Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. júl 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16Er/4956/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113224183
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7113224183.4

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: H. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XX, K., zastúpený JUDr. Ingrid Kovaľčukovou, advokátkou AK so sídlom Štúrova
33, Košice, proti povinnému: K. V., nar. XX.X.XXXX, W. S. XX, K., zastúpeného Advokátska kancelária
Illéš, Šimčák & Partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 27, Košice, IČO: 36861472 o vymoženie dlžného
výživného do 31.8.2013 v sume 1.000 EUR a úroku z omeškania vo výške 5,5% ročne so sumy dlžného

výživného: 250 EUR od 15.6.2013 do zaplatenia, 250 EUR od 1.7.2013 do zaplatenia, 250 EUR od
1.8.2013 do zaplatenia a bežné výživné v sume 300 EUR od 1.9.2013 do budúcnosti a trov exekúcie,
v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým, Exekútorský úrad so
sídlom Werferova 1, Košice, o námietkach povinného proti exekúcii a o odklade exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

II. Exekúciu z a s t a v u j e .

III. P o v o ľ u j e odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti výroku tohto uznesenia o zastavení
exekúcie.

IV. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa
19.8.2013 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 086809 * vydaného Okresným súdom Košice I
dňa 8.11.2013 bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Mgr. Andrej Dembický. Súdny exekútor
upovedomil účastníkov exekučného konania o začatí exekúcie upovedomením č. EX 2192/2013-23 AF
zo dňa 18.11.2013, ktoré bolo povinnému doručené dňa 22.11.2013.

2. Povinný dňa 5.12.2013 podal námietky proti exekúcii, čím bola zachovaná 14-dňová zákonná lehota
na podanie námietok proti exekúcii.

3. Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii uviedol, že exekučné konanie je vedené na podklade
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29.5.2013 vydaného v konaní pod sp. z n. 21P/161/2010

a že povinný podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom prebieha odvolacie konanie
pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 8Co/98/2013. O podanom odvolaní nebolo doposiaľ
rozhodnuté, pričom je dôvodný predpoklad, že predmetný exekučný titul bude odvolacím súdom
zrušený, a preto povinný namieta neprípustnosť exekúcie, nakoľko prípadné zrušené exekučného titulu
bráni jeho vymáhateľnosti. Povinný zároveň oznámil, že v predmetnej exekučnej veci podal návrh na
odklad exekúcie a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd námietkam

povinného vyhovel a následne exekúciu zastavil.4. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 16Er/4956/2013-39 zo dňa 28.1.2014 námietky povinného proti
exekúcii zamietol.

5. Povinný proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie, v ktorom okrem
iného opakovane poukázal na to, že exekučné konanie je vedené na podklade rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 29.5.2013 vydaného v konaní pod sp. zn. 21P/161/2010, proti ktorému povinný
podal odvolanie, o ktorom prebieha odvolacie konanie a že o odvolaní povinného doposiaľ rozhodnuté
nebolo, pričom je dôvodný predpoklad, že predmetný exekučný titul bude odvolacím súdom zrušený.

Podľa názoru povinného sa konajúci exekučný súd vo svojom odôvodnení nesprávne vysporiadal
s otázkou podaného odvolania, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci -
exekučným titulom totiž došlo k zmene výšky výživného z 50 EUR na sumu 300 EUR, čo len svedčí
o zjavnej arbitrárnosti a nezákonnosti exekučného titulu, nakoľko majetková situácia povinného sa
od pôvodne stanovenej výšky výživného nezmenila, skôr sa zhoršila. Táto skutočnosť indikuje, že
je dôvodný a reálny predpoklad zrušenia exekučného titulu, pretože vzhľadom na skutkové okolnosti

vyplývajúce z uvedeného konania o zvýšenie výživného, je nelogické, aby došlo k takto neprimeranému
zvýšeniu výživného o viac ako 500% oproti pôvodne určenej sume v rozsudku zo dňa 21.2.2007.
Ďalej povinný argumentoval, že nemôže súhlasiť s názorom exekučného súdu, podľa ktorého nemá
oprávnenie prejudikovať rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní, keďže naopak práve posúdenie
odvolania v spojitosti s obsahom exekučného titulu umožňuje vyvodiť záver o jeho zjavnej arbitrárnosti,

ktorá opodstatňuje jeho zrušenie a bráni vymáhateľnosti nároku na podklade takého exekučného
titulu. Povinný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.4.2010 2MCdo 3/2009 a uviedol, že
exekučný súd mal náležitým spôsobom aj bez ďalších návrhov preskúmať skutočnosti vyplývajúce z
konania o zvýšenie výživného, ktoré boli potrebné na správne právne posúdenie prejednávanej veci.
Na základe vyššie uvedených skutočností povinný navrhol, aby sudca napadnuté uznesenie vydané

vyšším súdnym úradníkom zmenil a námietkam povinného proti exekúcii, resp. podnetu na zastavenie
exekúcie vyhovel, prípadne predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, ktorý rozhodne
o zrušení napadnutého uznesenia.

6. Povinný súdu dňa 5.12.2013 taktiež doručil návrh na odklad exekúcie, ktorý odôvodnil tými istými

skutočnosťami, ako svoje námietky proti exekúcii, naviac citoval ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku a
argumentoval, že pred povolením odkladu exekúcie by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie
alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie
exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, pričom takýmto osvedčením je v danom prípade podané
odvolanie, na základe ktorého sa v súčasnosti vedie odvolacie konanie, ktorého výsledkom môže byť

zrušenie exekučného titulu. Povinný bol toho názoru, že je tu daný zákonný predpoklad pre povolenie
odkladu exekúcie a žiadal, aby súd zvážil nepriaznivé následky spôsobené prípadným neodložením
exekúcie voči povinnému, keďže takéto následky na strane povinného môžu vzniknúť v prípade,
neodloženia exekúcie a následného zrušenia exekučného titulu. Povinný navrhol, aby súd povolil odklad
exekúcie až do rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v konaní pod sp. zn. 8Co/98/2013, o odvolaní

povinného proti rozsudku zo dňa 29.5.2013, sp. zn. 21P/161/2010.

7. Oprávnený sa k návrhu povinného na odklad exekúcie písomne vyjadril dňa 17.12.2013, v ktorom
uviedol, že povinný neuviedol jediný dôvod, na základe ktorého sa domnieva, že by mal odvolací súd
zrušiť rozsudok, ktorým bolo zvýšené výživné na jediné nezaopatrené dieťa povinného a nesúhlasil s

tvrdením povinného, že by samotným podaním odvolania voči rozsudku súdu vo veci výživného bolo
vôbec možné dostatočne osvedčiť existenciu skutočností spôsobujúcich zrušenie exekučného konania
a poukázal na to, že exekučný titul je predbežne vykonateľný a možno ho vykonať bez ohľadu na
právoplatnosť, a preto podanie odvolania proti predbežne vykonateľnému rozsudku nemá za následok
odklad jeho vykonateľnosti. Oprávnený navrhol, aby súd návrh povinného na odklad exekúcie v celom

rozsahu zamietol a oprávnenému priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 69,22 EUR.

8. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 16Er/4956/2013-42 zo dňa 29.1.2014 odklad exekúcie nepovolil
(I. výrok) a uložil povinnému uhradiť oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom
konaní vo výške 38,52 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok).

9. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie, v ktorom okrem
iného uviedol, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže výsledkom inštitútu odkladu
exekúcie je predísť nezvratným nepriaznivým následkom, ku ktorému by mohlo dôjsť, ak by sa exekúcianeodložila. O povolení odkladu exekúcie z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená,
môže súd na rozdiel od ostatných dôvodov odkladu exekúcie rozhodnúť aj z úradnej povinnosti, teda
aj bez návrhu. Súd však musí mať preukázané, že je tu dôvodný predpoklad, že exekúcia bude z

niektorého zákonného dôvodu zastavená. Z tohto dôvodu pred povolením odkladu exekúcie by malo
byť teda dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom
môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Podľa
názoru povinného exekučný súd mal starostlivo preskúmať a vyvážiť záujmy povinného so záujmami
oprávneného s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. To, či je daný dôvodný predpoklad na

zastavenie exekúcie, a teda, či je odklad exekúcie dôvodný, možno zistiť jedine dôkladným posúdením
okolnosti, na základe ktorých bol exekučný titul vydaný. V tomto kontexte mal konajúci exekučný
súd vziať do úvahy, že záujem oprávneného na plnení vyživovacej povinnosti zo strany povinného
by v danom prípade nebol ohrozený, nakoľko matka mal. H. V. oprávneného pracuje ako advokátka,
oprávnený si privyrába formou brigád a povinný platí výživné v stanovenej výške. Táto skutočnosť
vylučuje ohrozenie výživy oprávneného. Nemožno súhlasiť s názorom oprávneného a súdu, že pri tzv.

predbežne vykonateľných rozsudkoch neprichádza odklad exekúcie vôbec do úvahy z dôvodu, že by
takýmto postupom bol marený účel inštitútu predbežnej vykonateľnosti. Rovnako nemožno súhlasiť
s názorom exekučného súdu, podľa ktorého nemá oprávnenie preskúmavať hmotno-právny obsah
exekučného titulu, keďže tento názor nekorešponduje s dikciou § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa
ktorého je povinnosťou súdu skúmať podmienky, na základe ktorých možno očakávať, že exekúcia

bude zastavená. Podľa tejto argumentácie by nebolo možné vôbec posudzovať podmienky na odklad
exekúcie, pretože exekučný súd sa pri aplikácii tohto ustanovenia nemôže vyhnúť skúmaniu dôvodného
predpokladu pre zrušenie exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti povinný bol toho
názoru, že odklad exekúcie prichádza do úvahy bez ohľadu na to, či exekučným titulom je tzv. predbežne
vykonateľné rozhodnutie, alebo iba vykonateľné rozhodnutie. Opačná argumentácia by poprela zmysel

a účel ako aj samotnú existenciu a relevanciu inštitútu odkladu exekúcie v právnom poriadku. Povinný
považoval za nesprávny aj výrok napadnutého rozhodnutia o náhrade trov právneho zastúpenia v
exekučnom konaní pre nesprávnu aplikáciu § 142 ods. 1 O.s.p., resp. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.,
keďže konanie o povolení odkladu exekúcie je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu. Podporne
zároveň uviedol, že vyjadrenie oprávneného k návrhu na odklad exekúcie nemožno považovať za

účelne vynaložené trovy konania, nakoľko právny zástupca oprávneného je zároveň aj jeho zákonným
zástupcom, ktorý sa mohol rovnakým spôsobom vyjadriť z pozície rodiča. Na základe vyššie uvedených
skutočností povinný navrhol, aby sudca napadnuté uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom zmenil
a návrhu povinného na odklad exekúcie, resp. podnetu na zastavenie exekúcie vyhovel, prípadne
predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach ako príslušnému odvolaciemu súdu, ktorý

rozhodne o navrhovanej zmene, resp. zrušení napadnutého uznesenia.

10. Oprávnený sa k odvolaniu povinného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.4.2014, v ktorom
okrem iného uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou povinného v jeho odvolaní, keďže mal za to, že
rozhodovanie exekučného súdu o návrhu povinného na odklad exekúcie, resp. vôbec rozhodovanie

súdu podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, nemožno za žiadnych okolností považovať za konanie
v zmysle § 120 ods. 2 O.s.p., ale jedná sa rozhodovanie súdu o procesnej otázke v rámci konania,
už začatého v súlade s ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku výslovne na návrh. Povinný nesprávne
považuje rozhodovanie o odklade exekúcie za samostatné konanie, ktoré v zmysle § 120 ods. 2 O.s.p.
možno začať bez návrhu, tomu zodpovedajúcim spôsobom nesprávne očakáva, že exekučný súd je

povinný riadiť sa vyšetrovacou zásadou, a teda z vlastnej iniciatívy by mal podľa neho vyhľadávať,
zabezpečovať a vykonávať dôkazy bez ohľadu na jeho vlastnú aktivitu a aktivitu druhého účastníka
konania a podľa požiadavky povinného, by mal exekučný súd tento svoj postup rozvinúť až v takom
rozsahu, aby sa zaoberal posudzovaním nielen materiálnej a formálnej spôsobilosti exekučného titulu,
ale mal by sa zaoberať aj jeho posudzovaním z hľadiska hmotného práva, vecnou správnosťou a pred

rozhodnutím o odklade, by sa mal dokonca aj dôkladne oboznámiť s celým spisovaným materiálom
vzťahujúcim sa ku konaniu 21P/161/2010, z ktorého vzišiel exekučný titul a taktiež by sa mal dôkladne
zaoberať aj okolnosťami, na základe ktorých došlo k vydaniu rozsudku vo veci samej. Požiadavka
povinného na uvedený postup súdu nemá oporu v zákone a je absolútne mimo kontext systému
súdnictva daného zákonom, keď stavia exekučný súd do pozície ďalšej inštancie s právom, resp.

dokonca s povinnosťou vykonávať revízie rozhodovacej činnosti všeobecných súdov SR konajúcich o
merite veci v samostatnom konaní, z ktorého vzišiel exekučný titul, ktorý sa má v exekučnom konaní
fakticky už len vykonať. Oprávnený poukázal na to, že povinný sa domáha zohľadnenia nepriaznivých
následkov a ujmy na jeho strane pre prípad, že by súd nepovolil odklad exekúcie, avšak nežiada jejodklad z dôvodov podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku z tzv. sociálnych dôvodov, a to napriek
tomu, že ďalej tvrdí pravdepodobnosť zrušenia exekučného titulu, ktorým bol zaviazaný na platenie
výživného vo výške 300 EUR z dôvodu, že jeho majetková situácia sa údajne oproti rozsudku vydaného

v r. 2007 nijako nezmenila, dokonca zhoršila, keď povinný údajne stratil zamestnanie a súčasne došlo k
pozastaveniu jeho živnosti. Ďalej oprávnená uviedla, že pre aplikáciu inštitútu odkladu exekúcie podľa §
56ods.2Exekučnéhoporiadku,osobitnepripredbežnevykonateľnýchrozsudkoch,nestačípresplnenie
preukázania podmienok odkladu exekúcie len samotná okolnosť, že proti rozsudku súdu prvého stupňa
bolo podané odvolanie, ako sa to snaží presadzovať povinný. Právny názor oprávneného aj súdu

má oporu v štandardnej rozhodovacej praxe súdov, a to vo vzťahu k štandardným nie vykonateľným
rozsudkom, nieto ešte k predbežne vykonateľným. Oprávnený k odvolaniu povinného voči výroku o
trovách konania uviedol, že nemôže obstáť požiadavka povinného, aby tieto trovy nemusel hradiť len
preto, že právny zástupca vykonávajúci advokáciu ako svoje povolanie je súčasne v príbuzenskom
vzťahu s účastníkom konania, ktorého v konaní zastupuje a proti ktorému sú z jeho strany realizované
procesné úkony, keďže od nadobudnutia plnoletosti oprávneného, k čomu došlo dňa 24.7.2012, sa

stal oprávnený plne právne spôsobilý na všetky právne úkony, vrátane procesnej spôsobilosti konať
samostatne pred súdom. Týmto okamihom súčasne zo zákona zaniklo právne postavenie matky
oprávneného, ako jeho zákonnej zástupkyni a výber právneho zástupcu bol v danom prípade výlučne
slobodnou vôľou plnoletého oprávneného, ktorý má v tomto smere rovnaké práva ako povinný, a
ktorý sa rozhodol poveriť svojim zastupovaním advokátku, ktorej dôveruje. Oprávnený na základe

vyššie uvedených skutočností navrhol, aby súd zamietol návrh povinného na odklad exekúcie a priznal
oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia, aj za procesný úkon vyjadrenie sa k odvolaniu
povinného vo výške 38,74 EUR.

11. Povinný súdu doručil dňa 2.5.2014 návrh na zastavenie exekúcie, ktoré odôvodnil tým, že podal

odvolanie voči exekučnému titulu - rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29.5.2013, vydaného v
konaní pod sp. zn. 21P/161/2010, ktorému Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.2.2014 č.k.
8Co/98/2013-427 vyhovel a uvedený exekučný titul zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, a preto je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku.

12. Po podaní odvolania s účinnosťou od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
OSP). V zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Vzhľadom k tejto úprave bolo potrebné účinky odvolania povinného posudzovať podľa Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016.

13. Proti rozhodnutiam, ktorými sa námietky proti exekúcii zamietli a súd odklad exekúcie nepovolil nie
je prípustné odvolanie, a to podľa ust. § 50 ods. 4 a § 56 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“). V dôsledku včas podaného odvolania proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom
došlo podľa § 374 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 k zrušeniu týchto uznesení ex lege a o
podaných námietkach proti exekúcii a o návrhu povinného na odklad exekúcie, preto opätovne rozhodne
sudca.

14. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v účinnom znení, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31.3.2017.

15. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali

okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu
iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný
nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené ana dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania
exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

16. Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo
na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“).

17. Podľa § 44 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, rozsudky o výživnom sú
vykonateľné doručením.

18. V prejednávanej exekučnej veci je zrejmé, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie
exekučné konanie, je rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 21P/161/2010-377 zo dňa 29.5.2013,
ktorým súd zvýšil výživné zo strany otca (povinného) pre oprávneného od 16.7.2010 do budúcnosti zo
sumy 47,79 EUR na sumu 300 EUR mesačne, ktoré je otec povinný platiť oprávnenému vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený

dňa 19.8.2013 a týmto dňom sa začala exekúcia.

19. Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii ako dôvod námietok uviedol, že rozsudok (exekučný
titul), na základe ktorého sa vedie predmetná exekúcia bol napadnutý odvolaním, o ktorom doposiaľ
nebolo rozhodnuté a že možno predpokladať, že rozsudok bude zrušený. Ako už súd vyššie

uviedol, exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je rozsudok Okresného súdu Košice I č.k.
21P/161/2010-377 zo dňa 29.5.2013, ktorým súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany povinného
pre oprávneného.

20. Dňom 1.6.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ktorý

v ust. § 44 upravuje časový okamih vykonateľnosti súdneho rozhodnutia a v zmysle ktorého rozsudky
o výživnom sú vykonateľné doručením, Takáto úprava tzv. predbežnej vykonateľnosti rozsudkov
(predtým upravená v § 162 ods. 1 a 2 O.s.p.) bola zavedená s prihliadnutím na funkcie rozsudkov
týkajúcich sa výživného pre mal. deti, ako aj pri rozsudkoch vo veciach výživného plnoletých osôb.
Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie, je rozsudok odsudzujúci na plnenie

výživného a v zmysle cit. ust. § 44 Civilného mimosporového poriadku, je predbežne vykonateľný.
V prípade rozsudku, ktorý je predbežne vykonateľný, plynie lehota na plnenie už od jeho doručenia
povinnému účastníkovi. Vykonateľnosť teda v prípade takéhoto rozsudku predchádza právoplatnosť.
Keďže predbežne vykonateľný rozsudok možno vykonať bez ohľadu na právoplatnosť, nemá podanie
odvolania proti predbežne vykonateľnému rozsudku za následok odklad jeho vykonateľnosti.

21. V prejednávanej exekučnej veci súd je toho názoru, že exekučný titul vo výroku o výživnom
bol predbežne vykonateľný (bez obmedzenia) ex lege, a preto z hľadiska predbežnej vykonateľnosti
exekučného titulu je bez právneho významu skutočnosť tvrdená povinným, že exekučný titul bol
napadnutý odvolaním. Tento exekučný titul bol vykonateľný v čase začatia exekúcie (19.8.2013) tak

po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné
ustanovenia súd mal za to, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a
povinný vo svojich námietkach neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo že tú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Súd v tejto súvislosti

dodáva, že z ust. § 50 Exekučného poriadku vyplýva, že pri vznesení námietok proti exekúcii sa
uplatňujekoncentračnázásada,námietkymusiabyťodôvodnené,pričomnadodatočneuvedenédôvody
sa neprihliadne. Súd je teda viazaný dôvodmi, ktoré povinný vo svojich námietkach proti exekúcii uvedie
a tieto dodatočne nie je možné rozšíriť.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a cit. zák. ustanovenia súd námietky povinného proti
exekúcii považoval za nedôvodné, a preto ich zamietol.

23. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

24. Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným.25. Ako už súd vyššie uviedol, exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekúcia, je vykonateľný
rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 21P/161/2010-377 z o dňa 29.5.2013. Z pripojeného spisu
Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/161/2010 súd zistil, že tento exekučný titul bol zrušený uznesením

Krajského súdu v Košiciach, č.k. 8Co/98/2013-427 zo dňa 28.2.2014 a následne Okresný súd Košice
I č.k. 21P/161/2010-546 zo dňa 9.7.2014 zvýšil výživné zo strany otca pre oprávneného H. V., nar.
XX.X.XXXX zo sumy 47,49 EUR na sumu 100 EUR mesačne od 16.7.2010 do budúcnosti, ktoré je
otec povinný posielať oprávnenému vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (I. výrok), ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť v I. výroku v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa

28.4.2015 č.k. 8Co/88/2014-591 dňa 17.6.2015.

26. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku obsahuje dva dôvody zastavenia exekúcie,
a to že rozhodnutie bolo zrušené, alebo rozhodnutie sa stalo neúčinným. K zrušeniu exekučného titulu
môže dôjsť len v právnom konaní, v ktorom bol vydaný a iba podľa procesných noriem umožňujúcich
takéto zrušenie. V občiansko-súdnom konaní je to zrušenie neodkladného opatrenia, pretože pominuli

dôvody, ktoré viedli k jeho nariadeniu, zrušenie predbežne vykonateľného rozhodnutia v odvolacom
konaní a právoplatného a vykonateľného rozhodnutia v mimoriadnom opravnom konaní.

27. V prejednávanej exekučnej veci bolo súdu preukázané, že na základe vyššie uvedených skutočností
a v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, sú splnené podmienky

na zastavenie exekúcie, nakoľko exekučný titul, na základe ktorého sa vedie exekúcia, bol po začatí
exekúcie exekučným súdom zrušený, teda nespĺňa náležitosti riadneho exekučného titulu a následne
bol Okresným súdom Košice I vydaný nový exekučný titul - rozsudok OS KE I č.k. 21P/161/2010-546
zo dňa 9.7.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.6.2015.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie v súlade s
ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku vyhovel a exekúciu zastavil.

29. Z ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd môže povoliť odklad exekúcie, ak
možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). Nakoľko súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1

písm. b/ Exekučného poriadku v súlade s ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, povolil odklad exekúcie
do nadobudnutia právoplatnosti výroku tohto uznesenia o zastavení exekúcie.

30. O trovách exekúcie súd nerozhodol v tomto rozhodnutí, keďže o nich rozhodne samostatným
uznesením potom, ako uznesenie nadobudne právoplatnosť a ako súdny exekútor predloží súdu

vyčíslenie trov exekúcie a príslušný exekučný spis.

Poučenie:

Proti I. a IV. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 357 C.s.p).

Proti II. a III. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. (§ 357 písm. a) C. s. p.)
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

C. s. p.)Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podania

odvolania.