Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/535/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614218126
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614218126.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a

sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: Q. A., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom P. T./XX, L., zastúpená Pisár & partners - advokáti, s. r. o., so sídlom P.
Rádayho 8, 984 01 Lučenec, IČO: 50 440 446, v zastúpení konateľom JUDr. Stanislavom Pisárom,
proti žalovanej: M. C., narodená XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, L., zastúpená Mgr. Jozefom
Mochnackým, advokátom, so sídlom Lučenec, T. G. Masaryka 14/A, v konaní o zaplatenie 8 401,66 €
s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/2/2015-158
zo dňa 21. 09. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/2/2015-158 zo dňa 21. 09.
2015 v časti, v ktorej súd rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 3 438,94 € s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01. 12. 2014 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku o d m i e t a.

II. Vo výroku, ktorým súd návrh v časti o zaplatenie 4 962,72 € s príslušenstvom zamietol, rozsudok
p o t v r d z u j e.

III. Rozsudok vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vracia vec v tejto časti súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že uložil odporkyni (žalovanej) povinnosť zaplatiť navrhovateľke
(žalobkyni)sumu3438,94€súrokomzomeškaniavovýške5,05%ročneod01.12.2014dozaplatenia,
všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok).
Návrh v časti o zaplatenie 4 962,72 € s príslušenstvom zamietol (druhý výrok).
Navrhovateľke(žalobkyni)uložilpovinnosťnahradiťodporkyni(žalovanej)trovykonaniavovýške343,10

€ v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala od žalovanej
zaplatenia sumy 8 401,6 € s prísl. titulom náhrady škody. Žalovaná bola trestným rozkazom uznaná
za vinnú z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného
zákona, keď spôsobila žalobkyni škodu na vozidle vo výške 5 965,02 €. Súd v trestnom konaní
odkázal žalobkyňu s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianskosúdne konanie. Žalobkyňa

tvrdila, že v dôsledku protiprávneho konania žalovanej utrpela škodu na majetku vo výške 8.401,66 €.
Poisťovňa skonštatovala totálnu škodu na vozidle, ktorého technická hodnota pred poškodením bola 8
875,19 €, pričom žalobkyni priznala poistné plnenie vo výške 4 385,02 €, z ktorej odpočítala zníženie
plnenia za alkohol vo výške 2 192,51 €, nedoplatok na poistnom vo výške 385,36 €. Poisťovňa jejuhradila sumu 1 807,15 €, a teda rozdiel medzi hodnotou vozidla 8 875,19 € a reálne uhradenou škodou
zo strany poisťovne predstavuje sumu 7 068,04 €, po odpočítaní sumy 1 600 €, ktorú získala
žalobkyňa odpredajom vraku sa utrpená škoda znížila a žalobkyňa si uplatnila škodu na vozidle vo výške

5 468,04 €. Ďalej žiadala náhradu nákladov súvisiacich s odtiahnutím vozidla do Lučenca vo výške
100 €, 2 192,51 € - zníženie plnenia za alkohol, nespotrebované poistné z titulu uzavretej havarijnej
poistky, ktoré nemohla čerpať vo výške 385,36 €, poštovné 1,30 €, náklady spojené s výsluchom na
polícii v Bratislave - cestovné 50 €, spolu teda 2 729,17 €. Žalobkyňa rozšírením návrhu si uplatnila aj
nárok na zaplatenie sumy 204,45 €, ktoré predstavovali jej náklady spojené s právnym zastúpením ako

poškodenej v trestnom konaní, zároveň žiadala príslušenstvo, t. j. úrok z omeškania zo žalovanej sumy.

3. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie posúdil nárok v súlade s § 415, § 420 ods. 1, 3, § 427
ods. 1, 2, § 442 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v súlade s § 135 ods. 1 OSP.

4. Súd prvej inštancie mal nesporne preukázané, že žalovaná sa dopustila zavineného protiprávneho

konania, za ktoré bola v trestnom konaní odsúdená vo vzťahu k žalobkyni ako poškodenej v trestnom
konaní. Za preukázané mal, že v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej vo
vzťahukžalobkynidošlokvznikuškodyjednaknaosobnommotorovomvozidlevovlastníctvežalobkyne
a škody, ktorá vznikla sekundárne v súvislosti so škodovou udalosťou, a to odťahom motorového vozidla,
a tiež vynaložením trov právneho zastúpenia žalobkyňou v trestnom konaní, ktoré uhradila právnej

zástupkyni.

5. Protiprávnym konaním žalovanej došlo k poškodeniu motorového vozidla vo vlastníctve žalobkyne,
poistná udalosť bola likvidovaná ako totálna škoda. Vo vzťahu k výške škody na motorovom vozidle
súd prvej inštancie vychádzal z trhovej hodnoty vozidla v čase poškodenia, t. j. jeho ceny za akú

rovnaké alebo obdobné vozidlo by bolo možné zadovážiť na trhu. Všeobecná cena vozidla bola ustálená
znaleckým posudkom vykonaným v súdnom konaní, kde bola zistená vo výške 6 927 €. Škoda na vozidle
po odpočítaní sumy 1 600 €, za ktorú predala žalobkyňa použiteľné zvyšky a po odpočítaní plnenia
poisťovňou vo výške 2 192,51 €, potom podľa okresného súdu predstavuje sumu 3 134,49 €.

6. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré jej vznikli v
trestnom konaní, v ktorom vystupovala v postavení poškodenej ako strany v trestnom konaní, nakoľko
so svojím nárokom na náhradu škody bola odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Trovy, ktoré jej vznikli, v trestnom konaní riešené byť nemohli, a preto museli byť priznané v konaní
občianskoprávnom a to vo výške 204,45 €. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni aj nárok na odťah

poškodeného vozidla vo výške 100 €.

7. Okresný súd priznal žalobkyni nárok vo výške 3 134,49 € ako škodu, ktorá jej vznikla poškodením
motorového vozidla (podľa bodu 5), zároveň jej okresný súd priznal nárok vo výške 100 € - náklady
vynaložené na odťah vozidla a trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 204,45 €, t. j.

spolu 3 438,94 € spolu s úrokom z omeškania.

8. Súd prvej inštancie žalobkyni nepriznal nárok na cestovné, ktoré si uplatnila vo výške 50 € a poštovné
1,50 €, ktoré si žalobkyňa uplatnila v súvislosti s jej výsluchom v postavení svedkyne pred orgánom
činným v trestnom konaní, a to z dôvodu, že v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že

jej takáto škoda vôbec vznikla v uvedenej výške, naviac, keďže bola vyslúchaná v postavení svedkyne
v trestnom konaní, tieto trovy si mohla uplatniť priamo u orgánu činného v trestnom konaní, ktorý
by svedočné a súvisiace náklady v spojení so svedeckou výpoveďou bol z rozpočtových prostriedkov
uhradil. Okresný súd mal za to, že tieto trovy nevznikli v priamej príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou, ale vznikli sekundárne v trestnom konaní a ako také v tomto konaní mali byť riešené.

9. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie návrh zamietol. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa si
uplatnila právo na sumu 385,36 €, ako doplatenie časti poistného plnenia, o ktorú došlo ku kráteniu
plnenia zo strany poisťovne, v dôsledku nedoplatku na poistnom, keďže poisťovňa si uplatnila právo na
zaplatenie poistenia až do doby zániku poistenia. Okresný súd v tejto časti nárok zamietol, z dôvodu že

táto škoda nevznikla v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, žalobkyňa bola povinná platiť
poistné na základe právneho vzťahu uzatvoreného s treťou osobou, žalobkyňa nemôže prenášať svoju
povinnosť platiť havarijné poistenie na žalovanú tvrdiac, že sa jedná o škodu spôsobenú jej predmetnouškodovouudalosťou.Žalobkyňasitiežduplicitneuplatnilaprávonazaplatenie2.195,51€titulomkrátenia
poistenia pre alkohol žalovanej.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 142 ods. 2, § 149 ods. 1 OSP.

11. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto
pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný.

13. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) proti rozsudku podala

žalobkyňa zastúpená právnym zástupcom - advokátom, odvolanie voči všetkým výrokom rozhodnutia
súdu prvej inštancie v súlade s § 201 OSP v spojení s § 205 ods. 2 psím. a, d, f, § 221 ods. 1 písm. a)
OSP. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo
rozhodnutiezmenilazaviazalžalovanúnazaplateniesumy6209,15€sprísl.ananáhradutrovkonania.

14. V odvolaní žalobkyňa uviedla, že v dôsledku trestného činu spáchaného žalovanou utrpela škodu
na svojom motorovom vozidle, ktoré žalovaná šoférovala bez jej súhlasu pod vplyvom alkoholu, pričom
s poškodeným vozidlom havarovala a spôsobila na vozidle totálnu škodu. Týmto konaním žalovaná
naplnila skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Žalobkyňa utrpela škodu
na majetku, ktoré bolo mesiac pred nehodou poistené v spoločnosti KOOPERATÍVA poisťovňa, a.

s., (havarijné poistenie) s ročným poistným vo výške 513,82 €. Poisťovňa technickú hodnotu vozidla
bezprostredne pred poškodením stanovila na sumu 8 875,19 €. Poisťovňa skonštatovala totálnu škodu
na vozidle, žalobkyni priznala v rámci poistného plnenia sumu 4 385,02 €, pričom žalobkyni zaslala
sumu 1 807,15 €. Poisťovňa z priznanej sumy odpočítala zníženie plnenia za alkohol vo výške 2 192,51
€ ako aj nespotrebované poistné plnenie uvedené ako nedoplatok na poistnom vo výške 385,36 €.

Žalobkyňa uviedla, že nedoplatok na poistnom vznikol v dôsledku zániku havarijného poistenia, ktoré
zaniklo v priamej príčinnej súvislosti so spôsobenou totálnou škodou na predmetnom vozidle, pokiaľ by k
škode na vozidle nedošlo, nedošlo by ani k zániku poistnej zmluvy a žalobkyňa by sa mohla rozhodnúť,
či v predmetnom zmluvnom vzťahu zotrvá po celý čas trvania poistenia, prípadne nie, o čom svedčí
aj skutočnosť, že žalobkyňa uhrádzala dohodnuté poistné v štvrťročných splátkach. Poistné sa stalo

splatným naraz len v dôsledku protiprávneho konania žalovanej. Žalobkyňa mala havarijné poistenie
uzavreté len jeden mesiac. Z uvedeného vyplýva, že majetok žalobkyne sa zmenšil v priamej príčinnej
súvislosti so vzniknutou škodou a preto považuje svoj nárok vo výške 385,36 € za opodstatnený.

15. Odvolateľka uviedla,žepredložilasúduniekoľkodôkazovpreukazujúcichopodstatnenosťjejnároku

na náhradu škody a to poisťovňou predložené „stanovenie hodnoty cestného vozidla a výšky škody
na cestnom vozidle“, kde samotná poisťovňa uviedla hodnotu vozidla bezprostredne pred poškodením
v sume 8 875,19 €, predložil aj „historickú mapu cien“ poškodeného typu motorového vozidla, z
ktorého vyplýva, že vozidlo bolo predateľné na úrovni ceny 8 163 €, taktiež predložila listinný dôkaz
„online ocenenie vozidla“, kde bola stanovená hodnota vozidla na úrovni 8 900 - 9 450 €. Žalovaná

spochybňovala ňou uplatnený nárok, avšak na preukázanie svojich tvrdení o nižšej hodnote vozidla
pred poškodením nepredložila žiadny dôkaz, hoci dôkazné bremeno je predovšetkým na žalovanej.
Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že výška škody na vozidle je vyššia ako tvrdila žalovaná.
Žalobkyňa vyzývala žalovanú na dobrovoľné uhradenie spôsobenej škody, táto však nebola ochotná
škodu uhradiť, do dnešného dňa jej neuhradila ani euro. Žalobkyňa nemala inú možnosť ako sa

domáhať zaplatenia spôsobenej škody cestou súdu, teda celé súdne konanie zapríčinila žalovaná
svojim správaním. V konaní bola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním
žalovanej a vznikom škody. Ak by žalovaná (škodca) v súdnom konaní preukázala, že škodu nezavinila,
mohla by sa tejto zodpovednosti zbaviť, dôkazné bremeno teda nesie žalovaná, a nie poškodená
(žalobkyňa), ktorej bola škoda spôsobená.

16. Odvolateľka uviedla, že trvá na tom, že jej bola spôsobená škoda v celkovej výške 6 209,15 € s prísl.,
pozostávajúca z nasledovných položiek: a) škoda na vozidle - trhová hodnota vozidla pred poškodením
tvrdená a preukázaná žalobkyňou - 8 875,19 € (z uvedenej sumy sa odpočíta plnenie poisťovne vo výške1 807,15 € a speňaženie vraku vozidla 1 600 €) = 5 468,04 € (zníženie plnenia za alkohol vo výške
2 192,51 € bola poisťovňou zohľadnená pri úhrade poistného plnenia a omylom duplicitne zarátaná
žalobcom v návrhu), b) nárok vo výške 385,36 € ako nespotrebované poistné plnenie, uvedené ako

nedoplatoknapoistnom,c)nákladysúvisiacesodťahomvozidladoLučencavovýške100€,d)poštovné
1,30 €, e) náklady spojené s výsluchom na polícii v Bratislave 50 €, f) náklady spojené s právnym
zastúpením poškodenej v trestnom konaní v celkovej výške 204,45 €, spolu 6 209,15 €.

17. Odvolateľka poukázala na to, že súd prvej inštancie nesprávne vypočítal celkovú škodu, keď uviedol

plnenie poisťovne vo výške 2 192,51 €, pričom poisťovňa uhradila žalobkyni len sumu 1 807,15 €.
Zo strany odvolateľky tiež bolo preukázané, že sa výsluchov v Bratislave v rámci trestného konania
zúčastnila. Poukázala na rozhodnutie R 71/1971, podľa ktorého náklady vzniknuté pri uplatnení nároku
v trestnom konaní sú majetkovou ujmou, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym
konaním žalovaného.

18. V odvolaní žalobkyňa poukázala na nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol
o náhrade trov konania. Súd mal brať do úvahy priebeh konania a správanie sa žalovanej, ako aj
skutočnosť, že rozhodnutie súdu záviselo od znaleckého posudku a trovy posudzovať v súlade s ust. §
142 ods. 3 OSP a priznať žalobkyni trovy konania, a to aj napriek tomu, že v konaní mala len čiastočný
úspech (uznesenie NS SR z 28. 05. 2013 sp. zn. 4 MCdo 3/2012).

19.Žalovanávovyjadreníkodvolaniužalobkynenavrhlarozsudoksúduprvejinštanciepotvrdiť.Uviedla,
že žalobkyňa podala odvolanie proti všetkým výrokom rozhodnutia. Znaleckým dokazovaním v konaní
bola určená všeobecná hodnota vozidla žalobkyne vo výške 6 927 € vrátane DPH. Takto určená
hodnotamotorovéhovozidlabolaakceptovanáobomaúčastníkmi.Žiadenzúčastníkovkonanianežiadal

doplnenie dokazovania. Okresný súd pri výpočte plnenia zo strany poisťovne postupoval správne. Nárok
na náhradu škody vo výške 50 € na cestovnom v súvislosti s jej výsluchom v postavení svedka pred
OČTK v Bratislave a poštovným vo výške 1,50 € považuje žalovaná za neoprávnený nárok, rovnako ako
uplatnený nárok žalobkyňou ako nedoplatok na poistnom vo výške 385,36 € (nejde o škodu žalobkyne,
ktorú by jej spôsobila žalovaná). Povinnosť zaplatiť poistné vyplýva z poistného vzťahu, túto povinnosť

mala žalobkyňa bez ohľadu na poškodenie motorového vozidla žalovanou. Plnenie poistného ako
výdavok žalobkyne potom nemožno chápať ako škodu, ktorá by vznikla v priamej príčinnej súvislosti
so škodovou udalosťou. Nestotožňuje sa s názorom žalobkyne, že súd nesprávne rozhodol o náhrade
trov konania, keď rozhodol podľa zásady pomeru úspechu. Jednalo sa o sporové konanie, kde súd o
náhrade trov zásadne rozhoduje podľa miery úspechu resp. neúspechu účastníka.

20. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej k jej odvolaniu nevyjadrila.

21. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP. V časti, ktorou okresný súd návrhu vyhovel, odvolací

súd odvolanie žalobkyne odmietol v súlade s § 386 písm. b) CSP, nakoľko v súlade s § 359 CSP
odvolanie môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozhodnutie, v časti
ktorou okresný súd vyhovel návrh žalobkyne, nie je vydané v neprospech žalobkyne - odvolateľky,
a teda nebola oprávnená podať v tejto časti odvolanie. Vo výroku, ktorým súd návrh v časti zamietol
(druhý výrok) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP

ako vecne správne, vo výroku o náhrade trov konania (tretí výrok) rozhodnutie zrušil v súlade s § 389
ods.1 pís. b) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa
zaoberal len námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu,

ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

24. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v časti, ktorou súd návrh
zamietol. V tejto časti nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností,

dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody,
pre ktoré tak urobil, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu
stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Okresný súd bol vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení koherentný, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým
na základe týchto premís dospel, sú prijateľné, racionálne, a v neposlednom rade aj spravodlivé a

presvedčivé.

26.Odvolaniažalobkynenepoukazujúnažiadnetakédôvody,ktorébypodmieňovalizmenurozhodnutia.

27. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu v časti, v ktorej súd prvej inštancie návrh zamietol
odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1

OSP rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu
hmotného práva, ktorú správne interpretoval.

28. Žalobkyňa v odvolaní namietala nesprávnosť záveru okresného súdu, keď návrh zamietol.

29. Predmetom konania bol nárok uplatnený žalobkyňou proti žalovanej na náhradu škody. Súd prvej
inštancie správne uviedol, že predpokladom priznania práva titulom náhrady škody je súčasné splnenie
predpokladov vzniku škody.

30. Súd prvej inštancie správne skúmal predpoklady vzniku škody v súlade s § 420 OZ. Z hypotézy

uvedenej právnej normy vyplýva pre žalobkyňu povinnosť tvrdiť a preukázať protiprávnosť konania
žalovanej, vznik škody, priamu príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a tvrdeným protiprávnym
konaním. Dôkazné bremeno pri preukázaní týchto predpokladov zodpovednosti za škodu bolo na strane
žalobkyne.

31. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobkyňa tvrdila, že žalovaná jej spôsobila škodu (že

za škodu zodpovedá), bolo jej povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu žalovanej. Súd označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi
konania zákonným spôsobom vykonal, dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplývalo z procesného predpisu. Na základe

vykonaného dokazovania, keď súd vyhodnotil dôkazy dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru,
že žalobkyňa nezodpovedá za škodu uplatnenú žalobkyňou vo výške 4.962,72 €.

32. Medzi účastníkmi bola sporná výška škody vzniknutá poškodením motorového vozidla, a pokiaľ ide
o ostatné nepriznané nároky sporná bola príčinná súvislosť, ako aj výška škody. Bolo na žalobkyni, aby

tieto predpoklady vzniku zodpovednosti preukázala, pretože na nej bolo dôkazné bremeno.

33. Pokiaľ ide o preukázanie výšky škody vzniknutej na motorovom vozidle, sama žalobkyňa v odvolaní
uvádza, že predložila niekoľko dôkazov o výške vzniknutej škody, podľa ktorých hodnota vozidla pred
poškodením bola v sume 8 875,19 €, „podľa historickej mapy cien na úrovni 8 163 € a na základe

online ocenenia vozidla 8 900 - 9 450 €. Žalobkyňa nepredložila jednoznačný dôkaz, z ktorého by bola
preukázaná výška škody, a preto okresný súd správne nariadil znalecké dokazovanie, ktorým bola
zistená všeobecná hodnota motorového vozidla pred poškodením, čo bolo rozhodujúce pre rozhodnutie
o uplatnenom nároku žalobkyne na náhradu škody. Žalobkyni bol znalecký posudok doručený, tento
dôkaz bol vykonaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. Žalobkyňa nenamietala závery

zistenésúdomznaleckýmdokazovaním,napojednávanídňa21.09.2015žalobkyňa záveryznaleckého
dokazovania nenamietala, tieto prijala, neuviedla žiadne okolnosti, ktorými by spochybnila tieto závery.
Súd po vykonaní znaleckého dokazovania účastníkov poučil v súlade s § 120 ods. 4 OSP, pričom
účastníci nenavrhli žiadne ďalšie dôkazy. Okresný súd potom správne na základe vykonanéhodokazovania zistil, že všeobecná hodnota motorového vozidla v čase pred vznikom poškodenia vozidla
bola vo výške 6 927 € vrátene DPH. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, keď zistil škodu, ktorá
vznikla žalobkyni poškodením motorového vozidla vo výške 3 134,49 €.

34. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má
zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy

škody a to skutočná škoda a ušlý zisk.
35. Súd prvej inštancie správne zistil škodu, ktorá vznikla žalobkyni poškodením motorového vozidla,
keď od všeobecnej hodnoty motorového vozidla vo výške 6 927 € odčítal plnenie zo strany poisťovne
vo výške 2 192,51 €, ako aj sumu 1 600 € získanú žalovanou za speňaženie vraku, a teda majetková
ujma žalobkyni bola vo výške 3 134,49 €. Poisťovňa bola povinná plniť žalobkyni sumu 2 192,51 €,
avšak plnila túto sumu zníženú o 385,36 €, nakoľko túto započítala na svoj nárok, ktorý poisťovňa

malo proti žalobkyni vyplývajúci zo zmluvy o havarijnom poistení uzatvorenej medzi žalobkyňou a
poisťovňou (nezaplatené poistné). Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že škoda vo výške 385,36 € jej
vznikla tým, že musela uhradiť poistné - havarijné poistenie. Odvolací súd udáva, že sumu 385,36 €
bola povinná žalobkyňa uhradiť poisťovni na základe zmluvného vzťahu uzatvoreného s poisťovňou,
povinnosť zaplatiť poistné vyplývala pre žalobkyňu z poistného vzťahu, pričom túto povinnosť mala

bez ohľadu na konanie žalovanej. Žalobkyňa mala dojednané havarijné poistenie motorového vozidla,
vznikla jej povinnosť zaplatiť celé poistné, v plnej výške (vo výške aj neuhradených splátok), a to bez
ohľadu na konanie žalovanej. Žalobkyňa mala s poisťovňou len dohodnuté, že sumu poistné môže
uhradiťvsplátkach,muselabyvšakpoistnéuhradiťvplnejvýške,nielenza1rokakosamylnedomnieva
žalobkyňa, a preto sa jej majetok konaním žalovanej neznížil o výšku poistného, t.j. nevznikla jej ňou

tvrdená škoda v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej. Žalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť poistné
vo výške neuhradených splátok naraz, t. j. vo výške 385,36 €, čo by musela uhradiť bez ohľadu na
to, či došlo konaním žalovanej k poškodeniu motorového vozidla alebo nie, a to na základe zmluvy
uzatvorenej s treťou osobou.

36. Správne súd prvej inštancie rozhodol, aj pokiaľ nepriznal žalobkyni nárok na náhradu škody vo výške
50 € na cestovnom v súvislosti s jej výsluchom v trestnom konaní a poštovným vo výške 1,50 €, keď
žalobkyňa nepreukázala oprávnenosť tohto nároku. V tomto odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalobkyňa, tiež ohľadne výšky tohto nároku nepredložila
žiadne dôkazy.

37. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že pokiaľ ide o nárok uplatnený žalobkyňou vo výške 2 192,51 €,
ktoré poisťovňa odpočítala od plnenia a znížila tak nárok vyplatený žalobkyni, žalobkyňa už v odvolacom
konaní neuvádzala žiadne dôvody poukazujúce na nesprávnosť rozhodnutia v tejto časti, keď sama v
odvolaní uviedla, že omylom duplicitne túto položku zarátala do návrhu.

38. Žalobkyňa v podanom odvolaní proti výroku okresného súdu, ktorým rozhodol o náhrade trov
konania namietala, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy priebeh konania, správanie sa žalovanej,
neaplikoval ustanovenie § 142 ods. 3 OSP. Z obsahu podania vyplýva, že poukazuje, že pri rozhodovaní
o trovách konania neboli zohľadnené ani dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy súd nemusí

výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Odvolací súd udáva, že podľa ustanovenia
§ 142 ods. 3 OSP (účinného do 30.06.2016) aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
mohol mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo
ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Aplikácia §
150 ods. 1 OSP (účinného do 30.06.2016) bola možná iba v prípade existencie zákonom bližšie

nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo
v okolnostiach na strane účastníkov konania. išlo o ustanovenie, podľa ktorého bol súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Použitie tohto ustanovenia pri
rozhodovaní o náhrade trov konania prichádzalo do úvahy v prípadoch, keď boli naplnené všetky

predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd došiel k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Ust. § 142 ods. 3 OSP dávalo
súdu možnosť, vzhľadom na konkrétne okolnosti, rozhodnúť tak, že prizná účastníkovi, ktorý mal len
čiastočný úspech, plnú náhradu nákladov trov konania, ak záviselo rozhodnutie o výške plnenia naznaleckom posudku. V danom prípade, rozhodnutie, ktorým okresný súd rozhodol o výške plnenia -
náhrady škody na poškodenom motorovom vozidle, rozhodnutie o výške plnenia záviselo na znaleckom
posudku. Vzhľadom na uvedené okresný súd rozhodnutie o trovách konania nedostatočne odôvodnil,

neuviedol, z akých dôvodov neaplikoval ustanovenie § 142 ods. 3 OSP. V tejto časti rozsudok okresného
súdu pre nedostatok dôvodov je potrebné podľa odvolateľky považovať za arbitrárny, taký, ktorým
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd poukazuje na to, že aj keď medzičasom
došlo k zmene procesného predpisu a nie je už možné aplikovať konkrétne žalobkyňou napadnuté
ustanovenia zákona, v ďalšom konaní súd musí posúdiť rozhodnutie o náhrade trov konania komplexne

s prihliadnutím na celý predmet konania v korelácii aj ustanovenia § 257 CSP.

39. V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania s prihliadnutím na celý
predmet sporu a svoje rozhodnutie náležite odôvodní. V novom rozhodnutí v súlade s ust. § 396 ods.
3 CSP rozhodne o náhrade trov celého konania.

40. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).