktorej žalobkyňa súhlasila, aby jej boli vykonávané zrážky zo mzdy vo výške
mesačnej splátky 250 EUR. Predmetnou dohodou žalobkyňa ako dlžníčka súhlasila, že veriteľ je
oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy. Zároveň
bolo preukázané, že zmluva (rovnako aj dohoda) uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je tzv.

štandardnou alebo formulárovou zmluvou a ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle
ust. § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená podpísať spolu s
úverovou zmluvou. Uzatvorením takejto dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek
počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej

zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl,
resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných
zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou
Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o

vyjednávajúcu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Je potrebné taktiež zdôrazniť,
že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl,
rozhodujúcetedaje,žeproblémovázmluvnápodmienkavspotrebiteľskejzmluvejeobjektívnespôsobilá
poškodiťspotrebiteľa.Jenesporné,žeúverjeodplatnýmprávnymúkonom,pričomekonomickýmcieľom

finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu formou úrokov na určitú
dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo aj dohodnutý účel.Úverovou zmluvou zo dňa 24.5.2012 sa žalobkyňa poskytnutý úver vo výške 1.600 EUR (z výsluchu
žalobkyne vyplynulo, že jej bola reálne poskytnutá iba suma 980 EUR) zaviazala vrátiť v celkovej výške
3.000 EUR, čo predstavuje ročnú úrokovú sadzbu (p.a.) 87,5 %, keďže žalobkyňa mala úver splatiť v

12 mesačných splátkach po 250 EUR, pričom priemerná úroková sadzba pri úveroch splatných od 1 do
5 rokov bola v čase uzavretia zmluvy 15,3 % ročne. Ak ide o uvedenú zmluvnú odplatu za poskytnutie
úveru, táto zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktorá by bola akceptovateľná z hľadiska
dobrých mravov a nie je dôvod na iné ako na úžerné označenie takýchto úrokov.
Výška úrokovej sadzby skoro 6 násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu za spotrebné úvery

poskytované bankami v čase uzatvorenia zmluvy, čo je v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka resp. v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka) a z uvedeného dôvodu ich
neprimeraná výška je väčšinou spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom
a z uvedeného dôvodu v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka je úverová zmluva v časti úrokov
neplatná. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
5Cdo26/2011, v zmysle ktorého pokiaľ ide o neplatnosť úrokov, tieto sú neplatné v plnom rozsahu a v

danom prípade ich nie je možné modifikovať.
Súd v prejednávanej veci poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve
spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode
9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho

zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v
čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je
pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ
môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o

neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že aj keď žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdí, že zmluva, na
základe ktorej bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy má byť nepomenovanou zmluvou uzavretou
na základe Obchodného zákonníka, je nepochybné, že sa v danom prípade jedná o štandardnú

spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí obsahovať zákonné obligatórne náležitosti v súlade so zákonom č.
129/2010 Z.z., pričom je nesporné, že žalovaný takýmto spôsobom obchádza zákon a z tohto dôvodu
je táto zmluva neplatná na základe § 39 Občianskeho zákonníka a keďže je neplatný základný právny
vzťah, teda úverová zmluva, nemôže byť platný ani zabezpečovací inštitút, teda dohoda o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov, ktorá má akcesorický charakter k základnej (úverovej) zmluve.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôsledok neplatnosti zmluvy je ten, že zmluvné strany si majú
vrátiť to, čo si navzájom plnili, pričom totožný záver by vyplynul aj zo skutočnosti, že zmluva neobsahuje
obligatórne náležitosti (napr. úroková sadzba, RPMN, priemerná RPMN, konečná splatnosť úveru), čo
predstavuje iba základné obligatórne náležitosti v súlade so zákonom 129/2010 Z.z. v platnom znení
a z týchto dôvodov by bol úver bezúročný a bezpoplatkový, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá

sa nevzťahuje len na istinu úveru, je preto v rozpore so zákonom (§ 39 OZ), keďže zabezpečuje aj
neexistujúcu pohľadávku a preto by bola aj z toho dôvodu neplatná.

Súd zároveň poukazuje na argumentáciu žalobkyne v súvislosti s ustanovením § 5a zákona č. 250/2007
Z.z., pričom z tohto ustanovenia je v prejednávanej veci potrebné uviesť, že aj keď bola dohoda o

zrážkach zo mzdy uzavretá vo forme osobitnej listiny, z výsluchu žalobkyne jednoznačne vyplynulo, že
táto nebola žiadnym spôsobom poučená o dôsledkoch uzavretia tejto dohody a ani nemala možnosť
odmietnuťju,pretojedohodaneplatnáajzdôvodurozporuscitovanýmustanovenímzákona.Zvýsluchu
žalobkyne zároveň vyplynulo, že táto nemala skutočnú vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, preto
u nej zároveň absentuje zhoda jej vôle s prejavom pri tomto právnom úkone a pre nedostatok vážnosti v

zmysle § 37 ods. 1 OZ je napadnutá dohoda, podľa názoru súdu, aj z tohto dôvodu, absolútne neplatným
právnym úkonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd žalobe vyhovel a určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov uzavretá medzi účastníkmi dňa 24.5.2012 je neplatná, pričom pokiaľ žalovaný poukazoval

na nedostatok naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že žalobkyni neboli vykonávané zrážky zo
mzdy, súd poukazuje na to, že žalovaný listom zo dňa 2.9.2013 požiadal zamestnávateľa žalobkyne
o vykonávanie zrážok zo mzdy a iba samotná skutočnosť, že k vykonaniu zrážok nedošlo, navyše z
dôvodu, že už boli vykonávané zrážky v prospech iných subjektov, nesvedčí o tom, že by nebol danýnaliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody, a to aj s poukazom na to, že žalovaný na základe
dohody o zrážkach zabezpečil sumu 1.600 EUR (reálne poskytnutú sumu 980 EUR), ktorú navýšil o
„príslušný poplatok“ 1.400 EUR, pričom v dohode o zrážkach zo mzdy síce uviedol ako variabilný symbol

č. úverovej zmluvy, avšak žiadnym iným spôsobom nešpecifikoval záväzok žalobkyne, ktorý mal byť
zabezpečený touto dohodou, navyše v dohode uvádza, že sa má jednať o zabezpečenie zmenky, ktorá
však nie je konkrétne špecifikovaná v rámci tejto dohody a v tomto ohľade postráda aj náležitosť určitosti
právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, čo má taktiež za následok neplatnosť právneho
úkonu

O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal
náhradu trov konania za 4 úkony právnej služby a to: prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba, účasť
na pojednávaní dňa 6.5.2015, prvé dva úkony po 61,87 EUR + režijný paušál 2 x 8,04 EUR, za účasť
na pojednávaní dňa 6.5.2015 64,54 EUR + režijný paušál 8,39 EUR a zároveň priznal trovy právneho
zastúpenia za návrh na predbežné opatrenie v sume 30,94 EUR + režijný paušál 8,04 EUR, odmena

teda spolu predstavuje sumu 251,73 EUR.
Súd taktiež priznal právnemu zástupcovi žalobkyne náhradu za cestovné výdavky za účasť na
pojednávaní dňa 6.5.2015 v sume 10,40 EUR (Svidník - Prešov a späť, 120 km pri priemernej spotrebe
5,2 litra/100 km a cene nafty 1,374 EUR/1liter, čo predstavuje 0,07 EUR za km + základná sadzba za
1km jazdy 0,183 EUR x 120 km). Súd priznal cestovné náklady vo výške 10,40 EUR z dôvodu, že právny

zástupca si účtoval iba tretinu sumy cestovného.
Súd zároveň priznal náhradu za premeškaný čas za 4 začaté polhodiny 13,98 EUR x 4 = 55,92 EUR,
z čoho 1/3 predstavuje 18,64 EUR.
Hotové výdavky teda predstavujú 29,04 EUR (10,40 + 18,64 EUR), čo po pripočítaní odmeny za právne
služby v sume 251,73 EUR predstavuje celkovo sumu 280,77 EUR + 20 % DPH = 336,92 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.