Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011733
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115011733.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti obžalovanému G. Q., nar. XX.X.XXXX v G., pre
prečin sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.2 písm.a) Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 5.
októbra 2017 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 2.12.2016, sp.
zn. 8T/45/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného G. Q. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduTrenčínzodňa2.12.2016,sp.zn.8T/45/2015 bolobžalovanýG.Q.uznaný
za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.2 písm.a)Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

ako konateľ obchodnej spoločnosti H.T.A. Group Slovakia, s.r.o., Trenčín uzavrel dňa 30.04.2013 s

obchodnou spoločnosťou Beskydské uzeniny, a.s., Frýdek - Místek, Česká republika ako s mandantom
mandátnu zmluvu, z ktorej mu vyplývali povinnosti prijímať finančné plnenie od tretích osôb poskytnuté v
prospech mandanta a tieto finančné plnenia najneskôr do päť dní odovzdať mandantovi buď v hotovosti
do pokladne v jeho sídle, alebo vkladom na bankový účet mandanta, dňa 01.08.2013 na základe
zmluvy o postúpení práv a povinností medzi mandantom, mandatárom a obchodnou spoločnosťou AHT
COMPANY, s.r.o., Trenčín, ktorej bol rovnako konateľom, tieto povinnosti prešli na obchodnú spoločnosť

AHT COMPANY, s.r.o. Trenčín, svoje povinnosti si neplnil v období od 14.10.2013 do 05.11.2013, kedy
prevzaté finančné prostriedky v sume 21.524 € nevyúčtoval a do pokladne a ani na účet spoločnosti
mandanta nevložil, tieto si prisvojil a použil pre vlastnú potrebu, čím spoločnosti Beskydské uzeniny,
a.s., Frýdek - Místek, Příborská 520, IČO: 26790203 spôsobil škodu vo výške 21.524 €.

Za tento trestný čin bol obžalovaný G. Q. odsúdený podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods.2

Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky. Podľa § 50 odsek 2 Trestného
zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno c) Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému
povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia poškodenej
spoločnosti Beskydské uzeniny, a.s., Frýdek - Místek, Příborská 520, IČO: 26790203 spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti
Beskydské uzeniny, a.s. Frýdek - Místek, Příborská 520, IČO: 26790203 škodu vo výške 15.576,72 €
do desiatich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení,

teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote, napadol odvolaním obžalovaný G. Q. pre nesprávnosť výrokov
o vine, treste i o náhrade škody a odôvodnil prostredníctvom obhajkyne. V jeho písomnom odôvodnenízotrval na svojom obhajobnom tvrdení, že mu poškodená spoločnosť dlhovala finančné prostriedky za
odvedenú prácu, ktorú pre ňu vykonával, čo potvrdila aj samotná splnomocnenkyňa poškodenej strany
a bolo dokázané aj akú sumu mu poškodená spoločnosť mala vyplatiť. Takýmto spôsobom chcel iba

spoločnosť Beskydské uzeniny, a.s. Frýdek - Místek nasmerovať k splneniu povinnosti (uhradiť faktúry).
Úmyslomjehokonania,resp.uplatneniazádržnéhoprávabolomotivovaťuvedenúobchodnúspoločnosť
k tomu, aby aspoň dodatočne dobrovoľne splnila jeho splatné peňažné pohľadávky a v danom prípade
teda u neho absentuje subjektívna stránka skutkovej podstaty stíhaného trestného činu sprenevery a
to úmysel či už priamy alebo nepriamy neoprávnene si prisvojiť cudziu vec. Je v zásade neprijateľné,

aby ochranu práv a právnych záujmov osôb v oblasti súkromno-právnych vzťahov aktívne preberali
orgány činné v trestnom konaní a tak nahrádzali činnosť súdov v občiansko-právnom konaní, pričom
trestnéstíhanieniejenamieste,aksakonanieobvinenéhopohybujevýhradnevrovinetýchtosúkromno-
právnych vzťahov. Zadržanie veci za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky nemožno pokladať bez
ďalšieho za prisvojenie si cudzej veci a teda za spreneveru a to ani v prípade, ak neboli splnené všetky
podmienky zádržného práva podľa občianskeho zákonníka. V prípade, ak sa on zmocnil cudzej veci, aby

dosiahol vrátenie vlastných a vykonáva akési „quasi“ zádržné právo, je potrebné posudzovať použitie
trestného práva veľmi zdržanlivo aj z hľadiska zásady subsidiarity trestnej represie a použitie trestného
práva ako prostriedku ultima ratio a vzhľadom na hore uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a
aby krajský súd sám rozhodol sám tak, že jeho spod obžaloby oslobodí.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho krajského súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 12. mája
2017, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody

pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí vykonanom dňa
5. októbra 2017 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov
o vine, treste i náhrade škody napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného G. Q. nie je dôvodné. Nezistil
pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §

371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a
tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods.

10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa
svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpoveď obžalovaného G. Q., ktorý však na hlavnom
pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a zároveň ku skutku odmietol viac vypovedať, ale predovšetkým o
svedecké výpovede R.. O. O., W. H., O. O. i B. Q. a o listinné dôkazy a z nich predovšetkým o mandátnu
zmluvu zo dňa 30.4.2013 a uznanie záväzku zo dňa 8.11.2013, o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne

pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia dostatočne
podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade správne
zistil, že obžalovaný G. Q. spáchal skutok spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa preto dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného, keďže boli

jednoznačne vyvrátené vyššie uvedenými dôkazmi, predovšetkým výpoveďami pracovníčok poškodenej
spoločnosti Beskydské uzeniny, a.s. Frýdek - Místek - R.. O. O. a W. H., ktoré jednoznačne potvrdili,
že obžalovaný v období od 14.10.2013 do 5.11.2013 prevzaté finančné prostriedky v sume 21.524 €
nevyúčtoval a do pokladne a ani na účet spoločnosti mandanta nevložil, tieto si prisvojil a použil pre
vlastnú potrebu, čo aj sám obžalovaný pred poškodenou stranou priznal s odôvodnením, že jeho brat

sa dostal do tiesne, on mu chcel pomôcť a že všetko napraví s tým, že brat si vybavuje úver v banke.
Obžalovaný však poškodenej spoločnosti žiadne peniaze nevrátil a až po tom, čo mu 16.1.2014 zaslali
výzvu k zaplateniu dlžnej čiastky, sa obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. F. E. začal
brániť tým, že svojím konaním si iba uplatňoval zádržné právo.

Z ustanovenia § 151s občianskeho zákonníka vyplýva, že zádržné právo možno použiť iba v prípade,
ak sú splnené zákonné podmienky spočívajúce v tom, že existuje pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi,
ktorému je veriteľ povinný vydať vec, že predmetom pohľadávky je splatná peňažná pohľadávka, že
zadržovaná vec má povahu hnuteľnej veci a veriteľ má hnuteľnú vec vo svojej oprávnenej držbe, t. j.hnuteľná vec nebola svojvoľne alebo ľstivo odňatá, pričom veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu
upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch. V posudzovanej veci neboli splnené tieto zákonné
podmienky pre použitie zádržného práva, naviac však v inkriminovanej dobe obžalovaný zádržné právo

voči poškodenej spoločnosti ani reálne neuplatnil a obranu o jej údajnom uplatnení použil až viac ako
dva mesiace po spáchaní skutku a po tom čo bol poškodenou stranou vyzvaný na nahradenie škody.
Súd prvého stupňa preto dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného v uvedenom smere.
Proklamované uplatnenie zádržného práva obžalovaným po viac ako dvoch mesiacoch od spáchania
skutku vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, naviac aj v súvislosti so správaním sa obžalovaného G.

Q. v kritickej dobe, keď sa konkrétne 25.1.2013 dopustil aj iného obdobného protiprávneho konania,
právne posúdeného tiež ako prečin sprenevery podľa § 213 ods.1 Tr.zák., za čo bol právoplatne
odsúdený (rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 9.9.2014, kedy nadobudlo aj právoplatnosť, sp.zn.
2T/159/2013), hoci toto odsúdenie má zo zákona zahladené, nebolo spôsobilé odôvodniť zmenu vyššie
uvedených záverov a odvolací súd obranu obžalovaného preto neakceptoval.
Odvolacísúdpopreskúmanívecivzhľadomnauvedenédôvodydospelkrovnakýmskutkovýmzisteniam

ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú
obžalovaného G. Q. zo spáchania žalovaného skutku. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v
jeho odvolaní neboli preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a odvolací
súd ich nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa nepochybil ani pri právnom
posúdení konania obžalovaného G. Q. zhodne s obžalobným návrhom ako prečinu sprenevery podľa
§ 213 ods. 1, ods.2 písm.a) Tr. zák., pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku
tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým

skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako súd prvého stupňa, preto ani v
tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovaného
uvedené v jeho odvolaní, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok
prednesených už pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vysporiadal
v odôvodnení napadnutého rozsudku, neboli spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým

zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného súdom prvého stupňa, preto ich odvolací súd
nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. V podrobnostiach pritom len poukazuje na podrobné a
vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k
právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.

Pochybenie zo strany súdu prvého stupňa nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody,
o spôsobe jeho výkonu a o náhrade škody. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému, vzhľadom na
vyrovnanýpomerpoľahčujúcichipriťažujúcichokolností(správnezistenéneboli)vsúladesustanovením
§ 38 ods. 2 Tr. zák., podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 213 ods. 2 Tr. zák. (odňatie slobody na
1 rok až 5 rokov) vo výmere 1 rok, teda na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby s podmienečným

odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky, je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým
zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje
všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené
pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej
prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením

morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Rovnako vecne správne a v súlade s ustanovením
§ 50 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno c) Trestného zákona je aj uloženie
povinnosti obžalovanému G. Q. spočívajúcej v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia poškodenej spoločnosti Beskydské uzeniny, a.s., Frýdek - Místek, Příborská 520, IČO:
26790203 spôsobenú škodu a tiež výrok, ktorým bola obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložená

povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Beskydské uzeniny, a.s. Frýdek - Místek, Příborská 520,
IČO: 26790203 škodu vo výške 15.576,72 € do desiatich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech
obžalovaného na podklade jeho odvolania vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody, o spôsobe

jeho výkonu a o náhrade škody, preto v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného neakceptoval.Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného
G. Q. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.