Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. november 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010383
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817010383.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti obžalovanému D. T., nar. XX.X.XXXX v W., pre
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1
Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20

Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 2. novembra 2017 odvolanie obžalovaného D.
T. podané proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. augusta 2017, sp. zn. 3T/74/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného D. T. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. augusta 2017, sp. zn. 3T/74/2017 bol obžalovaný
D. T. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu

pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a),
odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, sčasti
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a obžalovaný O. P. z prečinu výtržníctva
formouspolupáchateľstvapodľa§20,§364ods.1písm.a)Trestnéhozákonanatomskutkovomzáklade,
že

dňa 27.11.2016 v čase od 01.01 hod. do 01.15 hod. na Ulici A. v Prievidzi, na parkovisku pred HM Tesco,
pod vplyvom alkoholických nápojov fyzicky napadli poškodeného P. D. a to tým spôsobom, že mu najprv
dal obvinený O. P. otvorenou dlaňou pravej ruky facku a následne, keď sa chcel poškodený pred nimi
ako i ďalším atakom ukryť v motorovom vozidle zn. Škoda Felicia, EČV: PD-XXXCA, modrej farby, na
zadných sedadlách, tak za ním cez spolujazdcove dvere vošiel do motorového vozidla obvinený D. T. a
cez zadné dvere za vodičom obvinený O. P., ktorí ho bili a udierali rukami po celom tele a kopali mu do

dverí predmetného osobného motorového vozidla, kde od útoku po chvíli upustili, nasadli do privolaného
vozidla taxi služby s názvom Taxi Taxi Red Cars, z ktorého následne po krátkej jazde obaja vystúpili,
nakoľko poškodený sa rozbehol smerom k tomuto taxíku a obvinený D. T. pristúpil k poškodenému,
zvalil ho na zem a zmocnil sa teleskopického obušku, ktorý mal poškodený pri sebe a s týmto ležiaceho
poškodeného najmenej jedenkrát udrel do oblasti hlavy v oblasti záhlavia (životne dôležitého orgánu),
opakovane bližšie nezistený krát do oblasti rúk, ktorými si poškodený kryl oblasť hlavy, pričom mu týmto

konaním obvinený D. T. spôsobil zranenia a to otras mozgu I. stupňa, tržne zmliaždenú ranu záhlavia,
pomliaždeniepravejstranyhrudníka,pomliaždeniechrbtovobochrúk,ktorézraneniasivyžiadaliliečbua
narušenie obvyklého spôsobu života v trvaní 20 dní, počas ktorých musel poškodený dodržiavať kľudový
pohybový režim bez fyzickej záťaže a mal sťaženú možnosť vykonávania vlasovej hygieny.

Za tieto trestné činy boli odsúdení nasledovne:Obžalovaný D. T. podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona,
§ 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 5 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 7 rokov nepodmienečne, na výkon ktorého obžalovaného okresný súd podľa § 48 odsek 2

písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný O. P. podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek
1 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek
2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého mu okresný

súd podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov. Zároveň mu okresný súd podľa § 61 odsek
1, 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38
odsek 3 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 18
mesiacov. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Prievidza sp.zn. 0T/85/2016, obvineným prevzatý 11.12.2016, právoplatný 22.12.2016,

ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku okresný súd poškodeného P. D., nar. XX.X.XXXX v W., trvale
bytom F., S. X/X s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť len vo vzťahu k obžalovanému O. P., pretože ihneď po
jeho vyhlásení ho napadol odvolaním obžalovaný D. T. pre nesprávnosť výrokov o vine a o treste.
V písomnom odôvodnení svojho odvolania prostredníctvom obhajcu namietal správnosť výrokov
napadnutého rozsudku ohľadne jeho osoby (ďalej len rozsudok) o vine a o treste s poukazom na to,

že spáchanie skutku tak, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozhodnutia - napriek jeho čiastočnej
úprave okresným súdom oproti podanej obžalobe - popiera, pretože ho nespáchal. Skutok sa totiž stal
tak ako ho on popisuje od začiatku trestného stíhania s tým, že k udretiu po vrchu hlavy poškodeného
došlo v čase, keď s ním on zápasil o obušok, ktorým sa na neho poškodený zaháňal a preto logicky jeho
konanie v okamihu, keď útok poškodeného na jeho osobu zaregistroval, smeroval len k jeho odzbrojeniu

a k tomu, aby sa sám vyhol takémuto útoku zo strany poškodeného, aj keď ten samozrejme takýto útok s
obuškom popiera. Tvrdenie poškodeného P. D. je však účelové a je aj v rozpore s výpoveďami svedkov i
spoluobžalovaného O. P.. Prvý úder na hlavu poškodeného nebol teda z jeho strany vedený v čase, keď
poškodený už bol na zemi a keď ležal, ale ešte predtým a tak, že ho súčasne s úkonom zmocnenia sa
jeho obušku zasiahol do oblasti hlavy. Preto poškodený aj vo svojej výpovedi zo dňa 24.3.2017 uvádzal,

že úder do hlavy pocítil ešte v čase, keď stál. Až následne, keď on poškodeného podkopol, ten spadol a
dostalsadoležiacejpolohy,takvtejtopolohehoonešteasi4až6-krátslabouintenzitouudrelporukách.
Uvedenéokolnostisúpodľajehonázoruprekvalifikovaniejehokonaniaveľmizásadnéaajzichpohľadu
onsvojutrestnúzodpovednosťuznávalenzaprečinvýtržníctva asúčasnetiežlenzaprečinublíženiana
zdraví, pretože nemal úmysel poškodenému spôsobiť ťažké ublíženie na zdraví a pritom z vykonaného

dokazovania - zo žiadneho priameho dôkazu - nevyplynulo, že by mal úmysel poškodenému takúto
ťažkú ujmu na zdraví spôsobiť a k takémuto nesprávnemu záveru nemôže postačovať len osvojenie si
hypotetického názoru znalca MUDr. W. v tom smere, že môže byť vecou náhody, ak pri údere do hlavy
nedôjde k vážnejšiemu následku - ťažkú ujmu na zdraví nevynímajúc. V jeho prípade je miera intenzity
úderu teleskopom podstatná pre samotnú možnosť spôsobenia ťažkého ublíženia na zdraví a úmysel

spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví nie je preukázaný ani z ďalších dôvodov: on nemal žiadnu pohnútku
ani motív spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, pretože v minulosti s ním nemal žiadny konflikt.
Na útok na poškodeného sa nepripravoval. Na začiatku konfliktu nemal žiadny predmet, z ktorého by
bolo možné usúdiť, že by mal úmysel zaútočiť na poškodeného s väčším dôrazom, keď pritom takýto
predmet mal práve poškodený. Jeho fyzické predpoklady s fyzickými predpokladmi poškodeného boli

porovnateľné. Intenzita jeho útoku ani potom, ako sa zmocnil obušku, nebola taká, aby z nej bolo možné
ustáliť, že jeho úmyslom bolo spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, keď pritom poškodený
ani závažnejšie poranenie na hlave neutrpel a išlo u neho len o povrchové poranenia. Početnosť a
doba trvania ataku z jeho strany bola malá a napokon jeho konanie bolo vedené len úmyslom odradiť
poškodeného od ubližovania ženám prítomným na mieste činu, keď predovšetkým F. bola poškodeným

D. fyzicky napádaná. Nad konaním, ktorého sa naozaj dopustil, vyslovil úprimnú ľútosť, pravdivo opísal
priebeh skutku a napomáhal tak orgánom činným v trestnom konaní k objasneniu veci. Trest odňatia
slobody uložený mu vo výmere 7 rokov je pre neho absolútne neprijateľný a je podľa neho neprimeraný.
Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací krajský súd napadnutý rozsudok zrušil podľa §321 ods.1 písm.b) Tr.por. v celom rozsahu a aby mu pri uznaní viny z prečinu výtržníctva podľa § 364
ods.1 písm.a) Tr.zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák. na upravenom skutkovom
základe v zmysle jeho odvolania, bol aj so zohľadnením poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm.l),

písm.n) Tr.zák. uložený primeraný trest odňatia slobody.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr.por..

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 17. októbra 2017, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
verejnom zasadnutí dňa 2. novembra 2017 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť výrokov o vine a treste napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného D. T. nie je dôvodné. Nezistil

pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a

tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods.
10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa
svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o obhajobné vyjadrenia obžalovaného D. T. z hlavného
pojednávania i z prípravného konania, ale predovšetkým o svedecké výpovede poškodeného P. D.,
svedkov P. F., P. F., P. Q. i spoluobžalovaného O. P., tiež o závery znaleckého posudku znalca z

odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia MUDr. D. W., i z výpovede tohto znalca na hlavnom
pojednávaní a o listinné dôkazy, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal. Svoje skutkové zistenia
podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne
neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného, pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými
dôkazmi, z nich predovšetkým so svedeckými výpoveďami samotného poškodeného P. D., ale aj P. F. i P.

F.,ktoréjednoznačnepotvrdili,žeobžalovanýD.T. potom,čopoškodenémuvytrholteleskopickýobušok
z ruky, poškodenému dal týmto obuškom jednu alebo dve rany, svedkyňa P. F. tvrdila dokonca, že išlo o
tri rany obuškom do oblasti hlavy poškodeného, tiež s výpoveďou svedka P. Q., taxikára, podľa ktorého
keď poškodený išiel oproti jeho vozidlu, nevšimol si, že by mal v ruke nejaký predmet, jednoznačne však
potvrdil, že poškodený po tom, ako obžalovaní vyskočili z taxíka, ani jedného z nich neudrel a ani nemal

šancu riadne zareagovať na útok smerujúci proti nemu, ako aj so zisteniami a závermi znalca MUDr.
W., podľa ktorého bolo len vecou náhody, že vzhľadom na predmet a miesto, kam bol obžalovaným
útok vedený - na hlavu poškodeného - nedošlo k vážnejšiemu následku na životne dôležitom orgáne
akým bezpochyby mozog je, keď pritom aj vzhľadom k poškodeniu celistvosti kože v celej dĺžke rany
poškodeného, útok obžalovaného nebol slabej intenzity.

Odvolacísúdpopreskúmanívecivzhľadomnauvedenédôvodydospelkrovnakýmskutkovýmzisteniam
ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal súd prvého stupňa, na ktoré podrobne poukázal
v odôvodnení napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú
ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že ho

spáchal obžalovaný D. T. spôsobom, ktorým súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom
pojednávaní čiastočne upravil skutkovú vetu v napadnutom rozsudku na rozdiel od podanej obžaloby.
Odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto za dôvodné
a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného D. T. zhodne s obžalobným návrhom, pričom svoje závery v tomto smere v
napadnutom rozsudku tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil a nad ich rámec krajský súd poukazuje
na to, že úmysel obžalovaného spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví bolo možné vyvodiť už
len pri jednom samostatnom údere teleskopickým obuškom poškodeného do hlavy spôsobom, ako to

preukázateľne obžalovaný spravil - keď pritom z vykonaných dôkazov bez akýchkoľvek pochybností
vyplynulo, že išlo o viac úderov. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj
k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenunapadnutého rozsudku a ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného D. T. nepovažoval za
opodstatnené.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o treste odňatia slobody a o
spôsobe jeho výkonu. Úhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému D. T. podľa § 155 odsek 1
Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38
odsek 5 Trestného zákona vo výmere 7 rokov nepodmienečne, na výkon ktorého obžalovaného okresný
súd podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ich ukladanie v zmysle
§ 34 ods. 1, 4 a 5 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaných trestných činov (predovšetkým
zločinu) vyplývajúcej z ich povahy, zo spôsobu spáchania a z hroziacich i reálne spôsobených následkov
na zdraví poškodeného P. D., tiež zistenej priťažujúcej okolnosti - i keď ju okresný súd správne vzhľadom
k použitiu ustanovenia § 38 ods.5 Tr.zák. pri ukladaní trestu nezohľadnil, ako aj pomerom obžalovaného
a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom

uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho
odsúdenia obžalovaného spoločnosťou a to i vzhľadom k tomu, že obžalovaný D. T. spáchal zločin
násilnej povahy ani nie trištvrte roka po tom, čo bol po vykonaní iného trestu odňatia slobody vo výmere
7 rokov, uloženého mu tiež za zločin aj s prvkami násilného konania, prepustený na slobodu, keď pritom
aj zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia, je správne a v súlade s ustanovením § 48 ods.2 písm.b) Tr.zák.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
obžalovaného za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine a
treste v prospech obžalovaného D. T. na podklade ním podaného odvolania a keďže aj výrok o náhrade

škody je správny a zákonný a má svoje opodstatnenie v ustanovení § 288 ods.1 Tr.por., jeho odvolanie
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.