Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212538
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114212538.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov: 1. K. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K. - J.
I., I. 5, 2. S. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K. - J. I., I. X, oboch občanov Slovenskej republiky, zastúpených
advokátkou Mrg. Zuzanou Novákovou, so sídlom Slovenská 84, 080 01 Prešov, proti žalovanému:
AGRO MX, s.r.o., so sídlom Družstevná 36, 080 06 Prešov, IČO: 36 617 415, zastúpenému advokátom
JUDr. Petrom Ličákom, so sídlom Záhradná 16/468, 082 12 Kapušany, o vydaní bezdôvodného
obohatenia s príslušenstvom, takto o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
11C/184/2014-141 zo dňa 20.4.2016

r o z h o d o l :

Zamieta návrh na prerušenie konania.

Potvrdzuje rozsudok v časti napadnutého vyhovujúceho výroku do sumy 679,60 eura s 5,25% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 679,60 eura od 01.05.2014 do zaplatenia vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade
a do sumy 339,80 eura s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 339,80 eura od 01.05.2014 do
zaplatenia vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade.

V prevyšujúcom rozsahu napadnutého vyhovujúceho výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania
rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade 734 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 1.5.2014
do zaplatenia a žalobkyni v 2. rade 367 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 1.5.2014
do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
Čo sa týka trov konania, uviedol, že rozhodne o nich osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku

v lehote 30 dní.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou z 30.4.2014 domáhali ako
spoluvlastníci parcely KN-E č. XXX/X - ornej pôdy vo výmere XXXmX zapísanej na LV č. XXXX
k.ú. J. I. voči žalovanému, ktorý užíva jej časť o výmere XXXmX ako súčasť podnikateľského areálu
bezdôvodného obohatenia . Nárok vyčíslili za obdobie od 1.5.2012 do 30.4.2014 vo výške 2.328,06 eura
vychádzajúc zo znaleckého posudku F.. V. I., ktorý hodnotu nájmu tohto pozemku vyčíslil na X,XXX D./
mX/rok. Vzhľadom na to, že žalobca v 1. rade má podiel vo výške X/X a žalobkyňa v 2. rade v X/X,

žiadali, aby bolo žalovanému uložené zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 1.552,04 eura a žalobkyni v 2.
rade 776,02 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 1.5.2014 do zaplatenia.
Súd konštatoval, že žalovaný nárok žalobcov neuznal. Tvrdil, že z parcely užíva len okolo XXmX a
výpočet nájomného zo znaleckého posudku považoval za neprimerane vysoký. V priebehu konaniazačal tvrdiť, že pre posúdenie nároku je potrebné vychádzať zo zákona č. 504/2003 Z.z., keďže na
spornom pozemku je postavená stavba - asfaltová plocha, ktorá bola skolaudovaná v roku XXXX pre
I. majetok n.p. ako „I. komunikácie hospodárskeho dvora J. I.“. Túto stavbu užíva na základe kúpnej

zmluvy z 30.6.2007. Aj keď je pozemok v katastri vedený ako zastavaná plocha a je v intraviláne, výpočet
nájomného mal by zrealizovať znalec z odboru poľnohospodárstva, čo sa týka pozemku za budovou
súpisné č. XXXX o výmere XXmX, tento nijakým spôsobom neužíva. Je nájomcom budovy, za ktorou
sa pozemok vo výmere XXmX nachádza. Budovu užíva a jej časti užívajú ďalší podnájomcovia.
Z vykonaného dokazovania mal súd za zistené tvrdenia o vlastníctve pozemku ako uviedli žalobcovia

v žalobe. Sporná parcela spolu s ďalšími tvorili pôvodne poľnohospodársky areál bývalého Z. v J. I.,
neskôr I. majetku. V súčasnosti je to podnikateľský komplex, ktorý je oplotený. Stavby v ňom kupoval F..
Z. S. ako živnostník v roku XXXX v rámci konkurzu spoločnosti M. a.s., neskôr ich previedol na dcéru a
tá ich v roku XXXX prenajala žalovanému, konateľom, ktorého je F.. Z. S.. V rámci konkurzu boli budovy
kupované bez pozemkov, neskôr niektoré pozemky žalovaný alebo dcéra konateľa žalovaného odkúpili
od tých vlastníkov, ktorí boli ochotní pozemok im predať. Na spornej parcele je na výmere XXXmX

stavba asfaltovej plochy, zvyšných XXmX je plocha, ktorá sa nachádza za budovou súp. č. XXXX,
ktorá je vo vlastníctve dcéry konateľa žalovaného. Čo sa týka asfaltovej plochy, táto tvorí súčasť stavby
„Vnútrozávodné komunikácie hospodárskeho dvora J. I.“, ktorá bola skolaudovaná Q. v K. kolaudačným
rozhodnutím č. OD-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX pre I. majetok n.p. K.. Po kolaudácii bola zaradená
do majetku I. podniku n.p. K. a vedená v účtovníctve ako „F. siete inventarizačné číslo XXXX“, tak bola

vedená aj v účtovníctve M. a.s. Kúpnou zmluvou z 13.12.2002 F.. Z. S. - M. M.I.X. odkúpil od správcu
konkurznej podstaty úpadcu AGROPRODUKT a.s., v konkurze okrem iného aj F. siete inventarizačné
č. XXXX. Inžinierske siete vedené v účtovníctve pod č. XXXX sú totožné so stavbou „I. komunikácie
hospodársky dvor J. I.“, ide o asfaltovú plochu, ktorá bola využívaná na vnútrozávodné komunikácie a
parkovacie plochy, či už Z., I. majetku alebo spoločnosti M. a.s., ktoré sa venovali poľnohospodárskej

výrobe. Znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctva F.. S. A. č. X/XXXX bolo ustálené primerané
a obvyklé nájomné sporného pozemku o výmere XXXmX za obdobie od 1.5.2012 do 30.4.2014 vo výške
1.101 eur.
Čo sa týka stavby asfaltovej plochy na pozemku vo výmere XXXmX, mal súd prvej inštancie za
preukázané, že vlastníkom tejto stavby je žalovaný. Ide o stavbu, keďže ako súčasť stavby bola

kolaudovaná v roku XXXX. Titulom vlastníckeho práva žalovaného k stavbe na pozemku žalobcov
dochádza k obohateniu vlastníka, ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu užívať. Je výlučne vecou
rozhodnutia vlastníka, či bude stavbu užívať sám a v akom rozsahu, alebo ju prenechá odplatne
alebo bezodplatne inému. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba,
postihuje vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo realizuje.

Argumentáciu žalovaného, že pri výpočte nájomného malo by sa vychádzať zo zákona č. XXX/XXXX
Z.z. mal za nesprávnu. Pôsobnosť tohto zákona je upravená v § 1 ods. 2, podľa ktorého pozemok
na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárkou pôdou, alebo časť tohto pozemku,
pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárke účely do 24.6.1991, ako aj iný pozemok prenechaný
na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku. Podľa súdu, z účelu tejto právnej normy aj

z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že právnou úpravou je sledovaný verejný záujem. Účelom je
podporiť intenzívnu ekonomickú poľnohospodársku výrobu a zohľadniť skutočnosť, že využitie pôdy na
poľnohospodársku výrobu vyžaduje rozsiahle výdavky na udržiavanie, obnovu a zvyšovanie úrodnosti
pôdy, na výkonnú techniku pre rastlinnú výrobu, dopravu a manipulácie a na stavby a infraštruktúru.
Žalovaný v predmete svojej činnosti nemá typickú poľnohospodársku činnosť, ale klasické podnikanie

so širokým záberom až 40 predmetov činností. Podľa jeho vlastného vyjadrenia, v danom areáli má
len predaj náhradných dielov. Podľa súdu ťažko možno dospieť k záveru, že zákonodarca aj takémuto
podnikaniu mienil poskytnúť zvýhodnenie spočívajúce v zanedbateľnom nájomnom na úkor vlastníkov
pozemku. Nešlo, čo sa týka žalovaného o verejný záujem súvisiaci s priamou poľnohospodárskou
výrobou. Vzhľadom na to, že sporný pozemok nachádza sa v intraviláne obce, poukázal aj na právnu

úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 140/2014 Z.z., v zmysle ktorej sa za poľnohospodársky pozemok
nepovažuje pozemok v zastavanom území obce, aj keď sa podľa súdu zákon č. 140/2014 Z.z. vzťahuje
na nadobúdanie vlastníctva, nie je možné vylúčiť ani výklad, ktorý by smeroval k zjednoteniu právnej
úpravy v tom zmysle, aby bola definícia poľnohospodárskeho pozemku v celom právnom systéme
jednotná. Nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalovanému mal za

opodstatnený, nie len čo sa týka výmery pozemku, na ktorom je stavba asfaltovej plochy vo vlastníctve
žalovaného, ale aj čo sa týka užívania plochy XXmX za budovou, súpisné č. XXXX, ktorá plocha je
oplotená. Keďže túto budovu užíva žalovaný, pričom aj ďalšie objekty sú v oplotenom areále, od ktorého
mal kľúč žalovaný a žalobcovia nemajú možnosť užívať svoje pozemky vrátane spornej plochy XXmX,preto aj vo vzťahu k nej, bez ohľadu na to, či žalovaný ju nejakým spôsobom fakticky využíva, považoval
súd za dôvodné žalobe vyhovieť. Pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého
posudku. Vzhľadom na to, že žalobcovia po jeho vypracovaní nezobrali žalobu v prevyšujúcom rozsahu

späť, žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, podiel žalobcu v 1. rade na výške bezdôvodného obohatenia
prestavoval X/.X, t.j. XXX eur, podiel žalobkyne v 2. rade XXX eur. Z prisúdených súm priznal aj úroky
z omeškania majúc za to, že žalovaný sa do omeškania dostal od 1.5.2014.
Pri právnom posúdení veci vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení Občianskeho zákonníka - § 451
ods. 1, 2, § 456, § 563, § 517 ods. 1 a 2, zo zákona č. 504/2003 Z.z. - § 1 ods. 1, 2, § 7 ods. 3, § 8 ods.

1, 2, § 10 ods. 1, Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 -
§ 3, poukázal aj na zákon č. 140/2014 Z.z., Čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
Čo sa týka rozhodovania o trovách konania, poukázal na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku, jeho vyhovujúcemu výroku, podal odvolanie žalovaný žiadajúc, aby odvolací

súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby rozhodnutie v
napadnutom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že
žalobcovia uplatnili na súde voči nemu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že ich
nehnuteľnosťužívabezprávnehotitulu,pričomužívaniešpecifikovaliakosúčasťpodnikateľskéhoareálu
ním samým alebo firmami, ktoré sú v týchto priestoroch v nájme. Súd v rozsudku pritom uviedol, že

za spôsob užívania predmetných nehnuteľností považuje fakt, že žalovaný je vlastníkom stavby, ktorá
stojí na predmetnom pozemku. Žalobcovia teda nikdy netvrdili, že žalovaný ich nehnuteľnosti užíva tým
spôsobom, že na nich stojí stavba v jeho vlastníctve. V zmysle § 95 O.s.p. zmenu žaloby v tomto smere
nenavrhli a o takomto návrhu na zmenu žaloby súd nerozhodol. Pre prípad, ak by bol súdom prijatý
názor, že zo strany žalobcov došlo k zmene žaloby v tom smere, že žalovaný užíva ich nehnuteľnosti

tak, že na nich stojí jeho stavba, vzniesol námietku premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia za žalované obdobie, keďže k zmene žaloby mohlo dôjsť najskôr až po 1.2.2016. Súd prvej
inštanciezuvedenéhodôvodunesprávneprávnevecposúdil,idepritomookolnosťktorámalapodstatný
vplyv na jeho rozhodnutie.
Čo sa týka plochy XXmX, na ktorej nie je stavba - asfaltová plocha, súd v rozsudku uviedol, že nachádza

sa za budovou súpisné č. XXXX v oplotenom areále. Tento areál žalovaný nespravuje, nie je vlastníkom
areálu bývalého Z.. Užíva budovy súpisné č. XXXX, XXXXX, XXXXX, na základe nájomnej zmluvy
uzatvorenej s vlastníkom. Je nájomcom pozemkov susediacich so sporným pozemkom žalobcov, ktoré
na základe podnájomných zmlúv užívajú podnájomcovia - v žiadnom prípade sa nájomné zmluvy
netýkajú pozemku vo vlastníctve žalobcov, t.j. neprenecháva do užívania nájomcom pozemky žalobcov,

ale iba pozemky, ktoré vlastní. Pozemky a budovy, ktoré nie sú v jeho vlastníctve, ale vo vlastníctve
súkromných osôb neužíva. Areál bývalého JRD je z 3 strán oplotený, v jeho vlastníctve je len plot vpredu
pozemku, zozadu bývalý areál oplotený nie je a na bokoch sú ploty, ktorých žalovaný vlastníkom nie je.
V prípade areálu bývalého Z. jedná sa o otvorený areál, ktorého vlastníkom žalovaný nie je, ostatným
vlastníkom pozemkov vo vstupe na ich pozemky a v ich užívaní nebráni. Tieto skutkové okolnosti

vyvracajú tvrdenia súdu čo sa týka plochy o výmere XXmX v tom zmysle, že by mali mať žalobcovia voči
nemu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V rozhodnutí súdu je logický rozpor, Kým na jednej
strane poukazuje na fakt, že vlastník stavby je pasívne legitimovaný v spore o vydanie bezdôvodného
obohatenia, na druhej strane považuje žalovaného za pasívne legitimovaného aj za užívanie plochy
XXmX, nachádzajúcej sa za budovou súpisné č. XXXX, hoci žalovaný nie je vlastníkom tejto budovy, t.j.

ak je dôvodom, pre ktorý nemôže žalobca užívať plochu XXmX, budova súpisné č. XXXX tak pasívne
legitimovaný mal by byť vlastník budovy č. XXXX a nie jej nájomca.
Čo sa týka asfaltovej plochy na pozemku vo vlastníctve žalobcov, táto bola podľa žalovaného postavená
na poľnohospodárske účely, slúžila Z. ako vnútropodnikové komunikácie a parkovacie plochy, jedná
sa teda o stavbu na poľnohospodárske účely do 24.6.1991 a je irelevantné to, či subjekt, ktorý

asfaltovú plochu užíva má alebo nemá v predmete činnosti nejakú činnosť, ktorá by súvisela s
poľnohospodárskou výrobou. O tom, že činnosť žalovaného priamo súvisí s poľnohospodárstvom svedčí
už názov spoločnosti - M., predmetom jej činnosti je aj prenájom poľnohospodárskej a dopravnej
techniky, resp. kúpa tovaru na účel jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu
voľných živností, kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živností (veľkoobchod) v

rozsahu voľnej živnosti. Pokiaľ zákon č. 504/2003 Z.z. v § 1 ods. 2 používa pojem poľnohospodársky
účel, na ktorý by mala byť stavba využívaná, ide o širší pojem ako poľnohospodárska výroba. Asfaltová
plocha bola na poľnohospodársky účel využívaná pred 24.6.1991, na poľnohospodársky účel využívaná
je aj dnes a bola využívaná aj v rozhodujúcom období. V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 504/2003Z.z. za poľnohospodársku činnosť považujú sa aj služby s ňou súvisiace, podľa žalovaného teda všetko
činnosti, ktorým sa venuje. Definícia „stavby na poľnohospodárske účely“ je nepriamo uvedená aj vo
vyhláškeMinisterstvaživotnéhoprostrediač.532/2002Z.z.,vovšeobecnostizatakútostavupovažujesa

objekt, ktorého spôsob využívania súvisí s poľnohospodárskou výrobou (maštale, silážne jamy, sklady
poľnohospodárskej techniky, sklady plodín, parkovacie plochy), ale aj administratívna budova, zväčša
sa jedná o stavby umiestnené v areále hospodárskeho dvora. Keďže v danom prípade sporný pozemok
žalobcov bol zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, na tento pozemok vzťahuje
sa zákon č. 504/2003 Z.z. Podľa žalovaného, zákonom č. 504/2003 Z.z. a reguláciou nájmu pozemku

zastavaného stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991 sledoval zákonodarca práve ochranu
nadobúdateľov takýchto stavieb pred prehnanými a neoprávnenými nárokmi vlastníkov pozemkov,
keďže za vzniknutý stav nadobúdatelia týchto stavieb nenesú žiadnu vinu. Je teda podľa žalovaného
úplne irelevantné to, či subjekt, ktorý asfaltovú plochu využíva, v danom prípade spoločnosť M. MX
s.r.o., má resp. nemá v predmete činnosti nejakú činnosť, ktorá by súvisela s poľnohospodárskou
výrobou. Žalovaný uviedol, že nepovažuje za spravodlivé, aby sa stal obeťou stavu, za ktorý nenesie

žiadnu zodpovednosť, stavu z minulosti, ktorý žalobcovia využívajú na to, aby od neho získali pravidelný
finančný prospech. Požadujú asi štvornásobok sumy, za ktorú odkúpil pozemky od iných vlastníkov v
areále Z. a na odstránenie takejto nespravodlivosti bol prijatý zákon č. 504/2003 Z.z. Podľa žalovaného
je nesprávny výrok o úrokoch z omeškania, nepoprel síce doručenie výzvy, ktorú mu žalobcovia posielali
doporučene 22.4.2014, dôkazné bremeno bolo, ale na žalobcoch.

Žalovaný v odvolaní navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 29C/79/2009, a to z dôvodu právnej istoty, keďže v konaní 29C/79/2009 jedná
sa o identickej veci, rieši sa otázka, ktorá môže mať význam aj pre toto konanie, či pozemok spadá pod
režim zákona č. 504/2003 Z.z., či žalovaný vo svojej podnikateľskej činnosti má aj činnosti súvisiace
s poľnohospodárskou výrobou, a či je možné pri určení výšky bezdôvodného obohatenia postupovať

podľa zákona č. 330/1991 Zb. a vyhlášky č. 38/2005 Z.z.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že navrhujú, aby bol napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdený, stotožňujú sa s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Pokiaľ
žalovaný tvrdil, že v priebehu konania došlo k zmene právnej kvalifikácie, táto námietka dôvodná nie je,

v priebehu konania vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré potvrdili to, čo tvrdili žalobcovia o bezdôvodnom
obohatení, v žiadnom prípade nešlo o zmenu žaloby, čím aj premlčacia námietka žalovaného je
nedôvodná. Nedôvodné je aj namietanie zisteného skutkového stavu. Tento vychádzal z výpovede
konateľa žalovaného ohľadne užívania areálu, ktorý je oplotený a strážený podľa pokynov konateľa
žalovaného. Žalobcovia poukázali aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf

5/2014 z 29.1.2015, podľa ktorého pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľnosti vedený ako orná pôda, ale
je územným plánom obce, resp. zóny určený na zastavanie, je podľa Zákona 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní astavebnomporiadku(stavebnýzákon)vzneníneskoršíchpredpisovstavebnýmpozemkom,
a preto je stavebným pozemkom aj pre účely Zákona č. 224/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
skorších predpisov. Podľa žalobcov, tento rozsudok nepriamo podporuje ich argumentáciu o tom, že nie

je možné na pozemok nazerať ako na poľnohospodársky. Formálny zápis pozemku, ak je v rozpore s
realitou, nie je záväzný a pri právnom posúdení veci treba vychádzať z princípu spravodlivosti a dobrých
mravov.Zoznaleckéhoposudkuajzfotodokumentáciejezrejmé,žepozemokjevpriemyselnomobvode
J. I. a absolútne neslúži na poľnohospodársky účel.
4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k jeho odvolaniu poukázal na rozsudok Krajského súdu

v Prešove, sp. zn. 18Co/13/2016 z 26.6.2017, podľa záverov ktorého je možné postupovať aj v tomto
prípade, keďže sa v ňom riešila otázka režimu zákona č. 504/2003 Z.z.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) vychádzajúc
z ust. § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého aj nie je uvedené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu, v akom bol napadnutý, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli aj webovej

stránke súdu dňa 26.09.2017 (§219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného bolo v
prevažujúcom rozsahu neopodstatnené a jeho návrh na prerušenie konania nie dôvodný.
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancieodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých je odvolací súd po stránke
kvalitatívnej oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. V odvolaní nebol napadnutý výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
V tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a nebolo oprávnením ani
povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu.
Vo zvyšku odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalovaného v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správneaplikovalpríslušnéprávnepredpisy,tovšetkosprihliadnutímnato,ževodôvodnenírozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS
78/05).
8. Podstata odvolacích argumentov žalovaného bola koncentrovaná prioritne na tvrdenie o premlčaní
žalobou uplatneného nároku, nakoľko žalobcovia mali v priebehu konania zmeniť dôvody, pre ktoré

bola žaloba podaná. Okrem toho, žalovaný poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
rozporné, keď vo vzťahu k časti pozemku, na ktorom je stavba - asfaltová plocha ho mal za povinného
z bezdôvodného obohatenia, nakoľko je stavba jeho vlastníctvom a rovnaké kritérium - vlastnícky
vzťah nemal za rozhodujúci vo vzťahu k zvyšku pozemku vo výmere XXmX nachádzajúcemu sa za
budovou, ktorú nevlastní. Tiež súd podľa žalovaného nárok nesprávne právne posúdil, keď mal za to, že

sporný pozemok nespadá pod režim Zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon
č. 504/2003 Z.z.“).
9. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou
začatého súdneho konania. Právom žalobcu je uplatniť žalobou na súde skutočnosti, ktorým hmotné

právo prisudzuje právny význam, ktorý môže byť k jeho prospechu.
Žalobcovia žalobou podanou na súde 30.4.2014 tvrdili, že žalovaný užíva ich nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu, uplatnili si preto voči nemu nárok na bezdôvodné obohatenie. V priebehu konania
bolo zistené, že stavba „Vnútrozávodné komunikácie“ tvoriaca na pozemku žalobcov asfaltovú plochu
vo výmere XXXmX (ďalej aj len „stavba - asfaltová plocha“), ktorá podľa žaloby je užívaná žalovaným,

je jeho vlastníctvom.
Nie je relevantným, že záver o vlastníctve nevyplynul z dôkazov produkovaných žalobcami, podstatné
je, že táto skutočnosť bola dokazovaním zistená. Relevantným nie je ani tvrdenie, že malo dôjsť k zmene
dôvodov žaloby, keďže žalobcovia požadovali rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového stavu,
než aký opísali v žalobe, pričom zmena žaloby je podmienená súhlasom súdu.

Atribútom vlastníckeho práva je aj právo vlastníka predmet vlastníctva užívať, v tomto zmysle skutkové
tvrdenia žalobcov o užívaní predmetu ich vlastníctva žalovaným zodpovedali zisteniam, ku ktorým sa
dôkazmi dospelo a nebol dôvod žiadať ani rozhodovať o pripustení zmeny žaloby.
10. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.
Žalobou bol uplatnený nárok na bezdôvodné obohatenie za obdobie od 1.5.2012 do 30.4.2014. Žaloba
bola súdu podaná 30.4.2014, t.j. včas. Nárok premlčaným nebol.
11. Žalobcovia tvrdili, že je to žalovaný, ktorý užíva z ich parcely výmeru v rozsahu XXXmX. Súd prvej

inštancie z výsledkov vykonaného dokazovania bezpochyby dospel k správnym záverom vo vzťahu k
pasívnej legitimácii subjektu titulom vlastníctva povinného z bezdôvodného obohatenia, k užívaniu časti
parcely zastavanej stavbou - asfaltová plocha vo výmere XXXmX, vrátane kvantifikácie vzniknutého
bezdôvodného obohatenia vychádzajúcej zo znaleckého posudku.
Žalovaný namietal v tejto súvislosti nesprávne právne posúdenie.

Nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený
skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej
obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový
stav ju nesprávne aplikoval.Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku na bezdôvodné obohatenie
vo vzťahu k časti parcely zastavenej stavbou - asfaltová plocha použil správny právny predpis, správne
ho vyložil. V rozhodnutí v tejto časti nároku zodpovedal na všetky argumenty, ktoré boli pre rozhodnutie

podstatné, jeho závery vykazujú vysoký stupeň presvedčivosti, odvolací súd sa s nimi stotožňuje (§
387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k odvolacím námietkam
žalovaného k tejto časti dodáva:
12. Bezdôvodné obohatenie je záväzkovým právnym vzťahom medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil
a tým, na úkor koho k bezdôvodnému obohateniu došlo. Bezdôvodným obohatením je okrem iného

majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). O
takéto plnenie ide tiež v prípade užívania pozemku bez nájomnej alebo inej zmluvy, alebo z iného titulu.
Prijímateľom plnenia - subjektom realizujúcim užívateľské oprávnenie bez právneho dôvodu je ten, kto
sa užívaním pozemku iného obohatil tým, že jeho majetkové aktíva sa nezmenšili v dôsledku toho, že
nemal žiadne výdavky, ktoré by mu vznikli, ak by sa jeho užívacie právo zakladalo na relevantnom titule,
napríklad nájomnej zmluve.

13. Vo vzťahu k výške nároku na bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku žalovaným v rozsahu, v
akom bol zastavaný stavbou - asfaltovou plochou bolo kľúčovým vysporiadať sa s tým, aplikácia ktorého
právneho predpisu prichádza do úvahy pre výpočet hodnoty nájmu v rozhodom období.
14. Z dokazovania vyplynulo, že stavba - asfaltová plocha na pozemku bola kolaudovaná 31.10.1984,
zo striktného výkladu ust. § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. by teda malo ísť o pozemok, pre nájom

ktorého by mal platiť režim pozemkov prenechaných na poľnohospodárske účely.
15. Východiskovou základňou výkladu právnych noriem je taký postup, ktorý rešpektuje právny poriadok,
spoločenské podmienky, zodpovedá logickým pravidlám a eliminuje vznik možných hodnotových
rozporov.
Posúdenie každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení.

Ako uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze III. ÚS 271/2011 pri výklade zákonných
ustanovení nie je súd viazaný doslovným znením zákona absolútne, môže, dokonca sa musí odchýliť
v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného
výkladu zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa Ústavného súdu článok. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky nepredstavuje viazanosť štátneho orgánu textom, ale zmyslom a účelom

zákona.
16. Konateľ žalovaného na pojednávaní, ktoré súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil na deň
24.10.2014 uviedol, že žalovaný má v areáli s pozemkom žalobcov len predajňu náhradných dielov, iné
podnikateľské aktivity tam nemá.
Obchodná činnosť s náhradnými dielmi, aj keby išlo o náhradné diely do poľnohospodárskych stojov, nie

je podľa odvolacieho súdu, v zhode s názorom súdu prvej inštancie, činnosťou, dôsledkom výkonu ktorej
by mal mať vlastník pozemku zastavaného v období totalitného režimu stavbou na poľnohospodárske
účely, nárok na bezdôvodné obohatenie vo výške nedosahujúcej všeobecnú hodnotu nájmu v danom
mieste a čase.
17. Právo na vlastníctvo je právom na prisvojovanie si hodnôt, podľa článku 1 Dodatkového protokolu

č. 1 k Dohovoru o ľudských právach, každý má právo na pokojné užívanie majetku.
Vlastnícke právo nie je neobmedzené, v zmysle článku 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd,
obmedzenia nemožno zneužívať na iné účely, než na ktoré boli ustanovené.
Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-44/79 Liselotte Hauer proti Land Rheinland - Pfalz poukázal
na sociálnu funkciu vlastníctva konštatujúc, že rešpektovanie sociálnych funkcií vlastníctva je obvyklým

prístupom európskych demokratických štátov. Uviedol, že vo všetkých členských štátoch má sociálna
funkcia vlastníckeho práva konkrétne vyjadrenie. Takto sa nachádzajú vo všetkých členských štátoch
zákony týkajúce sa poľnohospodárstva a lesníctva, vodohospodárstva, ochrany prírodného prostredia,
územného plánu a urbanizmu, ktoré obmedzujú, často citeľne, užívanie pozemkového vlastníctva.
18. Zo zákona č. 504/2003 Z.z. je zrejmý, ako to vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu,

ktorá je interpretačným pravidlom, jeho účel, ktorým je verejný záujem pri využívaní pozemkov v
poľnohospodárstve a lesníctve, podpora intenzívnej poľnohospodárskej výroky v zmysle využívania
poľnohospodárskej pôdy.
Pri presadzovaní verejného záujmu, ako uviedol Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku z 22.6.2004
č. 31443/96 Broniowski proti Poľsku, je nevyhnutné vziať zreteľ na dosiahnutie spravodlivej rovnováhy

medzi protichodnými záujmami jednotlivca a spoločnosti, na rovnováhu medzi požiadavkami verejného
záujmu a základným právom na ochranu vlastníctva.
Vzhľadom na uvedené, nie je možné zákonodarcom zákonom č. 504/2003 Z.z. sledovaný
verejný záujem vysvetľovať ako záujem, pri ktorom by mal byť nadradený záujem akéhokoľvekpodnikateľského subjektu, sekundárne participujúceho na poľnohospodárskej výrobe, bez potreby
využívaniapoľnohospodárskejpôdy,nadzáujmomvlastníkapozemkulenpreto,žejezastavanýstavbou
vybudovanou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, aj keď v súčasnosti tomuto účelu, ako to bolo

aj v konkrétnom prípade, neslúži.
19. Vychádzajúc z uvedeného bol správny záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku žalobcov voči
žalovanému na bezdôvodné obohatenie za užívanie ich pozemkov v rozsahu zastavanou stavbou -
asfaltovou plochou vo výmere XXXmX, t.j. kvantifikácia bezdôvodného obohatenia.
20. Čo sa týka zvyšnej výmery pozemku, XXmX za budovou súpisné č. XXXX v areále, plocha ktorého

má byť oplotená, súd prvej inštancie pri pasívnej legitimácii žalovaného vychádzal z toho, že budovu
užíva žalovaný a je to žalovaný, ktorý má kľúč od oploteného areálu.
Táto argumentácia je rozporná. Je možné prisvedčiť námietke žalovaného, že súd prvej inštancie u
stavby - asfaltovej plochy mal za podstatné kritérium vlastníctvo k stavbe - asfaltovej ploche, to isté
kritérium vo vzťahu k stavbe súpisné č. XXXX, ku ktorej plocha pozemku vo výmere XXmX prilieha,
za nepodstatné. Stavba súpisné č. XXXX nie je vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný poprel, že by na

tejto ploche mal odpad. Z dokazovania vyplýva, že v areále je viac nájomcov s rôznymi podnikateľskými
aktivitami.
Dispozícia s kľúčom od vstupu do areálu môže viesť k úvahe o vzniku bezdôvodného obohatenia, ale
len za predpokladu, že ten, kto svojim konaním dosiahol na úkor vlastníka postavenie detentora jeho
pozemku tým, že celý oplotený pozemok uzamkol a urobil ho prístupným len pre seba a svoju potrebu,

a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ho využíval (z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 25Cdo 845/99 z 20.3.2001).
Výsledkydokazovaniajednoznačneto,žebybolžalovanýtým,ktosámpresebasvojupotrebu,prípadne
z titulu svojho vlastníctva užíval z pozemku žalobcu aj plochu XXmX za budovou súpisné č. XXXX
nepotvrdzujú a v tejto časti je preto záver súdu prvej inštancie nezrozumiteľný.

21. Z dôvodov, ktoré uviedol, rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O
potvrdení napadnutého výroku rozsudku v časti vyhovujúceho výroku rozhodol podľa § 387 ods. 1 a 2
CSP. Kvantifikácia nároku na bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k časti pozemku, na ktorom je stavba
- asfaltová plocha je vyčíslená v pomere podielu vlastníctva žalobcov k pozemku.
O zrušení zvyšku napadnutého vyhovujúceho výroku rozhodol odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm.

b) CSP. Súd prvej inštancie v tejto časti pri rozhodovaní vychádzal z rozporného nezrozumiteľného
hodnotenia zisteného skutkového stavu, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
22. Odvolací súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do času skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C/79/2009. Predmetné konanie je skončené, nebol
tak dôvod na prerušovanie konania.

23. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcov v časti, v ktorej bol
rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím súdom zrušený, s akcentom na názor odvolacieho súdu
vyplývajúcich z dôvodov, pre ktoré bol rozsudok v časti zrušený. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní
vysporiada aj so všetkými námietkami žalovaného uvedenými v jeho odvolaní vo vzťahu k zrušenej časti
rozsudku.

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 1
Zákona č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou

alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.